Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34Cb/13/2026

Uznesenie

Okresný súd Trnava v spore žalobcu: EUREX ENERGY, s. r. o., so sídlom Svätoplukové nám. 1/A, Nitra, IČO: 53 013 590, zastúpený: AK JUDr. Patrik Pupík s. r. o., so sídlom Šípová 58/3, Nitra, IČO: 57 137 897, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX/XX, D., o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 16.02.2026 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa konania v mene žalobcu a zdržať sa výkonu funkcie konateľa žalobcu, a to až do právoplatného rozhodnutia o vylúčení spoločníka - žalovaného zo spoločnosti EUREX ENERGY s. r. o., so sídlom Svätoplukové nám. 1/A, 949 01 Nitra, IČO: 53 013 590 a uložiť povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, podať žalobu podľa o vylúčenie spoločníka A. B., nar. XX.XX.XXXX bytom: C. XX/XX, XXX XX D. zo spoločnosti EUREX ENERGY s. r. o., so sídlom Svätoplukové nám. 1/A, 949 01 Nitra, IČO: 53 013 590 a náhradu trov konania.

2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca je obchodná spoločnosť, ktorá má piatich spoločníkov, a to E. B. F. s obchodným podielom vo výške 50 % na základnom imaní, žalovaného s obchodným podielom vo výške 25% na základnom imaní s tým, že zvyšný traja spoločníci majú rozdelenú zvyšnú časť obchodného podielu vo výške 25 % na základnom imaní, čo vyplýva zo spoločenskej zmluvy žalobcu zo dňa 11.10.2023 (ďalej len „Spoločenská zmluva“). Žalobca sa domáha neodkladnej (dočasnej) ochrany, pretože žalovaný ako konateľ opakovane a závažným spôsobom konal bez mandátu valného zhromaždenia, bez vedomia druhého konateľa a rozpore so záujmami žalobcu a jeho spoločníkov, pričom svojimi úkonmi spôsobil alebo bezprostredne ohrozuje spôsobenie ťažko napraviteľnej ujmy – najmä masívnym zaväzovaním spoločnosti, zriaďovaním záložných práv na majetok spoločnosti, zlyhaním pri správe majetku (strata priestorov a zadržanie technológií), spôsobením hospodárskej straty, zatajovaním zásadných záväzkov a eskaláciou do exekučného a trestnoprávneho rámca. Podstatou návrhu je, že žalovaný v rozhodnom období vykonal a umožnil také právne úkony a faktické zásahy, ktoré sú v rozpore so základnou povinnosťou konateľa konať s odbornou starostlivosťou, v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých spoločníkov, a ktoré objektívne ohrozujú majetok, likviditu, prevádzku a dobré meno spoločnosti. V decembri 2018 sa žalovaný v spoločnosti SAJVA, s. r. o., IČO: 36 232 831, dopustil sprenevery finančných prostriedkov vo výške 330 000 eur, keď bez súhlasu spoločníkov a konateľa previedol prostriedky spomínanej spoločnosti na svoj súkromný účet. V reakcii na toto konanie Okresný súd Galanta v období od apríla 2020 do novembra 2021 vydal proti žalovanému neodkladné a zabezpečovacie opatrenia, ktorými mu zakázal výkon funkcie konateľa v spoločnosti SAJVA, s. r. o. z dôvodu vážneho porušovania povinností a

