Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_19CoE-11-2021.pdf
PDF · 88.04 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoE/11/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v exekučnej veci oprávneného F., proti povinným 1/ U., 2/ U., o vymoženie 2 914,43 eur s príslušenstvom, na odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 6Er/1965/2013-58 zo dňa 28. decembra 2020 takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením neschválil rozvrh výťažku podľa zápisnice z rozvrhového pojednávania zo dňa 16.08.2016. V odôvodnení uviedol, že uznesením č. k. 6Er/1965/2013-22 zo dňa 01.12.2015 schválil príklep udelený na dražbe nehnuteľnosti konanej dňa 22.06.2015 na Exekútorskom úrade súdneho exekútora P.. G.. G. Q., F.. Zo zápisnice o rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti zo dňa 16.08.2016 vyplýva, že do rozvrhového pojednávania svoju pohľadávku okrem vymáhajúceho veriteľa prihlásil súdny exekútor U.. G.. G. Q., F.., pre: F., EX XXX/XXXX-XX, vo výške 5 812,33 eur. Súd prvej inštancie zistil, že súdny exekútor si uplatnil trovy exekučného konania v nesprávnej výške. Súdu nebolo známe, prečo súdny exekútor za základ na určenie jeho odmeny považuje sumu 1 653,41 eur. Súd je toho názoru, že základom pre výpočet odmeny súdneho exekútora je výška vymoženej pohľadávky (v súlade s § 4 ods. 1 vyhlášky), ktorá v predmetnom konaní predstavuje 2 795,83 eur, teda najvyššie podanie, ktoré urobil vydražiteľ na dražbe konanej dňa 22.06.2015. Okrem toho súdnym exekútorom uplatnená odmena za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti vo výške 201,00 eur (6 x 33,50 eur) spolu s 20 % DPH, t. j. celkovo spolu 241,20 eur, nie je správna. Na túto odmenu v zmysle § 6 vyhlášky vzniká súdnemu exekútorovi nárok v prípade zexekvovania nehnuteľnosti, na ktorú zriadil exekučné záložné právo. Keďže súdny exekútor reálne zexekvoval len jednu nehnuteľnosť, na ktorej zriadil exekučné záložné právo, patrí mu odmena vo výške 33,19 eur podľa § 6 vyhlášky spolu s 20 % DPH vo výške 6,64 Eur, t.j. spolu 39,83 eur. V odmene súdneho exekútora je subsumovaná aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou, t. j. aj spotrebovaný bežný kancelársky materiál, náklady na obstaranie ktorého sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti. Súd preto súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu za použitý papier, toner, obálky, úhradu za účtovnú firmu, spisový obal, spisové dosky, manipuláciu so spisom - náklady spojené s uložením spisu, za predtlačené poštové šeky a účtovné doklady, euroobaly, internet, webové služby, telefón, označené vo vyúčtovaní ako "ostatné" vo výške 203,85 eur, spolu s 20 % DPH celkovo 244,62 eur. Napokon súd prvej inštancie uviedol, že trovy exekúcie sa uspokojujú podľa § 157 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v prvom poradí, od výšky týchto trov závisí, v akom rozsahu budú uspokojené ostatné pohľadávky. Pokiaľ sú nesprávne vyčíslené trovy exekúcie (súdneho exekútora), nesprávny je celý rozvrh výťažku, takže aj v prípade, ak by inak súdny exekútor postupoval v súlade so zákonom, pochybenie pri vyčíslení trov exekúcie je dôvodom na neschválenie rozvrhu výťažku. Nakoľko rozvrh výťažku nebol vykonaný v súlade so zákonom, súd podľa §164 ods.1 Exekučného poriadku tento rozvrh výťažku neschválil.
