Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_46Csp-105-2020.pdf
PDF · 138.39 KB
Case nature
Area
Subarea
46Csp/105/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Žiline v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou v právnej veci žalobcu: I. R. A., Q..A.. A. A. E. XXXX/XXX, XXX XX O., T. XX XXX XXX, J. Q. C.P. W. W. A..P..U.. A. A. O. XXX/XX, E., O. Ž.: P. C., G.. XX.X.XXXX, E. K. A. XXX, V. E., Š. U. A., O. J.: B.. O. Z., Q. A..P..U.., T.: XXXXXXXX, A. A. O. M. XXXX/X, Ž., o zaplatenie 5.936,72 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5.936,72 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.780,52 eur od 3.7.2020 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 120,- EUR splatných vždy do 27. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom nadobudlo rozhodnutie právoplatnosť s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica (upomínacie konanie) dňa 8.11.2020 a následne postúpenou Okresnému súdu Žilina dňa 21.12.2020 sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 5.936,72 EUR spolu s úrokom z omeškania z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.780,52 EUR od 3.7.2020 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom
- spotrebiteľom dňa 09.11.2017 Úverovú zmluvu č. 4711012188, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 7043,- Eur zo strany žalobcu. Žalovaný sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť v 96 pravidelných mesačných splátkach po 129.29 Eur. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením zmluvných povinností, keď úver riadne a včas nesplácal. Napriek opakovaným upozorneniam dlžné splátky nedoplatil, a teda nedošlo k riadnemu a včasnému splácaniu úveru. Na základe tejto skutočnosti žalobca v zmysle Hlavy Obchodných podmienok s názvom Ukončenie zmluvy dňa 17.06.2020 pristúpil k zosplatneniu budúcich splátok úveru a vyzval žalovaného k splateniu celého zostatku úveru a dlžných splátok. Žalobca poskytol žalovanému lehotu 15 dní na splnenie povinností a táto lehota na plnenie uplynula žalovanému dňa 02.07.2020. Žalovaný v lehote na plnenie dlžnú sumu neuhradil, a preto si žalobca okrem dlžnej sumy uplatňuje v žalobe aj zákonné úroky z omeškania. Sadzba úroku z omeškania, ktorú si žalobca uplatňuje vo výške 5 % ročne bola stanovená nasledovne: základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. ku dňu 03.07.2020 navýšená o 5 percentuálnych bodov. Pred podaním žaloby vyzval žalobca listom zo 03.09.2020 žalovaného k zaplateniu aktuálne dlžnej sumy s upozornením, že ak v stanovenej lehote dlžnú sumu neuhradí, bude vo veci podaná žaloba, a teda žalovaný bol vyzvaný na úhradu dlhu v
posledných troch mesiacoch pred podaním tohto návrhu. Žalobca v tomto bode návrhu odkazuje na prílohu, v ktorej je uvedený prehľad splátok a úhrad (splátkový kalendár). Žalovaný ku dňu podania žaloby celkovo uhradil sumu 3638.76 Eur. Ako vyplýva z prehľadu splátok a úhrad, žalobca eviduje voči žalovanému dlh vo výške 5936,72 Eur , ktorý pozostáva z nasledovných položiek: Istina vo výške 88.63 Eur (táto suma prestavuje istinu 29.-30), úrok vo výške 156.20 Eur ( táto predstavuje úrok zo splátok 29.-30). zosplatnená istina vo výške 5691,89 Eur (táto suma prestavuje len istinu splátok po zosplatnení za 31.-96).
