Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6T/12/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudcom JUDr. Martinom Baločkom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.08.2021 v Košiciach takto

rozhodol:

Obžalovaný:

R. J., nar. X.X.XXXX v X., trvale bytom X., M. č. XXX/X

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

- v Košiciach a inde v období od mesiaca september 2020 doposiaľ ako otec mal. H. M., nar. XX.XX.XXXX, neprispieva riadne a včas na jeho výživu, i keď mu táto povinnosť vyplýva z § 62 Zákona o rodine a podľa rozsudku Okresného súdu Košice I, č. k. - 120 zo dňa 10.12.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.01.2020, bol zaviazaný prispievať na jeho výživu mesačne sumou 250.- Eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám E. E., nar. XX.XX.XXXX, matky dieťaťa, čím mu za uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom v sume najmenej 2.000,- Eur, t e d a

- najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného, t ý m s p á c h a l

- prečin zanedbane povinnej výživy podľa , Z a t o m u s ú d u k l a d á Podľa Tr. zák. s použitím , Tr. zák., pri nezistení žiadnej poľahčujúcej okolnosti v zmysle Tr. zákona, trest odňatia slobody vo výmere osem mesiacov. Podľa Tr. zák. mu súd výkon trestu podmienečne odkladá a podľa Tr. zák. u r č u j e skúšobnú dobu vo výmere osemnásť mesiacov. Podľa Tr. zák. mu súd ukladá povinnosť, aby počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia splatil dĺžne výživné k rukám oprávnenej osoby.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice I podal na súd obžalobu na obvineného R. J. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa s na tom skutkovom základe ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Nakoľko obžaloba bola obžalovanému riadne doručená (trestný rozkaz spolu s obžalobou si prevzal dňa 21.06.2016) a obžalovaný bol na hlavné pojednávanie riadne a včas predvolaný a zároveň aj telefonicky upovedomený, o čom nie sú pochybnosti, nakoľko pred samotným pojednávaním, resp. v deň pojednávania zaslal súdu žiadosť o konanie hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti a tak súd za splnenia podmienok podľa vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného, prečítal zápisnicu o skoršej výpovedi obžalovaného z prípravného konania, vypočul

svedkyňu, prečítal listinné dôkazy a zistil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Obžalovaný vo svojej výpovedi v prípravnom konaní prečítanej na hlavnom pojednávaní uviedol, že z dôvodu koronavírusu mal vo svojej firme isté finančné problémy, ale aj napriek tomu a aj v súčasnej dobe aj keď mešká s platením výživného na syna F. J., tak sa oňho stará , platí mu nejaké výdaje napr. za mobilný telefón, vreckové , školské potreby a podobne. Vo svojej výpovedi uviedol, že je si vedomý svojho dlhu voči svojmu synovi a teda jeho matke, pričom dodal, že 15.02.2021 zaplatil zo svojho účtu vedeného v nemeckej banke 3 mesiace dlžného výživného, teda sumu 759._Eur. Záverom uviedol, že je ochotný splatiť dlžné výživné.

Svedkyňa E. E. vypovedala prakticky zhodne tak v prípravnom konania ako aj na hlavnom pojednávaní, kde uviedla, že pokiaľ sa jedná o skutok časovo vymedzený od septembra 2020 až do dnešného dňa, tak obžalovaný neuhradil za toto obdobie žiadnu čiastku z výživného na ich syna F. J. a takisto nemá vedomosť o tom, aby obžalovaný nejakým iným spôsobom prispieval na výživu ich syna. Dokonca spochybnila obžalovaným uvedené 3 platby vo výške 750.-Eur, pričom uviedla, že sa jedná o falošné potvrdenia zo strany obžalovaného. Dlžné výživné ku dňu pojednávania vyčíslila na sumu 2.750._Eur.

Z rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. okrem iného vyplýva, že obžalovaný má na svojho syna F. J. prispievať vo forme výživného vo výške 250.-Eur mesačne k rukám matky maloletého vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.

