Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Cb-41-2021.pdf
PDF · 97.29 KB
Case nature
Subarea
26Cb/41/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobcov: 1. Galéria mesta Bratislavy, so sídlom Františkánske námestie 416/11, Bratislava, IČO: 00 179 752, 2. Múzeum mesta Bratislavy, so sídlom Radničná 1, Bratislava, IČO: 00 179 744, proti žalovanému: LP Real & Consult, s.r.o., so sídlom Trenčianska 47, Bratislava, IČO: 51 291 738, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.07.2021 sa žalobcovia voči žalovanému domáhali, v konaní vedenom pod sp. zn. 26Cb/41/2021 o zaplatenie 172.965,- Eur s príslušenstvom, nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by tunajší súd zriadil v prospech žalobcov záložné právo na nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného - pozemkoch nachádzajúcich sa v Okrese Q. I., obec Q.-L.. Č.. D., katastrálne územie D., vedených na liste vlastníctva č. XXXXX Okresným úradom Q., katastrálnym odborom, a to:
- pozemok s parc. č. XXXX/XX, parcela registra „C“ o výmere 1.397 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
- pozemok s parc. č. XXXX/XX, parcela registra „C“ o výmere 2.218 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
- pozemok s parc. č. XXXX/XX, parcela registra „C“ o výmere 2.051 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
- pozemok s parc. č. XXXX/XX, parcela registra „C“ o výmere 2.096 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, a
- stavby ležiacej na pozemku s parc. č. 3282/48, druhy stavby: iná budova, popis stavby: sklad.
2. Žalobcovia svoj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnili tým, že dňa 08.10.2018 so žalovaným, ako budúcim prenajímateľom, uzavreli zmluvu o budúcej nájomnej zmluve (ďalej ako „Zmluva“), obsahom ktorej bolo uzavretie hlavnej zmluvy, predmetom ktorej bolo v zmysle čl. I bod 3 Zmluvy záväzok žalovaného zrealizovať na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného - pozemkoch nachádzajúcich sa v Okrese Q. I., obec Q.-L.. Č.. D., katastrálne územie D., vedených na liste vlastníctva č. XXXXX Okresným úradom Q., katastrálnym odborom, a to pozemok s parc. č. /., parcela registra „C“ o výmere 1.397 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie; pozemok s parc. č. XXXX/ XX, parcela registra „C“ o výmere 2.218 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie; pozemok s parc. č. XXXX/XX, parcela registra „C“ o výmere 2.051 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie; pozemok s parc. č. XXXX/XX, parcela registra „C“ o výmere 2.096 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie (ďalej ako „pozemky“) výstavbu stavby, v ktorej sa mali nachádzať nebytové priestory a k ním prislúchajúce spoločné priestory o celkovej výmere 4.970 m2 (ďalej ako „stavba“) a výstavbu spevnených plôch, ktoré mali slúžiť ako obslužné a prístupové komunikácie k stavbe, a to do 8 mesiacov od zverejnenia Zmluvy. V zmysle čl. III bodu 1 Zmluvy sa žalovaný zaviazal, že stavba bude spôsobilá na užívanie na dohodnutý účel pre žalobcov najneskôr do 8 mesiacov odo dňa nadobudnutia
účinnosti Zmluvy. Zmluva nadobudla účinnosť vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade dňa 09.10.2018 a pre žalobcu v 2. rade dňa 11.10.2018. Súčasne sa žalovaný zaviazal v zmysle čl. III bod 2 Zmluvy, že žalobcom oznámi, že predmet nájmu je pripravený na užívanie na dohodnutý účel; vyzve žalobcov na uzatvorenie zmluvy o nájme; predloží kópiu rozhodnutia o povolení užívania novovybudovanej stavby, alebo bude bezodkladne písomne informovať žalobcov o všetkých dôvodoch, pre ktoré sa žalovaný dostal do omeškania a uviesť celkový počet dní objektívnych prekážok o ktoré sa má lehota predĺžiť. V dôsledku nesplnenia si vyššie uvedených povinností obsiahnutých v čl. III bod 1 a 2 Zmluvy žalovaným
- žalovaný neodovzdal stavbu spôsobilú na užívanie na dohodnutý účel najneskôr 8 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti Zmluvy, ani žalobcom neoznámil vyššie špecifikované skutočnosti - žalobcovia v zmysle čl. III bod 3 Zmluvy dňa 12.07.2019 od Zmluvy odstúpili a požiadali žalovaného o vrátenie peňažnej zábezpeky vo výške 172.965,- Eur, ktorú žalobcovia žalovanému uhradili v zmysle čl. III bod 5 Zmluvy. Odstúpenie žalobcovia doručili žalovanému dňa 16.07.2019. K vráteniu peňažnej zábezpeky vo výške 172.965,- Eur zo strany žalovaného nedošlo a preto sa žalobcovia domáhajú jej zaplatenia súdnou cestou.
