Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20S-61-2020.pdf
PDF · 129.98 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/61/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu: P. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J. ul. č. XXXX/XB, XXX XX D., štátna príslušnosť Rakúska republika, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Siman Hrubčín, s.r.o., so sídlom Wolkrova 2, 851 01 Bratislava, IČO: 50 454 242 proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave, odbor železničnej polície, Kollárova 31, 917 02 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-TT-ZP-2019/004880, KRPZ-TT-ZP-2020/000807 zo dňa 10.2.2020 takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie žalovaného Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave, odboru železničnej polície č. KRPZ-TT-ZP-2019/004880, KRPZ-TT-ZP-2020/000807 zo dňa 10.2.2020 ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave, odboru železničnej polície, oddelenia železničnej polície Policajného zboru Trnava č. KRPZ-TT-ZP2- SK-17/2019 zo dňa 31.8.2019 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalobca má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1.
Žalobou doručenou súdu dňa 4.5.2020 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave, odboru železničnej polície (ďalej len KRPZ) č. KRPZ-TT-ZP2-SK-17/2019 zo dňa 31.8.2019, ktorým bol žalobca uznaný za vinného zo spáchania priestupkov na úseku organizovania verejných športových podujatí podľa § 26 ods. 1 písm. a) a e) zák. č. 1/2014 Z.z. o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. č. 1/2014 Z.z.), na tom skutkovom základe, že dňa 1.5.2018 v čase po 17:25 hod. počas futbalového zápasu konaného v Trnave medzi futbalovými klubmi ŠK Slovan Bratislava a MFK Ružomberok na futbalovom štadióne A. Malatinského, kde ako účastník športového podujatia - divák: 1. použil pyrotechnický výrobok tak, že ho zapálil a odhodil na zem medzi fanúšikov, čím porušil ust. § 16 písm. a) zák. č. 1/2014 Z.z. a naplnil tak skutkovú podstatu priestupku podľa § 26 ods. 1 písm. a) zák. č. 1/2014 Z.z., 2. vhodil plastový pohár cez ochrannú sieť do priestoru športoviska, čiže vhadzoval predmety do priestoru športoviska, čím porušil ust. § 16 písm. j) zák. č. 1/2014 Z.z. a naplnil tak skutkovú podstatu priestupku podľa § 26 ods. 1 písm. e) zák. č. 1/2014 Z.z., za čo mu podľa § 26 ods. 3 zák. č. 1/2014 Z.z. s poukazom na § 27 ods. 1 zák. č. 1/2014 Z.z. a súvisiaceho § 12 ods. 2 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len zákon o priestupkoch) bola uložená sankcia - pokuta vo výške 200 eur, ktorú je povinný obvinený zaplatiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súčasne
bola žalobcovi ako obvinenému uložená povinnosť uhradiť štátu trovy konania spojené s prejednaním priestupku určené podľa § 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 411/2006 Z.z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupku v platnom znení v sume 16 eur, ktorú je obvinený povinný zaplatiť v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o priestupku.
2.
V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu bolo konštatované, že priestupkové konanie v danej veci bolo začaté na základe postúpenia trestnej veci podozrenia z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. d) Trestného zákona úkonom podľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku, keď správnemu orgánu bol doručený trestný spis ČVS: ORP-2152/01-TT-TT-2018. Súčasťou trestného spisu boli kamerové záznamy s označením 00002 a 00004 vyhotovené v zmysle čl. 18 ods. 2 zák. č. 1/2014 Z.z. dňa 1.5.2019 v čase po 17:25 hod. v priestoroch futbalového štadióna A. Malatinského v meste Trnava kriminalistickým technikom odboru kriminálnej polície Krajského riaditeľstva PZ v Trnave, ktorý bol velený do bezpečnostných opatrení. Na zázname 00002 v čase záznamu 04:56 je zachytená osoba obvineného oblečená v bielom tričku, otočená chrbtom k hracej ploche ako hádže na zem predmet, ktorý následne exploduje. Na zázname 00004 v čase záznamu 14:16 je zachytená osoba obvineného bez trička ako skrz ochrannú sieť vhadzuje do priestoru športoviska plastový pohár.
3.
Súčasťou trestného spisu je záznam npor. Mgr. O. Z. zo štvrtého operatívneho oddelenia odboru kriminálnej polície KRPZ v Bratislave, ktorého obsahom je stotožnenie osoby páchateľa zachytenej na uvedených kamerových záznamoch ako osoby obvineného. Za účelom potvrdenia tejto totožnosti bola prostredníctvom spoločného kontaktného pracoviska kontaktovaná rakúska strana, ktorá poskytla orgánom činným v trestnom konaní údaje k osobe obvineného vrátane jeho trojdielnej fotografie, čím v podstate tiež potvrdila totožnosť obvineného. Okrem toho osoba obvineného je tiež evidovaná v informačnom systéme Ministerstva vnútra - register obyvateľov (REGOB), kde je súčasťou záznamu aj fotografia obvineného.
4.
