Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-6C/267/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobkyne: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XX, zastúpená JUDr. Martinou Fábryovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Floriánska 19, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom v D., E. XX, zastúpený Advokátska kancelária VEREB, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Hrnčiarska 3, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice sp. zn. zo dňa 2. mája 2025

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Mestského súdu Košice č.k. -309 zo dňa 2. mája 2025.

Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) zhora označeným rozsudkom určil, žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností vedených na liste vlastníctva č. XXXX, kat. úz. D., obec D., F. C. - F., evidovaných Okresným úradom Košice okolie, odbor katastra nehnuteľností, ako parcela registra C č. 743/48 - trvalý trávny porast s výmerou 644 m2, parcela registra C č. 743/111 - zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 169 m2 a stavba - rodinný dom so súpisným č. 255 na pozemku parcelné č. 743/111. Rozhodol, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že je vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/2 k celku na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. D. ako parc. č. 743/48 s výmerou 644 m2 - trvalý trávny porast, parc. č. 743/111 s výmerou 169 m2 - zastavaná plocha a nádvorie a rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. 743/111(ďalej aj dotknuté nehnuteľnosti), v súčasnosti vedeného na žalovaného na základe darovacej zmluvy zo dňa 10.1.2022, uzavretej s pôvodne žalovaným v 1. rade (G. H. B., nar. XX.XX.XXXX; ďalej len pôvodne žalovaný), alternatívne určenia, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. D. (ktorých je spoluvlastníčkou v podiele 1, pričom ako spoluvlastník ďalšieho podielu 1 je vedený žalovaný).

3. Žalobu skutkovo odôvodnila tým, že pôvodne žalovaný (otec terajšieho žalovaného) nadobudol spoluvlastnícky podiel 1 od žalobkyne darovacou zmluvou zo dňa 4.9.2019. Vyššie uvedenú darovaciu zmluvu neuzavrela slobodne, vzhľadom na svoj vtedajší duševný stav a vtedajšie osobné a sociálne pomery nevedela posúdiť následky svojho konania a darovacia zmluva bola v rozpore s dobrými mravmi, pretože pôvodne žalovaný zneužil jej situáciu a prinútil ju uzavrieť darovaciu zmluvu, čím sa na jej úkor obohatil, z ktorých dôvodov považuje darovaciu zmluvu za neplatnú. Z dôvodu neplatnosti tejto darovacej zmluvy je následne neplatná aj darovacia zmluva uzavretá medzi pôvodne žalovaným a (teraz) žalovaným, z ktorého dôvodu je vlastníčkou aj žiadaného spoluvlastníckeho podielu na

dotknutých nehnuteľnostiach, ktorý je v súčasnosti vedený na LV XXXX, kat. úz. D. ako vlastníctvo žalovaného.

4. Vykonaným dokazovaním vzal súd za preukázané, že žalobkyňa a pôvodne žalovaný boli od 10.6.2000 do 25.7.2017 manželmi. Z manželstva pochádzajú dve deti, Dávid, narodený XX.XX.XXXX - žalovaný a I., narodený XX.X.XXXX. Ich bezpodielové spoluvlastníctvo bolo zrušené dňom 1.8.2001 z dôvodu podnikania pôvodne žalovaného. Spoločne žili v rodinnom dome na E. J. K. XX B. D., ktorý bol vo výlučnom vlastníctve žalobkyne v dôsledku zrušeného bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to až do roku 2015, kedy po incidente v domácnosti podal pôvodne žalovaný na žalobkyňu trestné oznámenie a táto bola vzatá do väzby. Po prepustení z väzby sa do spoločnej domácnosti nevrátila, pričom trestné stíhanie voči nej bolo zastavené z dôvodu, že skutok nebol trestným činom a nebol ani dôvod na postúpenie veci. K rozvodu manželstva došlo rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie č.k. -247 zo dňa 25.9.2017, pričom na čas po rozvode boli vtedy maloletý žalovaný A. B. a maloletý I. B. zverení do osobnej starostlivosti pôvodne žalovaného a žalobkyňa bola zaviazaná prispievať na výživu detí a zároveň bol upravený jej styk s deťmi. 4.1. V roku 2015 podal pôvodne žalovaný voči žalobkyni žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaných na LV XXXX kat. úz. D., ktoré konanie sa skončilo zastavením z dôvodu späťvzatia žaloby. Žalobkyňa a pôvodne žalovaný vo vyššie uvedenom konaní uzavreli mimosúdnu dohodu o urovnaní dňa 1.6.2017, ktorou sa zaviazali k uzavretiu kúpnej zmluvy k nehnuteľnostiam zapísaným na LV XXXX, kat. úz. D., pričom kúpna cena za nehnuteľnosti v podiele 1/1 bola dohodnutá sumou 101.045 €. Pôvodne žalovaný sa zároveň zaviazal za užívanie nehnuteľností uhrádzať obvyklé nájomné s tým, že ak dôjde k naplneniu dohody o urovnaní, žalobkyňa si voči pôvodne žalovanému nebude uplatňovať nájom. Pôvodne žalovaný si nezabezpečil úver na zaplatenie kúpnej ceny a k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo. Komunikácia ohľadom uzavretia kúpnej zmluvy prebiehala až do novembra 2018. Pôvodne žalovaný neplnil časť dohody o urovnaní, podľa ktorej sa zaviazal uhrádzať žalobkyni obvyklé nájomné a nesplatil ani zostávajúcu časť úveru zo ŠFRB, tieto splátky začal splácať až od marca 2022. Žalobkyňa splnila svoj záväzok z dohody o urovnaní zaplatiť 10.000,- € ako finančné vysporiadanie dlhu. 4.2. Žalobkyni sa dňa 5.6.2018 narodil syn Tobias, ktorého otcovstvo nebolo určené. Z výpovede žalobkyne súd zistil, že u nej v lete 2018 (po pôrode) prepukli príznaky depresie a žalobkyňa dňa 13.9.2019 navštívila Centrum Mokosha, n.o. Z potvrdenia o kontakte súd zistil, že psychický stav žalobkyne bol v uvedený deň (13.9.2019) veľmi zlý a znemožňoval systematickú psychoterapiu, preto jej psychologička (PhDr. Iveta Jonášová) odporučila psychiatrickú pomoc a poskytla kontakt na L. F., sídliacu v tej istej budove. Dňa 25.9.2019 jej bola diagnostikovaná L. F. depresia ťažkého stupňa, konkrétne recidivujúca depresívna porucha, ťažká epizóda bez psychotických príznakov a bola jej nasadená liečba. 4.3. Žalobkyňa v januári 2019, keď po odchode z domu (v roku 2015) bývala u svojich rodičov, kontaktovala pôvodne žalovaného prostredníctvom sms správy, v ktorej uviedla: „Je mi to ľúto.“ Bola v tom čase v zlej finančnej, aj osobnej situácii. Chcela, aby ju pôvodne žalovaný vyplatil, ako sa zaviazal v dohode o urovnaní, aby mohla riešiť svoju bytovú i finančnú situáciu (samoživiteľka na materskej dovolenke bez vlastného bývania). Po vzájomnej sms komunikácii sa stretli s pôvodne žalovaným za účasti žalovaného v reštaurácii v Krompachoch (Plejsy) a dohodli sa, že sa do domu vráti aj so synom M. s podmienkou, že prepíše na pôvodne žalovaného polovicu domu. 4.4. V marci 2019 sa žalobkyňa so synom M., nar. X.X.XXXX (ktorého otcom nebol pôvodne žalovaný), vrátila do spoločnej domácnosti, ktorú viedli v rodinnom dome na E. J. K. XX v Sokoli. Dňa 4.9.2019 uzavreli žalobkyňa a pôvodne žalovaný darovaciu zmluvu k spoluvlastníckemu podielu 1/2 k dotknutým nehnuteľnostiam, ktorú autorizoval JUDr. Peter Jonáš, advokát. 4.5. Z vyjadrenia L. I. I., psychiatra, zo dňa 13.3.2024 súd zistil, že u žalobkyne bola diagnostikovaná L. F. dňa 25.9.2019 depresia ťažkého stupňa, kedy mala chorobne zmenenú - patickú depresívnu náladu. Nevedel s určitosťou zodpovedať bez objektívnych informácii o zdravotnom stave žalobkyne z uvedeného obdobia otázku, či trpela depresiou už v čase podpisu darovacej zmluvy dňa 4.9.2019, avšak uviedol, že existuje pravdepodobnosť, že mohla uvedenou depresiou trpieť už v čase podpisu zmluvy, zvlášť ak existuje záznam N. H. o jej zlom psychickom stave dňa 13.9.2019. Potvrdil ďalej, že v čase ťažkej depresívnej epizódy môže byť úsudok ovplyvnený chorobnými vplyvmi a všeobecne sa nikdy neodporúča, aby človek v ťažkej depresii robil dôležité rozhodnutia a zmeny vo svojom živote. Ťažký depresívny stav má negatívny dopad na úsudok pacienta. U žalobkyne navyše vyslovil podozrenie, že by mohlo ísť v jej prípade o bipolárnu poruchu. Uviedol ďalej, že pokiaľ žalobkyňa trpela už v čase podpisu zmluvy chorobnou depresiou, tak depresívne ochorenie mohlo mať a pravdepodobne malo negatívny