3. Okresný Súd Banská Bystrica následne vo veci vydal platobný rozkaz sp.zn. 20Up/1113/2020 zo dňa 19.11.2020, ktorým žalobe vyhovel v plnom rozsahu. Voči platobnému rozkazu podal žalovaný odpor (č.l. 35), v ktorom uviedol, že žalobca v podanom žalobnom návrhu neuviedol, akým spôsobom bola overená bonita klienta. V zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa názoru žalovaného zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, pretože neobsahuje obligatórnu náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a to: „podmienky, ktoré upravujú uplatňovanie úrokovej sadzby, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,“ a tiež obligatórnu náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a to: „všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov“. Krajský súd Prešov vo svojom rozsudku zo dňa 26.08.2019 sp. zn. 8Co/49/2019, opätovne uviedol nasledovný právny názor: „Ak zákon vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať všetky predpoklady použité na výpočet RPMN je nepochybné, že do kategórie týchto predpokladov je potrebné zaradiť i matematický výpočet, na základe ktorého veriteľ dospel k určitej výške RPMN. Ako inak by spotrebiteľ mohol preveriť správnosť takéhoto výpočtu RPMN, ako jednej z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere umožňujúcej posúdiť výhodnosť úveru, čo nepochybne má zásadný vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť do úverového vzťahu s veriteľom. S nesprávne uvedenou RPMN v neprospech spotrebiteľa zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v ust. § 11 ods. 1 písm. d) spája následok v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Žalobca v žalobnom návrhu uvádza, že v zmysle Hlavy Obchodných podmienok s názvom Ukončenie zmluvy pristúpil k zosplatneniu budúcich splátok úveru a zároveň poskytol 15 dňovú lehotu na dobrovoľnú úhradu celej dlžnej sumy. Vzhľadom na to, že ide o spotrebiteľský právny vzťah, žalobca by postupoval v súlade so zákonom, ak by najskôr vyzval žalovaného na úhradu omeškaných splátok a zároveň ho upozornil, že ak v stanovenej lehote neuhradí omeškané splátky pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Žalobca mohol následne až po uplynutí 15 dní od doručenia výzvy v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Uvedený právny názor o neplatnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru potvrdzuje Rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa 26. 04. 2018 sp. zn. 10Co/84/2018. V zmysle § 53 ods. 9 Obč. zák. (citovaného v napadnutom rozsudku) je obligatórnou a zároveň kumulatívnou podmienkou (platného) vyhlásenia mimoriadnej splatnosti plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy povinnosť veriteľa (v danom prípade právneho predchodcu žalobcu) upozorniť dlžníka (žalovaného) na uplatnenie tohto práva. Žalobca ani len konkrétne skutkovo netvrdí, že by vyššie spomínanému listu zo dňa 20.5.2013 (označenému ako oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti) takéto upozornenie predchádzalo. Následne je nutné konštatovať, že pre rozpor so zákonom - s § 53 ods. 9 Obč. zák. - je vyhlásenie mimoriadnej splatnosti neplatným právnym úkonom (§ 39 Obč. zák.). V ostatných prípadoch zmlúv uzavretých podľa Občianskeho zákonníka (vrátane spotrebiteľskej zmluvy) je vylúčené, aby sa všeobecné zmluvné podmienky bez ďalšieho stali súčasťou zmluvy. Z toho preto plynie, že v prípade, pokiaľ zmluvné strany sa dohodnú na tom, že pre daný zmluvný vzťah sa budú aplikovať dojednania obsiahnuté vo VOP, tieto sa nemôžu bez ich podpísania zmluvnými stranami stať súčasťou zmluvy, preto pre dodržanie podmienky písomnej formy zmluvy je nutné, aby takéto VOP boli účastníkmi zmluvného vzťahu podpísané.“ Žalovaný ako spotrebiteľ bol síce v zmluve o úvere poučený o svojej povinnosti splatiť celý čerpaný úver za splnenia dohodnutých podmienok (najmä v prípade porušenia zmluvných povinností), samotná dohoda o práve veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru je len súčasťou úverových zmluvných podmienok žalobcu, ktoré však nie sú podpísané zmluvnými stranami a teda netvoria neoddeliteľnú súčasť Zmluvy. Keďže žalobca nepostupoval pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, žalobca nie je oprávnený požadovať jednorazové splatenie dlhu. Žalobca nemá nárok na splátky, ktorých zročnosť nastala po podaní žaloby, keďže v tejto časti bola žaloba podaná predčasne.