Dňa 21.8.2019 sa uskutočnila ústne pojednávanie o priestupku, na ktorom boli prítomní obvinený, jeho právny zástupca, tlmočníčka a správny orgán. Počas ústneho pojednávania obvinený využil svoje právo nevypovedať, prostredníctvom svojho právneho zástupcu nevyužil svoje právo nazrieť do spisu, nakoľko právny zástupca nazrel do spisu opakovane pred samotným uskutočnením ústneho pojednávania a tiež si vyhotovil kópiu spisu, svoje právo vyjadriť sa k veci obvinený nevyužil, prostredníctvom svojho právneho zástupcu však využil právo vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a tiež navrhol vykonanie ďalšieho dokazovania. Zo strany právneho zástupcu žalobcu bolo namietané, že tlmočenie na tomto ústnom pojednávaní bolo realizované tlmočníčkou, ktorá nie je zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov a tiež namietal prejednanie priestupku podľa § 26 ods. 1 písm. e) zák. č. 1/2014 Z.z., o ktorom podľa jeho vyjadrenia neboli upovedomení ani on, ani obvinený a tiež namietal obvinenie z tohto priestupku z dôvodu, že priestor, kam obvinený vhodil predmet (plastový pohár) nepovažuje za športovisko, teda podľa neho nebola naplnená skutková podstata daného priestupku. Tiež namietal spôsob doručenia prvých písomností obvinenému rovnako, ako to namietal v už skôr zamietnutom odvolaní proti rozhodnutiu o uložení predbežného opatrenia. Navrhol vykonať znalecké dokazovanie, ktorým by mali byť preskúmané predmetné kamerové záznamy a tiež vykonať znalecké dokazovanie, ktorým by mal byť preskúmaný predmetný predmet označovaný ako pyrotechnický výrobok, ktorý mal použiť obvinený.
5.
K argumentácii právneho zástupcu žalobcu bolo zo strany prvostupňového správneho orgánu v rozhodnutí konštatované, že právny zástupca žalobcu bol vyrozumený o podozrení z novozisteného priestupku podľa § 26 ods. 1 písm. e) zák. č. 1/2014 Z.z. dňa 6.6.2019 počas ústneho pojednávania, na ktorom nebol prítomný obvinený (tento termín ústneho pojednávania bol presunutý), o čom svedčí zápisnica z ústneho pojednávania zo dňa 6.6.2019 podpísaná právnym zástupcom obvineného. V tejto súvislosti bolo zo strany správneho orgánu konštatované, že tento má zákonnú povinnosť upovedomiť účastníkov konania o začatí správneho konania, nemá však zákonnú povinnosť samostatne upovedomovať účastníkov konania o všetkých skutočnostiach zistených pred samotným ústnym pojednávaním, nakoľko je práve účelom ústneho pojednávania, aby na ňom boli prednesené všetky skutočnosti týkajúce sa daného prípadu a tiež aby všetky zúčastnené strany mohli uplatniť svoje práva.
6.
Pokiaľ ide o priestor, kam obvinený odhodil plastový pohár, tak tento podľa § 2 písm. h) zák. č. 1/2014 Z.z. je priestorom športoviska. Pod športoviskom sa rozumie časť športového zariadenia, v ktorom sa podľa príslušných športových pravidiel vykonáva športová činnosť. Pod športoviskom je potrebné rozumieť napr. hraciu plochu, ihrisko, trať, bazén, ring, stredisko, rozbehovú dráhu s doskočiskom a iné priestory, v ktorých sa vykonáva športová činnosť. Dôvodom pre osobitné vymedzenie tohto pojmu je zámer poskytnúť tomuto priestoru vyššiu právnu ochranu pred protiprávnym zásahom, ktoré môžu vážne narušiť priebeh alebo výsledok súťaže, ohroziť aktérov športovej činnosti (športovcov, rozhodcov) alebo i ďalšie osoby nachádzajúce sa v priestore športoviska a jeho bezprostrednej blízkosti napr. pri futbale zberači lôpt). Daný priestor je jednoznačne ohraničený bezpečnostnou sieťou kam účastníkom podujatia - divákom nie je povolený vstup bez súhlasu organizátora.
7.
Pokiaľ ide o právnym zástupcom žalobcu navrhnuté dokazovanie počas ústneho pojednávania dňa 21.8.2019, tak toto považoval správny orgán za neopodstatnené, nakoľko z trestného spisu jednoznačne vyplýva, že predmetné kamerové záznamy boli vykonané oprávnenou osobou a v súlade so zákonom. V tejto súvislosti poukázal prvostupňový správny orgán na to, že neexistuje žiadna pochybnosť o ich legálnosti, pôvode a autenticite, preto nie je žiaden dôvod sa domnievať, že by bolo do predmetných záznamov zasahované ani tomu nič nenasvedčuje. Z týchto písomností ani z kamerového záznamu nie je jednoznačne zreteľný čas spáchania jednotlivých skutkov, avšak je zrejmé a nespochybniteľné, že záznamy sú vyhotovené dňa 2.5.2018 v čase po 17:25 hod., teda počas trvania futbalového zápasu. Pokiaľ ide o znalecké skúmanie predmetu označovaného ako pyrotechnický výrobok, tak toto nie je možné z dôvodu, že neboli zaistené žiadne stopy ani súčasti tohto predmetu. Absencia takéhoto skúmania však v žiadnom prípade nevylučuje kvalifikovať daný predmet ako pyrotechnický výrobok, nakoľko podľa § 2 písm. a) Nariadenia vlády SR č. 70/2015 Z.z. o sprístupňovaní pyrotechnických výrobkov na trhu je pyrotechnickým výrobkom akýkoľvek výrobok obsahujúci výbušné látky alebo zmes výbušných látok, ktorý je navrhnutý na vyprodukovanie tepla, svetla, zvuku, plynu alebo dymu alebo na kombinácie týchto efektov prostredníctvom jednotlivých exotermických chemických reakcií. Z predmetného kamerového záznamu je evidentné, že obvineným odhodený predmet vykazoval svetelný, zvukový a jemný dymový efekt. Aj bez znaleckého skúmania je teda nepochybné, že daný predmet bol jednoznačne pyrotechnickým výrobkom podľa uvedeného nariadenia vlády SR.
