Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5To-26-2024.pdf
PDF · 98.81 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/26/2024
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka LL.M., a sudcov JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD. a JUDr. Štefana Juhása v trestnej veci obžalovanej A. B., pre prečin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona, na verejnom zasadnutí dňa 30. apríla 2024, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Zvolen proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T/73/2019 zo dňa 27.11.2023, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T/73/2019 zo dňa 27.11.2023 bola obžalovaná A. B. podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodená spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Zvolen sp. zn. 1 Pv 351/18/6611-13 zo dňa 11.10.2019 pre prečin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
zmarila uspokojenie svojho veriteľa spoločnosti Achille k.s., so sídlom Mliekarenská 10, 824 92 Bratislava – Ružinov, IČO : 52 024 334, predtým Accentus, s. r. o., Limbach, Potočná 11, IČO: 44 731 744, zaťažením veci, ktorá je predmetom záväzku, tým spôsobom, že dňa 10.11.2017, s vedomím prebiehajúcej exekúcie v úmysle zmariť možnosť odpredaja jej nehnuteľnosti v exekučnom konaní, spísala ako navrhovateľka Návrh na začatie konania o povolenie vkladu vecných bremien - právo doživotného užívania nehnuteľností a Zmluvu o zriadení práva doživotného užívania nehnuteľností, spočívajúce v doživotnom užívaní v rozsahu zmluvy v prospech C. D., nar. XX.XX.XXXX a E. D., nar. XX.XX.XXXX k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXX a LV č. XXXX, parcelné čísla 1608, 1609/1,1609/2, 1611/2, 1612/2, súpisné číslo rodinného domu č. XXX, v obci D., v katastrálnom území, okres C., ktorý návrh bol Okresným úradom Detva, katastrálnym odborom prijatý poštou dňa 24.11.2017, pričom rozhodnutie o povolení vkladu bolo Okresným úradom Detva, katastrálnym odborom vydané dňa 08.01.2018 a taktiež zápis vecného bremena - právo doživotného užívania nehnuteľností do katastra nehnuteľností bol vykonaný dňa 08.01.2018 napriek tomu, že mala vedomosť o tom, že dňa 02.03.2015 sa začalo voči povinným: BUSINESS CLUB CONSULTING, s. r. o., Skuteckého 125/12, Banská Bystrica, IČO: 44792018, F. B., nar. XX.XX.XXXX, G., H. XXX/X a A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, exekučné konanie vedené pod číslom EX 36/2015, Exekútorského úradu Bratislava, JUDr. Jozef Ingr, súdny exekútor, ktoré upovedomenie o začatí exekúcie A. B. osobne prevzala dňa 04.05.2015, kde dňa 21.05.2015 súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľností a dlžníkom zakázal, aby nehnuteľnosti predali, previedli na niekoho iného, alebo ich inak zaťažili čím A. B. zmarila uspokojenie svojho veriteľa Achille k. s., so sídlom Mliekarenská 10, 824 92 Bratislava – Ružinov, IČO: 52 024 334 (predtým Accentus, s. r. o., Limbach, Potočná 11, IČO: 44 731 744), a tým mu spôsobila škodu vo výške 26 000 €,
pretože skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku okresný súd poškodeného Achille k.s., so sídlom Mliekarenská 10, 824 92 Bratislava – Ružinov, IČO : 52 024 334 odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku podala intervenujúca prokurátorka odvolanie dňa 5.12.2023, ktoré dodatočne písomným podaním zo dňa 18.1.2024 odôvodnila. V odôvodnení odvolania úvodom poukázala na odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku. Následne uviedla, že s rozhodnutím súdu o vine obž. A. B. jej oslobodením spod obžaloby sa nestotožňuje. Vyslovila názor, že aj po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní je dostatočne preukázané, že konaním obžalovanej zákonné znaky žalovaného trestného činu boli naplnené. Súd podľa jej názoru vyhodnotil jednotlivé okolnosti prípadu jednostranne v prospech obžalovanej. Súd pri hodnotení dôkazov ustálil, že čo sa týka skutku, tento nie je trestným