Na hlavnom pojednávaní boli vykonané aj listinné dôkazy a síce rodný list na meno F. J. z ktorého vyplýva, že jeho otcom je obžalovaný , ďalej potvrdenie o návšteve školy, správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, sociálnej poisťovne, z ktorých vyplýva, že obžalovaný nikdy nebol nezamestnaný a nepoberal dávky v hmotnej núdzi. Z ďalších listinných dôkazov a to výpisov z obchodného registra je zrejmé, že obžalovaný figuruje vo viacerých obchodných spoločnostiach ako konateľ a spoločník.

Obsahom spisu sú aj potvrdenia o prevode na č.l. 54-56, dokumentujúce, že v dňoch 17.2.2021, 17.2.2021 a opätovne 17.2.2021 bolo zaslané výživné konkrétne osobe E. E., teda oprávnenej osobe ako výživné za 09-11/2020.

Spis obsahuje aj evidenčnú kartu vodiča a register priestupkov obžalovaného, z ktorého vyplývajú 9 záznamov na úseku dopravy. Z charakteristiky na obžalovaného je zrejmá len všeobecná charakteristika. Z odpisu z registra trestov je zrejmé, že obžalovaný má v registri trestov 4 záznamy, kde naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. zo dňa 10.06.2020, s právoplatnosťou dňa 8.7.2020 pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zákona. Predchádzajúce odsúdenia má obžalovaný zahladené a hľadí sa ne neho ako keby odsúdený nebol.

Po takto vykonanom dokazovaní podľa názoru súdu v rozsahu potrebnom na náležité zistenie skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie a vyhodnotení dôkazov podľa svojho vnútorného presvedčenia založenom na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie súd dospel k záveru o vine obžalovaného, ktorý je plne trestne zodpovedný subjekt.

Súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného, jednak vzhľadom k jeho čiastočnému priznaniu ako aj v súlade s inými vykonanými dôkazmi, či už výpoveď svedkyne E. E., rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp. zn. ako aj iných listinných dôkazov.

Obžalovaný sám čiastočne priznal spáchanie skutku, tak ako je uvedený v obžalobe. Obžalovaný naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy. Po stránke objektívnej tým, že si najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať svoje maloleté dieťa.

O akejsi hodnovernosti vyjadrení samotného obžalovaného svedčí aj elektronické podanie obžalovaného zo dňa 21.7.2021 na č.l. 127 spisového materiálu, z ktorého je zrejmé, že obžalovaný oznamuje súdu, že dňa 20.07.2021 poslal na účet E. J. ( E.) dlžnú sumu 2.750.-Eur. Zároveň dodal, že

kópie dokladov o týchto úhradách -. potvrdenia o vykonaní transakcií pošle cez elektronickú komunikáciu súdu, nakoľko v tomto čase po uzávierke aktuálneho bankového dňa budú tieto doklady jemu k dispozícií v aplikácií zahraničnej internetovej banky.

Tieto tvrdenia sa vôbec nezakladali na pravde, nakoľko jednak to potvrdila oprávnená osoba E. E., ktorá na hlavnom pojednávaní konanom dňa 4.8.2021, t.j. dva týždne od podania obžalovaného uviedla, že obžalovaný v prejednávanom období neuhradil žiadne výživné a svedčí o tom aj to, že k dnešnému dňu, t.j. 4.8.2021 obžalovaný neposlal súdu ním sľúbené potvrdenia o zaplatení dlžného výživného. Z uvedeného dôvodu súd z hľadiska hodnovernosti uveril oprávnenej osobe E. E. a potvrdenia o prevode na č.l. 54 a 56 nepriznal ako zaplatenie dlžného výživného, nakoľko aj samotná oprávnená spochybnila tieto potvrdenia, dokonca ich nazvala falošnými potvrdeniami a že takéto peniaze na účet nikdy neobdržala.

Súd poukazuje na to, že plodenie detí nie je šport ani zábava. Každý rodič splodením dieťaťa preberá na seba povinnosti a zodpovednosť, ktorá ho sprevádza po celý život. Preto je nevyhnutné, aby sa správal tak, aby dokázal vždy a za každých okolností učiniť týmto svojim záväzkom a povinnostiam zadosť (rozh. NS ČR č. ). Len všeobecné poukazovanie na nepriaznivú finančnú situáciu bez existencie skutočností, ktoré by preukázateľne a objektívne bránili zabezpečení dostatku finančných prostriedkov, nezbavuje obžalovaného zákonnej povinnosti platiť výživné. V prípade zmeny svojej finančnej situácie je každý obžalovaný povinný prispôsobiť svoj životný štandard novovzniknutým okolnostiam, resp. zvýšiť svoju aktivitu smerom k získaniu príjmu na úhradu vyživovacej povinnosti voči svojmu dieťaťu.

