Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43PExre/4/2019

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci partnera verejného sektora: Falck Záchranná a.s. v likvidácii, so sídlom Južná trieda 4B, 040 01 Košice - mestská časť Juh, Slovenská republika, IČO: 35 900 130, právne zastúpený PETERKA & PARTNERS advokátní kancelář s.r.o., so sídlom Karlovo náměstí 671/24, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 35 884 703, konajúca prostredníctvom svojej organizačnej zložky PETERKA & PARTNERS advokátska kancelária s.r.o. organizačná zložka, Kapitulská 18/A, 811 01 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 35 884 703 a Mgr. Ján Makara, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Slnečná 6, Marianka 900 33, Slovenská republika, IČO: 46 777 326, pre ktorého plnila povinnosti oprávnenej osoby v čase od 20.07.2017 do 13.10.2020: Mgr. Kristína Drábiková, so sídlom Zochova 6-8, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Slovenská republika, IČO: 42 141 486 a pre ktorého plní od 14.10.2020 povinnosti oprávnenej osoby Advokátska kancelária DRÁBIKOVÁ, s.r.o., so sídlom Košická 49, 821 08, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53294076 v konaní o kvalifikovanom podnete oznamovateľa: O. C., trvale bytom N. XXX/XX, XXX XX R. A., o overení pravdivosti a úplnosti údajov o konečnom užívateľovi výhod zapísaných v registri partnerov verejného sektora, takto

rozhodol:

Súd konanie zastavuje.

Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 13.05.2019 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie oznamovateľa označené ako Podnet na začatie konania o overenie pravdivosti a úplnosti údajov o konečnom užívateľovi výhod zapísaných v registri partnerov verejného sektora. Oznamovateľ vo svojom podaní uvádza, že zo zoznamu dokumentov, z ktorých oprávnená osoba vychádzala pri identifikácii konečného užívateľa výhod, vyplýva, že vykonala iba formálny prieskum a neskúmala reálne finančné toky zo spoločnosti KPR H. X.. U. o tom, že konečným užívateľom výhod je J. K., je založený na čestnom vyhlásení spoločnosti J. H. X. a J. K.. V. v podaní podrobne rozvádza, prečo považuje zápis J. K. ako jediného konečného užívateľa výhod partnera verejného sektora za neúplný a nepravdivý. Vo vzťahu ku J. K. poukazuje na to, že ide o profesionálneho manažéra, ktorý sa špecializuje na reštrukturalizácie a revitalizácie podnikov, v ktorých sa spravidla angažuje v kooperácii s ďalšími partnermi, najmä z radov finančných investorov, ktorí ním riadenú reštrukturalizáciu financujú. Verifikačný dokument podľa oznamovateľa presvedčivo nepreukázal, že investíciu do J. H. X. realizuje J. K. vo svojom záujme. V. sa domnieva, že J. K. môže byť takzvaným facilitátorom, ktorý uľahčuje konečnému užívateľovi výhod anonymizáciu vlastníctva tak, že výhody, ktoré formálne plynú facilitátorovi, prenecháva iným osobám - skutočným konečným užívateľom výhod. V. ďalej považuje za nepravdivý záver oprávnenej osoby, že neexistuje žiadna osoba, ktorá by mala podiel na hospodárskom prospechu z podnikania spoločnosti J. H. X. alebo inej činnosti väčší ako XX% inak, ako prostredníctvom priameho vlastníctva akcií spoločnosti J. H. X.. Oznamovateľ v tejto súvislosti tvrdí, že právo na hospodársky prospech zo spoločnosti J. H. X. vo výške viac ako XX% má N. a mala byť preto podrobená identifikácii konečného užívateľa výhod. V. tiež poukazuje na možné väzby na S. C. alebo S. N. a ďalšie personálne prepojenia.

2. Uznesením č.k. - 94 zo dňa 11.07.2019 začal súd na základe kvalifikovaného podnetu oznamovateľa konanie o overenie pravdivosti a úplnosti údajov o konečnom užívateľovi výhod zapísaných v registri partnerov verejného sektora u partnera verejného sektora. II. výrokom predmetného uznesenia vyzval partnera verejného sektora, aby sa v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia písomne vyjadril ku kvalifikovanému podnetu oznamovateľa a uviedol, či sú údaje zapísané o jeho osobe v registri partnerov verejného sektora pravdivé a úplné, a aby uviedol skutočnosti a označil, príp. predložil dôkazy, ktoré pravdivosť a úplnosť údajov zapísaných u partnera verejného sektora v registri partnerov verejného sektora potvrdzujú. III. výrokom tohto uznesenia určil súd oprávnenej osobe lehotu 30 dní na podanie návrhu na jej pribratie do konania podľa .

3. Oprávnená osoba podala návrh na jej pribratie do konania podľa , vzhľadom na ktorú skutočnosť súd uznesením č.k. -112 zo dňa 09.08.2019 rozhodol o pribratí oprávnenej osoby do konania.

4. Dňa 21.08.2019 bolo súdu doručené vyjadrenie oprávnenej osoby, v ktorom uviedla, že spoločnosť KPR uzatvorila zmluvu o prevode akcií so spoločnosťou Falck SK, na základe ktorej spoločnosť KPR predala všetky svoje akcie v spoločnosti F. E. a.s. spoločnosti F. SK. F. E. a.s. je jediným akcionárom partnera verejného sektora. Prevod akcií bol podmienený súhlasom Protimonopolného úradu SR, ktorý tento úrad vydal dňa 12.07.2019. V zmysle priloženého „zoznamu akcionárov listinných akcií na meno“ emitenta F. E. a.s. ako i súvisiacich potvrdení o zápise zmeny v osobe akcionára v zozname akcionárov zo dňa XX.XX.XXXX spoločnosť J. už nie je akcionárom F. E. a jej jediným akcionárom je spoločnosť F. SK. U. oprávnená osoba uviedla, že ku dňu 21.08.2019 partner verejného sektora nemá ustanovené žiadne orgány, keďže všetci členovia predstavenstva a dozornej rady sa vzdali svojej funkcie. Informácie uvádzané v podnete považuje za domnienky, ktoré nespĺňajú kvalifikovanosť. Ako oprávnená osoba pri skúmaní konečných užívateľov výhod dospela k záveru, že poslednou fyzickou osobou vo vlastníckej štruktúre partnera verejného sektora, v časti podielu spoločnosti J. H. X., a.s. je W.. J. K.. Oprávnená osoba odmietla špekulácie oznamovateľa, že z dôvodu plnenia povinnosti oprávnenej osoby pre viacero rozličných partnerov verejného sektora, ktoré sú spojené aj s osobou S.. A. F., sú tieto osoby akokoľvek spriaznené alebo prepojené podľa zákona o registri partnerov verejného sektora a mohli by dotvárať akúsi záujmovú a podnikateľskú skupinu. Považuje za prirodzené, že uvedené osoby vrátane osôb, ktoré sú spojené s advokátom a podnikateľom S.. A. F., ako napr. S.. W. I. Z., pozná a táto skutočnosť rozhodne nezakladá fakt, že ide o pôsobenie, ktoré ma slúžiť akémusi „nesprehľadneniu a zastieraniu pravého účelu rôznych obchodných vzťahov“, čo sa snaží oznamovateľ naznačiť.

5. Vo vzťahu k údajným tvrdeniam o spojení medzi W.. J. K. a S.. A. F. oprávnená osoba uviedla, že W.. J. K. je v českom obchodnom registri evidovaný vo vzťahu k XX subjektom a v slovenskom obchodnom registri vo vzťahu k dvom spoločnostiam. Z 19tich záznamov W.. J. K. v obchodných registroch sa len v dvoch prípadoch tieto prelínajú s S.. A. F.. X. o N. Z., a.s. a A. O. K. a.s., pričom v spoločnosti N. Z. pôsobil ako akcionár dlhodobo pred angažovaním sa S.. A. F. v tejto spoločnosti. Oprávnená osoba vyvodila záver, že vo vzťahu W.. J. K. k S.. A. F. ide o osoby, ktoré sa podnikateľsky stretli v rámci jedného projektu (N. Z., a.s.), pričom akékoľvek ich iné spojenie nie je preukázané a z dostupných faktov sa nejaví ani ako pravdepodobné. K vzťahu k S.. W. I. Z. oprávnená osoba uviedla, že tieto osoby sa poznajú, spolupracujú ako členovia dozornej rady N. Z. a teda je jasné, že najmenej viac ako jeden rok pred vstupom p. K. do skupiny F. SK na I. mohol mať W.. J. K. poznatky o tom, akým spôsobom S.. W. I. Z. vykonávala funkciu člena dozornej rady. Po vstupe p. K. do skupiny F. došlo k výmene dvoch členov predstavenstva spoločností v rámci skupiny (členmi sa stali sám W.. J. K. a K.. K. I., generálny riaditeľ N. Z.) ako aj člena dozornej rady, kam J. K. navrhol vymenovať svojho syna S. K.. U. S.. W. I. Z. vo funkcii členky dozornej rady v skupine F. sa teda nedá považovať za zachovanie pôvodných orgánov spoločnosti, skôr to vypovedá o tom, že popri vlastnom synovi, tam W.. J. K. v osobe S.. W. I. Z. mohol vidieť osobu, ktorá je schopná hájiť záujmy akcionára a zároveň je to osoba znalá pomerov v skupine F., nakoľko tam pôsobila od r. 2010.