vplyv na jej úsudkové schopnosti. Človek v ťažkej depresii nevie objektívne posúdiť svoje potreby a svoje možnosti, môže sa ľahko stať obeťou manipulácie. 4.6. Z LV XXXX, kat. úz. D. vzal súd za preukázané, že v súčasnosti je na uvedenom liste vlastníctva zapísaná ako vlastníčka dotknutých nehnuteľností v podiele 1/2 žalobkyňa a v podiele 1/2 ako vlastník žalovaný.

5. Právne súd posudzoval vec podľa § 3, § 37 ods. 1, , , , a (ďalej len ) v spojení s ust. o advokácii.

6. Konštatoval, že žalobkyňa neuzavierala darovaciu zmluvu pod nedovoleným fyzickým či psychickým nátlakom (bezprávna vyhrážka), preto nemožno hovoriť o nedostatku slobody vôle. Uviedol, že návrat žalobkyne do domu bol dohodnutý v januári 2019, reálne sa žalobkyňa vrátila do domu v marci 2019 a k uzavretiu zmluvy došlo až v septembri 2019, pričom pôvodne žalovaný ju počas polroka spoločného spolužitia pred uzavretím darovacej zmluvy k jej uzavretiu nenútil, ani sa jej bezprávne nevyhrážal napríklad tým spôsobom, že bude musieť opustiť dom.

7. K tvrdenej tiesni, v ktorej žalobkyňa mala uzavrieť túto darovaciu zmluvu súd uviedol, že aj v prípade konania v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok je daná možnosť od zmluvy odstúpiť, tieto skutočnosti však nezakladajú absolútnu neplatnosť zmluvy.

8. K neplatnosti právneho úkonu podľa súd uviedol, že sa vzťahuje len na odplatné úkony a netýka sa bezodplatných zmlúv, ku ktorým patrí aj zmluva darovacia.

9. K neplatnosti právneho úkonu podľa (úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou) súd uviedol, že vyžaduje bezpečné zistenie o tom, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť. V súdnom konaní je treba zistiť existenciu duševnej poruchy a tiež či táto mala vplyv na schopnosť konajúcej osoby posúdiť následky svojho konania a ovládnuť svoju vôľu. Zisťovanie týchto skutočností si vyžaduje znalecké posúdenie. Záver o nespôsobilosti konajúcej osoby musí byť nepochybný. Súd musí takýto záver oprieť o znalecký posudok, z ktorého musí vyplývať, že v danom prípade išlo u konajúceho o prechodnú duševnú poruchu, a to takú, ktorá konajúcu osobu robí na daný právny úkon neschopnou z dôvodu, že nemôže posúdiť následky svojho konania alebo ho ovládnuť. Dôkazné bremeno má strana, ktorá sa neplatnosti právneho úkonu domáha. Konštatoval, že v čase uzavretia darovacej zmluvy mala žalobkyňa plnú spôsobilosť na právne úkony, nebola jej v tom čase diagnostikovaná žiadna duševná porucha a aj keď jej následne bola diagnostikovaná recidivujúca depresívna porucha, ťažká epizóda bez psychotických príznakov, jej vnímanie bolo neporušené a jej myslenie bolo koherentné.

10. Nakoniec posudzoval, či pôvodne žalovaný (ne)konal pri uzavieraní darovacej zmluvy so žalobkyňou v rozpore s dobrými mravmi, keď využil/zneužil jej zdravotné ťažkosti a existenčné problémy, aby ju primäl k uzavretiu darovacej zmluvy, ktorá bola nepochybne úkonom v jeho prospech a zároveň v neprospech žalobkyne, ktorá tak prišla o možnosť získať protihodnotu za prevod (spolu)vlastníctva k nehnuteľnostiam kúpnou zmluvou.

11. Súd po vykonanom dokazovaní, rešpektujúc právny názor a závery odvolacieho súdu dospel k záveru, že konanie pôvodne žalovaného, ktoré viedlo k uzavretiu darovacej zmluvy, nie je možné považovať za poctivé a súladné s dobrými mravmi. Pôvodne žalovaný využil nesporne zlý psychický stav žalobkyne, ktorá sa ocitla v tiesni, riešila existenčné problémy spojené s bývaním a starostlivosťou o novonarodeného M., ako aj pridružené zdravotné problémy. Napriek uzavretiu dohody o urovnaní neuzavrel so žalobkyňou kúpnu zmluvu a nevyplatil jej dohodnutých 101.045,00 €, ale namiesto toho žalobkyňu zmanipuloval k uzavretiu darovacej zmluvy, ktorou dosiahol vlastníctvo 1 nehnuteľností bez vyplatenia kúpnej ceny.