činom. Napriek objasneniu trestnej činnosti obžalovanej v potrebnom rozsahu podľa jej názoru neboli zistené skutočnosti náležité vyhodnotené. Podstatou totiž ostáva, že obžalovaná si bola vedomá prebiehajúcej exekúcie, pretože do vlastných rúk prevzala upovedomenie o začatí exekúcie, tiež bola si vedomá zákazu nakladať s nehnuteľnosťami, a to aby jednotlivé nehnuteľnosti neboli prevedené na niekoho iného alebo zaťažené a napriek tomu uzavrela zmluvu o zriadení práva doživotného užívania nehnuteľností, ktoré boli predmetom exekúcie v prospech svojich príbuzných. Takto poškodila svojho veriteľa, pretože znemožnila odpredaj nehnuteľností resp. rapídne znížila okruh záujemcov o kúpu takýchto vecným bremenom zaťažených nehnuteľností. Má za to, že v danom prípade s poukazom na výšku záväzku a hodnotu nehnuteľností, po vyčíslení zbytku hodnoty nehnuteľností po odrátaní vyčíslenej hodnoty zriadeného vecného bremena, nemožno vyviniť obžalovanú z popísaného úmyselného konania napĺňajúceho znaky trestného činu, nakoľko vo všeobecnosti v budúcnosti by pri blokácii nejakého nehnuteľného majetku bol tento blokovaný len do určitej výšky pohľadávky a následne dlžník by mohol takto zablokovanú vec po vlastnom zvážení beztrestne predať v ostatnom podiele prevyšujúcom jeho záväzok resp. zaťažiť nejakou formou vecného bremena. Domnieva sa, že obrana obžalovanej bola vykonanými dôkazmi dostatočne vyvrátená a preto neobstojí tvrdenie, že v danom prípade sa nejedná o trestný čin. V predmetnom prípade bolo obžalovanej zrejmé, nakoľko preukázateľne obdržala upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľností a zriadení exekučného záložného práva, že nemôže s nehnuteľnosťami jej patriacimi nakladať, a napriek tomu zaťažila nehnuteľnosti vecným bremenom. Urobila tak úmyselne vedomá si povinnosti plniť svoj záväzok a zmarila tak uspokojenie veriteľa hoci podľa znaleckého posudku ponížila hodnotu nehnuteľností len o takú čiastku, ktorá aj po odrátaní prevyšuje hodnotu jej záväzku. Zastáva názor, že súd mal pri hodnotení dôkazov brať v úvahu nielen vyjadrenie obžalovanej, ale aj súhrn všetkých získaných dôkazov produkovaných v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní, najmä svedecké výpovede poškodených, svedkov a listinné dôkazy a tieto náležité vyhodnotiť. Domnieva sa preto, že bolo dokázané, že k naplneniu všetkých zákonných znakov skutkovej podstaty prečinu poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zák. v danom prípade došlo a preto bolo na mieste uznanie viny obžalovanej za žalovaný prečin a následne uloženie zodpovedajúceho trestu. Záverom navrhla krajskému súdu, aby na podklade odvolania prokurátora postupom podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil vec súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie o odvolaní v neprítomnosti obžalovanej A. B., keďže obžalovaná písomne ospravedlnila svoju neúčasť na verejnom zasadnutí a požiadala, aby súd vykonal verejné zasadnutie v jej neprítomnosti.
Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa stotožnil s písomnými dôvodmi odvolania okresného prokurátora. Navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Obhajca obžalovanej A. B. na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, uviedol, že považuje napadnutý rozsudok za vecne správny. Poukázal, že voči obžalovanej prebieha exekúcia, vykonávajú sa zrážky z jej dôchodku vo výške 123,49 Eur, pričom ku dňu 29.04.2024 obžalovaná uhradila spolu na dlhu 14.802,19 Eur. Navrhol odvolanie prokuratúry zamietnuť ako nedôvodné.
Krajský súd Banská Bystrica ako súd odvolací predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 ods. Tr. por. zistil, že odvolanie prokurátora bolo podané včas, v lehote ustanovenej § 309 Tr. por., odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b), pričom nedošlo k
vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por. a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por..