2.1 Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie súdny exekútor a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že bola porušená zásada nemo iudex sine actore, došlo k neprípustnej tvorbe sudcovského práva, bola porušená zásada princípu právnej istoty a doktríny legitímneho očakávania a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa súdneho exekútora súd môže rozvrh výťažku neschváliť len z dvoch dôvodov. Prvý dôvod je vyhovenie námietkam proti rozvrhu podľa § 161 alebo § 162 Exekučného poriadku, druhým dôvodom je zistenie procesných vád (vád konania) rozvrhového pojednávania. Súd nesmie preskúmavať výsledok rozvrhu (súd sa nemá starať o práva účastníka konania, ak sa o ne nestará sám). Ak by súd rozvrh neschválil, exekútor by musel vykonať nové rozvrhové pojednávanie. Preto neschválenie rozvrhu musí byť postihnuté závažnou vadou, inak by rozhodnutie súdu bolo v rozpore s princípom hospodárnosti konania. Nakoľko neboli vznesené žiadne námietky proti rozvrhu a súd ani nezistil žiadnu procesnú vadu (vadu konania), mal rozvrh výťažku schváliť.
2.2 Ďalej súdny exekútor uviedol, že je v súlade so všeobecným princípom spravodlivosti počítať odmenu súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii zo základu, ktorý tvorí výšku vymoženej pohľadávky a nie vymáhanej pohľadávky. Rozvrhové konanie je samostatná časť exekučného konania v rámci spôsobu vykonania exekúcie predajom nehnuteľnosti. V rámci rozvrhu podľa § 157 je nutné použiť ustanovenia o výpočte odmeny exekútora podľa vyhlášky. Vyhláška upravuje spôsob výpočtu ako 20 % (s DPH 24 %), toto percento je rovnaké s percentom pri uspokojovaní z prijatého plnenia. Rozdiel je však v základe, z ktorých sa týchto 24 % vypočítava. Pri vyhláške je to vymožená pohľadávka, pri všeobecnom pravidle priority uspokojovania je to prijaté plnenie. Súdny exekútor poukázal na to, že ak by sa aplikoval postup podľa názoru súdu, tak by exekútor mal nárok na väčšiu odmenu ako si sám rozvrhol. Z tohto pohľadu exekútor kvituje objektívny prístup súdu, avšak sám exekútor väčšiu odmenu nežiadal, preto poukazuje na zásadu nemo iudex sine actore.
2.3 K súdom neschváleným trovám exekúcie za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti súdny exekútor citoval zákonné ustanovenia, v zmysle ktorých zákon a ani vyhláška nestanovujú pre nárok exekútora na odmenu za zriadenie exekučného záložného práva žiadnu ďalšiu podmienku, ako napr. predaj danej nehnuteľnosti. Záložné právo vzniká zexekvovaním nehnuteľnosti zápisom zriadenia exekučného záložného práva do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov. Exekútorský úrad vydal exekučný príkaz - príkaz na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť č. EX 845/2013-26 dňa 13.12.2013, č. EX 845/2013-29 dňa 13.12.2013 a č. EX 845/2013-32 dňa 13.12.2013, ktoré boli príslušnými okresnými úradmi zapísané na listy vlastníctva.
2.4 K hotovým výdavkom exekútor uviedol, že základom pojmu administratívna práca je samotná práca ako činnosť. Prídavné meno „administratívna“ určuje druh práce. V žiadnom prípade sa nejedná o hmotný statok. Náklad za prácu je mzda. Preto v odmene súdneho exekútora je zahrnutá len náhrada mzdy zamestnancov a nič iné, napr. hotové výdavky ako papier, toner, obálky, bankový poplatok, účtovná firma, účtovné doklady, spisový obal, náklady s uložením spisu, euroobal alebo predtlačené šeky. Tieto hotové výdavky nie sú explicitne uvedené v § 22 vyhlášky, avšak ich vymenovanie je len exemplifikatívne. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia a na judikatúru najvyšších súdnych autorít, podľa ktorej je nespravodlivé nepriznať exekútorovi náhradu výdavkov, ktoré zo svojho na vymoženie pohľadávky iného vynaložil.