12. Konštatoval, že žalobkyňa nemala povinnosť poskytovať pôvodne žalovanému akékoľvek plnenie za užívanie majetku v jej vlastníctve, na druhej strane obaja žalovaní užívali majetok vo vlastníctve žalobkyne bez akejkoľvek odplaty. Tvrdenie pôvodne žalovaného, že bolo spravodlivé a slušné, aby mu žalobkyňa darovala 1 nehnuteľností, podľa súdu v kontexte celkových skutkových okolností neobstojí. Nebolo preukázané ani tvrdenie, že uzavretie darovacej zmluvy „nahrádzalo“ vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva (BSM), pretože BSM bolo zrušené krátko po uzavretí manželstva, pred

nadobudnutím nehnuteľností žalovanou. Hoci pôvodne žalovaný investoval svoje finančné prostriedky do stavby nehnuteľností, bolo to v čase po zrušení BSM, vedel teda, že investuje do majetku žalobkyne. Nehnuteľnosti nikdy nepatrili do BSM pôvodne žalovaného a žalobkyne. V tejto súvislosti súd dal do pozornosti, že podľa judikatúry je darovacia zmluva uzavretá za účelom uspokojenia pohľadávky obdarovaného voči darcovi neplatným právnym úkonom (R 20/2006). Nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne tak pôvodne žalovaný spolu so synmi bezodplatne užíval (na rozdiel od žalobkyne). Pôvodne žalovaný totiž neplnil ani časť dohody o urovnaní ohľadom uhrádzania obvyklého nájmu žalobkyni, čo taktiež prispelo k jej zlej finančnej a sociálnej situácii. Navyše sama plácala úver poskytnutý ŠFRB, hoci nehnuteľnosti od roku 2015, keď odišla z domu, až po jej návrat v roku 2019 žiadnym spôsobom neužívala.

13. Konanie pôvodne žalovaného súd vyhodnotil ako nepoctivé, v rozpore s dobrými mravmi, keď nesplnil svoju časť dohody o urovnaní a návrat žalobkyne do vlastných nehnuteľností podmieňoval podpisom darovacej zmluvy. Využil nepriaznivú situáciu žalobkyne, ktorej rozhodovacie schopnosti boli ovplyvnené nepriaznivou situáciou, v ktorej sa ocitla. S ohľadom na jej zdravotný stav a finančnú situáciu, v kombinácii s nezvládaním starostlivosti o novonarodeného syna, nevidela iné východisko zo svojej situácie, ako prijatie ponuky pôvodne žalovaného vrátiť sa do domu s podmienkou darovania mu polovice nehnuteľností.

14. Pôvodne žalovaný vedel o zdravotných problémoch žalobkyne, vypovedali o nich aj synovia žalobkyne a svedok O. B., ktorí spomínali vozenie žalobkyne k rôznym lekárom a jej zlé nálady a depresie. Napriek tomu, že žalobkyňa sa (aj prostredníctvom svojej zástupkyne) dožadovala naplnenia dohody o urovnaní, k podpisu kúpnej zmluvy nedošlo. V konaní nebolo preukázané, že pôvodne žalovaný mal zabezpečený úver na zaplatenie kúpnej ceny. Nesporné bolo, že nikdy žalobkyňu nekontaktoval za účelom uzavretia kúpnej zmluvy, práve naopak, návrat žalobkyne do ňou vlastnených nehnuteľností podmienil darovaním, čo preukazuje aj výpoveď žalovaných v trestnom konaní. To všetko navzájom predstavuje konanie v rozpore s dobrými mravmi. Po návrate žalobkyne do domu v D. mala psychické problémy, zdravotné problémy, navštevovala lekárov (kde ju vozievali aj žalovaní), bola vychudnutá, unavená, o jej zlom psychickom stave neboli pochybnosti, hoci diagnostikovanú depresiu mala až neskôr. Bolo nesporné, že zdravotne nebola v poriadku, čo vnímali aj žalovaní, s ktorými žila v spoločnej domácnosti a vypovedali o tom sami v iných konaniach (trestné konanie a konanie o výživnom). V zmysle vyjadrenia psychiatra L. I. bolo pravdepodobné, že v čase uzavretia darovacej zmluvy mohla žalobkyňa trpieť depresiou, čo by malo negatívny vplyv na jej úsudok.

15. O zlom psychickom stave a nedostatku úsudku svedčí aj úvaha žalobkyne v čase podpisu darovacej zmluvy o vzdaní sa syna M., čo s odstupom času hodnotila ako znak narušenej psychiky a bola rada, že to neurobila.

16. Po posúdení všetkých okolností, ktoré predchádzali uzavretiu darovacej zmluvy dňa 4.9.2019, súd v súlade s a posúdil darovaciu zmluvu ako neplatný právny úkon, priečiaci sa dobrým mravom a žalobe vyhovel.

17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa v spojení s . Keďže v konaní bola úspešná žalobkyňa, priznal jej voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.

18. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ustanovenia / a h/ a navrhol zmeniť napadnutý rozsudok tak, že súd žalobu zamietne a prizná mu náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Nesúhlasil s posúdením darovacej zmluvy medzi žalobkyňou a pôvodným žalovaným ako neplatným právnym úkonom, priečiacim sa dobrým mravom. 18.1. Namietal, že skutkový záver o zlom psychickom stave žalobkyne, resp. že žalobkyňa bola v tiesni, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Ak žalobkyňa v žalobe sama priznala úspory vo výške 30.000 €, nemohla mať existenčné problémy. Vyjadrenie L. I. nie je použiteľné, pretože tento narába iba s pravdepodobnosťou. Podľa jeho tvrdenia žalobkyňa si depresiu vymyslela v roku 2022 pri podávaní žaloby, aby dosiahla neplatnosť napádanej darovacej zmluvy v zmysle . 18.2. Kategoricky odmietol záver súdu o zmanipulovaní žalobkyne pôvodným žalovaným, ak v januári 2019 na stretnutí na Plejsoch, kde bol prítomný aj žalovaný, sa žalobkyňa s pôvodným žalovaným dohodli na vrátení sa žalobkyne so synom M. do rodinného domu v Sokoli, ako aj na prevode polovičného spoluvlastníckeho podielu na pôvodného žalovaného k predmetnej nehnuteľnosti. Žalobkyňa ako

