Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/91/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v spore žalobcu: I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s., so sídlom Šoltésovej 2, Bratislava, IČO: 36 865 265, správca konkurznej podstaty úpadcu LEAM s.r.o., so sídlom Na Hriadkach 51, Bratislava, IČO: 36 722 219, proti žalovanému: T. F., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. X. E. XX, B., o vypratanie nehnuteľností a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV, č.k. -77 zo dňa 02.06.2021, jednomyseľne takto,

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie uznesením (i) žalovanému uložil povinnosť vypratať a protokolárne odovzdať k rukám správcu I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k.s., Šoltésovej 2, Bratislava, IČO: 36 865 265 (ďalej aj len „správca“) úpadcu

- spoločnosti LEAM s.r.o., Na Hriadkach 51, Bratislava, IČO: 36 722 219 (ďalej aj len „úpadca“), priestory nachádzajúce sa v stavbe, popis J., G., Q. Q. Č. XXXX, postavená na parc. reg. „C", parc. č.: XXXX/X a parc. č. XXXX/X, na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre katastrálne územie L. Z. V., H. B. - F..Č.. L. Z. V., H. B. D., veľkosť spoluvlastníckeho podielu úpadcu: 1/1, na adrese Na O., B. (ďalej aj len „stavba“), do 7 dní odo dňa vykonateľnosti uznesenia (výrok I), (ii) zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, v ktorej žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť vypratať a protokolárne odovzdať k rukám správcu úpadcu samostatný mezonetový apartmán označený ako apartmán č. X, nachádzajúci sa v 4. nadzemnom podlaží v stavbe (ďalej aj len ako „apartmán č. X“.) - majetok tvoriaci v rámci konkurzu vedeného voči úpadcovi oddelenú podstatu zabezpečeného veriteľa Prima banka Slovensko, a.s. (výrok II).

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. , , a , , , , , , , (ďalej len „“) a vecne tým, že žalobca sa žalobou zo dňa 29.01.2021 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vypratať a protokolárne odovzdať priestory nachádzajúce sa v stavbe - apartmán č. 3. V priebehu konania návrhom zo dňa 04.05.2021 žalobca žiadal o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť vypratať a protokolárne odovzdať správcovu úpadcu do 7 dní odo dňa doručenia uznesenia vyššie označené nehnuteľnosti - majetok tvoriaci v rámci konkurzu vedeného voči úpadcovi oddelenú podstatu zabezpečeného veriteľa Prima banka Slovensko, a.s. Návrh žalobca odôvodnil tým, že napriek neexistencii zmluvy o nájme a nájomného vzťahu medzi úpadcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom v celom rozsahu (nájom zanikol uplynutím doby dňa 31.12.2020, pozn. odvolacieho súdu: v uznesení je nesprávne uvedené 31.12.2021), napriek písomnej výzve správcu zo dňa 12.01.2021, žalovaný predmet nájmu nevypratal, počnúc dňom 01.01.2021 tak žalovaný užíva predmet nájmu bez súhlasu správcu a bez