poškodzovania majetku spoločnosti. Konkrétne Okresný súd Galanta uznesením sp. zn. zo dňa 08.04.2020 a následne uznesením sp. zn. zo dňa 08.11.2021 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému zakázal vykonávať akékoľvek oprávnenia vyplývajúce mu ako konateľovi spoločnosti SAJVA, s.r.o. Nad rámec toho má žalobca vedomosť o tom, že v súčasnosti voči žalovanému v súvislosti s vyššie uvedeným konaním prebieha aj trestné konanie, kde je už v pozícii obžalovaného pre trestný čin sprenevery. Dňa 03.12.2024 žalovaný bez vedomia druhého konateľa a bez mandátu valného zhromaždenia žalobcu podpísal dohodu o urovnaní so spoločnosťou TATRAFAN, s. r. o., v ktorej v mene žalobcu uznal záväzok vo výške 500 000 eur bez DPH. Táto dohoda vykazuje viaceré znaky, ktoré spochybňujú jej dôvodnosť a preukázateľne poškodzujú záujmy žalobcu. Predovšetkým z dohody nie je zrejmé, aký konkrétny záväzok má byť predmetom urovnania a z čoho presne pozostáva suma 500 000 eur. Dohoda neobsahuje žiadnu bližšiu špecifikáciu uvádzaných nákladov spoločnosti TATRAFAN, s.r.o. v súvislosti s výskumom a vývojom zariadenia EUREX ENERGY EKO 01, ktorú technológiu neskôr založil v prospech tejto spoločnosti. Náklady sú v dohode spomenuté iba príkladmo bez bližších jednotkových cien, množstva alebo rozsahu, čo spochybňuje samotný právny charakter tohto úkonu ako platnej dohody o urovnaní. Navyše nie je zrejmé, čo a v akom rozsahu si spoločnosť TATRAFAN, s. r. o. uplatňovala a čo malo byť predmetom prípadného sporu/nezrovnalostí medzi účastníkmi dohody. Spoločnosť TATRAFAN, s. r. o. svoje nároky za náklady v súvislosti s výskumom a vývojom zariadenia EUREX EKO 01 žalobcovi nikdy jasne a zrozumiteľne nevyčíslila a nešpecifikovala, pričom tieto údajné nároky boli sporné už v čase uzatvorenia dohody. V rámci predchádzajúcej spolupráce medzi žalobcom a spoločnosťou CHEMOSVIT, a. s., ako materskou spoločnosťou TATRAFAN, s. r. o., účastníci spolupracovali na základe Memoranda o spolupráci na vývoji prototypu zariadenia EUREX EKO 01, ktoré predstavuje zariadenie na chemickú recykláciu odpadu z plastov. V rámci tejto spolupráce každá zo strán vrátane dcérskych subjektov, ako je TATRAFAN, s. r. o., realizovala určitú činnosť, poskytovala určité služby a znášala určité náklady. Žalovaný teda spornou dohodou fakticky uznal v prospech spoločnosti TATRAFAN, s. r. o. a v neprospech žalobcu a jeho spoločníkov sporné, nejasné a neurčité nároky, ktorých existencia, rozsah a výška neboli nikdy riadne preukázané. O týchto sporných nárokoch a ich existencii doteraz žalovaný nepredložil žalobcovi, konateľovi E. F. a spoločníkom žiadny konkrétny dôkaz. Dňa 19.12.2024 žalovaný bez vedomia druhého konateľa a valného zhromaždenia podpísal ešte dodatok k dohode o urovnaní so spoločnosťou TATRAFAN, s. r. o., čím ešte viac zaviazal žalobcu voči tomuto veriteľovi. Dňa 18.12.2024 žalovaný bez informovania druhého konateľa a bez súhlasu valného zhromaždenia žalobcu registroval v Notárskom centrálnom registri záložných práv záložné právo na majetok žalobcu v prospech spoločnosti TATRAFAN, s. r. o. pod sp. zn. . Zmluvnú dokumentáciu týkajúcu sa zriadenia tohto záložného práva žalovaný nepredložil žalobcovi ani druhému konateľovi dodnes, hoci ide o zásadnú dispozíciu s majetkom spoločnosti. Zriadenie záložného práva na majetok žalobcu predstavuje také zaťaženie majetkovej podstaty spoločnosti, ktoré podstatným spôsobom zasahuje do jej schopnosti voľne disponovať vlastným majetkom a ktoré môže mať zásadné dôsledky v prípade akéhokoľvek budúceho platobného zlyhania. Skutočnosť, že žalovaný toto záložné právo zriadil bez vedomia a súhlasu ostatných orgánov spoločnosti žalobcu a že príslušnú zmluvnú dokumentáciu zatajil, jednoznačne preukazuje jeho úmysel konať v rozpore so záujmami žalobcu a konateľov, v snahe obísť akúkoľvek vnútornú kontrolu v rámci spoločnosti žalobcu. Dňa 19.12.2024 žalovaný rovnako bez vedomia druhého konateľa a bez mandátu valného zhromaždenia podpísal dohodu o urovnaní so spoločnosťou CHEMOSVIT STROJCHEM, s. r. o., v ktorej v mene žalobcu uznal záväzok vo výške približne 340 000 eur plus úroky z omeškania. V rámci tejto dohody žalovaný zároveň zriadil na majetok žalobcu záložné právo za účelom zabezpečenia nárokov veriteľa z tejto dohody. Je však zarážajúce, že toto záložné právo bolo do Notárskeho centrálneho registra záložných práv zapísané až dňa 06.02.2025 pod sp. zn. , teda až po márnom uplynutí splatnosti prvej splátky podľa dohody o urovnaní, čím žalobca stratil výhodu splátok a celý záväzok sa stal okamžite splatným. Táto časová následnosť preukazuje, že žalovaný pri uzatváraní týchto dohôd nekonal s odbornou starostlivosťou, nakoľko nezabezpečil ani splnenie tých podmienok, ktoré sám v dohodách odsúhlasil, čo viedlo k ešte väčšej finančnej ujme žalobcu. O uzatvorení vyššie uvedených dohôd a dodatkov sa žalobca, vrátane druhého konateľa a ostatných spoločníkov, dozvedel až 05.03.2025 zo správy G. H. I., účtovníčky spracúvajúcej účtovníctvo žalobcu. Žalovaný predložil tieto dohody účtovníčke na zaúčtovanie až večer 04.03.2025, teda takmer tri mesiace po ich podpise. Pritom žalovaný týmito právnymi úkonmi zaviazal žalobcu k plneniam, ktoré boli splatné už k 31.12.2024, respektíve k 31.01.2025, a to pod hrozbou straty výhody splátok. Žalovaný žiadnym spôsobom neupozornil žalobcu, druhého konateľa ani spoločníkov na blížiacu sa splatnosť týchto záväzkov a ani nijak nezabezpečil ich splnenie. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že žalovaný nielenže nezabezpečil týchto splátok v zmysle dohôd o urovnaní, ale taktiež vyzval dlžníka žalobcu, spoločnosť LOGOS LTD s. r. o., aby prestala plniť