4. Žalobca sa k odporu žalovaného vyjadril v podaní (č.l. 47), v ktorom uviedol, že poukazuje na ustanovenia úverovej zmluve bod 11. až 26., kde sú uvedené požadované informácie, podľa ktorých žalobca posúdil bonitu žalovaného. Žalobca predložil listiny, z ktorých vychádzal pri skúmaní bonity žalovaného, a to interný dokument o posúdení bonity, úverová správa z registrov dlžníkov, výšku príjmu 1500 eur z podnikania. Žalobca zobral do úvahy, že uvedený úver bol poskytnutý na refinancovanie iných dlhov žalovaného. Žalovaný uhradil riadne a včas 28 splátok, a teda sa javí že v čase poskytnutia úveru bola bonita žalovaného v poriadku. K námietke žalovaného, že súčasťou žalobného návrhu však nie je žiadna príloha č. 1, žalobca poznamenával, že poskytol uvedený úver v súlade s ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. - Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na refinancovanie iných dlhov žalovaného. Žalobca v prílohe podania zasiela uvedenú prílohu úverovej zmluvy. Žalobca upriamuje pozornosť, že ročná úroková sadzba je dohodnutá v bode 34. zmluvy a je platná počas doby trvania zmluvného vzťahu. Žalobca uviedol predpoklady pre výpočet RPMN na strane 1. zmluvy. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca mohol následne až po uplynutí 15 dní od doručenia výzvy v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru.“ Žalobca predkladá konajúcemu súdu výzvu, ktorú adresoval žalovanému dňa 21.4.2020 a upozornil ho na možnosť zosplatnenia budúcich splátok. S ohľadom na uvedené žalobca upriamuje pozornosť na skutočnosť, že strata výhody splátok je dohodnutá v úverovej zmluve a pred samotným zosplatnením zo dňa 17.06.2020 bol žalovaný na túto možnosť upozornený. Následne požiadal, aby vec bola postúpená na miestne príslušný súd.
5. Žalovaný po postúpení veci na Okresný súd Žilina vo vyjadreniu k vyjadreniu žalobcu (č.l. 73) uviedol, že veriteľ je povinný uplatniť svoje právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru v zmysle obmedzení § 565 druhá veta Občianskeho zákonníka, t.j. najneskôr do splatnosti najbližšej splátky úveru. Ak toto právo nevyužije, právo na predčasné zosplatnenie mu zaniká a dlžník je povinný uhrádzať individuálne splátky úveru, pričom k zosplatneniu úveru účinným spôsobom nedôjde. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na závery občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 20.03.2019 , na ktorom došlo k zjednoteniu výkladu použitia práva veriteľa na vyhlásenie predčasnej splatnosti tak, že právo veriteľa na zosplatnenie je časovo obmedzené do splatnosti najbližšej nasledujúcej
- budúcej splátky. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka komplikuje určenie splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky v súvislosti s vyhlásením predčasnej splatnosti úveru podľa druhej vety § 565 Občianskeho zákonníka. V tomto prípade je potrebné pristúpiť k výkladu, že veriteľovi patrí právo na predčasné zosplatnenie úveru do tej najbližšej splátky úveru, ktorá nasleduje po uplynutí troch mesiacov od omeškania s úhradou prvej omeškanej splátky za predpokladu, že je zároveň dlžník upozornený v lehote § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka na existenciu dlhu a na možnosť predčasného zosplatnenia úveru. Ustanovenie § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka sú podľa názoru žalovaného kogentnej povahy, akékoľvek obchádzanie týchto zákonných ustanovení, je potrebné považovať za neplatné, keďže v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.“ Keďže žalobca nepreukázal platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, žalobca nemá nárok na splátky zročné po vyhlásení rozsudku. Vyhlásenie veriteľa o predčasnej splatnosti dlhu je jednostrannou zmenou zmluvných podmienok, ktorá, ako vyplýva z poslednej judikatúry Súdneho dvora EÚ (rozsudok vo veci C-92/11, RWE Vertrieb AG vs. Verbrauchen Zentrale Nordrhein - Westfalen a ďalšie) má byť nevyhnutne odôvodnená. V tejto súvislosti žalovaný uvádza, že ak sa konajúce súd nestotožňuje z vyššie uvedenou argumentáciou a výkladom § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, potom treba aj list zo dňa 21.04.2020 aj výzvu na predčasné splatenie úveru považovať pre neurčitosť v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka za neplatné právne úkony, keďže v nich nie je jednoznačne uvedené pre omeškanie s ktorou mesačnou splátkou bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhuje, aby mu súd umožnil uhrádzať dlžnú sumu, ktorá je v súlade so zákonom v mesačných splátkach vo výške 98,- Eur splatných k 27. dňu v mesiaci pod stratou výhody splátok v prípade omeškania s ktoroukoľvek mesačnou splátkou a priznal žalovanému právo na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo vyššie uvedenej právnej veci. Žalovaný si v prípade úspechu v spore uplatnil právo na náhradu trov konania.