8.
Vzhľadom k doposiaľ zisteným skutočnostiam je teda nepochybné, že oba skutky sa stali tak, ako sú uvedené vo výrokovej vete prvostupňového rozhodnutia, a že oba tieto skutky sú priestupkami podľa zák. č. 1/2014 Z.z. a oboch týchto priestupkov sa dopustil žalobca ako obvinený.
9.
Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie, v ktorom uvádzal totožné námietky ako v podanej žalobe. Poukázal na to, že žalovaný nedoručil žalobcovi upovedomenie o začatí správneho konania, ani samotné rozhodnutie spôsobom podľa ustanovení § 24 Správneho poriadku. Okrem toho žalovaný porušil procesné práva žalobcu vyplývajúce z § 3 Správneho poriadku a článku 47 ods. 4 Ústavy SR, pretože aj napriek tomu, že žalobca je občanom Rakúskej republiky a nerozumie slovenskému jazyku, správny orgán od počiatku nezabezpečil tlmočenie a konal v jazyku, ktorému žalobca nerozumie. Okrem toho upovedomenie o začatí konania nebolo vyhotovené v preklade do nemeckého jazyka. Taktiež namietal, že správny orgán na ústne pojednávanie v predmetnej veci prizval osobu, ktorá v čase ústneho pojednávania nebola zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, pričom neboli splnené podmienky podľa § 15 ods. 1 zák. č. 382/2004 Z.z. na to, aby mohol správny orgán takúto osobu prizvať. Okrem toho vykonaným dokazovaním v predmetnom konaní o priestupku nebolo preukázané také konanie obvineného, ktoré by napĺňalo skutkovú podstatu priestupku podľa § 26 ods. 1 písm. a) zák. č. 1/2014 Z.z., pričom žalovaný odmietol vykonať znalecké dokazovanie navrhované žalobcom a žalobca ako obvinený nebol stotožnený zákonným spôsobom. Ďalej namietal, že upovedomenie o začatí konania o priestupku, napadnuté rozhodnutie a ani rozhodnutie o odvolaní ku dnešnému dňu nebolo doručené zákonným spôsobom podľa ustanovení § 24 Správneho poriadku, okrem toho boli porušené procesné práva žalobcu ako obvineného vyplývajúce z § 3 ods. 2 Správneho poriadku a článku 47 ods. 4 Ústavy SR, pretože žalobca ako účastník správneho konania nemal možnosť obhajovať účinne svoje práva,
najmä sa oboznámiť s dôležitými listinami v konaní v jazyku, ktorému rozumie, vyjadriť sa k veci a uplatniť svoje návrhy, ako aj využiť svoje právo na riadne prejednanie jeho veci v správnom konaní. Okrem toho žalovaný nevychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci, neprizval znalca na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie a pri kvalifikácii skutku v bode 2 skutkovej vety napadnutého rozhodnutia nepostupoval v súlade s § 2 písm. h) zák. č. 1/2014 Z.z. Za tohto stavu preto možno považovať rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Taktiež poukázal na to, že žalovaný doručoval písomnosti určené do vlastných rúk žalobcu ako obvineného, vrátane upovedomenia o začatí konania o priestupku, na adresu v zahraničí, ktorá nie je bydliskom žalobcu a žalobca sa na tejto adrese ani nezdržiava a ani ju neuviedol ako adresu pre doručovanie písomností. Takto odoslané dôležité písomnosti neprevzal ani žalobca a ani osoba splnomocnená žalobcom na preberanie zásielok. Taktiež poukázal na to, že tak žalobcovi ani jeho právnemu zástupcovi nebolo doručené upovedomenie o tom, že voči žalobcovi bolo začaté konanie o priestupku podľa § 26 ods. 1 písm. e). O tejto súvislosti uviedol, že podľa § 18 ods. 3 Správneho poriadku je správny orgán povinný upovedomiť o začatí konania všetkých známych účastníkov konania. Opomenutím riadneho doručenia upovedomenia o začatí konania pre priestupok podľa § 26 ods. 1 písm. e) zák. č. 1/2014 Z.z. bol žalobca ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch z dôvodu, že neaplikovaním správneho poriadku správnym orgánom bolo porušené právo obvineného na upovedomenie o začatí správneho konania podľa § 18 ods. 3 Správneho poriadku, a to aj napriek tomu, že žalobca túto skutočnosť bezodkladne namietal na ústnom pojednávaní dňa 21.8.2019, kedy sa dozvedel, že na predmetnom ústnom pojednávaní sa má prejednať aj priestupok podľa § 26 ods. 1 písm. e), nie len priestupok podľa § 26 ods. 1 písm. a). Naviac ústne pojednávanie o priestupku sa uskutočnilo dňa 21.8.2019 bez zákonného tlmočníka podľa príslušných ustanovení zák. č. 382/2004 Z.z., keď žalovaný na toto ústne