6. Pokiaľ oznamovateľ uvažuje o tom, že W.. J. K. nie je osobou, ktorá by bola priamo investorom, ale zastupovala investora len v manažérskych pozíciách, oprávnená osoba uvedené považuje za nepodloženú špekuláciu, nakoľko z obchodného registra ČR vyplýva, že zo XXtich zápisov je v X prípadoch spoločníkom alebo jediným akcionárom dotknutých spoločností. Oznamovateľ však svoje tvrdenie preukazuje citátom, ktorý uvádza : „V roku XXXX založil spoločnosť Z., a.s., neskôr jedného

z najväčších výrobcov mrazených výrobkov.“ Z uvedeného však oprávnenej osobe nevyplýva záver o tom, že by bol len manažérom a V. považuje za predpojatého k p. K..

7. K pochybnostiam súvisiacich s nadáciou Q. oprávnená osoba vo svojom vyjadrení uviedla, že na účely identifikácie konečného užívateľa výhod je možné nadáciu považovať za združenie majetku a tvrdenia oznamovateľa o tom, že nadácia má bližšie k trustu alebo zvereneckému fondu považuje za nepodstatné, nakoľko bez ohľadu na použité pomenovanie vždy ide podľa O. zákona o združenie majetku, s ktorým sú spojené jednotné dôsledky posudzovania konečného užívateľa výhod. Oznamovateľ uvádza, že „z úvodných ustanovení štatútu nadácie Q. vyplýva, že nadácia bola založená ako rodinná nadácia, v zásade pre účely zaopatrenia najbližších príbuzných zakladateľky a zveľaďovania podnikania, ktoré zakladateľka nadácia po sebe zanechala“, a preto sa oznamovateľ domnieva, že konečným užívateľom výhod Nadácie je najbližšia rodina zakladateľky. Oprávnená osoba vo svojom vyjadrení poukázala na stanovy nadácie, v ktorých je popísaný účel Nadácie ako konsolidovanie a expandovanie na účely aktivít skupiny Q. a poskytovanie podpory na účely uvedené v čl. 6 stanov, pričom článok doslovne uvádza nasledovné:

„ Rozdeliteľný podiel zo zisku R., v súlade s čl. 14 môže byť rozdelený na nasledujúce účely: a.) Nadácia môže poskytovať príspevky potomkom rodičov zakladateľky R. a jej manžela. Nasledujúce osoby majú právo prednosti: I.) Sestra zakladateľky R., pani E. O. II.) R. zakladateľky R., pani H. P. X..) R. zakladateľky R., pani D. P. IV.) N. D. N., rod. P. V.) S. P. VI.) R. VII.) N. E. L. a ich prvogenerační potomkovia. b.) Nadácia môže poskytovať finančnú podporu alebo realizovať iné rozdelenie čiastok v prospech terajších a bývalých zamestnancov skupiny Q. c.) Nadácia môže udeliť čestné ocenenia lekátom, vedcom a inám d.) Nadácia môžeudeliť granty na vedecké účel&, v prvom rade na vedecké projekty e.) Nadácia môže podporovať osobitné výskumné projekty v rámci skupiny Q. f.) Nadácia môže udeliť granty pre nemocnice a na prebciu chorôb g.) Nadácia môže podporovať školenie a vzdelávanie v najširšom zmysle slova, a to formou bezúročnej pôžičky h.) Nadácia môže udeliť granty zdravotným sestrám a ošetrovateľom i.) Nadácia môže rozdeliť sumu až do výšky 3% z ročného zisku pred zdanením mínus nerozdelený zisk v dcérskych spoločnostiach a pridružených spoločnostiach, vrátane Q. a/s, a to na podporu starých a/ alebo chorých ľudí, ako aj ľudí v núdzi j.) Nadácia môže udeliť iné formy podpory na základe rozhodnutia Správnej rady. Takéto formy podpory však môžu predstavovať sumu do výšky XX% z čiastok rozdelených každý kalendárny rok. V čl. 7 sa ďalej uvádza, že správna rada nie je povinná uprednostniť akékoľvek účely vyplatenia rozdelených čiastok uvedených v čl. 6 pred ostatnými účelmi, čo tiež odporuje tvrdeniu oznamovateľa, že účelom Nadácie bolo zaopatrenie rodiny zakladateľky, nakoľko v takom prípade by bolo jednoznačne uvedené, že títo jej rodinní príslušníci majú absolútne prednostné právo na príspevok z Nadácie. Text teda potvrdzuje verejnoprospešný charakter nadácie, kedy potenciálne zabezpečenie rodinných príslušníkov zakladateľky predstavuje len jednu z desiatich možných alternatív udelenia grantov, na ktoré nie je nijaký nárok, ale podliehajú výlučne rozhodnutiu Správnej rady, pričom táto možnosť udelenia grantu rodine zakladateľky vôbec nemá žiadnu prioritu voči ostatným deviatim účelom. Podľa oprávnenej osoby účelom Nadácie nie je zaopatrenie rodiny zakladateľky, ako to tvrdí Oznamovateľ.

8. Oprávnená osoba ďalej uviedla, že sa nestotožňuje s tvrdeniami oznamovateľa, že ako konečný užívateľ výhod vo vzťahu k Nadácii by mala byť identifikovaná každá fyzická osoba, v prospech ktorej tieto subjekty vykonávajú svoju činnosť alebo obchod ale naopak zastáva názor, že účelom zákona o registri partnerov verejného sektora nie je, aby ako konečný užívateľ výhod bola identifikovaná každá osoba, ktorá má majetkový podiel na partnerovi verejného sektora, alebo každá osoba, ktorá má prospech z činnosti alebo podnikania partnera verejného sektora, čo vyplýva aj z . Beneficienti nemôžu byť považovaní za konečného užívateľa výhod ani na základe konania v zhode

nakoľko to, či im Nadáciou bude niečo vyplatené alebo nie, nezávisí od ich vôle a nijakým svojím konaním (jednotlivo ani spoločne) toto ovplyvniť nemôžu (keďže o prideľovaní grantov rozhoduje správna rada). V prípade ak by aj oprávnená osoba pripustila argumentáciu Oznamovateľa o tom, že každá fyzická osoba, v prospech ktorej určitý subjekt vykonáva svoju činnosť alebo obchod, je konečný užívateľ výhod, tak ako konečný užívateľ by mali byť zapísaní napr. vždy každý z akcionárov/spoločníkov posudzovanej osoby, bez ohľadu na jeho podiel alebo akákoľvek osoba, ktorej právnická osoba dá dar, poskytne grant, nenávratný finančný príspevok, či iné charitatívne plnenie. Pre odstránenie pochybností oprávnená osoba uviedla, že z finančných závierok Nadácie vyplýva, že rodinní príslušníci zakladateľky Nadácie v r. 2016-2018 nedostali nijaký grant, t.j. vôbec nemali podiel z činnosti Nadácie. Ďalej oprávnená osoba pre úplnosť podotkla, že aj v dánskom obchodnom registri boli ako koneční užívatelia výhod identifikované rovnaké osoby, ako boli identifikovaní v zápise týkajúcom sa partnera verejného sektora. Zápis pritom bol vykonaný nezávisle od zápisu partnera verejného sektora do registra partnerov verejného sektora a neskôr, ako bol vykonaný zápis partnera do registra partnerov verejného sektora, nakoľko v roku 2017 ešte výpisy z dánskeho obchodného registra neobsahovali kolónku „beneficial owners“. Oprávnená osoba má zato, že zápis je skutočne správny a objektívne neexistuje pochybnosť o tom, že by rodinní príslušníci zakladateľky Nadácie mohli byť považovaní za konečných užívateľov výhod, a preto navrhla, aby súd konanie zastavil. Na podporu svojich tvrdení oprávnená osoba predložila:

- Výročnú správu R. Q. za rok 2017 - časť „účtovná závierka“ (č. l. 139-143)

- C. R. Q. z dánskeho obchodného registra zo dňa 02.01.2019 úradne preložený do slovenského jazyka ( č. l. 149-152)

- I. R. Q. zo dňa 12.07.2016 úradne preložené do slovenského jazyka ( č. l. 163-167)

- C. W.. J. K. zo dňa 7.8.2019 (č. l. 173-176)

9. Dňa 17.03.2019 bolo súdu doručené vyjadrenie partnera verejného sektora, že J. K. bol skutočným konečným užívateľom výhod, pričom okolnosti týkajúce sa p. J. K. uvádzané oznamovateľom v podnete považuje za špekulatívne, bez akéhokoľvek dôkazu o tom, že by p. K. nebol skutočným konečným užívateľom výhod v súlade so zápisom do registra partnerov verejného sektora. Oznamovateľ v časti 111. podnetu (s podnadpisom „N.") tvrdí, že nakoľko N., ako banka financujúca kúpu akcií v spoločnosti F.. KPR Health X. (pánom J. K.) od spoločnosti P. I. H., mala z podnikania hospodársky prospech prevyšujúci XX %, mala byť zaradená do procesu skúmania konečného užívateľa výhod, a teda skutočným konečným užívateľom výhod by mali byť aj fyzické osoby vykonávajúce kontrolu nad N.. S takýmto záverom partner verejného sektora vyjadril nesúhlas, a to z troch dôvodov:

Prvým dôvodom je, že založenie obchodného podielu je štandardným zabezpečovacím nástrojom, ktoré pri trhových transakciách financujúce banky využívajú za účelom zabezpečenie ich pohľadávok. Bez ich založenia by bolo pre trhové subjekty, aj s ohľadom na komplexnú bankovú legislatívu v oblasti vyhodnocovania rizík a vedenia úverového portfólia, prakticky nemožné získať prístup k bankovému financovaniu. Preto je nepodstatné tvrdenie oznamovateľa, či je financujúca banka v transakcii prítomná ako tzv. privátna banka alebo ako klasická retailová banka, ak ide s ohľadom na parametre transakcie o štandardnú trhovú operáciu. Je totiž bežné, že tak ako retailové banky majú oddelenia starostlivosti o privátnych klientov, tak banky, ktoré sú primárne založené ako banky cieliace na privátnu klientelu vystupujú v konkrétnej transakcii ako štandardné retailové banky.

Druhým dôvodom je, hoci judikatúra resp. odborná literatúra citovaná oznamovateľom predpokladá, že aj financujúca banka sa môže za istých okolností stať ohnivkom vedúcim ku konečnému užívateľovi výhod, a to najmä v prípade, ak by boli úverové podmienky dojednané účelovo - teda s cieľom získať de facto kontrolu nad financovaným subjektom - alebo v prípade, ak by na základe úverových dojednaní banka mala právo výkonu hlasovacích práv, to však nebol prípad transakcie prevodu akcií zo spoločnosti P. I. H. na J. H. X.. N. vedomosti partnera verejného sektora N. nikdy priamo ani nepriamo (prostredníctvom inštrukcií J. H. X. či pánovi K.) nevykonávala hlasovacie práva v partnerovi verejného sektora resp. v spoločnosti F. E.. Z podnetu oznamovateľa navyše nijakým spôsobom nevyplýva, že by N. zriaďovala inštitúty zabezpečovacie jej úver účelovo, s cieľom získať de facto kontrolu nad partnerom verejného sektora resp. spoločnosťou F. E. .

Tretím dôvodom je, že v rámci argumentácie oznamovateľa je potrebné striktne odlíšiť zabezpečenie úveru prostredníctvom záložného práva na dividendy či akcie v partnerovi verejného sektora od priamej dohody medzi bankou a dlžníkom o možnosti banky vykonávať ešte pred splatnosťou úveru hlasovacie,

či iné práva resp. prijímať majetkový prospech z podnikania partnera verejného sektora (tak, ako to uvádza literatúra citovaná oznamovateľom). V prípade zabezpečenia úveru prostredníctvom záložného práva na dividendy či akcie v partnerovi verejného sektora ide o štandardný trhový postup, ktorý umožňuje trhovým subjektom prístup k bankovému financovaniu. V prípade priamej dohody medzi bankou a dlžníkom o možnosti banky vykonávať ešte pred splatnosťou úveru hlasovacie či iné práva by za istých okolností mohlo ísť o maskovanie skutočného účelu transakcie - teda získanie kontroly resp. poberanie majetkového prospechu z podnikania partnera verejného sektora. Z praktického pohľadu navyše N. voči partnerovi verejného sektora, ani iným osobám skupiny F., nevystupovala v pozícii či už skutočného alebo kvázi akcionára, a to či už účasťou na valnom zhromaždení, alebo inou aktivitou či komunikáciou ovplyvňujúcou obchodné vedenie či nakladanie s hospodárskym výsledkom. R. zo žiadnej časti podnetu nevyplýva, že by sa N. vo financovanej transakcii správala inak, než klasická retailová banka, či v rozpore s trhovými štandardmi, ako ani skutočnosť, že banka zriadila zabezpečovacie inštitúty k úveru účelovo s cieľom získať kontrolu nad partnerom verejného sektora, že by v priebehu transakcie kedykoľvek tieto práva vykonávala alebo že by mala k dispozícii kontrolné práva nad partnerom verejného sektora už pred možnou neschopnosťou akcionára splatiť úver, tvrdenia oznamovateľa je potrebné odmietnuť ako nepodložené.

10. Na tvrdenia oznamovateľa uvádzané v časti IV. nazvanej „pochybnosti k Q.“ založené na domnienke, že konečným užívateľom výhod nadácie, a teda aj partnera verejného sektora, je ,, najbližšia rodina zakladateľky nadácie, pretože v ich prospech vykonáva nadácia svoju činnosť a obchody„ partner verejného sektora uviedol, že prospech najbližšej rodiny zakladateľky nadácie nie je jediným a ani hlavným cieľom nadácie Q.. R. Q. bola založená dňa 4. marca XXXX na základe koncipovania Štatútu nadácie, ako vrcholného riadiaceho dokumentu nadácie, z iniciatívy pani Z. Q. ako jej zakladateľky. Partner verejného sektora zhodne ako oprávnená osoba odkazuje na článok 4 ( bod 7 tohto uznesenia) štatútu nadácie a jej základné ciele. Z uvedeného článku štatútu je podľa partnera verejného sektora zrejmé, že podpora „najbližšej rodiny" zakladateľky nadácie predstavuje len jednu z veľkého množstva alternatív podpory (pričom opätovne zdôrazňuje, že distribúcia je len jedným z dvoch cieľov nadácie), o ktorej môže v rámci neobmedzenej diskrečnej právomoci rozhodovať správna rada nadácie. Skutočnosti, že podpora najbližších členov rodiny je len marginálnou alternatívou prerozdeľovania finančných zdrojov nadácie svedčí aj fakt, že za obdobie roku 2018 bolo takýmto príbuzným vyplatených celkovo približne XX XXX E. (XXX XXX dánskych korún), čo predstavovalo X,XXX % celkových distribúcií. Vzhľadom na vyššie uvedené sa partner verejného sektora nestotožnil s tvrdeniami oznamovateľa, že „úlohou nadácie je však zaopatriť najbližšiu rodinu zakladateľky" a že „nadácia bola založená ako rodinná nadácia, v zásade pre účely zaopotrenia najbližších príbuzných zakladateľky a zveľaďovania podnikania, ktoré zakladateľka nadácia po sebe zanechala“. Práve naopak, korektnou interpretáciou Štatútu nadácie Q. by vo vzťahu k rodinným príslušníkom jej zakladateľky bolo tvrdenie, že Štatút síce ponecháva nadácií otvorenú možnosť finančne prispievať aj na ich živobytie, avšak túto možnosť nijakým spôsobom nepriorizuje pred mnohými ďalšími okruhmi potenciálnych prijímateľov rozličných foriem podpory, a ani nijakým spôsobom nestavia ich finančné zabezpečenie ako merateľný a dosiahnuteľný cieľ nadácie, ktorý by akýmkoľvek vynútiteľným spôsobom zaväzoval správnu radu Nadácie. Partner verejného sektora nepovažuje za správny ani záver oznamovateľa o tom, že nadácia Q. má vzhľadom na svoju povahu bližšie k trustu, než k nadácií a to z dvoch dôvodov:

Prvým dôvodom z pohľadu definície konečného užívateľa výhod je rozdiel medzi klasickou nadáciou a trustom v existencii právnej subjektivity. Zo C. nadácie Q., a rozhodného dánskeho práva, je pritom zrejmé, že nadácia Q. disponuje na rozdiel od typického trustu neobmedzenou právnou subjektivitou, ktorá sa prejavuje (najmä) prostredníctvom rozhodnutí správnej rady ako štatutárneho orgánu nadácie. Existencia právnej subjektivity je pritom kľúčovým kritériom pri správnej aplikácií definície konečného užívateľa výhod. V prípade právnických osôb sa pozornosť sústreďuje najmä na osoby zapísané vo verejných registroch, a to s dôrazom na kontrolu takejto právnickej osoby. V. preto pri zisťovaní konečného užívateľa výhod pri právnických osobách odporúča aplikáciu tzv. kaskádového

- trojstupňového - testu, kde v prípade, ak nie je možné pri právnickej osobe identifikovať ani právneho vlastníka (na základe obchodného podielu) ani vlastníka vykonávajúceho kontrolu na inom základe, odporúča sa uvádzať ako konečného užívateľa výhod riadiaceho manažéra. V každom prípade je však pri identifikácii konečného užívateľa právnických osôb, ako entít s právnou subjektivitou, kľúčovou skutočnosťou kontrola a nie neurčitá a ničím negarantovaná možnosť obdržania majetkového prospechu treťou osobou, nakoľko o nej rozhoduje neobmedzene práve osoba vykonávajúca kontrolu. Takéto

delenie napokon rešpektuje aj slovenské zákonodarstvo v definícii konečného užívateľa výhod podľa .

Druhým dôvodom je, že typickým znakom trustu je jeho personálne zameranie. Účelom trustu je tak typicky spravovanie majetku v prospech určitých, zvyčajne veľmi úzko zadefinovaných osôb, kde trust vystupuje ako istý „zverenecký fond“. Z definície cieľov nadácie však vyplýva, že jej cieľom je jednak riadne spravovanie podnikateľských aktivít skupín, ktoré pod nadáciu patria (primárne teda skupiny Q.), ako aj charitatívny, celospoločensky prospešný cieľ prerozdeľovania zdrojov nadácie medzi veľké množstvo veľmi široko zadefinovaných a vopred neurčitých skupín adresátov pomoci s jednotiacim cieľom zvyšovania kvality zdravotníctva, kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti, a pomoci ľuďom, ktorí sú na takúto pomoc odkázaní. Takéto nastavenie cieľov je pritom typické práve pre nadácie. Rozdielom medzi typickým trustom a nadáciou (a to aj nadáciou Q. v tomto konkrétnom prípade) teda je, že v truste je prospech osoby či zadefinovaného okruhu osôb jediným, či hlavným cieľom, ktorému je podriadené celé fungovanie tohto inštitútu, zatiaľ čo v prípade nadácie je napĺňanie jedného cieľa (napr. granty v prospech medicínskeho výskumu vykonávaného tretími osobami, granty v prospech zdravotných sestier a lekárov, či pôžičky tretím, z pohľadu zakladateľky úplne cudzím osobám) často v priamom rozpore s majetkovým záujmom rodiny zakladateľky nadácie a potenciálne (podmienené diskrečným rozhodnutím štatutárneho orgánu) zabezpečenie rodiny zakladateľky je len jednou z marginálnych alternatív použitia nadačných prostriedkov. Zákonná definícia konečného užívateľa výhod predpokladá vo vzťahu ku kontrole spoločnosti, či výške poberaných benefitov, istú materialitu, ktorú dedičia zakladateľky nadácie nijakým spôsobom nenapĺňajú. Vzhľadom na vyššie uvedené má partner verejného sektora za to, že údaje, ktoré boli partnerom uvedené v registri partnerov verejného sektora zapísané sú pravdivé a správne a navrhuje konanie zastaviť.

11. Dňa 03.12.2019 bolo súdu doručené vyjadrenie oprávnenej osoby k vyjadreniu partnera verejného sektora, v ktorom sa oprávnená osoba plne stotožnila s vyjadrením partnera verejného sektora a s jeho záverom uvedeným v bode 43 citovaného vyjadrenie, podľa ktorého sú údaje zapísané v registri partnerov verejného sektora pravdivé, úplné a správne.

12. Partner verejného sektora sa k vyjadreniam oprávnenej osoby vyjadril podaním doručeným súdu dňa 27.12.2021, pričom potvrdil, že vo vyjadrení 1 ani vo vyjadrení 2 nenašiel rozpor so skutočnosťami im známymi v čase prípravy tohto vyjadrenia a súčasne sa stotožnil so závermi, ku ktorým oprávnená osoba dospela. Vo vzťahu k distribúciám zdrojov voči rodinným príslušníkom p. Q. zdôraznil, že tieto ak už boli v histórii nadácie vôbec vyplatené, boli vyplatené v nízkych až zanedbateľných sumách.

13. Uznesením č.k. - 528 zo dňa 23.10.2020 súd pripustil zmenu účastníka konania na strane oprávnenej osoby, a to vstupom do konania oprávnenej osoby - Advokátska kancelária DRÁBIKOVÁ, s.r.o., IČO: 53 294 076, nakoľko došlo k vloženiu podniku K.. J. A. (pôvodná oprávnená osoba) ako nepeňažného vkladu do základného imania Advokátskej kancelárie DRÁBIKOVÁ, s.r.o., čím sa stala právnym nástupcom K.. J. A..

14. Dňa 28.04.2021 bolo súdu doručené podanie partnera verejného sektora označené ako Odpoveď partnera verejného sektora, ktorý je reakciou na oznámenie súdu zo dňa 06.04.2021, v ktorom partner verejného sektora zotrval na názore, že N. ako financujúca banka nemôže byť zahrnutá do procesu zisťovania konečného užívateľa výhod ako aj na skutočnostiach týkajúcich sa nadácie Q.. V. W.. J. K. partner verejného sektora uviedol, že ten bol ako konečný užívateľ výhod zapísaný na základe skúmania vtedajšieho stavu vlastníckej štruktúry partnera verejného sektora, teda na základe preukázateľných skutočností a podľa podmienok legálnej definície konečného užívateľa výhod pri posúdení materiálnych aj formálnych znakov konečného užívateľa výhod. Tvrdenie oznamovateľa, že W.. J. K. sa mohol stretnúť alebo poznať s osobami uvedenými v podnete podľa partnera verejného sektora nemôže automaticky znamenať „dôvodnú pochybnosť o pravdivosti a úplnosti údajov“. V závere vyjadrenia prejavil svoj názor, že konanie by malo byť zastavené aj s ohľadom na unesenie dôkazného bremena partnerom verejného sektora.

15. Podľa , registrujúci orgán môže z vlastného podnetu overiť alebo na základe kvalifikovaného podnetu overí pravdivosť a úplnosť údajov o konečnom užívateľovi

výhod zapísaných v registri; pre registrujúci orgán je rozhodujúci právny stav a skutkové okolnosti v čase začatia konania.

16. Podľa , kvalifikovaný podnet môže podať každý. Kvalifikovaný podnet musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať opis skutočností odôvodňujúcich dôvodnú pochybnosť o pravdivosti alebo úplnosti údajov o konečnom užívateľovi výhod zapísaných v registri. Na podanie, ktoré nie je kvalifikovaným podnetom, registrujúci orgán neprihliada; o tom oznamovateľa upovedomí.

17. Podľa , uznesenie o začatí konania registrujúci orgán doručí partnerovi verejného sektora, oprávnenej osobe a oznamovateľovi kvalifikovaného podnetu. V uznesení o začatí konania vyzve registrujúci orgán partnera verejného sektora, aby uviedol skutočnosti a navrhol dôkazy, ktoré potvrdzujú pravdivosť a úplnosť údajov zapísaných údajov, a určí oprávnenej osobe lehotu na podanie návrhu podľa odseku 4.

18. Podľa , účastníkom konania je partner verejného sektora. Účastníkom konania je aj oprávnená osoba, ak to navrhla v lehote určenej registrujúcim orgánom. Oznamovateľ kvalifikovaného podnetu nie je účastníkom konania, má však v konaní právo nazerať do súdneho spisu, predkladať listiny, z ktorých vyplývajú skutočnosti ním tvrdené, navrhovať dôkazy a byť upovedomený o termíne pojednávania.