výlučný vlastník rodinného domu sa rozhodla slobodne, či bude žalovať o vypratanie predmetnej nehnuteľnosti alebo sa vráti domov s tým, že na pôvodného žalovaného prevedie polovičný podiel zodpovedajúci tomu, čo pôvodne žalovaný investoval do výstavby rodinného domu. Žalobkyňa už pred návratom domov súhlasila s tým, že prevedie polovicu domu na pôvodného žalovaného, z ktorého dôvodu sa nemôže jednať o žiadnu manipuláciu a rozpor s dobrými mravmi. S odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. vytýkal súdu, že neposúdil súlad darovacej zmluvy s dobrými mravmi so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu. Nezobral do úvahy ani tú skutočnosť, že situáciu žalobkyne so synom Tobiasom riešil pôvodne žalovaný v rámci jeho rodiny aktívne. Bola to rodina pôvodne žalovaného, ktorá poskytla žalobkyni pomoc. Od januára 2019 do nástupu žalobkyne do práce v júni 2021 nedošlo v rodine k žiadnym dorozumeniam a k týmto začalo dochádzať až následne. 18.3. Zopakoval, že fakticky stavebníkmi rodinného domu boli žalobkyňa a pôvodný žalovaný, iba de iure sa žalobkyňa stala vlastníčkou jeho domu po dokončení. Žalobkyňa sama uznala v konaní vedenom na Okresnom súde Košice – okolie pod sp.zn. spolufinancovanie zo strany pôvodného žalovaného a vo vyššie uvedenom konaní bolo aj preukázané, že pôvodne žalovaný sa podieľal na spolufinancovaní výstavby rodinného domu nie v zanedbateľnej časti. Ak pôvodný žalovaný investoval svoje finančné prostriedky do nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne, táto investícia do cudzej nehnuteľnosti mohla byť vykompenzovaná prevodom spoluvlastníckeho podielu zodpovedajúceho vynaloženej investícii. 18.4. Za absurdný považuje záver súdu, ak nenaplnenie dohody o urovnaní zo dňa 1.6.2017 v spojitosti s darovacou zmluvou zo dňa 4.9.2019 súd hodnotil ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Za nesprávny považoval aj záver súdu, že pôvodne žalovaný nemal pripravený úver, a to s poukazom na listinu ponúka úveru č. 492090 zo dňa 8.12.2016. Pôvodne žalovaný úver vybavoval ešte pred podpisom dohody o urovnaní. Tvrdil, že dohoda o urovnaní nebola naplnené pre správanie žalobkyne, ktorá sa rozhodla pre návrat domov, a až od roku 2022 začala vymýšľať dôvody neplatnosti napádanej darovacej zmluvy. Žalobkyňa po správe, že úver je pripravený, telefonicky kontaktovala pôvodného žalovaného, že sa chce stretnúť a dohodnúť. Toto jej konanie bolo racionálne premyslené, keďže si uvedomila, že ak ju pôvodne žalovaný vyplatí, tak do domu sa už nevráti. 18.5. S poukazom na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu ČR, Najvyššieho súdu ČR a Najvyššieho súdu SR zdôraznil, že platnosť právneho úkonu sa posudzuje podľa času jeho urobenia a je neakceptovateľné, aby súd bral do úvahy skutočnosti, ktoré nastali takmer dva roky pred uzavretím dohody. Vytýkal tiež súdu, že sa nevysporiadal so správaním sa žalobkyne po návrate domov od júna 2021 a nezohľadnil ani závery znaleckých posudkov z roku 2022. V zmysle týchto záverov u žalobkyne neboli zaznamenané symptómy posttraumatickej stresovej poruchy, neboli zistené príznaky po psychickom ani fyzickom týraní a nebol zistený syndróm týranej osoby. Žalobkyňa bola pritom aktívnou príslušníčkou Slovenskej informačnej služby, čo vylučuje záver súdu o jej mimoriadne nepriaznivom psychickom stave, pretože v opačnom prípade by musel byť ukončený jej služobný pomer, čo sa nikdy nestalo. 18.6. Zotrval na obrane, že nebolo preukázané splnenie podmienok pre aplikáciu , z ktorého dôvodu navrhol žalobu zamietnuť.

19. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Žalovaným namietané odvolacie dôvody podľa jej názoru naplnené nie sú. Žalovaný iba opakuje bez ďalšieho svoju argumentáciu na súde prvej inštancie a nič právne relevantné neuvádza. 19.1. Zdôraznila, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že pôvodne žalovaný od prvej chvíle súd prvej inštancie zavádzal a poukazoval na klamstvá, nepravdy a účelové tvrdenia, v snahe privodiť lepšie postavenie v konaní a úspech žalovanej strany. 19.2. Pokiaľ pôvodne žalovaný tvrdil, že bola to žalobkyňa, ktorá sama a zo svojej vôle a slobodného rozhodnutia rozhodla sa darovať mu polovicu rodinného domu napriek tomu, že pôvodne žalovaný bol pripravený uzavrieť kúpnu zmluvu a mal aj úver, teda žalobkyňa mu sama ponúkla dar polovice rodinného domu, toto jeho tvrdenie okrem iného vyvracia aj žalovaný. Žalobkyňa predložila zápisnicu z pojednávania o zvýšenie výživného na žalovaného A. B., kde žalovaný súdu uviedol, že “ ... dohodli sme sa, že sa vráti do rodinného domu, dohoda bola, že príde, a že (otec) nemusí nič vyplácať ... podmienkou pre to, aby sa mohla vrátiť do rodinného domu bolo, že prepíše polovicu rodinného domu na môjho otca ...“. 19.3 K tvrdeniu pôvodného žalovaného, že od prvej chvíle mal v úmysle dodržať dohodu o urovnaní a vyplatiť žalobkyňu, pričom mal na tento účel zabezpečený úver žalobkyňa uviedla, že k tomuto