akéhokoľvek právneho dôvodu, bez úhrady akejkoľvek odplaty spojenej s užívaním predmetu nájmu po skončení nájomného vzťahu a žalovaný neuhradil ani nájomné spojené s užívaním predmetu nájmu - nedoplatok na nájomnom ku dňu 31.12.2021 predstavuje sumu 2.400 eur. Predmet nájmu, ktorý je v rámci konkurzu súčasťou majetku patriaceho úpadcovi a tvorí oddelenú podstatu veriteľa Prima banka Slovensko a.s., sa už viac ako 3 mesiace nachádza v dispozícii žalovaného, ktorý nie je oprávnený disponovať s predmetom nájmu. Správca pristúpil k speňažovaniu nehnuteľností v rámci konkurzu, prvé kolo dražby nehnuteľností v zmysle oznámenia o dražbe zn. 076/2020 dňa 15.12.2020 podľa ust. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) nedopadlo úspešne, nehnuteľnosti sa nepodarilo vydražiť, a správca listom zo dňa 17.12.2020 požiadal zabezpečeného veriteľa o uloženie záväzného pokynu na vykonanie druhého kola dražby nehnuteľnosti, ktorý doposiaľ udelený nebol. Predmet nájmu tvoriaci súčasť nehnuteľností sa tak bez právneho dôvodu od 01.01.2021 nachádza v dispozícií žalovaného, ktorý žiadnym spôsobom nereagoval na výzvu správcu na vypratanie predmetu nájmu po skončení nájomného vzťahu, ani na výzvu správcu na zaplatenie nedoplatku na nájomnom, neuhrádza žiadnu odplatu za ďalšie užívanie predmetu nájmu po skončení nájomného vzťahu, čo predstavuje v rámci konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu nezákonný a neželaný právny stav. Správca sa domnieva, že tento v súčasnej dobe pretrvávajúci nezákonný stav by mohol v prípade zorganizovania v poradí druhého, resp. ďalších kôl dražieb nehnuteľností, po uložení záväzného pokynu zo strany zabezpečeného veriteľa, odradiť prípadných potenciálnych záujemcov od nadobudnutia nehnuteľností, v dôsledku čoho by sa nehnuteľnosti v rámci dražby nepodarilo speňažiť a je toho názoru, že súčasný skutkový a právny stav podstatne sťažuje, až marí speňažovanie nehnuteľností v rámci konkurzu za predpokladu, ak by predmet nájmu tvoriaci súčasť nehnuteľností naďalej zo strany žalovaného zostal v konkurze nevyprataný a formálne neodovzdaný k rukám správcu. Správca nemá zabezpečený prístup do predmetu nájmu, nedisponuje ani kľúčmi, v dôsledku čoho správca nevie zabezpečiť vykonanie obhliadok pre potenciálnych záujemcov v čase pred konaním dražby nehnuteľností, čo tiež marí speňažovanie nehnuteľností a odrádza prípadných záujemcov o nadobudnutie tohto majetku úpadcu. Každým ďalším neúspešným kolom dražby nehnuteľností by sa suma najnižšieho podania postupne znižovala, v dôsledku čoho by mohla v konkurze nastať situácia, že nehnuteľnosti by boli vydražené za oveľa nižšiu sumu ako je ich všeobecná hodnota stanovená znaleckým posudkom, čo by sa prejavilo v ukrátení uspokojenia zistenej zabezpečenej pohľadávky zabezpečeného veriteľa prihlásenej do konkurzu, ukrátenie uspokojenia zistenej zabezpečenej pohľadávky zabezpečeného veriteľa sa prejavuje aj v neuhradenom nájomnom za užívanie predmetu nájmu tvoriacej súčasť nehnuteľností a nevykonanej úhrady ďalšej odplaty po skončení nájomného vzťahu žalovaným. Podľa žalobcu nemožno vylúčiť existenciu potenciálneho rizika vzniku prieťahov zo strany žalovaného spojených s odovzdávaním predmetu nájmu tvoriaceho súčasť speňažených nehnuteľností v prípade úspešnej dražby nehnuteľností v rámci konkurzu k rukám vydražiteľa v rozpore s ust. o dobrovoľných dražbách a o doplnení o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), čím by bol ohrozený až znemožnený výkon vlastníckeho práva vydražiteľa k nehnuteľnostiam. Správca mal za to, že nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému spočívajúce vo vyprataní a protokolárnom odovzdaní predmetu nájmu, ktorý je súčasťou nehnuteľností v konkurze tvoriacich oddelenú podstatu zabezpečeného veriteľa k rukám správcu sa javí za daných okolností ako jediné možné riešenie vzniknutého a toho času pretrvávajúceho nezákonného stavu. Do dňa podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predmet nájmu tvoriaci súčasť nehnuteľností nebol žalovaným vyprataný a protokolárne odovzdaný k rukám správcu úpadcu, preto sa javí nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému ako jediné možné riešenie úpravy pomerov medzi úpadcom a žalovaným.

3. Súd prvej inštancie sa po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a s listinami pripojenými k návrhu stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného žalobcom (aj v odôvodnení nariadenia neodkladného opatrenia výrokom I), ktorý podľa súdu prvej inštancie odôvodňoval potrebu nariadenia neodkladného opatrenia tým, že žalovaný napriek neexistencii zmluvy o nájme a nájomného vzťahu s úpadcom, predmet nájmu nevypratal, protokolárne neodovzdal k rukám správcu a užíva ho bez súhlasu správcu a bez akéhokoľvek právneho dôvodu, bez úhrady akejkoľvek odplaty spojenej s užívaním predmetu nájmu po skončení nájomného vzťahu a dlžného nájomného do času skončenia nájomného vzťahu. S poukazom na žalobcom uvedené skutočnosti súd prvej inštancie dovodil, že v predmetnom konaní žalobca listinnými dôkazmi osvedčil základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa

má poskytnúť predbežná ochrana, a sú tak splnené podmienky pre okamžitý zásah súdu vo forme nariadenia neodkladného opatrenia voči žalovanému v rozsahu, v akom pomery upravil.