3. Žalobcovia v návrhu ďalej uvádzajú a návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodňujú tým, že žalovaný - spoločnosť LP Real & Consult, s.r.o. - bola do obchodného registra zapísaná dňa 23.01.2018 a bola založená výlučne na účel formulovaný v Zmluve, t. j. aby na pozemkoch v jej výlučnom vlastníctve zrealizovala výstavbu stavby (depozitára), pričom žalobcovia v tejto súvislosti poukázali na predmet činnosti žalovaného zapísaný v obchodnom registri, ako aj na skutočnosť, že pozemky bližšie špecifikované v Zmluve sú žalovaného jediným majetkom. Predmetné pozemky, ako aj na nich stojaca stavba, žalovaný nadobudol na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad V-19531/2018 bol zapísaný do katastra nehnuteľností dňa 29.06.2018, teda v čase, ktorý bezprostredne predchádzal uzavretiu Zmluvy. Žalobcovia na podklade vyššie uvedeného tvrdia, že žalovaný ako aj jeho celý majetok je úzko viazaný na existenciu Zmluvy, ktorá bola ku dňu 16.07.2019 ukončená.
4. Žalobcovia v návrhu taktiež poukazujú na skutočnosť, že zo zverejnenej účtovnej závierky za rok 2019 vyplýva, že žalovaný nie je v dobrej finančnej situácii, keďže v danom roku nevykazoval žiadne tržby, generoval stratu a jeho vlastné imanie bolo záporné. Uvedené podľa tvrdení žalobcov vyvoláva dôvodnú obavu, že si žalovaný podá návrh na vyhlásenie konkurzu a tento bude na neho v budúcnosti vyhlásený. Ak by sa tak stalo, exekučné konanie na vymoženie pohľadávky žalovaného priznanej v tomto konaní žalobcom bude vyhlásením konkurzu zastavené. Žalobcovia sa domnievajú, že súčasná hospodárska situácia žalovaného znižuje možnosť úspešného vymoženia pohľadávky žalobcov v prípadnej exekúcii.
5. Žalobcovia na záver uvádzajú, že vyššie popísané skutočnosti, a to konkrétne, že žalovaný nevlastní iný majetok než pozemky špecifikované v čl. I Zmluvy a na nich stojaci sklad, samotná existencia žalovaného je z veľkej miery viazaná na existenciu Zmluvy, ktorá je už ukončená a existencia záporného základného imanie žalovaného a s tým spojené riziko vyhlásenia konkurzu na žalovaného, vzbudzujú dôvodnú obavu, že žalovaný začne nakladať so svojím majetkom s pravdepodobným cieľom zbaviť sa ho, čím z jeho strany dôjde k reálnemu ohrozeniu budúceho vymoženia peňažnej zábezpeky v prípade úspešnosti žalobcov vo veci samej.
6. Podľa § 343 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej tiež ako „CSP“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
7. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 326 ods. 1 a ods. 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
9. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
11. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
12. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo zmarenia uspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd môže teda na návrh zriadiť záložné právo, ktoré má povahu riadneho záložného práva. V prípade plurality záložných práv na predmete záložného práva garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie podľa dňa jeho vzniku. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek existencii skoršieho záložného práva.
13. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti sporových strán, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Predpokladom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia je, že zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie.
14. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality.
15. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia tak vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanému. Okrem existencie nároku musí však žalobca osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť
len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery.
16. Súd po vyhodnotení skutkového stavu vyplývajúceho z obsahu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ako aj súdneho spisu v predmetnej veci, a po dôkladnom zvážení všetkých okolností danej veci dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko má súd za to, že žalobcovia neosvedčili predpoklady na vydanie nimi navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia.
17. Súd v prvom rade posúdil pravdepodobnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a uvádza, že nárok žalobcov možno považovať za dostatočne osvedčený. Žalobcovia preukázali, že medzi nimi ako budúcimi nájomcami a žalovaným v postavení budúceho prenajímateľa bola dňa 08.10.2018 uzatvorená Zmluva o budúcej nájomnej zmluve, predmetom ktorej bol záväzok zmluvných strán, že v lehote uvedenej v čl. III tejto zmluvy uzatvoria Nájomnú zmluvu v znení uvedenom v Prílohe č. 2 tejto zmluvy. V zmysle čl. III bod 5 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že budúci nájomca (v tomto konaní žalobcovia) v lehote 10 pracovných dní odo dňa podpisu tejto zmluvy oboma zmluvnými stranami uhradia na účet žalovaného v postavení budúceho prenajímateľa peňažnú zábezpeku vo výške trojnásobku mesačného budúceho nájomného, t. j. 172.965,- Eur. Žalovaný si nesplnil povinnosti ku ktorým sa uzatvorením vyššie uvedenej zmluvy zaviazal, v dôsledku čoho žalobcovia od Zmluvy v zmysle čl. III bodu 3 dňa 12.07.2019 odstúpili a žiadali, aby im žalovaný vrátil peňažnú zábezpeku vo výške 172.965,- Eur.
18. Pokiaľ ide o osvedčenie, že prípadná budúca exekúcia voči žalovanému môže byť ohrozená, súd uvádza, že inštitút zabezpečovacieho opatrenia je na mieste použiť s cieľom zabezpečenia výlučne peňažnej pohľadávky veriteľa, ak tento v návrhu preukáže, že je tu dôvodná hrozba zmarenia exekúcie. Dôvodom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Žalobcovia vzhliadli obavu z úspešnosti svojej budúcej potenciálnej exekúcie voči žalovanému v tom, že žalovaný nevlastní iný majetok než pozemky špecifikované v čl. I Zmluvy a na nich stojaci sklad; samotná existencia žalovaného je z veľkej miery viazaná na existenciu Zmluvy, ktorá je už ukončená; a záporné základné imanie žalovaného a s tým spojené riziko vyhlásenia konkurzu na žalovaného vzbudzujú dôvodnú obavu, že žalovaný začne nakladať so svojím majetkom s pravdepodobným cieľom zbaviť sa ho, čím z jeho strany dôjde k reálnemu ohrozeniu budúceho vymoženia peňažnej zábezpeky v prípade úspešnosti žalobcov vo veci samej. Z listinných dôkazov, ktoré však žalobcovia súdu predložili súd nevzhliadol existenciu takého bezprostredného ohrozenia ďalšej vymožiteľnosti pohľadávky žalobcov voči žalovanému, ktoré by bolo možné odvrátiť len bezodkladným zásahom do vzájomných práv a povinností strán sporu zriadením zabezpečovacieho opatrenia.