19. Podľa , registrujúci orgán môže nariadiť pojednávanie, ak to považuje za potrebné.

20. Podľa , ak partner verejného sektora hodnoverne nepreukáže, že údaje o konečnom užívateľovi výhod zapísané v registri sú pravdivé a úplné, registrujúci orgán rozhodne o výmaze partnera verejného sektora z registra; to neplatí, ak vzhľadom na spôsob porušenia povinnosti, jej následky, okolnosti, za ktorých bola povinnosť porušená, a mieru zavinenia je závažnosť porušenia povinnosti nepatrná. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia vymaže partnera verejného sektora z registra a začne konanie o uložení pokuty podľa . Proti rozhodnutiu súdu o výmaze nie sú prípustné opravné prostriedky.

21. Podľa o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“), konečným užívateľom výhod je každá fyzická osoba, ktorá skutočne ovláda alebo kontroluje právnickú osobu, fyzickú osobu - podnikateľa alebo združenie majetku, a každá fyzická osoba, v prospech ktorej tieto subjekty vykonávajú svoju činnosť alebo obchod; medzi konečných užívateľov výhod patrí najmä, a) ak ide o právnickú osobu, ktorá nie je združením majetku ani emitentom cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, ktorý podlieha požiadavkám na uverejňovanie informácií podľa osobitného predpisu, rovnocenného právneho predpisu členského štátu Európskej únie alebo iného štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „členský štát“) alebo rovnocenných medzinárodných noriem, fyzická osoba, ktorá 1. má priamy alebo nepriamy podiel alebo ich súčet najmenej 25% na hlasovacích právach v právnickej osobe alebo na jej základnom imaní vrátane akcií na doručiteľa, 2. má právo vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať štatutárny orgán, riadiaci orgán, dozorný orgán alebo kontrolný orgán v právnickej osobe alebo akéhokoľvek ich člena, 3. ovláda právnickú osobu iným spôsobom, ako je uvedené v prvom a druhom bode, 4. má právo na hospodársky prospech najmenej 25% z podnikania právnickej osoby alebo z inej jej činnosti, b) ak ide o fyzickú osobu - podnikateľa, fyzická osoba, ktorá má právo na hospodársky prospech najmenej 25% z podnikania fyzickej osoby - podnikateľa alebo z inej jej činnosti, c) ak ide o združenie majetku, fyzická osoba, ktorá 1. je zakladateľom alebo zriaďovateľom združenia majetku; ak je zakladateľom alebo zriaďovateľom právnická osoba, fyzická osoba podľa písmena a), 2. má právo vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať štatutárny orgán, riadiaci orgán, dozorný orgán alebo kontrolný orgán združenia majetku alebo ich člena alebo je členom orgánu, ktorý má právo vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať tieto orgány alebo ich člena,

3. je štatutárnym orgánom, riadiacim orgánom, dozorným orgánom, kontrolným orgánom alebo členom týchto orgánov, 4. je príjemcom najmenej 25% prostriedkov, ktoré poskytuje združenie majetku, ak boli určení budúci príjemcovia týchto prostriedkov; ak neboli určení budúci príjemcovia prostriedkov združenia majetku, za konečného užívateľa výhod sa považuje okruh osôb, ktoré majú významný prospech zo založenia alebo pôsobenia združenia majetku.

22. Podľa , ak žiadna fyzická osoba nespĺňa kritériá uvedené v odseku 1 písm. a), za konečných užívateľov výhod u tejto osoby sa považujú členovia jej vrcholového manažmentu; za člena vrcholového manažmentu sa považuje štatutárny orgán alebo členovia štatutárneho orgánu.

23. Podľa , konečným užívateľom výhod je aj fyzická osoba, ktorá sama nespĺňa kritériá podľa odseku 1 písm. a), b) alebo písm. c) druhého a štvrtého bodu, avšak spoločne s inou osobou konajúcou s ňou v zhode alebo spoločným postupom spĺňa aspoň niektoré z týchto kritérií.

24. Podľa , na konanie o námietkach, na konanie podľa a na konanie o pokute sa primerane použijú ustanovenia ; ustanovenia , a 36 sa nepoužijú.

25. Podľa (ďalej len „“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

26. V priebehu konania nadobudla dňa 1.septembra 2019 účinnosť novela , ktorá okrem iného zmenila ustanovenie zákona tak, že doňho vložila poslednú vetu obsahujúcu pravidlo, podľa ktorého je pre registrujúci orgán rozhodujúci právny stav a skutkové okolnosti v čase začatia konania. Predmetná novela obsahuje len jedno intertemporálne procesné ustanovenie v , podľa ktorého sa konania o návrhu na zápis, ktoré neboli skončené do 31. augusta 2019, dokončia podľa zákona účinného do 31. augusta 2019. V dôsledku absencie intertemporálneho ustanovenia upravujúceho pravidlo pre konanie o overenie správnosti a úplnosti zapísaných údajov podľa začaté a neskončené do 31. augusta 2019, v súlade so všeobecne uznávanou teóriou procesného práva použijúc princíp okamžitej aplikability nových procesných pravidiel aj na začaté konania, súd posudzoval právny a skutkový stav veci podľa okolností v čase začatia konania, teda ku dňu vydania uznesenia o začatí konania.

27. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že nie je úlohou súdu v konaní podľa identifikovať konečného užívateľa výhod partnera verejného sektora (resp. konečných užívateľov výhod, pokiaľ ich je viac), ale len posúdiť, či partner verejného sektora uniesol dôkazné bremeno ohľadom správnosti a úplnosti zápisu v registri partnerov verejného sektora, ktorého v tomto konaní zaťažuje (čo vyplýva z ustanovenia ). Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná pre rozhodnutie vo veci podľa hmotného práva, nebola pre nečinnosť účastníka alebo z objektívneho hľadiska vôbec nemohla byť preukázaná, a teda keď výsledky vyhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 28.02.2002, sp. zn. uverejnený pod označením SJ 86/2002 v časopise Soudni judikatura, číslo zošitu 5/2002).

28. Princíp obráteného dôkazného bremena, keď dôkazné bremeno ohľadne preukázania správnosti a úplnosti zápisu v zmysle zaťažuje partnera verejného sektora, je jedným zo základných princípov právnej úpravy . Nemôže tomu byť inak, keďže schránkové firmy majú zväčša sídlo v zahraničných jurisdikciách, kde sa nemôže uplatniť právomoc slovenského súdu. Súd preto nemá napr. právomoc získavať výpisy zo zahraničných účtov a preukázanie toho, kto je konečným beneficientom výhod cez sledovanie toku hospodárskeho prospechu partnera verejného sektor, je preto logicky prenesené na partnera verejného sektora.

29. Súd sa podrobne oboznámil s podaním oznamovateľa, so všetkými vyjadreniami účastníkov konania, listinnými dôkaznými prostriedkami. Za kľúčové považoval v zmysle už vyššie uvedeného vyhodnotiť, či partner verejného sektora uniesol dôkazné bremeno ohľadne skutočnosti, kto v partnerovi verejného sektora vytvára jeho vôľu, teda kto partnera verejného sektora ovláda, a potom ku komu reálne plynie hospodársky prospech vytváraný partnerom verejného sektora pri jeho podnikateľskej činnosti.

30. Z obsahu verifikačného dokumentu vyhotoveného dňa 10.01.2019 vyplýva, že oprávnená osoba v partnerovi verejného sektora identifikovala ako konečného užívateľa výhod W.. J. K., P.., ktorý z dôvodu XXXpercentného vlastníctva akcií spoločnosti J. H. X. a.s.( je jediným akcionárom spoločnosti J. H. X.), na základe nepriameho XX,XX % podielu čiastočne ovláda partnera verejného sektora, a to vrátane výkonu hlasovacích práv a práv menovania, ustanovovania a odvolávania príslušných orgánov partnera verejného sektora. Zároveň oprávnená osoba identifikovala podľa ustanovenia a ako konečných užívateľov výhod partnera verejného sektora členov orgánov Q. a to z dôvodu, že zakladateľka tejto nadácie nežije, v súčasnosti žiadna osoba nemá nárok na najmenej XX% prostriedkov nadácie, a to ani jednotlivo ani spoločne, pričom nadácia nemá vedomosť, že by osoby, ktoré dostali prostriedky nadácie konali v zhode, jedinými orgánmi nadácie sú D. of trustees, ktorý riadi nadáciu, a K. D. a interné dokumenty nadácie (O. a I., C. správa nadácie za rok XXXX) určujú budúcich príjemcov prostriedkov nadácie. V konaní došlo dňa 19.09.2019 k zmene konečných užívateľov výhod, kedy bol W.. J. K. vymazaný z registra partnerov verejného sektora ako konečný užívateľ výhod nakoľko došlo k zmene vlastníckej štruktúry partnera verejného sektora. Oprávnená osoba v dôsledku zmien v partnerovi verejného sektora identifikovala ako konečných užívateľov výhod členov predstavenstva (vrcholového manažmentu) partnera verejného sektora, nakoľko nezistila také fyzické osoby, ktoré by napĺňali definíciu konečného užívateľa výhod. Dňa 11.01.2021 v konaní XXPRe/X/XXXX bol partner verejného sektora dobrovoľne vymazaný z registra partnerov verejného sektora.

