Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Ek/2032/2025

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. X, XXX XX D., práv. zast.: JUDr. Marek Gula, so sídlom Hlavná 29, 080 01 Prešov, IČO: 42 078 458, proti povinnému: E. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G. H. XX, XXX XX G. H., o vymoženie pohľadávky vo výške 3.235,-Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Štefan Šviderský, so sídlom exekútorského úradu Ul. Hronského 1811, 093 45 Vranov n/Topľou pod sp. zn. 178EX 801/25, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 17. 10. 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 17. 10. 2025 z a m i e t a.

II. Oprávnenej sa nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 17. 10. 2025 n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 17. 10. 2025 vyššia súdna úradníčka zamietla návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že návrh povinného na zastavenie exekúcie síce bol podaný včas, avšak nie je dôvodný. Poukázala na to, že návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Ustanovenie Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. K tvrdeniam povinného, že začal v roku 2025 oprávnenej svoj dlh splácať, pričom dokonca platil nad rámec nároku priznaného exekučným titul, vyššia súdna úradníčka uviedla, že povinný dostatočným spôsobom nepreukázal, že oprávnenej skutočne uhrádzal pohľadávku, a teda náhradu škody, ktorá jej bola priznaná exekučným titulom, a to ani čiastočne. Tvrdenia povinného ani nekorešpondovali s predloženými prílohami, nakoľko uviedol, že pohľadávku začal splácať v roku 2025, hoci predložené prílohy preukazujú detaily transakcií uskutočnených už v roku 2024, pričom konkrétne

platba zo dňa 09. 06. 2024 bola uskutočnená ešte pred škodovou udalosťou, a teda aj pred vznikom exekučného titulu. Ďalším dôvodom, pre ktorý mala vyššia súdna úradníčka pochybnosti, že sa jedná o úhrady predmetnej pohľadávky je aj tá skutočnosť, že povinný nijakým spôsobom pri jednotlivých platbách oprávnenej neuviedol, že sa jedná o splnenie pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu

- napríklad tak mohol urobiť, prostredníctvom poznámky k platbe, kde by uviedol, že tou ktorou platbou uhrádza oprávnenej predmetnú náhradu škody. Taktiež je dôležité podotknúť, že povinnému bola uložená povinnosť nahradiť oprávnenej škodu, ktorú jej svojím konaním spôsobil, a to vo výške 3.235,-Eur, pričom povinnému exekučným titulom nebol priznaný splátkový kalendár. Povinný taktiež nepredložil ani žiadnu dohodu s oprávnenou, z ktorej by vyplývalo, že si dohodli postupné splácanie dlhu v nižších splátkach. Žiadna z predložených platieb povinného voči oprávnenej neobsahuje platbu vo výške 3.235,-Eur, teda vyššia súdna úradníčka dospela k záveru, že exekúcia je vedená dôvodne. Súdny exekútor vydá upovedomenie o ukončení exekúcie až po tom, čo povinný uhradí pohľadávku vo výške 3.235,-Eur, spolu s trovami exekúcie (trovy exekučného konania oprávnenej + trovy súdneho exekútora - jeho odmena).