tvrdeniu nepredložil počas celého konania žiadne listinné dôkazy, resp. jediný ním súdu predložený dôkaz preukazoval jednanie s bankovým pred uzavretím dohody o urovnaní, pričom žiadnym iným dokladom nedisponoval. Žalobkyňa do konania predložila okrem iného aj emailovú komunikáciu s právnym zástupcom pôvodného žalovaného, kde tento opakovane žiada žalobkyňu o strpenie, keďže pôvodne žalovanému úver ani do júna roku 2018 stále poskytnutý nebol z dôvodu, že nenaplnil podmienky banky pre jeho poskytnutie. 19.4. K tvrdeniu, že žalobkyňa nemala zdravotné problémy, ktoré by jej bránili slobodne sa rozhodnúť a darovať polovicu rodinného domu pôvodne žalovanému a že pôvodne žalovaný a aj jeho synovia boli plne nápomocní žalobkyni po všetkých stránkach, a to aj čo sa týka pomoci s maloletým Tobiasom žalobkyňa uviedla, že z výsluchu syna I., z výsluchu žalovaného, z výsluchu svedka O. B. odznelo na pojednávaní dňa 7.4.2025, že „mama bola, keď prišla, chorá, zmätená, nič nerobila, o nič sa nestarala ... aj keď sa mala starať o domácnosť, nerobila to“, že sa „mama vrátila len kvôli pomste“ - toto totožné slovné spojenie odznelo aj z výpovede žalovaného a aj z výpovede syna I., kde ani jeden nedokázal následne vysvetliť, v čom mala uvedená pomsta spočívať. Z ich výpovedí tiež odznelo, že po príchode do Sokoľa s maloletým Tobiasom žalobkyňa „bola nervózna, nesústredená, roztržitá, unavená a chcela dať M. na adopciu ...“. Z uznesenia o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že „otec (pôvodne žalovaný) ani synovia Dávid a Lukáš nemajú záujem pomáhať matke s Tobiasom“ a z výsluchu syna I. na pojednávaní dňa 7.4.2025 na priamu otázku súdu, či sa hral s maloletým Tobiasom, uviedol, že nie, prečo by to robil, on sa hral s bratom A. a nie s malým Tobiasom. 19.5. K ďalšiemu tvrdeniu pôvodne žalovaného, že mu patrí vlastníctvo k rodinnému domu, ktorý je predmetom súdneho konania, pričom výlučné vlastníctvo žalobkyne začal pôvodný žalovaný namietať až po 24 rokoch od zrušenia BSM a takmer po 10 rokoch od rozvodu manželstva žalobkyňa uviedla, že pôvodne žalovaný až po uplynutí 8 rokov od späťvzatia žaloby, ktorou sa domáhal voči žalobkyni určenia vlastníctva k rodinnému domu, začal tvrdiť, ako sa spolupodieľal a spolufinancoval nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania. Tieto jeho tvrdenia pritom neodzneli v súdnom konaní na základe jeho žaloby o určenie vlastníckeho práva. Rovnako nevysvetlil, prečo toto súdne konanie bolo ukončené v roku 2017 na základe späťvzatia žaloby a uzavretím dohody o urovnaní. BSM žalobkyne a pôvodne žalovaného bolo zrušené ihneď po uzavretí ich manželstva pre finančné problémy pôvodne žalovaného prameniace z jeho podnikania, kedy manželia ešte nič spoločne nestihli nadobudnúť a ani nenadobudli a už vôbec nie rodinný dom, ktorý v roku 2001 ani neexistoval. Pôvodne žalovaný tvrdil, že stavbu domu spolufinancoval a finančnými prostriedkami disponoval, pretože sa mu darilo v podnikaní, avšak v pripojenom súdnom spise o určenie vlastníctva z roku 2015, kde pôvodne žalovaný bol v pozícii žalobcu, je založená jeho žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov a z č.l. 37 uvedeného spisu je možné zistiť, že voči pôvodnému žalovanému bolo v tom čase vedených 8 exekučných konaní, a to od roku 2011. Rodinný dom, ktorý je predmetom tohto konania a ktorý bol vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, táto opustila ešte v roku 2015 a od tohto momentu rodinný dom bezodplatne a nerušene užíval pôvodne žalovaný s deťmi A. a I., pričom všetky platby spojené s vlastníctvom rodinného domu, vrátane hypotekárneho úveru uhrádzala žalobkyňa, a to až do februára 2022, kedy sa pričinením pôvodného žalovaného a terajšieho žalovaného ocitla s maloletým Tobiasom bez akýchkoľvek finančných prostriedkov v azylovom dome v Košiciach. 19.6. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že uzavretie dohody o urovnaní navrhol pôvodný žalovaný a jej text taktiež naformuloval on, čo okrem iného potvrdzuje uznanie vlastníctva žalobkyne k nehnuteľnostiam pôvodne žalovaným. Ak vlastníctvo žalobkyne uznal pôvodne žalovaný v roku 2017 aj s následkom úhrady trov súdneho konania, je objektívne možné považovať znovuotváranie otázky vlastníctva v roku 2024 za vysoko účelové. 19.7. K tvrdeniu žalovaného, že žalobkyňa nemohla byť v tiesni, ak sama priznala v žalobe, že mala úspory vo výške 30.000 €, žalobkyňa uviedla, že nikdy nebol pred súdom prvej inštancie zo strany žalovaného namietaný ani zisťovaný pôvod finančných prostriedkov, ktorými žalobkyňa postupne na žiadosť pôvodne žalovaného prispela po príchode do rodinného domu na úhradu jeho dlhov, na kúpu jeho motorového vozidla a na kúpu zariadenia rodinného domu. Zdôraznila, že oslovila pôvodne žalovaného v čase, keď už nechcela bývať v predražených podnájmoch a kedy si to už ani nemohla dovoliť, pretože z rodičovského príspevku, ktorý bol po skončení materského príspevku jej jediným príjmom, nevedela pre seba a pre maloletého M. uhradiť ani len celú výšku vtedajšieho nájmu za prenajatý byt. Napriek tomu, že vlastnila rodinný dom, snažila sa stále získať finančné prostriedky na kúpu inej nehnuteľnosti vyplatením z rodinného domu, v ktorom bývali jej dve deti a ktoré nechcela pripraviť o strechu nad hlavou. Finančné prostriedky, na ktoré poukazuje žalovaný, boli obstarané ako doplatok kúpnej ceny (doplatok k finančným prostriedkom, ktoré jej mal uhradiť pôvodne žalovaný) na vyhliadnutú nehnuteľnosť. Tieto finančné prostriedky v čase, keď jej bolo dovolené vrátiť sa do jej