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. V tejto súvislosti zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.
V reakcii na odvolacie námietky prokurátora, odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok tak, ako bol písomne vyhotovený, spĺňa kritéria obsiahnuté v ustanovení § 168 ods. 1 Tr. por. Z jeho dôvodov je zrejmé, ktoré skutočnosti vzal súd za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa riadil pri vyhodnotení vykonaných dôkazov. Pokiaľ prokurátor namieta hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa, tak odvolací súd v tomto smere pripomína, že v súčasnej trestnoprávnej teórii a praxi platí neprekročiteľná zásada, že ak súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., teda že vykonané dôkazy hodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a vzájomných súvislostiach a pokiaľ urobil logicky odôvodnené skutkové zistenia, nemôže odvolací súd vstupovať do tohto hodnotenia dôkazov a nariadiť súdu nižšieho stupňa k akým záverom má dospieť. Hodnotenie dôkazov je totiž výsostným právom súdu prvého stupňa, ktorý dôkazy vykonáva. Na základe týchto úvah možno potom vysloviť, že ak prvostupňový súd dospeje k určitému záveru a tento záver je výsledkom logického konania a uvažovania, nemožno mu potom vytknúť žiadne pochybenie. Z napadnutého rozsudku je totiž zrejmé, ktoré skutočnosti vzal súd za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa riadil pri vyhodnotení vykonaných dôkazov. Odvolací súd v prejednávanom prípade dospel k záveru, že súd prvého stupňa jednotlivé dôkazy, o ktoré sa vo svojom rozhodnutí oprel, napriek výhradám prokurátora, riadne vyhodnotil a vysporiadal sa s podstatnými skutočnosťami vyplývajúcimi z obsahu vykonaného dokazovania a postupoval v dokazovaní v súlade s vyššie zmieneným ustanovením Trestného poriadku. Dôkazy o ktoré opieral súd prvého stupňa svoje rozhodnutie krajský súd, považuje za zákonné. Závery súdu prvého stupňa, ktoré v smere skutkových zistení z týchto dôkazov vyvodil, považuje odvolací súd za logické a zodpovedajúce vykonaným dôkazom.
Odvolací súd pripomína, že vo veci už rozhodoval uznesením sp. zn. 5To/132/2022 zo dňa 13. decembra 2022 , ktorým podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c), d), ods. 3 Tr. por. zrušil predchádzajúci rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T/73/2019 zo dňa 16.3.2022 v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V tomto rozhodnutí vyslovil názor, že pri výklade skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona, rozhodujúce pre skúmanie trestnej zodpovednosti páchateľa – obžalovanej je, či svojim konaním, a to zaťažením nehnuteľnosti vecným bremenom zmarila uspokojenie svojho veriteľa, čo aj len čiastočne. Okresný súd následne z právneho názoru odvolacieho súdu vychádzal, pričom odvolací súd na podklade podaného odvolania prokurátora nemá dôvod meniť svoj právny názor.