pojednávanie prizval osobu, ktorá v čase ústneho pojednávania nebola zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, s odvolaním sa na postup podľa § 2 ods. 1 písm. b) a § 15 zák. č. 382/2004 Z.z. V tejto súvislosti poukázal na to, že konanie o priestupku trvá od marca 2019 a v prípade ústneho pojednávania dňa 21.8.2019 nešlo o úkon, ktorý nezniesol odklad, ale o dlhodobo vopred naplánovaný úkon, a preto nemožno akceptovať tvrdenie žalovaného, že na tento úkon nebolo možné prizvať tlmočníka z nemeckého jazyka riadne zapísaného v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, resp. že by to bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo nákladmi. Ďalej tvrdil, že vykonaným dokazovaním v predmetnom konaní o priestupku nebolo preukázané také konanie obvineného, ktoré by napĺňalo skutkovú podstatu priestupku podľa § 26 ods. 1 písm. a), § 26 ods. 1 písm. e) zák. č. 1/2014 Z.z. Poukázal na to, že zo záznamu 00002 nepochybne vyplýva, že tento záznam nezachytáva priamu účasť stotožnenej osoby na konaní, ktoré napĺňa skutkovú podstatu priestupku, ani z neho nie je zrejmé určiť, ktorá osoba hodila na zem predmet v zmysle skutkovej vety napadnutého rozhodnutia. Vykonaním dokazovaním v konaní o priestupku tiež nebolo preukázané, či v prípade predmetu, ktorý mal byť hodený na zem a následne explodovať, ide o pyrotechnický výrobok. Správny orgán ani na návrh právneho zástupcu obvineného nevykonal znalecké dokazovanie z odboru kriminalistickej pyrotechniky, či ide o pyrotechnický výrobok v zmysle Nariadenia vlády č. 70/2015 Z.z. o sprístupňovaní pyrotechnických výrobkov na trhu. Z predmetných kamerových záznamov tiež nevyplýva, že osoba stotožňovaná so žalobcom hodila predmet do priestoru športoviska. Z predmetného kamerového záznamu je nepochybné, že stotožňovaná osoba na zázname pustila z ruky predmet v príčinnej súvislosti s nezákonným zásahom usporiadateľskej služby kaserom a to nie do priestoru určeného na výkon športovej činnosti, ale do priestoru pri oplotení, kde sa nachádza usporiadateľská služba, zamestnanci médií a reklamné predmety. Tiež namietal, že v konaní nebolo preukázané, či sú predmetné kamerové záznamy autentické, bez zásahov, či obsahujú údaj o dátume a čase, prípadne či je časový údaj zhodný s reálnym časom a aká je prípadná diferencia medzi zobrazovaním a reálnym časom. Žiadal preto rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec im vrátiť na ďalšie konanie.
10.
Žalovaný ako odvolací správny orgán rozhodol o odvolaní žalobcu tak, že odvolanie žalobcu ako obvineného zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým bola žalobcovi uložená sankcia za priestupok potvrdil. Mal za to, že podľa zákona o športových podujatiach žalobca ako účastník podujatia naplnil skutkovú podstatu priestupku diváckeho násilia podľa § 26 ods. 1 písm. a), ak poruší zákaz vyjadrený v ust. § 16 ods. 1 písm. a), ktorý spočíva v zákaze: „vnášať na miesto konania podujatia alebo používať pyrotechnický výrobok, strelnú zbraň, chladnú zbraň alebo inú vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším, okrem ich použitia na výkon športovej činnosti“. Žalovaný poukázal na
to, že na obrazovo-zvukovom (kamerovom) zázname č. 00002 v čase záznamu 04:56 sekundy je zaznamenaná osoba obvineného, ktorý má biele tričko, je otočená chrbtom k hracej ploche ako hádže na zem predmet, pričom pred jeho explóziou obvinený odstúpil od miesta iniciácie i od miesta dopadu už iniciovaného predmetu do bezpečnej vzdialenosti. Z tohto záznamu je zjavné, že po odstúpení, obvinený vizuálnym kontaktom pozerá na miesto dopadu predmetu, ktoré vie lokalizovať, hoci v čase odhodenia už iniciovaného predmetu bol otočený chrbtom k miestu dopadu predmetu, zároveň obvinený po explózii predmetu nejaví žiadne známky prekvapenia, zľaknutia alebo inej spontánnej obrannej (reflexnej) reakcie organizmu na vzniknutý zvuk (hluk), svetlo (záblesk), dym, tak ako osoby, ktoré sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti explózie i v okolí osoby obvineného. Za tohto stavu konanie obvineného napĺňa vyššie uvedenú skutkovú podstatu priestupku diváckeho násilia porušením zákazu spočívajúcom v použití pyrotechnického výrobku.
11.