svoje finančné záväzky voči žalobcovi, čím žalovaný krízu žalobcu ešte viac prehĺbil. Zatajenie týchto dohôd malo za následok, že žalobca nebol schopný riadne zaúčtovať záväzky z nich vyplývajúce, čo má negatívne daňové dopady. V dôsledku neskorej informácie o existencii týchto záväzkov hrozí žalobcovi povinnosť vrátiť významné sumy na DPH, čo ešte viac zhoršilo jeho finančnú situáciu. Dňa 28.02.2025 sa konalo riadne valné zhromaždenie žalobcu. Na tomto valnom zhromaždení však žalovaný napriek svojej zákonnej povinnosti vyplývajúcej z neinformoval spoločníkov o existencii vyššie uvedených dohôd o urovnaní a o zriadených záložných právach. Je evidentné, že žalovaný svojim konaním tieto svoje povinnosti porušil. Rovnako je možné konštatovať, že porušil aj čl. X bod 7 a 8 Spoločenskej zmluvy žalobcu. Zatajovaním podstatných dispozícií s majetkom žalobcu rovnako porušil aj čl. X bod 9 písm. c) Spoločenskej zmluvy, v zmysle ktorej je konateľ povinný informovať spoločníkov a samotnú spoločnosť o všetkých záležitostiach, ktoré v mene spoločnosti vykonal. Celý založený majetok (technologická linka EUREX ENERGY Eco 1) pritom predstavoval kľúčovú technológiu žalobcu, ktorá bola hlavným a podstatným majetkom žalobcu. Tento majetok žalobca vyvíjal a postavil, pričom žalovaný doslova bez mihnutia oka tento majetok založil za sumu presahujúcu 800 000 eur, pričom však žalobca musí dodať, že predajná cena tejto technológie je 2 750 000 eur. Žalovaný tak založil majetok spoločnosti, ktorého hodnota niekoľkonásobne prevyšuje sumu zabezpečených pohľadávok veriteľov. Žalobca zastáva názor, že žalovaný týmto konaním sledoval a uprednostnil záujmy tretích osôb, pred záujmami žalobcu a jeho spoločníkov. Táto skutočnosť je obzvlášť závažná, pretože valné zhromaždenie malo v tom čase riešiť finančnú situáciu spoločnosti a prijímať rozhodnutia o ďalšom hospodárení. Tým, že žalovaný zatajil existenciu záväzkov presahujúcich 800 000 eur, uviedol spoločníkov do omylu o reálnom finančnom stave spoločnosti a zmaril možnosť prijať včasné a primerané opatrenia na zabránenie finančnému kolapsu. Toto konanie žalovaného nie je možné vysvetliť omylom alebo nedbanlivosťou. Žalovaný vedome a úmyselne zatajil podstatné informácie o záväzkoch spoločnosti, ktoré sám bez akéhokoľvek oprávnenia založil, čo jednoznačne preukazuje jeho zámer poškodiť spoločnosť a znemožniť kontrolu jeho konania zo strany ostatných orgánov spoločnosti. V tejto súvislosti si ešte žalobca dovolí uviesť, že spoločnosti TATRAFAN s. r. o. a CHEMOSVIT STROJCHEM s. r. o. pristúpili k výkonu záložného práva k založenému hnuteľnému majetku spoločnosti, pričom spoločníkov žalobcu vyzvali na odkúpenie zálohu (technologická linka EUREX ENERGY Eco 1). Žalovaný následne z pozície konateľa žalobcu uzatvoril so spoločnosťami kúpne zmluvy, na základe ktorých previedol záloh (technologická linka EUREX ENERGY Eco 1) na menované spoločnosti za sumu ... (poznámka súdu: žalobca tu neuviedol konkrétnu sumu), pričom ako bolo vyššie uvedené celková predajná cena zálohu sa normálne pohybuje na úrovni niekoľkých miliónov eur. Svojim konaním tak spôsobil žalobcovi a spoločníkom značnú škodu, pričom zároveň ukrátil ostatných veriteľov žalobcu. Žalobca uviedol, že žalovaný spôsobil stratu prevádzkových priestorov, čo spôsobilo nemalé problémy pre žalobcu, ktoré sa v konečnom dôsledku podpísali pod celkovú krízu žalobcu. V dôsledku zlyhania žalovaného pri riadení finančných záležitostí spoločnosti došlo v januári 2025 k omeškaniu s úhradou nájomného za prevádzkové priestory prenajímané od spoločnosti TATRAFAN, s. r. o. o viac ako 30 dní. Na základe tohto omeškania spoločnosť TATRAFAN, s. r. o. jednostranne odstúpila od nájomnej zmluvy. Následne dňa 09.02.2025 došlo k protiprávnemu zamedzeniu vstupu druhému konateľovi žalobcu a povereným zamestnancom do prenajatých priestorov, čím došlo k zadržaniu hnuteľného majetku a technológií žalobcu nachádzajúcich sa v týchto priestoroch. Toto zadržanie majetku a technológií malo a má priamy dopad na schopnosť žalobcu pokračovať v podnikateľskej činnosti a plniť svoje záväzky voči obchodným partnerom. Žalobca od februára 2025, kedy žalovaný spôsobil stratu prenajatých priestorov a založil celý hnuteľný majetok nachádzajúci sa v týchto priestoroch, stratil akékoľvek dispozičné oprávnenia k zariadeniam potrebným na výkon svojej hlavnej činnosti, čo spôsobilo stratu príjmov a ohrozilo existenciu celej spoločnosti. Je pritom nesporné, že táto situácia je priamym dôsledkom konania žalovaného, ktorý jednak nezabezpečil včasnú úhradu nájomného a jednak nezabránil zadržaniu majetku spoločnosti. Existuje dôvodné podozrenie, že žalovaný toto zadržanie majetku fakticky umožnil alebo dokonca inicioval v záujme tretích osôb, ktoré sú veriteľmi podľa sporných dohôd o urovnaní. V tomto smere je kľúčové, že žalobca v zastúpení E. F. podal voči spoločnosti TATRAFAN, s. r. o. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, aby zabezpečil prístup do prenajatých priestorov a súčasne podal žalobu o neplatnosť odstúpenia od nájomnej zmluvy. Toto konanie bolo vedené Okresným súdom Poprad pod sp. zn. , pričom žalobca bol úspešný v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a pravdepodobne by bol uspel aj v konaní vo veci samej, ak by žalovaný v rozpore so záujmami žalobcu a spoločníkov neprávom uznal nárok spoločnosti TATRAFAN s. r. o. a žalobu vo veci samej zobral v celom rozsahu späť. Toto všetko vykonal v čase, keď mal E. F. obmedzené oprávnenia konateľa žalobcu na základe návrhu iniciovaného zo strany žalovaného. Žalobca zároveň uvádza, že eviduje voči žalovanému pohľadávku z titulu nevrátenej osobnej pôžičky vo výške 68 500 eur, ktorú si