6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v podaní zo dňa 16.2.2021 (č.l. 80), v ktorom konštatoval, že sa nebráni tomu, aby súd zaviazal žalovaného na splácanie dlžnej čiastky v splátkach, ktorých výšku ponechávame aj na voľnom uvážení súdu, avšak žiadal, aby išlo o výšku splátky, ktorá bude adekvátna k výške dlhu, pod hrozbou výhody splátok, kde v prípade neuhradenia čo i len jednej splátky sa splatným celý dlh. Na základe vyššie uvedených skutočností je preukázané, že zmluva o úvere spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu, bola uzatvorená v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a neobsahuje žiadne ustanovenia, ktorá by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. S argumentáciou žalovaného sa nestotožnil a považoval ju za nedôvodnú, na podanej žalobe zotrval.
7. Súd následne vo veci nariadil termín pojednávania na 4.8.2021, na ktorom vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu a ich právnych zástupcov, nakoľko tí svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Súd vykonal na pojednávanie dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:
8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
9. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 OZ, najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
10. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
11. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa ust. § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia právneho úkonu, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú ormu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
14. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
15. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
16. Podľa § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z., (1) Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. (2) Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa
využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom. 17)
17. Medzi žalobcom ako spoločnosťou a žalovaným ako klientom bola dňa 9.11.2017 uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č.4711012188. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru žalovanému vo výške 7.043,- Eur. Klient bol povinný poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť dohodnuté úroky a poplatky a plniť ďalšie povinnosti dohodnuté v zmluve. Úver bol žalovanej poskytnutý vo výške 7.043,- eur pri ročnej úrokovej sadzbe 15,69 % p.a., RPMN predstavovala 16,90 %. Žalovaný sa zaviazal úver splatiť v 96 mesačných splátkach po 129,29 eur. Splatnosť mesačnej splátky bola 15. deň v mesiaci. Konečná splatnosť úveru bola stanovená na 15.12.2025. Celková čiastka k zaplateniu bola 12.411,84 eur. Súčasťou zmluvy je rozpis jednotlivých splátok v podobe splátkového kalendára.
18. Podľa hlavy 5 § 1 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia a.s., platných od 26.10.2017, úver musí klient splácať riadne a včas v stanovených mesačných splátkach. Počet, výška a termín splatnosti jednotlivých splátok sú uvedené v zmluve. Jednotlivé splátky sa skladajú z príslušnej časti úverovej istiny a úrokov a úhrady za poistenie (ďalej iba „splátka“), ak nie je v zmluve alebo v týchto úverových podmienkach uvedené inak. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy je splátkový kalendár obsahujúci rozpis jednotlivých splátok pričom, splátkový kalendár bude zaslaný po uzatvorení zmluvy. 19. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmlúv bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovanej ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.
20. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
21. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
22. Z výpisu čerpania splátok a úhrad (č.l. 27) vyplýva, že žalovaný uhradil k predmetnému úveru sumu 3.638,76 Eur pozostávajúcich z prvých 28 splátok, pričom z 29.splátky uhradil sumu 18,64 Eura. Posledná riadna úhrada titulom splátky č. 28 bola vykonaná úhrada dňa 15.4.2020. Úhrada splátky č. 27 bola vykonaná po uplynutí lehoty v splátkovom kalendári, t.j. dňa 2.4.2020, pričom splatná bola dňa 15.3.2020
23. Z poslednej výzvy pred začatím vymáhania zo dňa 21.4.2020 (č.l. 54) vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu nedoplatku v sume 400,11 Eur a zároveň ho poučil o možnosti požadovať
okamžité splatenie celého úveru vrátane úrokov, nákladov a sankcii. Na poštovú prepravu bola výzva podaná dňa 21.4.2020.