31. Z výpisu z centrálneho depozitára cenných papierov súd zistil, že k dátumu 19.07.2019 došlo k zápisu zmeny v zozname akcionárov spoločnosti F. E. a.s., kedy došlo k výmazu akcionára J. H. X. a.s., ktorý zmluvou o predaji akcií zo dňa XX.XX.XXXX predal všetky svoje akcie v spoločnosti F. E. a.s. akcionárovi F. SK a.s., ktorý sa tým stal jediným akcionárom spoločnosti F. E. a.s., jediného akcionára partnera verejného sektora. Prevodom akcií, ktorý je v zmysle ustanovenia v prípade listinných akcií na meno účinný zápisom zmeny v osobe akcionára v zozname akcionárom, prestala byť spoločnosť J. H. X., a.s. akcionárom spoločnosti F. E. a.s.. Skutočnosť, že došlo k predaju akcií vyplýva aj z rozhodnutia Protimonopolného úradu Slovenskej republiky číslo: 2019/KOK/SKO/3/17 zo dňa 12.07.2019, ktorým bola schválená koncentrácia spočívajúca v získaní priamej výlučnej kontroly F. SK a.s. nad spoločnosťou F. E. a.s.. N. výpisu z obchodného registra F. republiky jediným akcionárom spoločnosti J. H. X. a.s. je a aj v čase zápisu partnera verejného sektora do registra partnerov verejného sektora bol W.. J. K., P.., ktorý bol podľa verifikačného dokumentu z titulu tohto vlastníctva identifikovaný ako jeden z konečných užívateľov výhod partnera verejného sektora. Vzhľadom na skutočnosti uvádzané vo verifikačnom dokumente W.. J. K., P.. bol ako konečný užívateľ výhod partnera verejného sektora identifikovaný kvôli svojej nepriamej majetkovej účasti v partnerovi verejného sektora, a to ako posledná fyzická osoba vo vlastníckej štruktúre partnera verejného sektora prostredníctvom vlastníctva akcií J. H. X. a.s.. N. akcií na spoločnosť F. SK a.s. zaniklo postavenie konečného užívateľa výhod z dôvodu jeho nepriamej majetkovej účasti v partnerovi verejného sektora, a to ku dňu zápisu zmeny v zozname akcionárov, teda ku dňu 19.07.2019. Oprávnená osoba po zistení zmien vo vlastníckej štruktúre partnera verejného sektora vykonala zmeny aj v registri partnerov verejného sektora, ktoré boli zapísané ku dňu 19.09.2019, kedy došlo aj k výmazu W.. J. K., P.. ako konečného užívateľa výhod. Súd posudzuje správnosť zapísaných údajov ku dňu začatia konania, ktorým je deň vydania uznesenia o začatí konania, teda v danom prípade 11.07.2019. V danom prípade mal súd preukázané, že v čase začatia konania mal W.. J. K., P.. nepriamu majetkovú účasti v partnerovi verejného sektora, a to ako posledná fyzická osoba vo vlastníckej štruktúre partnera verejného sektora z dôvodu XXXpercentného vlastníctva akcií spoločnosti J. H. X. a.s., nakoľko prevod akcií, v prípade listinných akcií na meno, je účinný až zápisom zmeny v osobe akcionára v zozname akcionárov (v danom prípade 19.07.2019).

32. Oznamovateľ podnetu poukazoval na možnú domnienku, že W.. J. K., P.., je len formálnym konečným užívateľom výhod konajúcim v prospech iného skutočného konečného užívateľa výhod (poukazuje na možný vplyv S. C. alebo S. N.). V tejto súvislosti poukázal aj na možné personálne prepojenie

s S.. A. F. a S.. W. I. Z.. Z výpisu z obchodného registra partnera verejného sektora mal registrový súd preukázané, že S.. W. I. Z. pôsobila v dozornej rade partnera verejného sektora od roku 2010. Zároveň mal súd z výpisu z obchodného registra preukázané, že W.. J. K., P.., pôsobil v orgánoch partnera verejného sektora, konkrétne v predstavenstve od roku XXXX a jeho syn S. K. figuruje vo výpise z obchodného registra od roku XXXX ako člen dozornej rady partnera verejného sektora. I. mal z vyššie uvedeného preukázané, že S.. W. I. Z. pôsobila v partnerovi verejného sektora ako členka dozornej rady dlhodobo, a to skôr ako do tejto spoločnosti vstúpil W.. J. K., P... Q. v obchodnom registri bolo zistené, že W.. J. K. P... a S.. A. F. spolu figurujú v dvoch spoločnostiach, a to v spoločnosti A. O. K. a.s., kde W.. J. K., P... zastáva funkciu podpredsedu predstavenstva (od roku XXXX) a S.. A. F. zastáva funkciu člena dozornej rady (od roku XXXX) a v spoločnosti N. Z. a.s., kde zase S.. A. F. zastáva od roku XXXX funkciu predsedu predstavenstva a W.. J. K., P.. od roku 2005 funkciu člena dozornej rady. V predmetnej súvislosti súd uvádza, že je nepochybné, že formálnoprávny stav o vlastníckej a riadiacej štruktúre vyplývajúci z dokumentov nemusí zodpovedať skutočnému stavu, na druhej strane len samotná skutočnosť, že niektoré osoby spolu figurujú v orgánoch spoločností odlišných od partnera verejného sektora, a teda sa osobne poznajú, nemôže bez ďalšieho zakladať záver o spoločnom konaní týchto osôb v iných spoločnostiach, prípadne vôľu zakryť vlastnícku štruktúru a teda aj konečného užívateľa výhod partnera verejného sektora. V prípade preukazovania vzájomných personálnych prepojení, ktoré môžu mať vplyv na identifikáciu konečného užívateľa výhod je súd limitovaný reálnymi možnosťami poznateľnosti objektívnej skutočnosti a zároveň na strane partnera verejného sektora tzv. negatívnou dôkaznou teóriou. To znamená, že síce partner verejného sektora nesie dôkazné bremeno ohľadne preukázania správnosti a úplnosti zapísaných údajov, avšak súd môže od neho požadovať len preukázanie existencie určitej skutočnosti a nie preukazovanie jej neexistencie, teda nemôže požadovať preukazovanie neexistencie takého spoločného konania, ktorým by dochádzalo k zakrývaniu skutočného konečného užívateľa výhod, môže požadovať len preukázanie správnosti a úplnosti zapísaných údajov a z predložených dôkazov prípadne vyvodiť aj odpoveď k personálnemu prepojeniu. V danom prípade súd sám nedisponuje takým dôkazom, z ktorého by mohol odvodiť záver, že oznamovateľom označené osoby spoločným konaním zakrývajú skutočného konečného užívateľa výhod. Z vykonaného dokazovania vychádzajúc z dôkazov, ktoré mal súd k dispozícií súd k takémuto záveru nedospel. Zároveň súd poukazuje na to, že v čase začatia konania už bola uzavretá zmluva o predaji akcií zo dňa 22.05.2019, ktorou J. H. X. a.s., predala všetky svoje akcie v spoločnosti F. E. a.s. akcionárovi F. SK a.s., ktorý sa tým stal jediným akcionárom spoločnosti F. E. a.s., pričom indície, ktoré uvádza oznamovateľ vo svojom podnete sa týkajú možného ovládania partnera verejného sektora cez osobu W.. J. K. P.. v období pred predajom akcií spoločnosti F. E. a.s. akcionárovi F. SK a.s., a teda sa týkajú časového obdobia, ku ktorému súd správnosť zápisu neposudzuje. V čase začatia konania bol W.. J. K. P.. ešte stále identifikovaný ako konečný užívateľom výhod, nakoľko J. H. X., a.s. (v ktorej je jediným akcionárom) bola v centrálnom depozitári cenných papierov ešte stále zapísaným vlastníkom akcií F. E. a.s., avšak z vyššie uvedeného skutkového stavu je zrejmé, že nakoľko v danom čase už došlo k prevodu akcií, teda už bola uzavretá zmluva o prevode akcií na spoločnosť F. SK, a.s. (čakalo sa však na súhlas Protimonopolného úradu, nakoľko predmetný prevod bol podmienený jeho súhlasom), v čase začatia konania W.. J. K. P.. už nemal vôľu ovládať partnera verejného sektora prostredníctvom vlastníctva akcií F. E. a.s. a preto dokazovanie, či ho ku dňu začatia konania ovládal vo svoj prospech alebo v prospech tretej osoby stráca opodstatnenie. V zmysle uvedeného s poukazom na uzavretie zmluvy o prevode akcií na spoločnosť F. SK, a.s. sa súdu skôr javí, že v čase začatia konania bol W.. J. K. P.. konečným užívateľom výhod už len z formálnoprávneho hľadiska. To, že bol ešte stále zapísaný v registri partnerov verejného sektora ako konečný užívateľ je dôvodné, nakoľko partner verejného sektora čakal na účinnosť zápisu zmeny v osobe akcionára v zozname akcionárom a zároveň má oprávnená osoba zákonom stanovenú lehotu na oznámenie zmeny registrujúcemu orgánu a to do XX dní odo dňa, keď k zmene došlo. V čase začatia konania ešte nebol prevod akcií účinný a oprávnenej osobe ani neuplynula zákonná lehota na oznámenie zmeny registrujúcemu orgánu. Oprávnená osoba po zistení zmien vo vlastníckej štruktúre partnera verejného sektora vykonala zmeny aj v registri partnerov verejného sektora, ktoré boli zapísané ku dňu 19.09.2019. Zo zisteného skutkového stavu bolo zrejmé, že v čase začatia konania mala rozhodujúci vplyv na partnera verejného sektora spoločnosť F. SK, a.s., a preto sa súd zameral predovšetkým na jej vlastnícku štruktúru, kde sa na konci reťazca nachádza nadácia Q..