4. Vo vzťahu k časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia k nehnuteľnosti -samostatný mezonetový apartmán označený ako apartmán č. 3 nachádzajúci sa v 4. nadzemnom podlaží v stavbe

- majetok tvoriaci v rámci konkurzu vedeného voči úpadcovi oddelenú podstatu zabezpečeného veriteľa Prima banka Slovensko, a.s., žalobca podľa súdu prvej inštancie nepreukázal o akú nehnuteľnosť, resp. o aký charakter priestorov sa jedná, či sa jedná o samostatnú bytovú jednotku, keď z úvodného ustanovenia nájomnej zmluvy vyplýva, že sa v čase podpisu zmluvy jednalo o holobyt a tento bol prenajatý za účelom vykonávania príslušných administratívnych prác súvisiacich s výkonom podnikateľskej činnosti, pričom z obsahu žaloby vo veci samej ako aj z obsahu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vyplýva, že žalovaný je bytom Na O. XX, B.. Z obsahu LV č. XXXX podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že sa jedná o holobyt, stavba je ale popísaná ako „reštaurácia, fitnes“. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k úprave pomerov k apartmánu č. 3 neosvedčil pravdepodobnosť nároku, ktorého ochrany sa v konaní domáha, z listinných dôkazov založených v spise súd prvej inštancie nemal preukázanú samotnú existenciu nároku navrhovateľa (mezonet č. 3 nie je uvedený na LV), preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti zamietol.

5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, poprel nárok žalobcu a žiadal žalobu zamietnuť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania ( ) možno konštatovať, že v ňom namietal s poukazom na čl. III Nájomnej zmluvy zo dňa 15.02.2012 (pozn. odvolacieho súdu: žalovaný nesprávne uvádza dátum „15.02.2021“) a ust. (ďalej len „“), že nájomná zmluva sa týkala len jedného priestoru, žalovaný nikdy neužíval ani jeden priestor nachádzajúci sa v stavbe (reštaurácia, fitnes). Naviac namietal, že vydané uznesenie postráda základnú podmienku neodkladnosti úpravy pomerov a dočasnosť, uznesením dochádza k vážnemu zásahu do užívacích práv žalovaného s konečným dôsledkom - vyprataním dochádza k akejkoľvek nemožnosti užívať nehnuteľnosť pro futuro. Žaloba o vypratanie nie je dôvodná a nájom sa obnovil na ďalšie obdobie, keďže žalobca nepodal žalobu riadne a včas, a nájomný vzťah trvá. Uznesenie má podľa žalovaného plniť vyslovene dočasnú úpravu pomerov, avšak tak ako je naformulované, spôsobuje trvalú a nenapraviteľnú direktívu voči žalovanému, keď vyprataním nehnuteľností bez toho, aby bolo rozhodnuté vo veci samej, dotvára konečnú podobu samotného rozsudku, nie jeho dočasnú úpravu. 6. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc z ust. , , , posudzujúc odvolanie žalovaného podľa jeho obsahu, dospel k záveru, že žalovaný odvolaním napadol výrok I uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie v časti návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Pričom výrok II, ktorým súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, ako odvolaním nenapadnutý, nadobudol právoplatnosť. 7. Odvolací súd po preskúmaní odvolania voči uzneseniu súdu prvej inštancie v napadnutej časti dospel k záveru, že neodkladná úprava pomerov vydaním navrhovaného neodkladného opatrenia v rozsahu, v akom súd prvej inštancie návrhu žalobcu výrokom I vyhovel, je v preskúmavanej veci z povahy veci neprípustná. 8. Podľa ust. , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa ust. , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa ust. , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

11. Podľa ust. , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

12. Podľa ust. , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

13. Podľa ust. , ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

14. Podľa ust. , nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

15. Podľa ust. , nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.

16. Podľa ust. , ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.

17. Nariadiť neodkladné opatrenie podľa citovaných ustanovení je možné, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a zároveň dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie.

18. Neodkladné opatrenie predstavuje inštitút osobitnej povahy, čomu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. súd rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, nakoľko pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti.

19. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné.