19. Zo žalobcami predloženej účtovnej závierky žalovaného zostavenej k 31.12.2019 za obdobie od januára do decembra 2019 vyplýva, že žalovaný vlastní majetok vo výške 771.868,- Eur, z toho dlhodobý majetok vo výške 549.268,- Eur (z uvedenej sumy pozemky a stavby predstavujú sumu 494,2626,- Eur) a obežný majetok sumu 222.600,- Eur. Žalovaný taktiež vlastní finančný majetok vo výške 172.526,- Eur, ktorý predstavujú peniaze a účty v bankách. Záväzky žalovaného predstavujú 781.441,- Eur. Výsledok hospodárenia žalovaného za rok 2019 po zdanení tak predstavuje zápornú výslednú sumu - 11.535,- Eur. V tejto súvislosti súd poukazuje, že podnikanie je potrebné chápať ako činnosť, pri ktorej podnikateľ svojou sústavnou činnosťou podstupuje riziko, ktoré so sebou výkon podnikateľskej činnosti prináša, a ktoré môže viesť ako k zisku, tak aj k strate, pričom skutočnosť, že podnikateľ nie je pri svojej podnikateľskej činnosti v aktuálnom období úspešný a nedosahuje zisk, alebo, že sa v dôsledku neúspešného podnikania ocitol v nepriaznivej finančnej situácií, môžu mať v premenlivom a dynamickom prostredí podnikania len dočasný charakter. Žalovaný síce od svojho vzniku neprodukuje žiaden zisk, avšak disponuje s vlastným majetkom v takej výške a podobe (pozemky a stavby predstavovali v zmysle účtovnej závierky za rok 2019 sumu vo výške 494.262,- Eur), ktorý s ohľadom na jeho predmet podnikateľskej činnosti v prípade prijatia adekvátnych podnikateľských
krokov a strategických rozhodnutí do budúcna môže mať za následok produkovanie zisku. Odhliadnuc od uvedeného, dôvodom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Z hospodárenia žalovaného za obdobie od jeho vzniku až do roku 2020 (pri použití verejne dostupných informácii) však nie je možné dospieť k záveru, že žalovaný podstupuje kroky k podstatnému znižovaniu svojho majetku na úkor žalobcov, keď žalovaný v roku 2018 vykazoval stratu vo výške - 3.038,- Eur, v roku 2019 vo výške - 11.535,- Eur a v roku 2020 vo výške 18.776,- Eur. Uvedená strata aj napriek tomu, že má stúpajúcu tendenciu (strata sa každý rok zvyšuje) k pomeru jeho majetku nezakladá dôvod na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Rovnako dôvod na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nezakladá ani skutočnosť, že žalovaný vlastní len nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom Zmluvy o budúcej nájomnej zmluve. Uvedená skutočnosť prinajmenšom potvrdzuje, že žalovaný disponuje hnuteľným majetkom, ktorý je v prípade budúcej exekúcie možný exekúciou postihnúť a tým uspokojiť pohľadávku žalobcov voči žalovanému. Žalobcovia vo vzťahu k uvedeným nehnuteľnostiam žiadnym spôsobom nepreukázali konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (žalobca vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam neprevádza bezodplatne na tretie osoby ani ich žiadnym iným spôsobom neznehodnocuje). Žalobcovia tak súdu okrem už vyššie uvedených konštatovaní o finančnej situácii žalovaného nepreukázali žiadne skutočnosti, ktoré by mohli objektívne vyvolať obavu z bonity a teda solventnosti či kredibility žalovaného ako podnikateľského subjektu, ako ani skutočnosti, ktoré by preukazovali úmysel žalovaného zbavovať sa majetku na úkor žalobcov.
20. Vzhľadom na uvedené, najmä s ohľadom na to, že žalobcovia neosvedčili existenciu takých majetkových pomerov žalovaného či jeho správania, ktoré by objektívne odôvodňovali obavu, že prípadná exekúcia bude ohrozená, súd návrh žalobcov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. Záverom súd ešte uvádza, že dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti sporových strán, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.
21. Keďže žalobcovia svoj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podali v konaní o veci samej vedenej pod sp. zn. 26Cb/41/2021, súd o nároku na náhradu trov konania o zabezpečovacom opatrení nerozhodoval a rozhodne o ňom v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí (§262 ods. 1 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.