vlastného rodinného domu, postupne na návrh pôvodne žalovaného tomuto darovala alebo za ne svojim deťom zakúpila na ich žiadosť zariadenie ich izieb. V dôsledku fyzických a psychických atakov na ňu tak zo strany pôvodného žalobcu, ako aj jej synov, cez rôzne nezákonné exekúcie na jej osobu, cez žaloby na zvýšenie výživného na jej osobu, sa nakoniec žalobkyňa s maloletým Tobiasom ocitla v azylovom dome so zablokovaným účtom a nevedela si zakúpiť ani základné potraviny. 19.8. K „vymyslenej“ depresii za situácie, kedy celé okolie žalobkyne vrátane žalovanej strany a svedkov popisuje zdravotný stav žalobkyne ako u nej viditeľný diskomfort vo fyzickej a psychickej rovine, kedy evidentné znaky, že niečo nie je v poriadku, boli tak veľké, že dokonca právny zástupca pôvodného žalovaného, ktorý autorizoval darovaciu zmluvu, poslal žalobkyňu za svojou dcérou, klinickou psychologičkou, ktorá po prvom sedení odporučila žalobkyňu obratom vyhľadať psychiatra a následne jej bola zistená ťažká neliečená epizóda depresie, je ťažké čokoľvek uvádzať. 19.9. K tvrdeniu žalovaného, že sa nemohlo jednať o manipuláciu, ak žalobkyňa už pred návratom súhlasila s prevodom vlastníctva, žalobkyňa zopakovala, že prestala mať nástupom na rodičovskú dovolenku dostatočný príjem - rodičovský príspevok nebol ani vo výške nájmu, ktorý mala uhrádzať za prenajatý byt, nehovoriac o obstaraní stravy a ostatných základných potrieb pre seba a svoje dieťa, nájom bytu musela ukončiť a musela riešiť bytovú otázku seba a svojho syna. Za tejto situácie (existenčné problémy a v stave už aj zdravotných neliečených problémov, ktoré začali po narodení maloletého M.) oslovila pôvodne žalovaného a tento jej ponúkol ako „skvelé“ riešenie všetkých jej problémov možnosť návratu do jej vlastného rodinného domu, čím zanikne nutnosť z rodinného domu ju vyplatiť, keďže ho môže aj sama užívať. Ako bonus jej ponúkol aj možnosť znovu byť so svojimi synmi a ponúkol jej obnovu rodinného spolužitia s tým, že akceptuje aj jej syna, voči ktorému zaprel súdnou cestou otcovstvo. Všetko bolo podmienené darom v jeho prospech. Aj keď žalobkyňa v súčasnosti stále trpí depresiou, berie však pravidelne lieky a jej zdravotný stav sa upravil, stotožňuje sa s tvrdením žalovaného v jeho odvolaní, že je v rozpore s elementárnou logikou, že si zvolila po tom všetkom, čo prežila, návrat do rodinného domu a prevod vlastníctva formou daru pred požadovaným uzavretím kúpnej zmluvy v intenciách dohody o urovnaní - práve tento rozpor ale v danom čase pre absenciu zdravého úsudku (spôsobenú neliečenou depresiou) nevnímala, čo v kontexte všetkého, čo sa udialo, využil a zneužil pôvodne žalovaný. 19.10. Okolnosti predchádzajúce uzavretiu darovacej zmluvy, ako ich opísala žalobkyňa a znovu zhrnula (str. 7 a 8 odvolania - zhrnutie), nepochybne preukazujú, že konanie pôvodne žalovaného vedúce k uzavretiu darovacej zmluvy, je konaním v rozpore s dobrými mravmi. Pôvodne žalovaný využil psychický, fyzický a hmotný diskomfort žalobkyne a zneužil ho vo svoj prospech. Konanie pôvodne žalovaného musí súd považovať za nepoctivé, účelové a v rozpore s dobrými mravmi a nemôže mu poskytnúť súdnu ochranu. Pôvodne žalovaný zneužijúc zdravotnú a faktickú situáciu, v ktorej sa žalobkyňa nachádzala, presvedčil ju o výhodnosti nežiadať finančné prostriedky titulom uzavretia kúpnej zmluvy, ale dotknuté nehnuteľnosti na neho previesť bezodplatne darom za to, že sa jej umožní nasťahovať späť do jej vlastného rodinného domu. 19.11. Neexistencia zdravého úsudku, resp. využitie situácie pôvodne žalovaným, kedy pre zlý zdravotný stav nebola žalobkyňa schopná zdravého úsudku, samo o sebe činí dotknutý úkon absolútne neplatným, a to i bez posudzovania slobodnej vôle, vážnosti a duševnej spôsobilosti žalobkyne, ktoré skutočnosti pri uzavieraní darovacej zmluvy na jej strane taktiež absentovali. 19.12. Zo všetkých týchto dôvodov navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

20. Žalovaný v odvolacej replike a žalobkyňa v odvolacej duplike zotrvali na dôvodoch podaného odvolania a vyjadrenia k odvolaniu.

21. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.

22. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd potvrdil v zmysle ust. .

23. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 17. marca 2026 o 9.20 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 207, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 10. marca 2026 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. , 3 .

24. Žalovaný uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. / a h/ , t.j. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h).

25. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

26. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. a , t.j. každý dôkaz jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, riadiac sa pritom právnym názorom vysloveným v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Košiciach sp.zn. zo dňa 20. novembra 2024, rozsudok náležite odôvodnil a neboli zistené žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie v spore, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa ust. .

27. Správne, veľmi podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sa aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje ( ). Odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď na všetky relevantné otázky súvisiace s predmetom sporu.

28. Žalovaný v odvolaní v podstatnej časti už len opakuje argumenty uvádzané v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, a preto jeho odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú prijať iné závery.

29. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého darovacia zmluva zo dňa 4.9.2019, uzavretá medzi žalobkyňou a pôvodným žalovaným G. H. B., nar. XX.XX.XXXX, je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, v dôsledku čoho pôvodne žalovaný nemohol sa stať vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetom tejto darovacej zmluvy a nemohol ich následne previesť darovacou zmluvou na žalovaného A. B. v súlade so zásadou, že nikto nemôže previesť na iného viac práv, než sám má.

30. V dôsledku neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 4.9.2019 je následne neplatná aj darovacia zmluva zo dňa 10.1.2022, čo má za následok, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. D., ako sú tieto špecifikované v petite napadnutého rozsudku, v celom rozsahu, ako o tom vecne správne rozhodol súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom.

31. Súd svoje úvahy, ako dospel k vyššie uvedenému záveru, veľmi podrobne a vyčerpávajúco uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku s poukazom na zistený skutkový stav a príslušné zákonné ustanovenia, ktoré aplikoval v prejednávanom spore, tieto úvahy sú vecné, správne, niet v nich žiadneho logického rozporu a odvolací súd sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje a na tomto mieste ich neopakuje.

32. Odvolacie námietky žalovaného, týkajúce sa vyvodenia nesprávnych skutkových zistení z vykonaných dôkazov a nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nedôvodné a ním uvádzané skutkové tvrdenia v odvolaní, ktoré mali z vykonaného dokazovania vyplynúť, sú v rozpore s vykonaným dokazovaním. V tomto smere odvolací súd poukazuje na dôsledné porovnanie tvrdení žalovaného v odvolaní so skutočnosťami, ktoré boli preukázané vykonaným dokazovaním, vo vyjadrení žalobkyne k odvolaniu a túto analýzu považuje za zodpovedajúcu zistenému skutkovému stavu.

33. Odvolací súd už vo svojom zrušujúcom uznesení sp.zn. zo dňa 20. novembra 2024 na základe skutkového stavu zisteného ku dňu vydania zrušujúceho uznesenia konštatoval, že existencia preukázanej nepriaznivej sociálnej situácie a nepriaznivého zdravotného (duševného) stavu žalobkyne v spojení s okolnosťami, za ktorých bolo umožnené žalobkyni vrátiť sa do rodinného domu v jej výlučnom vlastníctve (podmieňovanie návratu do rodinného domu uzavretím darovacej zmluvy v prospech pôvodne žalovaného), indikovali možnosť záveru o rozpore uzavretej darovacej zmluvy s dobrými mravmi.

33.1. Tento záver sa potvrdil potom, čo súd na základe vykonaného dokazovania a doplneného po vrátení veci posudzoval okolnosti, ktoré predchádzali uzavretiu darovacej zmluvy, zhodnotil správanie žalobkyne, ako aj pôvodne žalovaného a terajšieho žalovaného pred uzavretím a v čase uzavretia darovacej zmluvy a prihliadol pritom na všetko, čo uzavretiu darovacej zmluvy predchádzalo a čo vyšlo v konaní najavo.