Pokiaľ ide o nedoručenie upovedomenia o začatí konania pre priestupok podľa § 26 ods. 1 písm. e) zák. č. 1/2014 Z.z. žalovaný uviedol, že zo spisového materiálu vyplýva začatie konania za priestupok podľa § 26 ods. 1 písm. a) tohto zákona, čo právny zástupca žalobcu namietal na ústnom pojednávaní dňa 21.8.2019, kedy sa prejednávali oba priestupky v jednom konaní. K doručovaniu upovedomenia o začatí konania po zistení ďalšieho priestupku žalovaný tvrdil, že konanie už bolo začaté a obvinený bol o začatí konania upovedomený, pričom o zistení naplnenia ďalšej skutkovej podstaty priestupku podľa § 26 ods. 1 písm. e) zák. č. 1/2014 Z.z. bol obvinený za prítomnosti zástupcu obvineného tlmočníčkou riadne oboznámený s predmetom prejednávanej veci na ústnom pojednávaní dňa 21.8.2019. V zmysle zákona o športových podujatiach naplní účastník podujatia skutkovú podstatu priestupku diváckeho násilia podľa § 26 ods. 1 písm. e), ak poruší zákaz vyjadrený v ustanovení § 16 ods. 1 písm. j), ktorý spočíva v zákaze: „vhadzovať predmety do priestoru športoviska“, pričom podľa § 2 písm. h) zákona o športových podujatiach je športoviskom priestor, ktorý je podľa športových pravidiel alebo organizátorom podujatia určený na výkon športovej činnosti. V dôvodovej správe k zákonu o športových podujatiach sa za športovisko považuje i priestor mimo hracej plochy, ktorý bezprostredne súvisí s výkonom športovej činnosti a zároveň naň nie je divákovi ako účastníkovi podujatia povolený vstup bez súhlasu organizátora a navyše bol tento priestor ohraničený bezpečnostnou sieťou. Pokiaľ ide o kamerové záznamy č. 00002 a č. 00004, ohľadne ktorých žalobca žiadal skúmať ich autenticitu, prípadné zásahy ako aj údaje o dátume a čase vyhotovenia a ich porovnania s reálnym časom uviedol, že tieto vyhotovoval oprávnený subjekt (policajný zbor) v súlade so zákonom (zákon o športových podujatiach), a to dňa 1.5.2018 v čase po 17:25 hod. počas futbalového zápasu konaného v Trnave medzi futbalovými klubmi ŠK SLOVAN Bratislava a MFK Ružomberok na futbalovom štadióne A. Malatinského. K námietke vo vzťahu k stotožneniu obvineného policajným orgánom, ktoré zástupca obvineného považuje za nezákonné a nedôveryhodné, žalovaný poukázal na to, že zhodnosť totožnosti osoby zaznamenanej na uvedených obrazovo - zvukových záznamoch v určených časoch, s osobou obvineného bola verifikovaná na základe podkladov zo spisového materiálu - záznam príslušníka policajného zboru zaradeného na štvrtom operatívnom oddelení odboru kriminálnej polície KRPZ v Bratislave, trojdielnej fotografie osoby obvineného v komparácii s obrazovo - zvukovými záznamami č. 00002 a č. 00004 a informačnými systémami Ministerstva vnútra SR. Pokiaľ ide o tieto kamerové záznamy nie je žiaden dôvod sa domnievať, že bolo do predmetných záznamov zasahované a ani tomuto nič nenasvedčuje. K námietke doručovania zásielky žalobcovi na adresu do cudziny, na ktoré obvinený nemá bydlisko, žalovaný uviedol, že správny orgán vychádzal zo spisového materiálu (trestný spis), ktorý bol doručený ako podklad pre začatie konania o priestupku a v ktorom je uvedená zhodná adresa na doručovanie poštových zásielok osobe P. L.. V rozhodnutí žalovaného bolo konštatované, že správny orgán postupoval v zmysle ust. § 24 Správneho poriadku, ktoré neuvádza formu adresy adresáta na doručovanie (napr. trvalý alebo prechodný pobyt), ale kladie dôraz na miesto doručenia, kde sa obvinený zdržiava a teda doručovanie zásielky mohlo byť realizované i na adrese v zahraničí, ak mal správny orgán vedomosť o tom, že sa na danej adrese obvinený zdržiava. Ak by sa v mieste doručenia (adresa v zahraničí) obvinený nezdržiaval, doručovaná zásielka, by sa vrátila ako nedoručená odosielateľovi a správny orgán by bol nútený získavať ďalšie informácie k osobe obvineného a zvoliť inú alternatívu miesta doručenia (adresy). Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že mu nebol ustanovený tlmočník zo slovenského jazyka do nemeckého jazyka a opačne tak žalovaný ako odvolací správny orgán uviedol, že postup správneho orgánu bol správny a zákonný, ak viedol konanie v štátnom (slovenskom) jazyku, nakoľko nemal vyhlásenie od obvineného, že neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie, čím nebol splnená podmienka na základe ktorej by bol správny orgán povinný pribrať do konania o priestupku tlmočníka, a teda správny orgán neporušil ústavné právo na tlmočníka v zmysle článku
47 ods. 4 Ústavy SR. Taktiež mal za to, že správny orgán v rozhodnutí o priestupku riadne zdôvodnil, prečo ustanovil osobu, ktorá nebola zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, nakoľko predchádzajúce prvotné pokusy o kontaktovanie tlmočníkov zapísaných v zozname tlmočníkov a prekladateľov boli neúspešné, z ktorých žiaden nemohol požadovaný úkon vykonať, pričom ustanovená „ad hoc“ tlmočníčka mala potrebné predpoklady na tlmočenie do nemeckého jazyka a súhlasila s ustanovením za tlmočníka a zároveň zložila sľub tlmočníka, čím boli kumulatívne splnené všetky zákonné podmienky na jej ustanovenie.