V predmetnej trestnej veci súd upravil skutok ohľadom toho, keď ho potiahol do dňa rozhodnutia súdu, nakoľko zanedbanie povinnej výživy je trváci trestný čin a analogicky aj upravil výšku dlžného výživného ku dňu rozhodnutia súdu a upravil ju na sumu 2.750.-Eur.

V zmysle judikatúry rozhodnutia NS ČSSR publikovaného v zbierke pod číslom 27/69 Zb. zanedbanie povinnej výživy podľa je však trestným činom trvácim, ktorý je naďalej páchaný pokiaľ páchateľ zavinene udržuje protiprávny stav, vyvolaný neplnením alebo vyhýbaním sa zákonnej povinnosti. Tento protiprávny stav môže byť prerušený, aj keď neplnenie vyživovacej povinnosti objektívne trvá, pokiaľ toto neplnenie nie je páchateľom zavinené. Až vyhlásením rozsudku súdu prvého stupňa končí spáchanie jedného trestného činu zanedbania povinnej výživy a súčasne začína páchanie toho istého trestného činu nového, pokiaľ páchateľ stále zavinene vyživovaciu povinnosť neplní, prípadne sa tomuto plneniu vyhýba. Tento rozsudok je teda medzníkom, kedy začínajú podmienky recidívy.

Y. u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, práve naopak zistil jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ Tr. zákona a síce že už bol v minulosti súdom trestaný ( blízka minulosť 8.7.2020 ). Z tohto dôvodu súd pri ukladaní trestu vychádzal z ustanovenia § 38 ods. 4 Tr. zákona a teda pri prevahe priťažujúcich okolnosti nad poľahčujúcimi sa spodná hranici zvýšila o jednu tretinu, teda na X mesiacov.

V závislosti na vyššie uvedené teda súd uložil obžalovanému R. J. podmienečný trest odňatia slobody na samej spodnej zákonom zvýšenej hranici trestnej sadzby vo výmere 8 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 18 mesiacov a zároveň mu uložil primeranú povinnosť spočívajúcu v tom, aby počas skúšobnej doby uhradil k rukám oprávnenej osoby dlžné výživné. T. uvedený trest považoval pre účely W. zákona a to individuálnu ako aj generálnu prevenciu za zákonný, primeraný a spravodlivý.

R. § 49 ods. X Tr. zákona súd teda podmienečne odložil výkon trestu odňatia slobody a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určil skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov, kedy prihliadol na záujmy syna, voči ktorému má obžalovaný vyživovaciu povinnosť, ktorej plnenie by bolo nepochybne nedostačujúce v prípade nepodmienečného trestu odňatia slobody. Y. tým poskytol obžalovanému priestor, aby počas výkonu trestu svojím životom preukázal, že je schopný, ale najmä ochotný, riadne si plniť svoje rodičovské povinnosti, ktoré mu voči jeho synovi zostali zachované aj po ukončení spolužitia s ich matkou.

F. možného nariadenia výkonu uloženého trestu, v spojení so súbežne uloženými povinnosťami (zaplatiť dlžné výživné), by mala byť pre obžalovaného dostatočným motivačným faktorom pre zmenu jeho doterajšieho prístupu k plneniu si svojich rodičovských povinností. Ak by sa predsa len ukázalo, že obžalovaný si uložené povinnosti nesplnil riadne a včas alebo inak neviedol riadny život, súd môže rozhodnúť o tzv. premene trestu a nariadiť výkon trestu odňatia slobody. Len obžalovaný teda môže svojím správaním (konaním) počas skúšobnej doby ovplyvniť, či bude uložený trest odňatia slobody napokon vykonaný alebo či dôjde (po uplynutí skúšobnej doby) k zahladeniu tohto odsúdenia aj bez jeho reálneho výkonu.

To boli dôvody, pre ktoré súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie , ktoré možno podať do 15 dní od oznámenia rozsudku.