20. Odvolací súd zdôrazňuje, že pre úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, sa vyžaduje preukázanie existencie/danosti hmotnoprávneho nároku (práva), ohľadne ktorého majú byť upravené pomery strán sporu (tzv. osvedčenie nároku) tak, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia, musí navrhovateľ neodkladného opatrenia preukázať, z čoho, t.j. z akých okolností vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia a musí deklarovať opodstatnenie nároku vo veci samej alebo neodkladného opatrenia, ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami; musí preukázať, že uplatňovanie nároku vo veci samej alebo neodkladného opatrenia, ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami obstojí, že z jeho strany nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Navrhovateľ neodkladného opatrenia má tak dôkaznú povinnosť pokiaľ ide o skutočnosti preukazujúce, že je daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia a zároveň má povinnosť tvrdenia, čo sa týka skutočností odôvodňujúcich navrhované neodkladné opatrenie.

21. Prijatím s účinnosťou od 01.07.2016 sa zmenila koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení oproti právnej úprave . Nová právna úprava upustila od koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí

nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Zároveň nová právna úprava pripúšťa nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej ( ), na rozdiel od úpravy podľa , pri ktorej dočasnosť predbežných opatrení v zásade vylučovala možnosť výroku, ktorý by bol obsahovo totožný s výrokom vo veci samej - účelom predbežných opatrení v občianskom súdnom konaní bola totiž provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci samej; dočasné rozhodnutie mohlo slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Zásadne nebolo prípustné nariadiť predbežné opatrenie, ktorým by sa vyvolal stav, ktorý by úplne znemožňoval alebo len s nepomernými ťažkosťami umožňoval obnoviť pôvodný stav; bolo preto napr. vylúčené nariadiť predbežným opatrením užívateľovi bytu povinnosť ho vypratať pred tým, ako budú dané všetky predpoklady pre výkon rozhodnutia o vyprataní a to aj za situácie, že by užívateľ byt obýval iba občas a bytové pomery majiteľa bytu boli tiesnivé (R 88/1953).

22. Neskorší vývoj právnej úpravy umožnil nariadenie predbežného opatrenia so zhodným obsahom ako v rozhodnutí vo veci samej napr. vo veciach týkajúcich sa práv duševného vlastníctva (na základe o ochranných známkach, o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach, o dizajnoch, o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov); nariadiť predbežné opatrenie však bolo prípustné, iba za predpokladu, že akékoľvek oneskorenie by navrhovateľovi spôsobilo ťažko napraviteľnú majetkovú či nemajetkovú ujmu.

23. Vychádzajúc zo zmyslu a sledovaného účelu ust. vyjadreného v dôvodovej správe k , že navrhovaná právna úprava vychádza z doterajšej judikatúrnej a doktrinálnej línie predbežných opatrení, predovšetkým v otázke zhody tzv. petitu (žalobného návrhu) neodkladného opatrenia a petitu žaloby vo veci samej, kedy súd posúdi, či oba petity môžu znieť totožne s ohľadom na kritérium povahy veci, ktorého všeobecnosť umožňuje súdu individualizovať procesný postup v jednotlivých prípadoch, možno dospieť k záveru, že niet rozumného dôvodu odkloniť sa od zásadnej výnimočnosti nariadenia totožného neodkladného opatrenia s výrokom rozhodnutia vo veci samej.

24. Súd pri posudzovaní tejto otázky musí vždy individuálne vyhodnotiť, či povaha prejednávanej veci pripúšťa nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia z hľadiska totožnosti výrokov; hoci s prihliadnutím na ust. nemožno abstraktne vymedziť, ktoré subjektívne nároky svojou povahou pripúšťajú nariadenie neodkladného opatrenia s výrokom totožným vo veci samej, s akcentom na vyššie uvedené aplikačné závery súdov pôjde spravidla o špecifické zdržovacie nároky, pri ktorých však musia byť súčasne splnené podmienky nariadenia neodkladného opatrenia podľa ust. . Okruh potenciálnych nárokov z daného hľadiska tým nie je vyčerpaný a argumentačne udržateľný právny záver v konkrétnej veci si vždy vyžaduje zohľadnenie relevantných okolností prípadu, avšak z povahy veci je zrejmé, že takéto rozhodnutia neprichádzajú do úvahy v prípade určovacích žalôb, žalôb o splnenie povinnosti a pod.

25. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzavreli dňa 15.02.2012 nájomnú zmluvu, predmetom nájmu podľa ktorej bol apartmán č. 3 nachádzajúci sa v stavbe (so súp. č. XXXX, J., G.), po uzavretí dodatku č. 1 dňa 31.10.2019 s dobou trvania nájmu na dobu určitú do 31.12.2020. Po skončení nájmu žalobca podal dňa 29.01.2021 na Okresný súd Bratislava IV žalobu o vypratanie o odovzdanie nehnuteľnosti - apartmánu č. 3 správcovi úpadcu potom, čo žalobca neúspešne vyzval žalovaného výzvou zo dňa 12.01.2021 na jeho vypratanie. Nemožno tak prisvedčiť odvolacej námietke žalovaného o neosvedčení podania žaloby v súlade s ust. , a teda o obnovení (trvaní) nájomného vzťahu.

26. Podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak podľa názoru odvolacieho súdu žalobca osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana nariadeným neodkladným opatrením.

27. Odvolací súd však považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vôbec nekonkretizuje a teda neosvedčuje, v čom má spočívať nevyhnutnosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu ako jedného z predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia. Žalobca totiž v návrhu iba stručne opakuje skutkový a právny stav žaloby spočívajúci v užívaní predmetných nehnuteľností žalovaným bez právneho dôvodu a žalobca len

vyjadruje svoje domnienky príp. obavy, viažuce sa na hypotetické skutočnosti (odradenie prípadných potenciálnych záujemcov od nadobudnutia nehnuteľností v dražbe bez vypratania a formálneho odovzdania predmetu nájmu správcovi a bez prístupu do predmetu nájmu na vykonanie obhliadok pre potenciálnych záujemcov v čase pred konaním dražby nehnuteľností, marenie speňažovania potom, čo bude uložený záväzný pokyn zo strany zabezpečeného veriteľa (ktorý ale uložený ku dňu vydania neodkladného opatrenia nebol), sťaženie alebo nemožnosť speňažiť nehnuteľnosti v rámci dražby, možné znižovanie sumy najnižšieho podania ďalšou dražbou, potenciálne riziko vzniku prieťahov zo strany žalovaného s odovzdávaním predmetu nájmu a pod.).

28. Bez ohľadu na neosvedčenie jedného zo zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa ods. 27 je odvolací súd názoru, že vzhľadom na právnu úpravu obsiahnutú v ust. a vyššie citované interpretačné, ako aj aplikačné východiská, povaha prejednávanej veci nepripúšťa vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia, pretože ide priamo o nárok na splnenie povinnosti [ v spojení s ] o vypratanie nehnuteľností, kedy až právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktoré je zavŕšením civilného sporového konania (na základe riadne vykonaného dokazovania v konaní vo veci samej), konštatuje celkovú opodstatnenosť uplatneného nároku. Vyhovením navrhovanému neodkladnému opatreniu, by konanie vo veci samej úplne stratilo svoj zmysel; vypratanie predmetných nehnuteľností na základe neodkladného opatrenia, by len s nepomernými ťažkosťami umožňovalo obnoviť pôvodný stav. Odvolacie námietky žalovaného v uvedenom rozsahu tak vyhodnotil odvolací súd ako dôvodné.

29. Na uvedenom základe odvolací súd po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti v zmysle ust. zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

30. V záujme vysporiadania sa s odvolacou argumentáciou žalovaného považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že z obsahu spisu je zrejmé, že napriek tomu, že apartmán č. 3 nie je zapísaný v časti majetková podstata na LV č. XXXX pre k.ú. L. Z. V. ako samostatný nebytový priestor (predmetom zápisu je len stavba so súp. č. XXXX, reštaurácia, fitnes a pozemky), z nájomnej zmluvy je možné dovodiť, že žalovaný na jej základe ako predmet nájmu užíval priestor nachádzajúci sa v stavbe označený ako „apartmán č. 3 - holobyt“ (čl. I a II nájomnej zmluvy). Správne tak namietal žalovaný v podanom odvolaní, že nájomná zmluva sa týka len jedného konkrétneho priestoru (nie celej stavby, ani iného alebo ďalšieho v nej sa nachádzajúceho priestoru). V danom prípade išlo len o presné označenie a vymedzenie vypratávanej nehnuteľnosti (apartmán č. X nachádzajúci sa v stavbe vo vlastníctve úpadcu, ktorá stavba predstavuje majetok tvoriacu oddelenú podstatu zabezpečeného veriteľa Prima banka Slovensko, a.s.).

31. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( a ).

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).