žalovaný vybral z prostriedkov spoločnosti pre osobnú potrebu a ktorá nebola napriek výzve vrátená. Aj tento prvok je relevantný pre posúdenie lojality a konfliktu záujmov, a posilňuje potrebu súdnej ochrany, keďže osoba, ktorá je v postavení dlžníka spoločnosti a súčasne má plnú štatutárnu moc, má objektívne motiváciu disponovať so zdrojmi spoločnosti spôsobom, ktorý môže byť v rozpore so záujmom spoločnosti. V kontexte celkového finančného rozvratu spoločnosti, ktorý žalovaný svojím konaním spôsobil, predstavuje táto nevyrovnaná pôžička ďalší dôkaz systematického zneužívania postavenia konateľa na vlastné obohatenie. V priebehu apríla 2025 bolo zistené, že žalovaný osobne navštevoval kľúčových obchodných partnerov a klientov žalobcu, konkrétne spoločnosti LOGOS LTD s. r. o. a JMD IL s. r. o., a šíril nepravdivé informácie o úpadku žalobcu, o čom svedčí dôkaz č. 6.1 a 6.2 priložený v tomuto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Následkom týchto návštev a nepravdivých informácií klienti odmietli platiť ďalšie splatné zmluvné záväzky s odôvodnením, že žalobca je v úpadku. Toto konanie žalovaného má za následok nielen priamu stratu príjmov z uzatvorených zmlúv, ale aj vážne poškodenie obchodnej reputácie žalobcu. Žalobca ako inovatívna spoločnosť pôsobiaca v oblasti chemickej recyklácie plastov bol v minulosti pozitívne medializovaný a vybudoval si dobré meno na trhu. V dôsledku konania žalovaného došlo k trvalému poškodeniu tohto dobrého mena, čo malo negatívne dôsledky na schopnosť žalobcu získavať nových klientov a obchodné príležitosti. Toto konanie žalovaného nie je možné vysvetliť inak, ako zámerné úsilie poškodiť spoločnosť a zvýhodniť tretie osoby, s ktorými má žalovaný pravdepodobne osobné alebo obchodné väzby. Vo vyššie uvedených súvislostiach žalobca uviedol, že žalovaný návrhom zo dňa 22.05.2025 na nariadenie neodkladného opatrenia dosiahol v rozpore so zákonom vydanie uznesenia zo strany Okresného súdu Nitra so sp. zn. zo dňa 23.06.2025, ktorým Okresný súd Nitra zakázal druhému konateľovi žalobcu E. B. F. vykonávať akékoľvek práva a povinnosti vyplývajúce mu ako konateľovi žalobcu. Predmetné uznesenie bolo zrušené až uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.09.2025, č. k. – 309, ktoré však bolo právnemu zástupcovi E. F. doručené až dňa 04.11.2025. Následne bolo zo strany Okresného súdu Nitra vydané uznesenie zo dňa 02.02.2026 č. k. – 326, ktorým už bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia iniciovaný zo strany žalovaného v celom rozsahu zamietnutý. E. B. F. tak od dňa 23.06.2025 do 04.11.2025 nemohol konať v mene žalobcu. Za čas, počas ktorého E. F. nemohol konať v mene žalobcu, žalovaný zobral späť žalobu voči spoločnosti TATRAFAN, s. r. o. a konanie vedené Okresným súdom Poprad pod sp. zn. bolo zastavené. Ako bolo vyššie uvedené, predmetné späťvzatie žaloby bolo nedôvodné a žalovaný opäť zvýhodnil veriteľa spoločnosti žalobcu. Zároveň počas tohto obdobia, kedy E. F. nemohol konať, žalovaný zadĺžil spoločnosť žalobcu aj voči Union zdravotná poisťovňa, a. s., Dôvera zdravotná poisťovňa, a. s., Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., Sociálnej poisťovni, ako aj voči Daňovému úradu. V dôsledku tohto finančného rozvratu zo strany žalovaného začali voči žalobcovi viaceré exekučné konania. Tieto exekučné konania sú priamym dôsledkom toho, že žalovaný finančné prostriedky spoločnosti vyčerpal na úhradu sporných a neverifikovaných záväzkov voči TATRAFAN, s. r. o. a CHEMOSVIT STROJCHEM, s. r. o., čím znemožnil žalobcovi plniť jeho zákonné povinnosti voči zdravotným poisťovniam a daňovému úradu. V tejto časti žalobca poukázal na celkovú finančnú situáciu, ktorá bola zapríčinená žalovaným, pričom poukazuje na účtovnú závierku za rok 2024 a výsledovku za rok 2025, z ktorých vyplýva, že behom roku 2025 žalovaný prehĺbil krízu v spoločnosti žalobcu a spôsobil stratu cez 2 miliónov eur. Dňa 30.04.2025 bolo podané trestné oznámenie na žalovaného pre podozrenie z porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Dňa 12.01.2026 bolo proti žalovanému oficiálne začaté trestné stíhanie pre zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa , a to na podklade uznesenia Okresnej prokuratúry Nitra, ktorá vrátila predmetné konanie Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v Nitre so záväzným pokynom, aby začala konať. Žalovaný sa tak oficiálne dostal do pozície podozrivej osoby. Dňa 17.11.2025 žalovaný priniesol účtovníčke spoločnosti žalobcu zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej bezodplatne previedol na spoločnosť JMD IL s. r. o. pohľadávku žalobcu spočívajúcu v preddavku vo výške 313 000 eur voči spoločnosti BOCO PARDUBICE Machines, s. r. o. Žalovaný sa tak bezdôvodne a bezodplatne vzdal v prospech tretej osoby pohľadávky vo výške 313 000 eur, pričom svoj zámer zatajil pred ostatnými spoločníkmi a druhým konateľom, pričom spoločnosti žalobcu opäť svojim konaním spôsobil nemalú škodu. Okrem toho žalovaný svojim konaním uprednostnil uspokojenie iných veriteľov pred veriteľmi, ktorí už mali v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení exekučné tituly a aktívne vymáhali svoje pohľadávky. Dôsledkom konania žalovaného je spoločnosť žalobcu vystavená značnému ekonomickému tlaku, vrátane exekučných dopadov a trestnoprávneho rámca, pričom už samotná existencia takýchto dopadov zvyšuje citlivosť spoločnosti na akékoľvek ďalšie neštandardné záväzkové úkony alebo záťaž majetku. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovaný vykazuje systematický vzorec konania, pri ktorom opakovane a vedome koná v rozpore so záujmami