V súvislosti s vyššie uvedeného, v reakcii na odvolacie námietky prokurátora odvolací súd zdôrazňuje, že si argumentáciu súdom prvého stupňa uvedenú v napadnutom rozsudku v plnom rozsahu osvojil, preto považuje za potrebné poukázať na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, keď okresný súd uviedol:
„Zmarenie uspokojenia veriteľa sa musí posudzovať podľa obsahu konkrétneho záväzkového vzťahu. Veriteľ má totiž právo dostať to, čo zodpovedá jeho nároku v zmysle obsahu konkrétneho záväzkového vzťahu, o ktorý v danom prípade ide. Samotné sťaženie či oddialenie uspokojenia veriteľa neznamená trestnú zodpovednosť za tento trestný čin, ak sa veriteľ môže uspokojiť z iného majetku dlžníka, aj keď došlo k dispozícii s určitým dlžníkovým majetkom formálne spadajúcim pod jednotlivé alternatívne vymedzené spôsoby konania páchateľa tohto trestného činu. Je nevyhnutné pripomenúť aj to, že pri zaťažení veci musí ísť o zaťaženie veci, ktorá je predmetom záväzku, teda nie akejkoľvek inej veci, ktorá tvorí majetok dlžníka. Zaťaženie veci, ktorá nie je predmetom záväzku, nemôže byť postihované cez tento trestný čin. Na základe vykonaného dokazovania na hlavných pojednávaniach mal súd za
to, že obžalovaná sa síce dopustila skutku, tak ako je tento vymedzený v obžalobe, keď spísala ako navrhovateľka Návrh na začatie konania o povolenie vkladu vecných bremien - právo doživotného užívania nehnuteľností a Zmluvu o zriadení práva doživotného užívania nehnuteľností, spočívajúce v doživotnom užívaní v rozsahu zmluvy v prospech C. D., nar. XX.XX.XXXX a E. D., nar. XX.XX.XXXX k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXX a LV č. XXXX, parcelné čísla 1608, 1609/1,1609/2, 1611/2, 1612/2, súpisné číslo rodinného domu č. XXX, v obci D., v katastrálnom území, okres C., ktorý návrh bol Okresným úradom Detva, katastrálnym odborom prijatý poštou dňa 24.11.2017, pričom rozhodnutie o povolení vkladu bolo Okresným úradom Detva, katastrálnym odborom vydané dňa 08.01.2018 a taktiež zápis vecného bremena - právo doživotného užívania nehnuteľností do katastra nehnuteľností bol vykonaný dňa 08.01.2018, ale tento skutok nie je trestným činom. V konaní bolo listinnými dôkazmi preukázané, že obžalovaná dňa 04.05.2015 poštou osobne prevzala upovedomenie o začatí exekúcie ako aj upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti, v ktorom jej bol uložený zákaz odo dňa doručenia upovedomenia nakladať so svojím majetkom, ktorý podľa Exekučného poriadku podlieha exekúcii, okrem nakladania za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie. Napriek tomu, že preukázateľne mala vedomosť o tomto zákaze, uzavrela dňa 16.11.2017 zmluvu o zriadení práva doživotného užívania v prospech C. D. a E. D.. Rozhodnutie o povolení vkladu bolo Okresným úradom Detva, katastrálnym odborom vydané dňa 08.01.2018 a taktiež zápis vecného bremena – právo doživotného užívania nehnuteľností do katastra nehnuteľností bol vykonaný dňa 08.01.2018. Predmetný záväzok vznikol tak, že spoločnosť Eurofinancovanie poskytla úver spoločnosti Bussines Club Consulting, s.r.o., kde bol konateľom syn obžalovanej a ručiteľom bola obžalovaná. Nakoľko títo nevedeli splácať úver a v čase uzavretia zmluvy boli spísané notárske zápisnice, bol veriteľom podaný exekútorovi návrh na začatie exekúcie. Skutočnosť namietaná obžalovanou, že následne po vzniku pohľadávky došlo k postúpeniu pohľadávky na viaceré obchodné spoločnosti je v tomto smere irelevantná. Nie je tiež sporné, že predmetná exekúcia bola neskorším rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica v konaní sp. zn. 4Er 583/2015 dňa 21.11.2018 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní sp.zn. 1CoE 8/2019 z 11.06.2019 