24. Z výzvy k splateniu celého úveru zo dňa 17.6.2020 (č.l. 26) vyplýva, že žalobca v dôsledku omeškania s úhradou záväzkov, vyplývajúcich z úveru číslo 4711012188 vyzval žalovaného k splateniu celého úveru čerpaného na základe tejto zmluvy, a to do 15 dní od spísania výzvy. Na poštovú prepravu odovzdal žalobca výzvu adresovanú žalovanému dňa 18.6.2020. Uvedeným podaním žalobca oznámil žalovanému zosplatnenie úveru.
25. Z predžalobnej výzvy na zaplatenie dlhu z 3.9.2020 (č.l. 6) vyplýva, že žalobca v dôsledku omeškania s úhradou záväzkov, vyplývajúcich z úveru číslo 4711012188 vyzval žalovaného k úhrade sumy 6.018,02 Eur do 7 dní od doručenia výzvy.
26. Procesnú obranu žalovaný založil na konštatovaní, že ide o spotrebiteľskú vec, ktorú je potrebné posudzovať v zmysle príslušných ustanovení o spotrebiteľských zmluvách ako aj v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. Tvrdil, že žalobca neskúmal bonitu žalovaného v zmysle § 7 zákona č. 129/2010 Z.z. a tiež trval na tom, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov v dôsledku absencie náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. Navyše tvrdil, že nedošlo k platnému zosplatneniu pohľadávky podľa § 53 ods. 9 OZ.
27. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že žalobca neskúmal dôsledne bonitu žalovaného ako spotrebiteľa v zmysle § 7 zákona č. 129/2010 Z.z., súd konštatuje, že žalobca riadne preukázal skúmanie bonity spotrebiteľa, a to nielen poukazom na odsek 11 až 26 zmluvy o spotrebiteľskom úvere, z ktorých vyplýva finančná a sociálna situácia žalovaného v čase uzavretia zmluvy, ale aj interným dokumentom žalobcu o posúdení bonity žalovaného, úverovou správou z registra dlžníkov a výškou príjmu žalovaného z podnikania v čase uzavretia zmluvy (č.l. 49-52). Súd tak má za to, že bonitu žalovaného, t.j. schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, skúmal žalobca s vynaložením odbornej starostlivosti.
28. K druhej procesnej argumentácii žalovaného, že zmluva medzi žalobcom a žalovaným je bezúročná a bezpoplatková z dôvodu absencie náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. i) (nie j) ako chybne uvádza žalovaný), a to úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, súd uvádza, že v zmluve je jednoznačne a určito uvedená výška ročnej úrokovej sadzby ako aj RPMN pre celé obdobie trvania zmluvy. Vo vzťahu k výpočtu RPMN ako indikatívnej veličiny preukazujúcej výhodnosť, či nevýhodnosť úveru, žalobca tvrdil, že spôsob výpočtu bol uvedený na prvej strane zmluvy. Súd má za to, že žalobca preukázal splnenie si tejto povinnosti, nakoľko z obsahu zmluvy vyplýva, že „RPMN bola vypočítaná na základe údajov vyplývajúcich zo splátkového kalendára“, ktorý tvorí súčasť zmluvy. Rovnako súd dospel k záveru o správnosti údaja o celkovej výške nákladov spojených s úverov, ktorá tvorí súčin počtu splátok úveru vo výške 129,29 Eur. Na základe uvedeného, súd konštatuje, že ani táto argumentácia žalovaného neobstojí.