žalobcu a jeho spoločníkov. Jeho konanie je charakterizované zatajovaním podstatných informácií, uzatváraním sporných zmlúv bez vedomia a súhlasu ostatných orgánov spoločnosti, zneužívaním finančných prostriedkov spoločnosti na osobné účely a aktívnym poškodzovaním obchodných vzťahov spoločnosti. Existuje reálna a bezprostredná hrozba, že žalovaný bude v tomto konaní pokračovať. Hrozí, že žalovaný uzatvorí ďalšie dohody v prospech tretích osôb, na základe ktorých sa bezodplatne vzdá finančných prostriedkov žalobcu a/alebo bezdôvodne založí ďalší majetok žalobcu. Tieto hrozby nie sú hypotetické. Vyplývajú z preukázaného vzorca správania žalovaného nielen v spoločnosti žalobcu, ale aj v predchádzajúcej spoločnosti SAJVA, s. r. o., kde sa dopustil obdobného konania, ktoré viedlo k nutnosti nariadenia neodkladného opatrenia zo strany Okresného súdu Galanta. Navyše v prípade akýchkoľvek ďalších majetkových dispozícií zo strany žalovaného hrozí žalobcovi nenahraditeľná ujma. Spoločnosť sa už v súčasnosti nachádza vo vážnych finančných ťažkostiach zapríčinených konaním žalovaného. Akékoľvek ďalšie zaťaženie majetku, uznanie ďalších záväzkov alebo strata ďalších obchodných príležitostí môže viesť k úplnej neschopnosti pokračovať v podnikateľskej činnosti a k definitívnemu úpadku spoločnosti. Nárok žalobcu, ktorému sa týmto návrhom má poskytnúť dočasná ochrana, je založený na ustanovení , ktorý upravuje povinnosti konateľa pri výkone jeho pôsobnosti. Podľa konateľ je povinný vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami obchodnej spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Pri výkone pôsobnosti je povinný zachovávať mlčanlivosť o dôverných skutočnostiach a informáciách, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu. Konateľ nesmie uprednostňovať vlastný záujem alebo záujem iných osôb pred záujmom spoločnosti. Žalovaný všetky tri základné povinnosti konateľa systematicky porušuje. Nekoná s odbornou starostlivosťou, keď uzatvára neurčité a nejasné dohody o urovnaní na sumy presahujúce 800 000 eur bez riadneho preverenia dôvodnosti nárokov veriteľov, bez zohľadnenia finančných možností spoločnosti žalobcu a bez zabezpečenia plnenia tých podmienok, ktoré sám v dohodách odsúhlasil. Zadlžuje spoločnosť žalobcu voči štátu a poisťovniam, vzdáva sa peňažných nárokov a systematicky rozpredáva majetok žalobcu za cenu, ktorá nezodpovedá jeho reálnej trhovej hodnote. Nekoná v súlade so záujmami žalobcu a všetkých jej spoločníkov, keď tieto dohody a záložné práva zatajuje takmer tri mesiace, čím znemožňuje vnútornú kontrolu a oponentúru jeho krokov a uvádza spoločníkov do omylu o reálnom finančnom stave spoločnosti. Uprednostňuje záujem iných osôb pred záujmom spoločnosti žalobcu, keď uznáva neverifikované nároky veriteľov, zriaďuje záložné práva na majetok spoločnosti bez akejkoľvek protihodnoty, používa finančné prostriedky spoločnosti na osobné účely a aktívne kontaktuje klientov spoločnosti s informáciami, ktoré poškodzujú jej obchodné vzťahy. Okrem toho ustanovenie zakotvuje zákaz konkurencie konateľa. Hoci priamy dôkaz konkurenčného konania žalovaného nebol predložený, zo skutočností opísaných v tomto návrhu vyplýva dôvodné podozrenie, že žalovaný koná v prospech konkurenčných subjektov alebo subjektov, s ktorými má osobné alebo obchodné väzby na úkor žalobcu. V prípade porušenia povinností konateľa podľa , ako aj v prípade porušenia zákazu konkurencie podľa má spoločnosť nárok na náhradu škody podľa v spojení s . Nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa obmedzia konateľské oprávnenia jedného z viacerých konateľov je možné, a to s odkazom na rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ÚS SR“) sp. zn. . Chránený nárok žalobcu spočíva v ochrane majetku spoločnosti a v ochrane práv spoločnosti žalobcu voči jej konateľovi/žalovanému vyplývajúcich z porušenia povinností konateľa. Hmotnoprávnym základom budúcej žaloby vo veci samej je najmä zodpovednosť konateľa za porušenie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti, vrátane povinnosti lojality a riadneho výkonu správy. Žalobca osvedčuje, že žalovaný vykonal úkony, ktorými spoločnosť žalobcu zaviazal k mimoriadne závažným záväzkom, bez transparentnosti, bez riadneho interného procesu a s následkami v podobe zaťaženia majetku spoločnosti záložnými právami. Z hľadiska pravdepodobnosti nároku postačuje, že tieto úkony sú preukázateľné listinami a že ich charakter a spôsob realizácie (vrátane zatajovania) objektívne nasvedčuje porušeniu povinností konateľa. Žalobca zdôrazňuje, že tento návrh je koncipovaný ako dočasná procesná povinnosť žalovaného zdržať sa konateľských práv a povinností, ktoré mu ako konateľovi vyplývajú z jeho postavenia, nakoľko existuje dôvodná obava, že žalovaný ešte viac zadlží spoločnosť žalobcu a nastolí celkové jeho úpadok. Nejde teda o „korporačné“ odňatie funkcie ani o vytvorenie nového režimu štatutárneho konania navonok, ale o civilnoprocesnú prevenciu škody, ktorá je adresná, dočasná, vykonateľná a vynútiteľná, pričom jej cieľom je zabrániť konkrétnym zásahom do majetku spoločnosti do času, kým súd v merite veci preskúma zodpovednosť konateľa a prípadne prizná spoločnosti nároky zo zodpovednosti konateľa. Žalobca si uvedomuje, že pôsobenie žalovaného trvá od konca roku 2024 až do súčasnosti, viď prevod majetku alebo bezodplatné vzdanie