vyhlásená za neprípustnú a bola zastavená. K uvedenému však došlo z dôvodu, že výmazom oprávneného z obchodného registra, vo vzťahu k vymáhanej pohľadávke bez právneho nástupcu došlo k jeho zániku, t.j. stratil procesnú subjektivitu. Táto skutočnosť nastala až po samotnom skutku, pričom je potrebné uviesť, že exekučné konanie voči povinnej naďalej prebieha a to v exekučnom konaní sp. zn. 6EX 695/2019 súdnou exekútorkou JUDr. Alenou Bohovičovou. Z vykonaného dokazovania však tiež vyplynulo, že v exekučnom konaní 6EX 695/2019 je vymáhaná suma istiny vo výške 26.000,-Eur, bez príslušenstva a trovy exekúcie vrátane DPH vo výške 6.437,40 Eur, spolu v sume 32.957,83. Ku dňu 06.10.2023 došlo zo strany povinných k úhrade sumy spolu vo výške 14.087,26 Eur. Zostáva teda ešte neuhradená suma vo výške 18.870,57 Eur. V tejto súvislosti je potrebné akcentovať závery znaleckého posudku znalca Ing. Andreja Oršina, podľa ktorých zápis vecného bremena nemá za následok nepredajnosť ohodnocovaných nehnuteľností, nehnuteľnosť sa dá predať tretej osobe, zápis vecného bremena však výrazne znižuje počet záujemcov o takúto nehnuteľnosť. Obžalovanou vlastnenú nehnuteľnosť teda aj po zohľadnení zníženia hodnoty nehnuteľnosti v dôsledku vecného bremena je možné predať pričom po odpočítaní sumy 45.079,83 Eur má táto nehnuteľnosť hodnotu 62.920,17 Eur, ktorá suma viac ako trikrát prevyšuje obžalovanou neuhradenú sumu vymáhanej istiny s príslušenstvom. Z vykonaných listinných dôkazov je tiež zrejmé, že obžalovaná okrem nehnuteľností vedených na LV č. XXX a LV č. XXXX, parcelné čísla 1608, 1609/1,1609/2, 1611/2, 1612/2, súpisné číslo rodinného domu č. XXX, v obci D., v katastrálnom území, okres C. je vlastníčkou aj iných nehnuteľností a to zapísaných na LV č. XXX – v podiele 3/50, okres I., obec J., k.ú. J. – G. a to parcely reg. C parc. č. 279 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 331 m2, parc. č. 280 – záhrady o výmere 852 m2 a rodinný dom na parc. č. 279, so súp. č. 193. Ďalej je obžalovaná vlastníčkou nehnuteľností v okrese Detva, obec D., k.ú. D. č. LV XXXX v podiele 1/1, parc. č. 1610/2 – trvalé trávne porasty o výmere 298 m2, parc. č. 1611/3 – trvalé trávne porasty o výmere 619 m2, parc. č. 1612/1 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 171 m2, nehnuteľností v okrese Poltár, obec J., k.ú. J., LV č. XXXX v podiele 1/1 byt č. 3 na 1. posch., vchod č. 1, so súp. č. XX na parc. č. 873/12 vrátane podielu na spoločných častiach a zariadeniach. Je tiež vlastníčkou nehnuteľností v okrese Zvolen, obec Zvolen, k.ú. K., zapísaných na LV .č 9083 v podiele 15/48 parc. č. 5023/101 – trvalé trávne porasty o výmere 160 m2 a na LV č. XXXX v podiele 15/48 par. č. 5022/114 – trvalé trávne porasty o výmere 257 m2. Obžalovaná je tiež vlastníčkou osobného vozidla Nissan hatchback, 5 dv., registrované 22.08.2003 a je aj poberateľkou starobného dôchodku vo výške 560,60 Eur mesačne. Aj s prihliadnutím na stanovisko odvolacieho súdu konštatované v odôvodnení uznesenia sp. zn. 5To/133/2022 súd akcentuje, že na trestnú zodpovednosť nestačí ak je páchateľom (dlžníkom) oddialené, prípadne sťažené uspokojenie veriteľa. V tejto súvislosti je potrebné poukázať, že