34. V prejednávanom spore z vykonaného dokazovania ohľadom okolností, ktoré tu boli v čase uzavretia darovacej zmluvy a v čase pred uzavretím darovacej zmluvy nepochybne vyplýva, že pôvodne žalovaný vedel o zdravotných problémoch žalobkyne, sám s ňou navštevoval lekárov, vedel o tom, že má psychické problémy, vo svojej výpovedi uviedol, že navštevovala psychiatra a užívala z toho dôvodu lieky, pre psychické problémy nezvládala ani výchovu maloletého dieťaťa, no napriek tomuto jej nepriaznivému duševnému stavu, ktorého prejavy mal možnosť sledovať polroka pred uzavretím darovacej zmluvy, inicioval a zabezpečil uzavretie darovacej zmluvy. V zmysle vyjadrenia L. I. I., psychiatra, pritom existovala pravdepodobnosť, že už v čase uzavretia darovacej zmluvy s pôvodne žalovaným dňa 4.9.2019 žalobkyňa mohla trpieť depresiou a ak depresiou trpela, toto ochorenie pravdepodobne malo negatívny vplyv na jej úsudkové schopnosti.

35. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa pravdepodobne už v čase uzavretia darovacej zmluvy dňa 4.9.2019 trpela depresiou, ktorá bola diagnostikovaná dňa 25.9.2019 ako recidivujúca depresívna porucha, terajšia ťažká epizóda bez psychotických príznakov, pričom z bežne dostupných odborných informácií o tej chorobe je zrejmé, že nevznikla zo dňa na deň a vykonaným dokazovaním existencia vážnych psychických problémov bola u žalobkyne zistená už dňa 15.9.2019.

36. Vo svetle vyššie uvedených zistení tvrdenie žalovaného v odvolaní, že žalobkyňa si depresiu vymyslela pri podávaní žaloby v roku 2022, neobstojí.

37. Z výpovedí žalovaného a pôvodne žalovaného v trestnom konaní (8.2.2022 a 7.2.2022) a v priestupkovom konaní (15.6.2022) vyplýva, že návrat žalobkyne do spoločnej domácnosti v rodinnom dome v Sokoli v marci 2019 bol motivovaný jej nepriaznivou sociálnou situáciou (bytová a finančná tieseň, starostlivosť o maloleté dieťa ako matky - samoživiteľky) a jej nepriaznivým zdravotným stavom, ktorý pretrvával až do polovice roka 2021. Okrem iných zdravotných problémov, pre ktoré žalobkyňa užívala lieky, mala aj psychické problémy, navštevovala psychiatričku a užívala lieky, pre ktoré jej chodil pôvodne žalovaný. Žalobkyňa bola sama s maloletým dieťaťom, nemala kde bývať, okrem rodičovského príspevku nemala iný príjem a pre svoje zdravotné problémy nedokázala sama zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa. Žalovaný potvrdil, že žalobkyňa mala v čase návratu do rodinného domu depresie a že aj v čase výsluchu žalovaného (15.6.2022) trpí depresiou. Obaja žalovaní potvrdili, že jej museli pomáhať, starali sa o ňu a o jej dieťa, teda žalobkyňa bola v tomto odkázaná na ich pomoc a tento stav trval až do júna 2021, kedy nastúpila do práce. O jej nepriaznivom zdravotnom stave a neschopnosti samej zabezpečiť starostlivosť o dieťa po návrate do rodinného domu svedčí aj tá skutočnosť, že maloletý M. bol umiestnený na 3 mesiace v roku 2019 v náhradnej rodine, o čom tiež vypovedal pôvodne žalovaný v tomto súdnom konaní . 37.1. Aj žalobkyňa v priestupkovom konaní (15.6.2022) vypovedala, že v čase, keď sa presťahovala do Sokoľa, mala zdravotné problémy vrátane psychických - na jeseň 2019 vyhľadala psychiatričku po tom, keď rôznymi vyšetreniami boli vylúčené iné jej zdravotné problémy. Z jej výpovede tiež vyplynulo, že podmienkou jej návratu do rodinného domu bolo darovanie polovice domu pôvodne žalovanému.

38. V tejto ťaživej životnej situácii žalobkyňa uzavrela darovaciu zmluvu s pôvodne žalovaným, teda bezodplatný právny úkon, hoci v zmysle dohody o urovnaní malo dôjsť k uzavretiu kúpnej zmluvy a získaniu tak kúpnej ceny za dotknuté nehnuteľnosti. Bývať v tomto rodinnom dome pritom žalobkyňa mohla aj bez uzavretia darovacej zmluvy, keďže išlo o dom v jej výlučnom vlastníctve a realizovať tak svoje vlastnícke právo bez akejkoľvek odplaty v prospech pôvodne žalovaného. Je preto ťažko uveriteľné, že k darovaniu pôvodne žalovanému došlo z iniciatívy žalobkyne. Vo svetle týchto okolností je možné uveriť práve žalobkyni, že pôvodne žalovaný podmieňoval jej návrat do spoločnej domácnosti uzavretím darovacej zmluvy. O tejto podmienke nakoniec vypovedal žalovaný v konaní pred Okresným súdom Košice - okolie sp.zn. dňa 12.9.2022 (č.l. 93 spisu).

39. Ak pôvodne žalovaný podmieňoval možnosť užívania rodinného domu žalobkyňou (ktorá bola výlučnou vlastníčkou rodinného domu) protiplnením v jeho prospech, hoci k rodinnému domu nemal

žiadny samostatný právny titul užívania, iba odvodený od vlastníckeho práva žalobkyne, konkrétne darovaním 1/2 nehnuteľností, a to v čase ťaživej sociálnej situácie žalobkyne a jej zdravotných problémoch aj psychického charakteru, ktoré nepochybne ovplyvňovali jej konanie (tak jej ťaživá sociálna situácia, ako aj jej zdravotné problémy), je potrebné posúdiť konanie žalovaného, ktorý za tejto situácie trval na uzavretí darovacej zmluvy ako podmienke pre možnosť užívania vlastného rodinného domu žalobkyňou, ako konanie rozporné s dobrými mravmi, ktoré nemôže požívať súdnu ochranu, a to aj za situácie, že išlo o slobodné konanie žalobkyne.

40. Darovacia zmluva zo dňa 4.9.2019 bola nepochybne úkonom v prospech pôvodne žalovaného a zároveň v neprospech žalobkyne, ktorá tak prišla o možnosť získať protihodnotu za prevod vlastníctva k dotknutým nehnuteľnostiam kúpnou zmluvou a tieto využiť na vyriešenie svojej bytovej otázky a nepriaznivej finančnej situácie v tom čase. Toto konanie pôvodne žalovaného nemožno považovať za poctivé a súladné s dobrými mravmi aj z toho dôvodu, že uzavretím darovacej zmluvy so žalobkyňou sa vyhol splneniu povinnosti z dohody o urovnaní, teda povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu, naviac touto darovacou zmluvou podmieňoval návrat žalobkyne do spoločnej domácnosti, čo výslovne potvrdil žalovaný v inom súdnom konaní (o zvýšenie výživného). Žalobkyňa pritom nemala povinnosť poskytovať pôvodne žalovanému akékoľvek plnenie za užívanie majetku v jej vlastníctve, na druhej strane pôvodne žalovaný i terajší žalovaný užívali majetok vo vlastníctve žalobkyne bez akejkoľvek odplaty.