XX. Súd sa oboznámil s výpisom z dánskeho obchodného registra zo dňa XX.XX.XXXX týkajúceho sa obchodnej nadácie Q., podľa ktorého sa za konečných užívateľov výhod tejto nadácie považujú členovia správnej rady, pričom ako členovia správnej rady boli v tom čase zapísané osoby identické s osobami

identifikovanými za konečných užívateľov výhod partnera verejného sektora v zmysle čl. III verifikačného dokumentu v spojení s prílohou č. 2 verifikačného dokumentu a zapísanými v registri partnerov verejného sektora.

Z bodu VI článku 15 stanov nadácie mal súd preukázané, že nadáciu riadi správna rada skladajúca sa zo 6 až 8 členov popri zvolených zástupcoch zamestnancov. Zo stanov nadácie súd zistil aj účel, na ktorý bola nadácia založená: a to konsolidovanie a expandovanie aktivít skupiny Q. a poskytovanie podpory na účely uvedené v článku 6 stanov, ktoré však podlieha rozhodnutiu zo strany správnej rady. Ďalej súd zistil, že zakladateľka Z. Q. ponechala na správnej rade rozhodnutie o tom, ktorými obchodnými činnosťami sa má nadácia zaoberať, v akom rozsahu majú byť finančné prostriedky nadácie použité na expandovanie obchodných činností alebo rozšírenie portfólia investícií, prípadne, v akom rozsahu majú byť realizované rozdelenia čiastok zo zisku Nadácie. V článku 6 stanov je uvedený spôsob, resp. účel, na ktorý môže byť rozdelený rozdeliteľný podiel zo zisku nadácie, pričom súd zistil, že rozdelenie zisku rodinným príslušníkom zakladateľky, je len jedným z účelov, na ktoré sa dosiahnutý zisk nadácie môže použiť. Zo znenia stanov pri prerozdelení zisku nadácie musí správna rada zabezpečiť, aby bol k dispozícii požadovaný kapitál na účely konsolidácie a rastu obchodných činností Nadácie podľa obchodne náležitých princípov. Správna rada pri prerozdeľovaní zisku nie je povinná uprednostniť akékoľvek účely vyplatenia rozdelených čiastok uvedených v článku 6 pred ostatnými účelmi. Podľa výročnej správy za obdobie od 01. Januára do 31. Decembra 2017 časť „účtovná závierka“- poznámky 12- „Granty za rok“ súd zistil, že v príslušnom roku ako aj v roku 2016 neboli potomkom zakladateľky z rozdeľovaného zisku poskytnuté žiadne granty. Granty sa primárne použili na rozvoj a podporu doterajších činností nadácie, najmä vo forme grantov na vzdelávanie, vedu a výskum v rámci skupiny Q.. Súd mal pri preskúmavaní dokumentov týkajúcich sa nadácie Q. preukázané, že vzhľadom na účel nadácie ako aj na spôsob fungovania nadácie táto spĺňa definíciu združenia majetku podľa . združením majetku klient, ktorým je nadácia, nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby, neinvestičný fond alebo iné účelové združenie majetku bez ohľadu na jeho právnu subjektivitu, ktoré spravuje a rozdeľuje finančné prostriedky. Z listín, ktoré boli v konaní predložené súd zistil, že zisky z činnosti nadácie neboli prerozdeľované potomkom zakladateľky formou grantov, ale boli použité na konsolidáciu a expandovanie aktivít skupiny Q., a teda na verejnoprospešný účel. Zabezpečenie rodinných príslušníkov zakladateľky nadácie je len jednou z viacerých možných alternatív prerozdelenia grantov, ktorý podľa predložených listín nie je nijako priorizovaný oproti ostatným. O všetkých významných záležitostiach nadácie rozhodujú členovia správnej rady, do ktorých kompetencií okrem iného patrí aj rozhodovanie o rozdelení zisku nadácie na jeden z účelov definovaných v stanovách nadácie.

34. Podľa , ktorý sa týka definovania konečného užívateľa výhod v prípade združenia majetku je potrebné konštatovať, že za konečného užívateľa výhod je potrebné považovať osobu, ktorá spĺňa hoc aj jeden zo znakov tam uvedených, resp. konečným užívateľom výhod sú všetky osoby, ktoré spĺňajú niektorú z tam uvedených definícií konečného užívateľa výhod. Z uvedenej definície teda vyplýva, že za konečného užívateľa výhod v prípade združenia majetku sa považuje osoba, ktorá: 1. Je zakladateľom alebo zriaďovateľom združenia majetku. Súd mal z predložených listín preukázané, že zakladateľkou nadácie bola Z. Q., ktorá však zomrela, čiže jej zápis ako konečného užívateľa výhod nadácie, a teda aj partnera verejného sektora nie je možný. 2. Má právo vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať orgány združenia majetku alebo je členom orgánu, ktorý má právo vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať orgány alebo členov orgánov združenia majetku, avšak v nadácii podľa stanov spoločnosti pôsobí D. of T. (I. rada) a K. D., pričom členov si volí správna rada sama, resp. členov volia zamestnanci nadácie, a preto nie je možné na základe tejto definície identifikovať konečného užívateľa výhod nadácie. 3. Je štatutárnym orgánom, riadiacim orgánom, dozorným orgánom, kontrolným orgánom alebo členom týchto orgánov, ktorým v zmysle stanov je D. of T. (správna rada) a K. D.. X. Je príjemcom najmenej XX% prostriedkov, ktoré poskytuje združenie majetku, ak boli určení budúci príjemcovia týchto prostriedkov, kedy ide o fyzické osoby, ktoré profitujú zo založenia alebo pôsobenia združenia majetku, resp. do ktorých rúk plynie ekonomický benefit z jeho činnosti, pričom súd z predložených listín zistil, že budúci príjemcovia síce určení boli, ale nebolo im poskytnuté plnenie v uvedenej výške. Podľa zistení súdu neexistuje ani žiadna osoba, ktorá by mala významný prospech

zo založenia alebo pôsobenia združenia majetku, ktorý by dosahoval hodnotu XX %, ktorá by sa dala považovať za konečného užívateľa výhod nadácie. Podľa predložených listinných dôkazov práve Správna rade nadácie Q. je orgánom, ktorý rozhoduje o všetkých zásadných otázkach fungovania, hospodárenia a budúceho rozvoja (expandovania) tejto nadácie, a tým nepriamo ovplyvňuje aj činnosť partnera verejného sektora. Z predložených výročných správ je zrejmé, že nadácia poskytovala v prvom rade granty na viaceré verejnoprospešné ciele v oblasti zdravotníctva, na výskum, vzdelávanie a vedecké vzdelávanie. Osobám uvedeným v stanovách ako beneficienti neboli podľa predložených výročných správ vyplatené žiadne granty ani iné plnenia, ktoré by dosahovali výšku potrebnú na ich identifikáciu ako konečných užívateľov výhod.