sa pohľadávok ku koncu roka 2025, avšak druhý konateľ E. F. mal až do novembra 2025 obmedzené konateľské oprávnenie a preto voči žalovanému nemohol iniciovať právne kroky v mene žalobcu. Súčasne, ako bolo vyššie uvedené, koncom roka 2025 vyšli najavo nové skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi žalobcom a žalovaným. Ak by neodkladné opatrenie nebolo nariadené, existuje reálna hrozba pokračovania v rovnakom type konania, teda v ďalších urovnaniach, uznaniach dlhu, v ďalších registráciách záložných práv alebo v ďalšom faktickom blokovaní prístupu k majetku. Tieto následky sú pre žalobcu ťažko napraviteľné, keďže vznik nových záväzkov alebo zabezpečení môže byť vo vzťahu k tretím osobám účinný aj vtedy, ak by konateľ prekročil interné pravidlá; spoločnosť žalobcu by následne musela viesť viacnásobné spory a vymáhanie zodpovednosti voči konateľovi by už nemuselo reálne napraviť ekonomické dopady. Práve preto je neodkladné opatrenie jediným procesným nástrojom, ktorý umožňuje rýchlo stabilizovať situáciu. Primeranosť nariadenia neodkladného opatrenia spočíva v tom, že obmedzenie konateľského oprávnenia je najmenej invazívnym opatrením spôsobilým predísť hroziacej ujme na právach spoločnosti alebo jej spoločníkov. Ide o dočasné opatrenie, ktoré nezasahuje do samotného statusu konateľa/žalovaného (ten zostáva v tejto pozícii), ale len dočasne pozastavuje výkon jeho právomocí. Subsidiárny účel sledovaný týmto návrhom nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, keďže nejde o typickú situáciu peňažnej pohľadávky, ktorú by bolo možné zabezpečiť záložným právom alebo iným zabezpečovacím režimom, ale ide o ochranu pred ďalším vznikom záväzkov a pred ďalším zaťažovaním majetku žalobcu, ako aj o ochranu pred faktickým znemožnením správy spoločnosti. Zabezpečovacie opatrenie by v takomto spore neplnilo preventívnu funkciu a nevylúčilo by riziko pokračovania v škodlivých úkonoch. Proporcionalitu tohto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodňuje tým, že neodkladné opatrenie má slúžiť iba do času rozhodnutia vo veci samej, pričom žalobca podá voči žalovanému žalobu o vylúčenie spoločníka v zmysle . Žalobca konštatuje, že v danom prípade sú splnené podmienky na podanie žaloby v zmysle s tým, že vylúčením žalovaného zo spoločnosti žalobcu sa upravia obchodné podiely v spoločnosti žalobcu, čím sa vytvorí priestor na odvolanie žalovaného z pozície konateľa, a to Spoločenskou zmluvou predpokladanou 2/3 väčšinou hlasov všetkých spoločníkov.

3. Žalobca k návrhu na vydanie neodkladného opatrenia pripojil nasledovné listiny: emailová komunikácia z 5. marca 2025; Dodatok k Dohode o urovnaní zo dňa 19.12.2024; Dohoda o urovnaní zo dňa 19.12.2024; Dohoda o urovnaní zo dňa 03.12.2024; Spoločenská zmluva žalobcu; Oznámenie o audite spoločnosti žalobcu zo dňa 27.01.2025; Podanie spoločnosti LOGOS LTD s.r.o. z 29.01.2025; Ponuka na odkúpenie zálohu zo dňa 23.10.2025; Ponuka na odkúpenie zálohu zo dňa 27.10.2025; Zmluva o predaji hnuteľného majetku zo dňa 11.11.2025 so spoločnosťou TATRAFAN, s.r.o.; Zmluva o predaji hnuteľného majetku zo dňa 11.11.2025 so spoločnosťou CHEMOSVIT STROJCHEM, s.r.o.; Odstúpenie od Zmluvy o nájme nehnuteľného majetku zo dňa 14.01.2025; Dohoda o mimosúdnom urovnaní zo dňa 26.08.2025; Výzva na vrátenie finančných prostriedkov a upozornenie na neoprávnené konanie zo dňa 25.02.2025; Súvaha; uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 24. septembra 2025; uznesenie Okresného súdu Nitra č. k.. -326 zo dňa 2. februára 2026; Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 31.10.2025; Exekučný príkaz zo dňa 11.11.2025; Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 30.07.2025; Exekučný príkaz zo dňa 15.08.2025; Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 16.10.2025; Exekučný príkaz zo dňa 04.12.2025; Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 23.01.2026; Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 24.07.2025; Účtovná závierka žalobcu k 31.12.2024; Výsledovka za účtovný rok 2025; Uznesenie Okresnej prokuratúry Nitra zo dňa 05.12.2025; Smlouva o postoupení smlouvy o dílo a dodatek ke smlouvě o dílo.

4. Podľa ustanovenia (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa ustanovenia , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa ustanovenia , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa ustanovenia , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Podľa ustanovenia , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa ustanovenia , k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

10. Podľa ustanovenia , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

11. Podľa ustanovenia vety prvej , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa ustanovenia , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

13. Podľa odsek 1 (ďalej len „“), štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

14. Podľa odsek 2 , konateľom spoločnosti môže byť len fyzická osoba, ktorá nie je v čase vykonania zápisu do obchodného registra ako povinný vedená v registri poverení na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

15. Podľa odsek 3 , obmedziť konateľské oprávnenia môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie. Také obmedzenie je však voči tretím osobám neúčinné.