3. K odvolaniu súdneho exekútora nebolo podané žiadne vyjadrenie.
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
5. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 164 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 rozvrh výťažku podlieha schváleniu exekučným súdom (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o rozvrhu výťažku je prípustné odvolanie.
7. Odvolací súd nesúhlasí s názorom súdneho exekútora, že pri schvaľovaní rozvrhu výťažku má súd prihliadať len na prípadné námietky účastníkov konania a na procesné vady, a nemá preskúmavať vecnú správnosť rozvrhu výťažku. Naopak, pokiaľ vyššie citované ustanovenie § 164 ods. 1 Exekučného poriadku ustanovuje schvaľovanie rozvrhu výťažku súdom, nestanovuje pre exekučný súd žiadne obmedzenia pri preskúmavaní rozvrhu výťažku. Takéto obmedzenie (len na preskúmanie procesných otázok) exekučnému súdu nevyplýva ani z iných ustanovení Exekučného poriadku. Súdny exekútor nie je pri vykonávaní exekúcie úplne autonómny, ale exekúciu vykonáva z poverenia súdu (preto označenie „súdny“ exekútor), a teda podlieha aj kontrole súdom vo fázach exekučného konania, v ktorých to ustanovuje zákon - jednou z týchto fáz, kde zákon predpokladá kontrolu súdom, je aj rozvrh výťažku z dražby nehnuteľnosti. Pri schvaľovaní rozvrhu výťažku teda exekučný súd skúma nielen procesné aspekty rozvrhového pojednávania, uskutočneného súdnym exekútorom, ale aj vecnú správnosť rozvrhu, predloženého exekútorom na schválenie. Ak je súčasťou rozvrhu aj náhrada trov exekúcie, má súd právo (a povinnosť) preskúmať aj dôvodnosť a výšku týchto trov.
8. Podľa § 196 Exekučného poriadku <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mjzhe2v6mrtgmxhaylsmftxeylgfuytsnq> v znení účinnom do 31.3.2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
9. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
10. Podľa § 6 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. <https://www.beck-online.sk/ bo/document-view.seam?documentId=pj5f6mjzhe2v6mryha> o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len „vyhláška“), odmena za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti je 33,19 eura za každú takto zexekvovanú nehnuteľnosť.
11. Je potrebné dať za pravdu súdnemu exekútorovi, že citovaný § 6 vyhlášky nepodmieňuje odmenu za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti predajom tejto nehnuteľnosti. Logickým výkladom je možné dospieť k záveru, že ak citované ustanovenie hovorí o „takto zexekvovanej nehnuteľnosti“, má tým na mysli nehnuteľnosť zexekvovanú zriadením exekučného záložného práva, nie až jej predajom. Tento výklad zodpovedá aj ustanoveniu § 167 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.3.2017), podľa ktorého sa na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností zriadi exekučné záložné právo „zexekvovaním nehnuteľnosti zápisom zriadenia exekučného záložného práva do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov“. Aj tu sa teda za „zexekvovanie nehnuteľnosti“ považuje už zápis zriadenia exekučného záložného práva do katastra nehnuteľností, nie až predaj tejto nehnuteľnosti.
12. Súdny exekútor teda má podľa § 6 vyhlášky právo na odmenu vo výške 33,19 eur + DPH (nie 33,50 eur + DPH, ako v preskúmavanej veci uvádzal súdny exekútor v špecifikácii trov exekúcie - podľa § 26 vyhlášky sa zaokrúhľuje až výsledná suma celej vypočítanej odmeny exekútora, nie každá položka osobitne; inak by boli tieto položky zaokrúhlené už priamo v ustanoveniach vyhlášky) za každú nehnuteľnosť, na ktorú zriadil exekučné záložné právo.