29. Poslednou námietkou v rámci procesnej obrany žalovaného bolo tvrdenie žalovaného, že v danom prípade nemohlo dôjsť k platnému zosplatneniu pohľadávky titulom úverovej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, nakoľko žalobca nepostupoval v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ. Žalovaný uviedol, že veriteľ je povinný uplatniť svoje právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru v zmysle obmedzení § 565 druhá veta Občianskeho zákonníka, t.j. najneskôr do splatnosti najbližšej splátky úveru. Ak toto právo nevyužije, právo na predčasné zosplatnenie mu zaniká a dlžník je povinný uhrádzať individuálne splátky úveru, pričom k zosplatneniu úveru účinným spôsobom nedôjde. Súd k uvedenej argumentácii poznamenáva, že z platobnej histórie je zrejmé, že žalovaný neuhradil riadne a v plnej výške splátku č. 29, no do omeškania sa dostal už s úhradami predošlých splátok, pričom už od počiatku uhrádzal splátky s niekoľkodňovým omeškaním. Je zrejmé, že žalobca ako veriteľ si uplatnil svoje právo mimoriadne zosplatniť úveru na základe výzvy zo dňa 21.4.2020, ktorú v daný deň podal na poštovú prepravu. Tie skutočnosti žalovaný nenamietal, t.j. nenamietal doručenie tejto výzvy, iba tvrdil, že žalobca nepreukázal platné zosplatnenie úveru. Navyše, vyhlásenie veriteľa o predčasnej splatnosti dlhu je jednostrannou zmenou zmluvných podmienok, ktorá, ako vyplýva z
poslednej judikatúry Súdneho dvora EÚ (rozsudok vo veci C-92/11, RWE Vertrieb AG vs. Verbrauchen Zentrale Nordrhein - Westfalen a ďalšie) má byť nevyhnutne odôvodnená. V tejto súvislosti žalovaný uvádza, že aj list zo dňa 21.04.2020 aj výzvu na predčasné splatenie úveru považovať pre neurčitosť v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka za neplatné právne úkony, keďže v nich nie je jednoznačne uvedené pre omeškanie, s ktorou mesačnou splátkou bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru. V tomto smere súd poukazuje na znenie zmluvy, ku ktorej žalovaný pristúpil. Z obsahu samotnej zmluvy na strane č. 4 zmluvy (nielen z obchodných podmienok žalobcu, ktoré žalovaný nepodpísal - pozn. súdu) vyplýva, že „Za splnenia dohodnutých podmienok (najmä v prípade porušenia Vašich zmluvných povinností) nám musíte celý čerpaný úver na požiadania splatiť (tzv. zosplatnenie úveru)..“ Súd má preto za to, že žalovaný bol so zmluvným dojednaním o zosplatnení úveru uzrozumený. Naopak, súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného o tom, že zosplatnenie úveru ako aj predošlá výzva zo dňa 21.4.2020 sú neplatnými právnymi úkonmi, nakoľko z ich obsahu nevyplýva to, pre omeškanie, s ktorou splátkou bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru. Takáto povinnosť veriteľa nemá podľa názoru súdu oporu v zákone a nevyplýva ani z citovaného rozsudku vo veci C-92/11, v ktorom bolo konštatované, že vyhlásenie veriteľa o predčasnej splatnosti dlhu je jednostrannou zmenou zmluvných podmienok, ktorá má byť nevyhnutne odôvodnená. K tomuto súd poznamenáva, že vyhlásenie veriteľa o predčasnej splatnosti dlhu vyplýva z obsahu zmluvy a ide o možnosť veriteľa vyplývajúcu priamo zo zákona v prípadoch neuhrádzania splátok dlžníkom. Žalobca si splnil svoju povinnosť, keď pre včasné neuhradenie splátky č. 27 splatnej k 15.3.2020 vyzval žalovaného na úhradu nedoplatku, pričom žalovaný nedoplatok ani v dodatočnej lehote neuhradil, a tak úver ku dňu 17.6.2021 zosplatnil. Navyše, z obsahu výzvy zo dňa 21.4.2020 vyplýva, že žalovaný je v omeškaní s úhradou sumy 400,11 Eur. Po márnom uplynutí 15-dňovej lehoty tak mohol žalobca úver mimoriadne zosplatniť. Z prehľadu úhrad a splátok vyplýva, že žalovaný uhradil až dňa 15.5.2020 sumu 18,64 Eur a dňa 17.6.2020 sumu 401,75 Eur. Z prehľadu úhrad je zrejmé, že žalobca uhradil riadne splátky č. 25 a 26 (za január a február), včas neuhradil splátku č. 27 (za marec), riadne uhradil splátku č. 28 (za apríl 2020), neuhradil riadne a včas splátky č. 29-30 za mesiace máj a jún 2020. Žalobca tak pristúpil pre neuhradenie nedoplatku k mimoriadnej splatnosti úveru listom zo dňa 17.6.2020, ktorým oznámil mimoriadne zosplatnenie úveru a žalovaného vyzval na jeho úhradu do 15 dní. Súd má preto za to, že v prejednávanej veci došlo k platnému zosplatneniu úveru a žalobný nárok žalobcu je dôvodný.
30. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoje dlhy riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
31. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
32. Na základe uvedeného súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal na úhradu sumy 5.936,72 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.780,52 eur od 3.7.2020 do zaplatenia. Súd vyhodnotil nárok žalobcu ako dôvodný a priznal mu nárok na úhradu sumy 5.936,72 Eur pozostávajúcej z istiny vo výške 88.63 Eur (táto suma prestavuje istinu 29.-30), úroku vo výške 156.20 Eur ( táto predstavuje úrok zo splátok 29.-30). zosplatnenej istiny vo výške 5691,89 Eur (táto suma prestavuje len istinu splátok po zosplatnení za 31.-96). Nakoľko si žalobca uplatnil aj nárok na zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.780,52 Eur od 3.7.2020 do zaplatenia, súd aj tento nárok považoval za dôvodný. Suma 5.780,52 Eur predstavuje čistú istinu po odpočítaní vyčísleného úroku zo splátok č. 29-30. Do omeškania s úhradou celej sumy sa žalovaný dostal uplynutím 15-dňovej lehoty uvedenej vo výzve zo dňa 17.6.2020, t.j. dňom nasledujúcim po 2.7.2020. Aj v tejto časti súd žalobe vyhovel.
33. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
34. Podľa § 232 ods. 4 CSP ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
35. S prihliadnutím na výšku dlhu a majetkové pomery žalovaného, súd povolil žalovanému splácať dlh v pravidelných mesačných splátkach vo výške 120,- EUR, vždy k 27.dňu v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom nadobudlo rozhodnutie súdu právoplatnosti, nakoľko povinnosť uhradiť pohľadávku v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku by malo pre žalovaného a jeho rodinu nepriaznivé finančné následky. Súd dáva žalovanému do pozornosti, že ak sa dostane do omeškania s plnením čo i len jednej splátky, stane sa splatným celý dlh a zanikne jeho výhoda plniť dlh v splátkach. Vo vzťahu k výške splátky súd konštatuje, že žalovaný žiadal o úhradu dlhu v splátkach po 98,- Eur, pričom svoju žiadosť neodôvodnil finančnou či sociálnou situáciou. Súd s ohľadom na spotrebiteľský charakter sporu skúmal príjem žalobcu a vychádzal z údajov v lustrácii v Sociálnej poisťovni, v zmysle ktorých je priemerný výpočtový základ žalovaného v sume 546,- Eur, pričom ide o príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti. Nakoľko žalovaný neuviedol výšku svojich mesačných výdavkov, súd považoval sumu 120,- Eur titulom splátok za primeranú, pričom pri jej určení vychádzal z výšky súdom uloženej povinnosti uhradiť dlh ako aj s ohľadom na dobu splácania pohľadávky v splátkach (v splátkach dlh uhradí do 4 rokov). Súd zároveň zohľadnil aj súhlas žalobcu s úhradou pohľadávky v splátkach, pričom žalobca žiadal, aby súd výšku splátok ustálil v sume primeranej výške pohľadávky.
36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
38. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
39. O trovách konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, a tak súd dospel k záveru, že žalobca je úspešnou stranou sporu, tak má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.