12.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 17.6.2020 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že upovedomenie o začatí konania vo veci priestupku č. KRPZ-TT-ZP2-SK-17/2019 spolu s rozhodnutím o uložení predbežného opatrenia ako aj predvolaním na ústne pojednávanie v danej veci konania o priestupku doručil žalobcovi spôsobom ustanoveným zákonom v zmysle § 24 Správneho poriadku, pričom toto tvrdenie preukazuje jednak doručenka s vlastnoručným podpisom žalobcu zo dňa 14.3.2019, na základe ktorého mu bola poštovým doručovateľom vydaná doručovaná zásielka s uvedenými písomnosťami. Samotná Slovenská pošta, a.s. potvrdila v rámci reklamačného konania pod číslom: R-812748-19-00083 zo dňa 2.5.2019, že uvedená doporučená zásielka bola doručená oprávnenému prijímateľovi dňa 14.3.2019, pričom zásielku prevzal adresát osobne.
13.
K tlmočeniu a jazyku, v ktorom sa konanie o priestupku viedlo žalovaný uviedol, že v čase pred vyhlásením obvineného, že neovláda slovenský jazyk, správny orgán postupoval správne a zákonne ak viedol konanie v štátnom (slovenskom) jazyku, nakoľko nemal vyhlásenie od obvineného, že neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie, čím nebola splnená podmienka na základe ktorej by bol správny orgán povinný pribrať do konania o priestupku tlmočníka. K námietkam vzťahujúcim sa k tlmočníkovi (zo slovenského jazyka do nemeckého jazyka a opačne), ktorý tlmočil ústne pojednávanie o priestupku dňa 21.8.2019 uviedol, že ustanovil osobu, ktorá nebola zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov a to z dôvodu, že tomuto predchádzali neúspešné pokusy o kontaktovanie tlmočníkov zapísaných v zozname tlmočníkov a prekladateľov, z ktorých však žiaden nemohol požadovaný úkon vykonať, pričom ustanovená tlmočníčka mala potrebné predpoklady na tlmočenie do nemeckého jazyka, táto zložila sľub tlmočníka, čím boli kumulatívne splnené všetky zákonné podmienky na jej ustanovenie.
14.
K zdôvodneniu zamietnutia časti odvolania vzťahujúceho sa na použitie pyrotechnického výrobku ako aj k zdôvodneniu zamietnutia časti odvolania týkajúceho sa vhadzovania predmetu do priestoru športoviska, žalovaný uvádzal v tomto písomnom vyjadrení tie isté skutočnosti a argumenty ako vo svojom rozhodnutí, resp. v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu.
15.
Krajský súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, postupom podľa § 137 ods. 4 SSP, pričom zistil, že žaloba je podaná dôvodne, a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
16.
Podľa § 16 písm. a) zák. č. 1/2014 Z.z. sa účastníkovi podujatia zakazuje vnášať na miesto konania podujatia, alebo používať pyrotechnický výrobok, strelnú zbraň, chladnú zbraň alebo inú vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším, okrem ich použitia na výkon športovej činnosti.
Podľa § 16 písm. j) zák. č. 1/2014 Z.z. sa účastníkovi podujatia zakazuje vhadzovať predmety do priestoru športoviska.
Podľa § 26 ods. 1 zák. č. 1/2014 Z.z. sa priestupku diváckeho násilia dopustí ten, kto
a) poruší zákaz podľa § 16 písm. a),
e) poruší zákaz podľa § 16 písm. j).
Podľa § 2 písm. i) zák. č. 1/2014 Z.z. je účastníkom podujatia fyzická osoba, ktorá sa z dôvodu konania podujatia zdržiava na mieste konania podujatia alebo v jeho blízkosti, premiestňuje sa k miestu konania podujatia alebo odchádza z miesta konania podujatia, najmä 1.) divák 2.) ktorá sa na podujatí zúčastňuje v súvislosti s výkonom športovej činnosti 3.) osoba, ktorá sa na podujatí zúčastňuje v súvislosti s organizovaním podujatia.
Podľa § 2 písm. a) zák. č. 1/2014 Z.z. je podujatím súťaž, stretnutie, turnaj, preteky, turistické podujatia alebo iné podujatie spojené s pohybovo-rekreačnou aktivitou fyzických osôb v oblasti telesnej kultúry.
Podľa § 2 písm. c) zák. č. 1/2014 Z.z. je rizikovým podujatím podujatie označené za rizikové organizátorom podujatia, športovým zväzom, obcou alebo policajným zborom z dôvodu hrozby narušenia verejného poriadku alebo ohrozenia bezpečnosti, zdravia, mravnosti, majetku alebo životného prostredia.
Podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch je priestupkom zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v zákone o priestupkoch alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
Podľa § 26 ods. 3 zák .č. 1/2014 Z.z. možno za priestupok odsekov 1 a 2 uložiť pokutu do 1 500 eur. Ak bol tento priestupok spáchaný na rizikovom podujatí, možno uložiť pokutu do 3 000 eur.
Podľa § 26 ods. 4 zák. č. 1/2014 Z.z. možno za priestupok podľa odsekov 1 a 2 uložiť obmedzujúce opatrenie spočívajúce v zákaze účasti na určených podujatiach až na päť rokov.
Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 382/2004 Z.z. o znalcoch a tlmočníkoch v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci možno ustanoviť za znalca, tlmočníka alebo prekladateľa aj osobu, ktorá nie je zapísaná v zozname, ak má potrebné predpoklady, súhlasí s ustanovením a
a) v príslušnom odbore alebo odvetví nie je zapísaná žiadna osoba alebo
b) osoba zapísaná v zozname nemôže úkon vykonať alebo vykonanie úkonu by bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo nákladmi.
17.
V súvislosti s námietkou žalobcu, že upovedomenie o začatí konania o priestupku, napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie o odvolaní mu nebolo doručené zákonným spôsobom podľa § 24 Správneho poriadku, správny súd uvádza, že je právom správneho orgánu, ktorý vedie konanie o priestupku rozhodnúť, akým spôsobom budú písomnosti doručované fyzickej osobe. Toto oprávnenie rozhodnúť o spôsobe doručovania písomnosti, ktoré vydal správny orgán vyplýva z vrchnostenského postavenia správneho orgánu spojeného s jeho právomocou rozhodnúť o postihu fyzickej osoby za priestupok a zo zásady hospodárnosti a rýchlosti konania (§ 3 ods. 3 Správneho poriadku). V predmetnej veci je preukázané, že dňa 14.3.2019 bola žalobcovi poštovým doručovateľom doručovaná písomnosť (upovedomenie o začatí správneho konania, predvolanie na ústne pojednávanie a rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia, o ktorom súd konal v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 20S/128/2019), čo v konečnom dôsledku potvrdil aj doručovateľ - Slovenská pošta, a.s., ktorá vo svojom rozhodnutí o výsledku reklamačného konania číslo: R-812748-19-00083 zo dňa 2.5.2019 uviedla, že doporučená zásielka bola oprávnenému prijímateľovi doručená dňa 14.3.2019, pričom túto zásielku prevzal adresát osobne. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné k veci ešte zdôrazniť, že žalobca nepreukázal nesprávnosť doručenky v rámci zásady aktívnej súčinnosti. V tomto smere súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Sžo/56/2016, v ktorom je konštatované, že „riadne vyhotovená doručenka má povahu verejnej listiny. Ako verejná listina preukazuje pravdivosť toho, čo sa v nej potvrdzuje a je dôkazom, že za písomnosť doručila, ak nie je preukázaný opak. To znamená, že pre ňu platí vyvrátiteľná domnienka jej správnosti, pričom jej správnosť sa v súdnom alebo v správnom konaní nedokazuje, dokazuje sa len jej prípadná nesprávnosť“. V danom prípade žalobca počas odvolacieho správneho konania nepreukázal nesprávnosť doručenky v rámci zásady aktívnej súčinnosti, na ktorú vo svojom odvolaní poukázal. Znamená to, že správny orgán v predmetnej veci disponoval dokladom o riadnom prevzatí písomnosti zo strany žalobcu, z ktorého je zrejmý deň
doručenia písomnosti a taktiež je z tohto dokladu zrejmé, že adresát prevzatie týchto písomností potvrdil podpisom na doručenke.
18.
Na druhej strane je potrebné konštatovať, že prvostupňový správny orgán pochybil, pokiaľ žalobcovi, resp. jeho právnemu zástupcovi (splnomocnenie na zastupovanie je preukazom na zastupovanie, pričom úkony zástupcu sa považujú za úkony splnomocniteľa) nedoručil upovedomenie o tom, že voči žalobcovi bolo začaté konanie o priestupku aj podľa § 26 ods. 1 písm. e) zák. č. 1/2014 Z.z. Vzhľadom k tomu, že sa začatím správneho konania spája niekoľko významných právnych skutočností, tak malo by byť písomné, t. j. nemalo byť zo strany správneho orgánu realizované až v rámci nariadeného ústneho pojednávania (21.08.2019) ako to bolo v prípade žalobcu. Za tohto stavu možno konštatovať, že v prípade žalobcu boli porušené jeho procesné práva, nakoľko nebol zo strany správneho orgánu dodržaný postup uvedený v § 18 ods. 3 Správneho poriadku.
19.
Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že mu v rámci správneho konania nebol zákonným spôsobom ustanovený tlmočník správny súd uvádza, že v tomto smere taktiež boli porušené žalobcove procesné práva, pretože mu nebol v rámci správneho konania ustanovený tlmočník v súlade s ust. § 15 ods. 1 zák. č. 382/2004 Z.z., nakoľko v predmetnej veci neboli splnené zákonné podmienky pre postup podľa § 15 ods. 2 tohto zákona, pretože tento je možný len za stavu, že v príslušnom odbore nie je zapísaná žiadna osoba, alebo že osoba zapísaná v zozname nemôže úkon vykonať alebo vykonanie úkonu by bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by správny orgán realizoval nejaké neúspešné pokusy o kontaktovanie tlmočníkov zapísaných v zozname tlmočníkov a prekladateľov a nevyplýva z tohto spisu ani žiaden úradný záznam, že by ten ktorý tlmočník nemohol požadovaný úkon vykonať. Taktiež nemožno považovať za relevantné konštatovanie správneho orgánu, že tento nemal vyhlásenie od obvineného, že neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie, pretože už v rámci správneho konania konaného v súvislosti s uložením predbežného opatrenia mal správny orgán vedomosť, že žalobca ako obvinený z priestupku neovláda slovenský jazyk. Pokiaľ bol žalobca predvolaný na ústne pojednávanie, mal mu správny orgán vo veci ustanoviť tlmočníka, resp. postupovať v zmysle § 15 ods. 1 a 2 zákona o znalcoch a tlmočníkoch, nakoľko medzi základné práva patrí aj právo na súdnu a inú právnu ochranu, ktoré garantuje rovnaké postavenie účastníkov v konaní a takisto právo každého, kto vyhlási, že neovláda úradný jazyk, v ktorom sa vedie konanie, na tlmočníka (článok 37 odsek 3 a odsek 4 listiny základných práv a slobôd, článok 47 odsek 3 a odsek 4 Ústavy SR). Za tohto stavu preto možno konštatovať, že postupom správneho orgánu bola odňatá žalobcovi možnosť konať pred správnym orgánom. Znamená to, že pokiaľ žalobca bol vypočutý pred správnym orgánom, tak mal mu byť za tejto situácie ustanovený tlmočník, resp. správny orgán mal postupovať v zmysle § 15 ods. 1 a 2 zákona o znalcoch a tlmočníkoch a až v prípade, že by neboli splnené podmienky podľa § 15 ods. 1 tohto zákona, tak až potom mohol správny orgán postupovať podľa § 15 ods. 2 a za tlmočníka ustanoviť osobu, ktorá nie je zapísaná v zozname znalcov a tlmočníkov.