13. Na druhej strane však odvolací súd považuje úvahu súdu prvej inštancie o nároku súdneho exekútora na odmenu za exekvovanie nehnuteľností len v prípade ich predaja za racionálnu v tom zmysle (aj keď to súd prvej inštancie takto výslovne nevyjadril), že predajom nehnuteľnosti nemusí vždy dôjsť k vymoženiu celej pohľadávky, ktorá je predmetom exekúcie. V tomto prípade bola predmetná nehnuteľnosť vydražená za sumu 2 795,83 eur (z čoho odmena a náhrada hotových výdavkov exekútora majú podľa jeho vyúčtovania tvoriť 1 142,69 eur s DPH), pričom vymáhaná pohľadávka s príslušenstvom predstavuje 5 439,31 eur. Je teda zrejmé, že predajom tejto nehnuteľnosti sa exekúcia nekončí, ale bude pokračovať ďalej (ak nebude po 12 mesiacoch zastavená podľa zákona č. 233/2019 Z. z.). Nie je preto
na mieste, aby sa z výťažku z predaja jednej nehnuteľnosti uspokojili všetky trovy súdneho exekútora, vrátane trov, ktoré vznikli zriadením exekučného záložného práva na iné nehnuteľnosti, pokiaľ exekučné záložné právo na tieto nehnuteľnosti nebude skutočne vykonané predajom týchto nehnuteľností alebo nebude pohľadávka oprávneného inak úplne vymožená (pretože v takom prípade exekučné záložné právo na tieto nehnuteľnosti stratí svoj význam, teda ani nepôjde o trovy súdneho exekútora vedúce k účelnému vymáhaniu nároku podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku).
14. Odhliadnuc od toho, čo bolo uvedené vyššie v bode 13, aj keby sa mali z výťažku z predaja predmetnej nehnuteľnosti uspokojiť všetky trovy súdneho exekútora, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že súdny exekútor nesprávne vyčíslil svoju odmenu. Súdny exekútor v špecifikácii trov exekúcie v časti 2 (odmena za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti) uviedol počet nehnuteľností 6. Zo zoznamu nehnuteľností povinného, na ktorých bolo zriadené exekučné záložné právo, uvedeného v tej istej špecifikácii trov exekúcie, však vyplýva, že týchto nehnuteľností bolo len 5 (a to aj v prípade, ak by sa pozemky rovnakého druhu vedené na tom istom liste vlastníctva pod rôznymi parcelnými číslami považovali za samostatné nehnuteľnosti, čo môže byť sporné): išlo o parcelu reg. „E“ parc. č. XX/X v k. ú. P., parcely reg. „C“ parc. č. XXX/X a XXX/X v k. ú. W., stavbu súp. č. XXX v k. ú. W. a parcelu reg. „C“ parc. č. XXX/XX v k. ú. T.. Odmena súdneho exekútora za zriadenie exekučného záložného práva tak nemala byť 201,00 eur + DPH, ako uviedol súdny exekútor, ale 165,95 eur (5 x 33,19 eur) + DPH. Správne teda súd prvej inštancie dospel k záveru, že súdny exekútor nesprávne vypočítal svoje trovy. Keďže trovy súdneho exekútora sa uspokojujú z rozvrhu výťažku pred istinou vymáhanej pohľadávky (v zmysle § 157 ods. 1 písm. a/ a § 157 ods. 3 Exekučného poriadku), pričom v preskúmavanej veci nedošlo k uspokojeniu celej vymáhanej pohľadávky, nesprávny výpočet trov súdneho exekútora má vplyv aj na výpočet výšky (čiastočného) uspokojenia vymáhanej pohľadávky oprávneného a ostatných pohľadávok prihlásených do rozvrhového konania.
15. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, pričom už nebolo potrebné zaoberať sa správnosťou ostatných dôvodov, uvádzaných súdom prvej inštancie pre neschválenie rozvrhu.
16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).