16. Podľa odsek 4 , konateľov vymenúva valné zhromaždenie z radov spoločníkov alebo iných fyzických osôb.

17. Podľa , na rozhodnutie o obchodnom vedení spoločnosti, ktoré patrí do pôsobnosti konateľov, sa vyžaduje súhlas väčšiny konateľov, ak spoločenská zmluva neurčí vyšší počet hlasov.

18. Podľa , spoločnosť sa môže domáhať na súde vylúčenia spoločníka, ktorý porušuje závažným spôsobom svoje povinnosti, hoci na ich plnenie bol vyzvaný a na možnosť vylúčenia bol písomne upozornený. S podaním tohto návrhu musia súhlasiť spoločníci, ktorých vklady predstavujú aspoň jednu polovicu základného imania. Ustanovenie tým nie je dotknuté. Ustanovenia a 6 platia obdobne.

19. Podľa , touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia.

20. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu. V zásade je prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť

ako naliehavá. Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Zároveň sa neodkladným opatrením nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán a ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana.

21. Predmetom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa konania v mene žalobcu a zdržať sa výkonu funkcie konateľa tejto spoločnosti do právoplatného rozhodnutie o vylúčení spoločníka (žalovaného) zo spoločnosti žalobcu.

22. Spôsob konania v mene spoločnosti s ručením obmedzeným (t. j. buď samostatne alebo spoločné konanie dvoch, prípadne troch, či viacerých konateľov, resp. ich kombinácia) je potrebné odlišovať od obmedzenia oprávnenia konať v mene spoločnosti, so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami. Jediný konateľ spoločnosti ako individuálny štatutárny orgán koná v mene spoločnosti vo všetkých veciach v neobmedzenom rozsahu vo vzťahu k tretím osobám. V prípade existencie viacerých konateľov ako kolektívneho orgánu je nevyhnutné určiť spôsob konania v mene spoločnosti. Spôsob konania znamená určenie, ako kolektívny orgán, ktorý je tvorený niekoľkými konateľmi, prejavuje vôľu právnickej osoby navonok vo vzťahu k tretím osobám. Spôsob konania štatutárneho orgánu, ktorý je údajom povinne zapisovaným do obchodného registra, teda znamená, či je v mene spoločnosti oprávnený konať každý jeden z viacerých konateľov samostatne alebo všetci konatelia spoločne alebo len niektorí z konateľov(určených v spoločenskej zmluve) spoločne. Spôsobom konania v mene spoločnosti sa prejavuje vôľa právnickej osoby navonok voči tretím osobám, a to v zmysle a úpravy v spoločenskej zmluve spoločnosti. Nedodržanie spôsobu konania v mene spoločnosti môže viesť k neplatnosti právneho úkonu, pretože vôľa právnickej osoby nebola prejavená zákonom predpokladaným spôsobom.

23. Akékoľvek obmedzenie právomocí štatutárneho orgánu spoločnosti s ručením obmedzeným nad rámec obmedzení, ktoré vyplývajú zo zákona, nemá v zmysle a účinok voči tretím osobám. Jediným obmedzením výkonu právomoci štatutárneho orgánu spoločnosti s účinkami voči tretím osobám, o ktorom môžu rozhodnúť spoločníci alebo príslušný orgán spoločníkov právnickej osoby, je rozhodnutie o spôsobe konania za právnickú osobu, t. j., že na právny úkon zaväzujúci právnickú osobu sa vyžaduje spoločný úkon dvoch, prípadne viacerých osôb v postavení štatutárneho orgánu alebo členov štatutárneho orgánu. Konanie štatutárneho orgánu spoločnosti s ručením obmedzeným je konaním samotnej spoločnosti. Konanie konateľa spoločnosti je prejavom vôle spoločnosti, a to bez ohľadu na to, či ide o právny úkon realizovaný výslovne v mene spoločnosti alebo to vyplýva len z okolností konania. Z konania konateľa vznikajú spoločnosti práva a povinnosti bezprostredne, a to dokonca aj vtedy, ak je konateľ vo svojich oprávneniach obmedzený spoločenskou zmluvou alebo rozhodnutím valného zhromaždenia. Pôsobnosť konateľa ako štatutárneho orgánu spoločnosti nemožno účinne voči tretím osobám žiadnym spôsobom obmedziť.

24. Z článku X ods. 2 žalobcom predloženej Spoločenskej zmluvy žalobcu účinnej dňom 11.10.2023 mal súd zistené a preukázané, že konateľmi žalobcu sú: E. B. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/ XX, J. a žalovaný. Každý z menovaných konateľov je v zmysle článku X ods. 3 uvedenej spoločenskej zmluvy oprávnený konať v mene žalobcu samostatne. V zmysle článku IX ods. 3 do pôsobnosti valného zhromaždenia patrí aj odvolávanie konateľov, pričom valné zhromaždenie v zmysle článku IX ods. 9 rozhoduje vždy minimálne 2/3 väčšinou všetkých hlasov. Keďže bol žalovaný v zmysle spoločenskej zmluvy oprávnený konať v mene žalobcu samostatne, žalobcom navrhované neodkladné opatrenie spočívajúce v obmedzení žalovaného ako konateľa žalobcu vo výkone jeho konateľského oprávnenia je zjavne nedôvodné, pretože obmedziť konateľské oprávnenia môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie ( ). Súd v tejto súvislosti za poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 01.07.2022, v ktorom, okrem iného bolo uvedené:

„Konateľ je pritom zo zákona oprávnený na všetky právne úkony týkajúce sa činnosti spoločnosti a podľa obmedziť jeho konateľské oprávnenie môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie (teda nie súd), a to bez účinnosti voči tretím osobám.“