hoci obžalovaná svojím konaním, t.j. zaťažením nehnuteľností vedených na LV č. XXX a LV č. XXXX, parcelné čísla 1608, 1609/1,1609/2, 1611/2, 1612/2, súpisné číslo rodinného domu č. XXX, v obci D., v katastrálnom území, okres Detva právom doživotného užívania v prospech C. D., nar. XX.XX.XXXX a E. D., nar. XX.XX.XXXX oddialila, resp. sťažila uspokojenie veriteľa, avšak nezmarila jeho uspokojenie, keďže predmetná nehnuteľnosť, ktorú zaťažila má aj po zohľadnení zníženia ceny vecným bremenom hodnotu vo výške 62.920,17 Eur a navyše obžalovaná je vlastníčkou aj iných nehnuteľností ako aj osobného motorového vozidla, z predaja ktorých je možné uspokojiť pohľadávku veriteľa. Tiež je poberateľkou starobného dôchodku, z ktorého jej práve v súvislosti s vedenou exekúciou je pravidelne mesačne zrážaná suma na uspokojenie pohľadávky veriteľa. V neposlednom rade je nevyhnutné pripomenúť aj to, nie sú naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zákona a to jeho objektívna stránka, keďže obžalovaná zaťažila vec – nehnuteľnosť, ktorá síce je v jej vlastníctve, ale nejedná sa o vec, ktorá by bola predmetom jej záväzku, tak ako má na mysli ustanovenie § 239 ods. 1 písm. b) Tr. zákona, ale predmetom jej záväzku je zaplatenie sumy 26.000,-Eur s príslušenstvom.“
Sama skutočnosť, že obžalovaná s predmetnou nehnuteľnosťou nakladala takým spôsobom, že podala príslušnému Okresnému úradu Detva - katastrálny odbor, Návrh na začatie konania o povolenie vkladu vecných bremien - právo doživotného užívania nehnuteľností a Zmluvu o zriadení práva doživotného užívania nehnuteľností, spočívajúce v doživotnom užívaní v rozsahu zmluvy v prospech C. D., nezakladá jej trestnú zodpovednosť. Krajský súd v tejto súvislosti opätovne pripomína, že pri výklade skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania veriteľa, rozhodujúce pre skúmanie trestnej zodpovednosti páchateľa je, či svojim konaním, a to zaťažením nehnuteľnosti vecným bremenom zmaril uspokojenie svojho veriteľa, čo aj len čiastočne. Obžalovanej sa kladie za vinu, že zmarila uspokojenie svojho veriteľa a pritom mu spôsobila škodu vo výške 26 000 eur. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na závery znaleckého posudku znalca Ing. Andreja Oršina, podľa ktorých zápis vecného bremena nemá za následok nepredajnosť ohodnocovaných nehnuteľností, nehnuteľnosť sa dá predať tretej osobe, zápis vecného bremena však výrazne znižuje počet záujemcov o takúto nehnuteľnosť. Obžalovanou vlastnenú nehnuteľnosť aj po zohľadnení zníženia hodnoty nehnuteľnosti v dôsledku vecného bremena je možné predať pričom po odpočítaní sumy 45.079,83 Eur má táto nehnuteľnosť hodnotu 62.920,17 Eur. Okresný súd správne uviedol, že veriteľ sa mohol uspokojiť z iného majetku dlžníka - obžalovanej, keďže obžalovaná je vlastníčkou aj iných nehnuteľností ako aj osobného motorového vozidla, z predaja ktorých je možné uspokojiť pohľadávku veriteľa a taktiež je poberateľkou starobného dôchodku, z ktorého je jej v súvislosti s vedenou exekúciou pravidelne zrážaná suma na uspokojenie pohľadávky veriteľa. Krajský súd navyše k vyššie uvedenému dodáva, že rozsah exekúcie je limitovaný aj ustanovením § 61r Exekučného poriadku, keď exekúciu možno vykonať len v rozsahu nároku uvedeného v poverení na vykonanie exekúcie a trov exekúcie; to neplatí, ak sa exekúcia vykonáva predajom hnuteľnej veci, ktorá sa nedá rozdeliť, alebo predajom nehnuteľnosti a povinný nemá dostatok iného majetku, z ktorého by bolo možné nárok uspokojiť. Preto aj krajský súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci neboli zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona.
Na základe uvedeného krajský súd dospel k záveru, že okresný súd v danom prípade postupoval zákonne, keď obžalovanú A. B. oslobodil spod obžaloby Okresnej prokuratúry Zvolen sp. zn. 1 Pv 351/18/6611-13 zo dňa 11.10.2019, pričom okresný súd správne aplikoval ustanovenie § 285 písm. b) Tr. por., pretože žalovaný skutok nie je trestným činom.
Na základe uvedených skutočností dospel krajský súd k záveru, že prvostupňový súd rozhodol správnym a zákonným spôsobom a preto odvolanie prokurátora v zmysle ustanovenia § 319 ods. 1 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.