41. Správne súd prihliadol na skutočnosti, ktoré predchádzali uzavretiu darovacej zmluvy a ktoré tu boli v čase uzavretia zmluvy, t.j. rodinný dom bol dlhodobo a bezplatne užívaný pôvodne žalovaným a žalobkyňa žila v podnájmoch, pôvodne žalovaný nesplnil dohodu o urovnaní, v zmysle ktorej malo dôjsť k uzavretiu kúpnej zmluvy so žalobkyňou a k vyplateniu kúpnej ceny a v konaní nepreukázal, že si za tým účelom vybavil úver, keďže ním predložený úverový prísľub je z obdobia pred uzavretím dohody o urovnaní (ponuka na úver na č.l. 127 je z 8.12.2016, pričom k uzavretiu dohody o urovnaní došlo dňa 1.6.2017) a nepreukázal ani tú časť dohody o urovnaní, v ktorej sa zaviazal až do uzavretia kúpnej zmluvy uhrádzať žalobkyni obvyklé nájomné a splácať úver so ŠFRB.

42. Vo svetle všetkých vyššie uvedených skutkových zistení nedôvodné sú odvolacie námietky žalovaného, že skutkový záver o zlom psychickom stave žalobkyne a o jej zmanipulovaní pri uzavretí darovacej zmluvy sú v rozpore s vykonaným dokazovaním a že sú výsledkom nesprávneho hodnotenia dôkazov.

43. Nedôvodne tiež žalovaný namieta, že súd neposudzoval napádanú darovaciu zmluvu so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu, keďže vykonaným dokazovaním dostatočne ozrejmil podmienky na oboch stranách sporu, vrátane podmienok na strane pôvodne žalovaného.

44. K argumentácii žalovaného o kompenzácii pôvodne žalovaným vynaložených finančných prostriedkov na výstavbu rodinného domu, ktorý bol predmetom darovacej zmluvy tým spôsobom, že malo dôjsť k darovaniu spoluvlastníckeho podielu pôvodne žalovanému odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že v konaní o určenie vlastníckeho práva (sp.zn. ), ktoré inicioval pôvodne žalovaný v postavení žalobcu, došlo k späťvzatiu žaloby, a to na základe dohody o urovnaní. V tejto dohode o urovnaní sa žalobkyňa zaviazala previesť do vlastníctva pôvodne žalovaného nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom darovacej zmluvy zo dňa 4.9.2019, za kúpnu cenu 101.045 €. Za situácie, že sa pôvodne žalovaný cítil spoluvlastníkom uvedeného rodinného domu, je nepochopiteľné, prečo by sa zaviazal uzavrieť takúto, pre neho v podstate nevýhodnú (odplatnú) kúpnu zmluvu. Zároveň v návrhu kúpnej zmluvy, ktorá bola prílohou dohody o urovnaní, v jej článku I. žalobkyňa a pôvodne žalovaný prehlásili, že žalobkyňa (predávajúca) je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. D., čím jednoznačne uznal výlučné vlastníctvo žalobkyne k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy zo dňa 4.9.2019. Zároveň v konaní nebolo preukázané, že by sa žalobkyňa a pôvodne žalovaný dohodli pred začatím výstavby rodinného domu, prípadne aj počas jeho výstavby, že budú podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu a pokiaľ aj pôvodne žalovaný investoval finančné prostriedky do jeho výstavby po zrušení bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyňou, súd správne uviedol, že musel si byť vedomý, že investuje do cudzej veci.

45. V konaní aj po doplnení dokazovania zostalo nepreukázané tvrdenie pôvodne žalovaného, že mal vybavený úver za účelom uzavretia kúpnej zmluvy a že teda bol pripravený uzavrieť kúpnu zmluvu, pretože ako vyplynulo z mailovej komunikácie medzi jeho právnym zástupcom a právnou zástupkyňou

žalobkyne, žalobkyňa sa domáhala uzavretia kúpnej zmluvy a k jej uzavretiu nemohlo dôjsť z dôvodu, že pôvodne žalovanému úver ani do júna roku 2018 poskytnutý nebol z dôvodu, že nesplnil podmienky banky pre jej poskytnutie. Správanie žalobkyne teda žiadnym spôsobom neznemožnilo uzavretie kúpnej zmluvy, ako to žalovaný tvrdí v odvolaní.

46. Pokiaľ žalovaný vytýka súdu, že sa nevysporiadal so závermi obsiahnutými v uznesení OR PZ Košice - okolie zo dňa 23.3.2022 ČVS: ORP-556/1-VYS-KS-2021, konkrétne s odsekom 3 na strane 4, kde sú opísané závery znaleckých posudkov odvolací súd uvádza, že zo záverov znaleckého posudku opomenul žalovaný v odvolaní citovať, že u žalobkyne bola diagnostikovaná recidivujúca depresívna porucha, je liečená aj ambulantne, ktorá skutočnosť je len potvrdením záverov, ktoré vyplynul z iných lekárskych správ o tejto chorobe žalobkyne. Skutočnosť, že u žalobkyne neboli zaznamenané symptómy posttraumatickej stresovej poruchy, neboli zistené príznaky po psychickom ani fyzickom týraní a nebol zistený syndróm týranej osoby (podstatné pre vyhodnotenie dôvodnosti ňou podaného trestného oznámenia,) nevylučuje preukázanú chorobu u žalobkyne - depresiu

47. Preukázanú ťažkú depresiu žalobkyne zistenú bezprostredne po uzavretí darovacej zmluvy lekárskymi nálezmi a odbornými vyjadreniami nie je možné spochybniť ani úvahou žalovaného v odvolaní, že ak by takouto chorobou trpela, nespĺňala by predpoklady pre výkon práce príslušníka Slovenskej informačnej služby.

48. Odvolací súd sa stotožňuje s vyjadrením žalobkyne k tejto odvolacej námietke, že aktívna príslušnosť žalobkyne v SIS neznamená a nevylučuje, že nemôže trpieť neliečenou depresiou, či akýmkoľvek iným neliečeným ochorením. Zároveň k prejavom tohto ochorenia došlo po pôrode maloletého M., kedy žalobkyňa bola na materskej a následne rodičovskej dovolenke, a teda prieskum jej zdravotného stavu periodickými prehliadkami nik nerealizoval. Žalobkyňa požiadala o výsluhový dôchodok práve z dôvodu, že už nevedela a nemohla s ohľadom na svoj zdravotný stav a zdravotné problémy vykonávať ďalej svoju prácu.

49. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalovaného nedôvodné a odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. potvrdil, vrátane výroku o trovách prvoinštančného konania.

50. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. a CSP. V odvolacom konaní bol žalovaný neúspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a vznikla mu povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania úspešnej žalobkyni. Odvolací súd preto priznal žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

51. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( poslednej vety ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, 2 ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, 2 ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej pomoci ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).