20.
Pokiaľ ide o ďalšie žalobné dôvody vznesené zo strany žalobcu (nenaplnenie skutkovej podstaty priestupku podľa § 26 ods. 1 písm. a), e) zák. č. 1/2014 Z.z. , nestotožnenie osoby so žalobcom pokiaľ ide o hodenie predmetu do športoviska, spochybnenie kamerových záznamov, požiadavka nariadiť znalecké dokazovanie v súvislosti so spochybnením autentickosti kamerových záznamov), tak tieto správny súd nepovažoval za relevantné. Z vykonaného dokazovania ako aj z dôkazných materiálov totiž jednoznačne vyplýva, že žalobca ako osoba obvinená z jednotlivých priestupkov bola riadne stotožnená, čo vyplýva jednak z kamerových záznamov, ktoré mal správny súd k dispozícii a tieto boli aj súčasťou administratívneho spisu. Stotožnenie osoby žalobcu taktiež vyplýva zo záznamu npor. Mgr. O. Z. zo 4. operatívneho oddelenia odboru kriminálnej polície KRPZ v Bratislave, ktorého obsahom je stotožnenie osoby páchateľa zachytenej na uvedených obrazovo - zvukových záznamoch ako osoby obvineného. Okrem toho bol zo strany správneho orgánu, za účelom potvrdenia tejto totožnosti žalobcu, prostredníctvom spoločného kontaktného pracoviska kontaktovaná rakúska strana, ktorá poskytla orgánom činným v trestnom konaní údaje k osobe obvineného vrátane jeho trojdielnej fotografie. Osoba obvineného - žalobcu je tiež evidovaná v informačnom systéme Ministerstva vnútra
- register obyvateľov (REGOB), kde je súčasťou záznamu aj jeho fotografia, pričom ide o osobu, ktorá je zachytená na predmetných obrazovo - zvukových záznamoch. V tejto súvislosti súd považuje za
potrebné tiež zdôrazniť, že nie je dôvod spochybňovať autentickosť týchto kamerových záznamov, resp. to, že by bolo do nich nejakým spôsobom zasahované, a preto nebol dôvod v správnom konaní vykonať k tejto originalite obrazovo - zvukových záznamov znalecké dokazovanie, ktoré požadoval právny zástupca žalobcu. Z kamerových záznamov taktiež vyplýva, že žalobca sa dopustil priestupkov, ktoré sú mu kladené za viny (použil pyrotechnický výrobok a vhodil plastový pohár cez ochrannú sieť do priestoru športoviska), čím napadol skutkovú podstatu priestupkov podľa § 26 ods. 1 písm. a), e) zák. č. 1/2014 Z.z. Súd ohľadne týchto priestupkov ešte poukazuje na to, že za športovisko sa považuje aj priestor mimo hracej plochy, ktorý bezprostredne súvisí s výkonom športovej činnosti, naviac tento priestor bol ohraničený, resp. oddelený bezpečnostnou sieťou.
21.
Vzhľadom k vyššie zisteným skutočnostiam správny súd zrušil tak rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP, nakoľko zo strany správnych orgánov došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy spočívajúcich v tom, že žalobcovi nebol zákonným spôsobom ustanovený tlmočník a tiež boli porušené jeho procesné práva v súvislosti s ustanovením § 18 ods. 3 Správneho poriadku, nakoľko žalobca, resp. jeho právny zástupca nebol riadnym spôsobom upovedomený o tom, že voči žalobcovi bolo začaté konanie aj o priestupku podľa § 26 ods. 1 písm. e) zák. č. 1/2014 Z.z. , a preto za tohto stavu je potrebné konštatovať, že postupom správnych orgánov došlo k odňatiu možnosti žalobcovi ako účastníkovi riadne konať pred správnym orgánom.
22.
V ďalšom konaní žalovaný, resp. prvostupňový správny orgán opätovne vo veci rozhodne, odstráni vyššie uvedené procesné pochybenia.
23.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 167 ods. 1 SSP, keď procesne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.
24.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal v pomere hlasov 3:0. (§ 139 ods. 4 SSP)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší správny súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.