35. Ohľadom pochybností oznamovateľa o pravdivosti a úplnosti údajov zapísaných v registri partnerov verejného sektora, nakoľko na akcie spoločnosti J. H. X. ako záložcu bolo zriadené záložné právo v prospech záložného veriteľa N., a.s., X.: XX XXX XXX, súd zistil, že záložné právo zriadené v súvislosti s nákupom akcií v spoločnosti F. E., a.s. bolo zapísané v R. centrálnom registri záložných práv pod spis. zn. R. XXXXX/XXXX dňa 16.12.2016. V danom prípade súd uvádza, že zriadenie záložného práva na akcie spoločnosti je štandardným zabezpečovacím inštitútom, ktorým banka zabezpečuje poskytnutie finančných prostriedkov v prospech záložcu pre prípad, že nedôjde k dobrovoľnému splácaniu finančných prostriedkov získaných na základe zmluvy o úvere. V práve obchodných spoločností ide o štandardný spôsob, akým nadobúdateľ obchodného podielu respektíve v danom prípade akcií, najmä v prípade veľkých obchodných korporácií, financuje kúpu podielu, resp. akcií v obchodnej spoločnosti. Uzavretie zmluvy o úvere je možné považovať za určitý spôsob riešenia nedostatku finančných prostriedkov v situáciách, kedy sa chce vzhľadom na svoje obchodné ambície zúčastňovať na podnikaní inej spoločnosti. Banky zas štandardne tak ako vo vzťahu k fyzickým osobám tak aj vo vzťahu k právnickým osobám zriaďujú záložné práva na záloh, v prípade obchodných spoločností spravidla na obchodný podiel a na práva spojené s účasťou v spoločnosti, najmä na majetkové práva (ako sú podiel na zisku, podiel na likvidačnom zostatku a vyrovnací podiel), aby si zabezpečili svoju pohľadávku voči dlžníkovi. Nie je možné vylúčiť, že partner verejného sektora môže byť ovládaný aj sofistikovanými schémami založenými na veriteľsko-dlžníckych vzťahoch, ktoré môžu viesť aj k tomu aby veriteľ, resp. banka spĺňala definičné kritéria na identifikáciu konečného užívateľa výhod, avšak v takom prípade je nutné, aby boli úverové podmienky dojednané tak, že z nich je zrejmý rozhodujúci vplyv veriteľa na činnosť a kontrolu partnera verejného sektora, prípadne dosahovanie majetkového prospechu v kvalifikovanej výške XX % z podnikania, pričom ďalšou podmienkou je aj skutočnosť, že by banka za bežných trhových podmienok takýto podiel nezískala. Zabezpečenie záväzku záložným právom a povinnosť dlžníka splácať poskytnuté finančné prostriedky nemožno považovať za skutočnosť, ktorá by odôvodňovala identifikáciu konečného užívateľa výhod, keďže v danom prípade ide vlastne o vrátenie finančných prostriedkov veriteľovi, ktoré poskytol dlžníkovi za trhových podmienok. Na margo uvedeného by každá banka, ktorá zriadila záložné právo na obchodný podiel spoločnosti musela byť z titulu zabezpečenia svojej pohľadávky identifikovaná ako konečný užívateľ výhod bez ohľadu na skutočnosť, či na činnosť spoločnosti vyvíja nejaký vplyv alebo nie alebo či vykonáva nad spoločnosťou nejakú kontrolu, prípadne či má nejaký majetkový prospech z činnosti partnera verejného sektora, samozrejme mimo prospechu v podobe úroku za poskytnutý úver. Tak ako uviedol oznamovateľ súd nevylučuje možnosť ovládania partnera verejného sektora aj cez správne nastavené a účelovo zriadené práva k majetku dlžníka napr. zabezpečovacie prevody majetku, záložné práva a pod., avšak v takom prípade je nutné, aby boli splnené ďalšie podmienky, ako napríklad, že veriteľ prostredníctvom zabezpečenia svojho záväzku získa nad spoločnosťou kontrolu, ovláda ju, prípadne má právo vykonávať hlasovacie práva, prijímať majetkový prospech z podnikania, a to už pred splatnosťou pohľadávky zabezpečenej záložným právom. V danom prípade má súd za to, že vzťah spoločnosti J. H. X., a.s. a N. je v súlade s trhovými štandardmi a nie je možné len na základe zriadenia záložného práva na akcie spoločnosti vyvodzovať splnenie definičných kritérií na identifikáciu konečného užívateľa výhod. Použitie časti zisku na splácanie úveru nie je možné stotožňovať s definičným kritériom konečného užívateľa výhod ohľadom majetkového prospechu, nakoľko jedným zo spôsobov, ako sa vyhnúť výkonu záložného práva záložným veriteľom, a teda zabrániť skutočnosti, aby veriteľ získal nad spoločnosťou vplyv a kontrolu, je riadne a včasné splácanie úveru. V prípade N. podľa súdu absentuje splnenie materiálnych znakov všeobecnej definície konečného užívateľa výhod, ktorými rozumieme skutočné ovládanie a kontrolovanie partnera verejného sektora. Súd nevylučuje možnosť, že by aj úverový vzťah mohol zakladať kontrolu nad partnerom verejného sektora, avšak je potrebné aby zmluvné podmienky dohodnuté v zmluve o úvere odôvodňovali záver, že veriteľ môže v dôsledku poskytnutia

úveru vykonávať kontrolu riadením spoločnosti a zdrojmi v rozsahu, v akom ju majú akcionári, a teda prostredníctvom toho vykonáva rozhodujúci vplyv na zloženie, rozhodovanie alebo hlasovanie obchodnej spoločnosti. Súd tiež opätovne zdôrazňuje, že ide o záložné právo na akcie spoločnosti J. H. X., a.s. a v čase začatia konania už bola uzavretá zmluva o predaji akcií zo dňa XX.XX.XXXX, ktorou J. H. X., a.s. predal všetky svoje akcie v spoločnosti F. E. a.s. akcionárovi F. SK a.s. a teda rozhodujúci vplyv na kontrolu a ovládanie partnera verejného sektora mala v čas začatia konania spoločnosť F. SK a.s..

36. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, zohľadniac výsledky vykonaného dokazovania, súd konštatuje, že partner verejného sektora prostredníctvom svojich vyjadrení a predložených dôkazov hodnoverne preukázal, že ku dňu začatia konania boli údaje zapísané o partnerovi verejného sektora a o jeho konečných užívateľoch výhod správne a úplné, a teda partner verejného sektora v konaní uniesol dôkazné bremeno ohľadom správnosti a úplnosti zápisu v registri partnerov verejného sektora. Súd nezistil dôvod na výmaz partnera verejného sektora z registra partnerov verejného sektora, a preto konanie zastavil.

37. Záverom si súd dovoľuje uviesť, že napriek tomu, že dospel k presvedčeniu, že partner verejného sektora uniesol dôkazné bremeno ohľadne správnosti a úplnosti zápisu v registri partnerov verejného sektora, je potrebné si uvedomiť (tak ako bolo uvedené už aj vyššie), že súd je viazaný externými limitmi poznateľnosti objektívnej skutočnosti. To znamená, že objektívne nie je možné absolútne poznať ani zistiť skutočný stav, preto k rozhodnutiu musí súd dospieť na základe informácií, ktoré zistil vykonaným dokazovaním a nie je vylúčené, že skutočný stav môže byť aj iný (na tomto mieste súd dáva do pozornosti znenie ustanovenia , podľa ktorého ustanovenia , a 36 sa nepoužijú).

38. Na dôvažok súd považuje za významné uviesť, že rozhodnutie o zastavení konania je procesného charakteru, a preto nevytvára prekážku veci rozhodnutej pre prípadné opätovné preskúmanie správnosti a úplnosti zápisu v registri partnerov verejného sektora a uloženie sankcie za jeho nesprávnosť a neúplnosť, ak by v budúcnosti vyšlo z informácií a dôkazov predložených tretími osobami, z verejne dostupných informácií alebo verejných registrov, či z vlastnej činnosti súdu najavo, že údaje zapísané o partnerovi verejného sektora v registri partnerov verejného sektora neboli úplné a správne. V takom prípade by súd z úradnej povinnosti konanie začal opätovne.

39. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

40. O trovách konania rozhodol súd podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa , odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa , v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.