25. Žalobca v návrhu veľmi obsiahlo a podrobne opísal skutkový stav majúci osvedčovať porušovanie zákonných povinností druhého konateľa žalobcu – žalovaného p. A. B., ale súd má za to, že tento opísaný skutkový stav sám o sebe dôvodnosť požadovaného nariadenia neodkladného opatrenia - uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa konania v mene žalobcu a zdržať sa výkonu funkcie konateľa tejto spoločnosti do právoplatného rozhodnutie o vylúčení spoločníka (žalovaného) zo spoločnosti žalobcu - nezakladá. Požadované nariadenie neodkladného opatrenia (uloženia čo i len dočasného zákazu žalovanému konať v mene spoločnosti žalobcu) je podľa názoru súdu absolútne neprípustným zásahom do zákonných práv, oprávnení žalovaného ako konateľa obchodnej spoločnosti, priznanými mu v konať v jej mene, dokonca konať v jej mene samostatne (podľa dohody spoločníkov a konateľov obsiahnutej v spoločenskej zmluve žalobcu). Súd nevylučuje, že žalobca sa dopustil resp. dopúšťa konania opísaného žalobcom v návrhu, avšak toto samo o sebe nie je dôvodom na tak zásadný a vážny zásah akým by bol zákaz žalovanému konať v mene a za spoločnosť, ktorej je riadnym štatutárnym zástupcom. Nič by na tom nemenilo ani začatie trestného konania, ktoré však žalobca v tomto konaní ani neosvedčil, keďže predložil iba uznesenie Okresnej prokuratúry Nitra o zrušení uznesenia vyšetrovateľky PZ Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre o odmietnutá trestného oznámenia. Prípadná zodpovednosť za škodu vzniknutú konaním žalovaného nie je dotknutá. Konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu.

26. Pokiaľ žalobca poukazoval na uznesenie ÚS SR sp. zn. zo dňa 28. apríla 2020 vo vzťahu k tomu, že obmedziť konateľské oprávnenie jedného z viacerých konateľov je možné, tunajší súd poukazuje na časť odôvodnenie z tohto uznesenia: „Predmetom preskúmavania vo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. bolo rozhodnutie všeobecného súdu, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým navrhovateľ požadoval od všeobecného súdu odporcovi uložiť povinnosť zdržať sa všetkých úkonov, ku ktorým ho oprávňuje uznesenie prijaté na valnom zhromaždení obchodnej spoločnosti o vymenovaní do funkcie konateľa obchodnej spoločnosti. Požadované neodkladné opatrenie teda malo vo vzťahu k výkonu konateľských oprávnení absolútny charakter a de facto malo zabrániť výkonu funkcie konateľa obchodnej spoločnosti. Aj preto bol názor ústavného súdu (na ktorý poukazuje aj sťažovateľka) o tom, že od konateľa obchodnej spoločnosti nemožno spravodlivo žiadať, aby obmedzil svoje konateľské oprávnenia, lebo toto obmedzenie by bolo v rozpore so zákonom aj s platnou spoločenskou zmluvou, dôvodný. V konaní o tejto ústavnej sťažnosti je však preskúmavané rozhodnutie všeobecného súdu o neodkladnom opatrení, ktorému takýto absolútny charakter chýba. Rozdielnosť v skutkových okolnostiach posudzovaných vecí preto oprávnene odôvodňuje záver o nemožnosti vztiahnuť závery prezentované ústavným súdom vo veci sp. zn. aj na touto ústavnou sťažnosťou prejednávaný prípad.“ Tunajší súd tiež poukazuje aj na uznesenie ÚS SR sp. zn. zo dňa 8. júna 2016, na ktorý odkazovalo aj predchádzajúce uznesenie: „Uznesením krajského súdu zo 7. mája 2014 sa neobmedzuje konateľské oprávnenie, ako to tvrdia sťažovatelia, iba sa dočasne zakazuje konateľom spoločnosti vykonávať presne špecifikované úkony.“ Z vyššie uvedeného má preto súd za to, že Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach rozlišuje, či má obmedzenie výkonu konateľských oprávnení absolútny charakter alebo ide iba o dočasný zákaz vykonávať presne špecifikované úkony. Žalobca požaduje všeobecne sa zdržať konania v mene žalobcu a všeobecne zdržať sa výkonu funkcie konateľa žalobcu a preto sa jedná o odlišnú situáciu ako tá, ktorá bola posudzovaná veci pod sp. zn. . Pokiaľ žalobca poukazuje na konanie žalovaného ešte k dátumu v decembri 2024, súdu nie je zrejmé, prečo doteraz nepodal žalobu o vylúčenie spoločníka – žalobcu. Žalobca v tomto smere dostatočne nevysvetlil ani súvis žaloby o vylúčenie spoločníka s navrhovaným neodkladným opatrením, vzhľadom na to, že táto žaloba by smerovala voči žalovanému ako spoločníkovi a nie ako konateľovi. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že na prijatie rozhodnutia o odvolaní žalovaného z pozície konateľa majú spoločníci už v súčasnom stave dostatok hlasov.

27. Pre úplnosť súd dodáva, že z predloženej súvahy, výsledovky ani účtovnej závierky nemá súd za osvedčené, že práva konaním žalovaného došlo k zhoršeniu finančnej situácie žalobcu. Rovnako predložené exekučné príkazy a upovedomenia o začatí exekúcie neosvedčujú, že za tieto exekúcie je zodpovedný žalovaný.

28. Na základe týchto skutočností súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

29. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

30. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

32. Zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bol žalobca neúspešný v celom rozsahu. Súd mal v zmysle priznať náhradu trov konania žalovanému. Súd však náhradu trov konania žalovanému nepriznal, a to s ohľadom na z dôvodu, že v čase od podania návrhu na súd žalovanému nevznikli žiadne preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava [ ].

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).