2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť povinný, v ktorej uviedol, že exekučný titul som rešpektoval a aj ho rešpektuje, preto sa správal v súlade s výrokom a spôsobenú škodu chcel oprávnenej uhradiť. Je pravdou, že exekučným titulom mu nebol priznaný splátkový kalendár a nemá ani s oprávnenou podpísanú dohodu o postupnom splácaní dlhu, avšak s oprávnenou žili ako partneri (priznáva to aj oprávnená, kedy uvádza, že chodili spolu na dovolenky a podobne) a mali ústnu dohodu zo septembra 2024, kedy sa rozchádzali. Nemal finančné prostriedky, aby oprávnenej mohol uhradiť škodu naraz (v jednorázovej úhrade vo výške 3.235,- Eur), avšak v tom čase pracoval, tak sa dohodli, že bude uhrádzať v čiastkach podľa jeho možností a schopností. Nie sú pravdivé tvrdenie oprávnenej uvedené vo vyjadrení k návrhu. Sú účelové, tendenčné a zavádzajúce. Povinný prispieval aj na spoločnú dovolenku, aj na spoločné pobyty, ale nemohlo to byť deklarovaných 4.777,- Eur. Je si vedomý toho, že dôkazné bremeno je na povinnom a bolo jeho chybou a nerozvážnosťou, že do poznámok neuvádzal účel platby, ale s oprávnenou nie sú partneri a nežijú v spoločnej domácnosti od septembra 2024 (po incidente, ktorého výsledkom bol exekučný titul), teda účelom platieb na účet oprávnenej po septembri 2024 nemôžu byť spoločné dovolenky, pobyty, prevoz áut a podobne, ako to uvádza oprávnená. Napokon, povinný uviedol, že v návrhu na zastavenie exekúcie omylom a neúmyselne uviedol aj úhradu zo dňa 09. 06. 2024 na sumu vo výške 115,- Eur, ktorá, tak ako to správne uviedol Okresný súd, bola uskutočnená ešte pred škodovou udalosťou. V tomto smere bol neopatrný a naletel oprávnenej, ale požadovaný nárok má uhradený. Súdu zároveň predložil v prílohe tejto sťažnosti fotokópie ďalších jednotlivých vykonaných úhrad v prospech oprávnenej. Na základe vyššie uvedeného je nepochybné, že nárok oprávnenej požadovaný v tejto exekúcii (istina vo výške 3.235,- Eur a trovy exekúcie oprávnenej vo výške 150,85,- Eur) je uhradený. Povinný nemôže predsa oprávnenej 2x zaplatiť za jednu spôsobenú škodu.

3. Oprávnená vo vyjadrení k podanej sťažnosti uviedla, že sťažnosť povinného, ako aj návrh povinného na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný a účelový. Povinný uplatnením týchto právnych prostriedkov má záujem iba predlžovať exekučné konanie. Jej pohľadávka nebola zo strany povinného ani čiastočne uhradená. S ohľadom na obsah podaní povinného je nutné zdôrazniť, že povinný v tomto konaní postupuje spôsobom, že najskôr súdnemu exekútorovi a následne súdu predkladá náhodilé doklady o prevodoch finančných prostriedkov zo svojich účtov, pri ktorých tvrdí, že týmito platbami mal uhradiť vymáhanú pohľadávku oprávneného v tomto exekučnom konaní. Už vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie oprávnená špecifikovala viaceré skutkové okolnosti, ktoré jednoznačne vylučujú, že tieto prevody finančných prostriedkov mali niečo spoločné s pohľadávkou, ktorá je vymáhaná v tomto exekučnom konaní. Aj napriek skutočnosti, že povinnému bolo doručené napadnuté uznesenie, povinný opakovane k sťažnosti prikladá ďalšie potvrdenia o prevodoch finančných prostriedkov, u ktorých je zjavné, že tieto ani časovo nemôžu súvisieť s vymáhanou pohľadávkou, a to jednoduchým porovnaním dátumu prevodu a dátumu vydania exekučného titulu, ktorým bola uložená povinnosť povinnému uhradiť oprávnenej ako poškodenej náhradu škody. Keďže v ostatnom období prebehla určitá komunikácia medzi oprávnenou a povinným, oprávnená zdôraznila, že povinný dňa 13. 06. 2025, a to po opakovanej výzve oprávnenej na úhradu vymáhanej pohľadávky (oprávnená: „Vieš veľmi dobre už dlhé obdobie koľko máš zaplatiť.. 4000 € za rozbité motorky prilby seny kombinézu a 4200 € rapidka“, v tejto súvislosti poznamenala, že exekučným titulom bola priznaná oprávnenej iba čiastočná náhrada škody, ktorú jej povinný spôsobil), uviedol, že „Motorky neriešim“. Predmetná správa je časovo datovaná po dátumoch jednotlivých prevodoch finančných prostriedkov, ktoré povinný označil

v sťažnosti, ako aj v návrhu na zastavenie exekúcie. Z uvedeného a z postoja povinného je jednoznačne zrejmé, že povinný svoju argumentáciu prispôsobuje a v tomto konaní podáva klamlivé a nepravdivé tvrdenia o tom, že mal uhradiť vymáhanú pohľadávku. Tento záver je jednoznačne podporený aj tou skutočnosťou, že pokiaľ dlžník by mal v záujme tvrdiť a preukazovať relevantné skutočnosti, predloží do konania iba takú skutkovú argumentáciu, z ktorej by malo byť zrejmé, že mal uhradiť konkrétnu pohľadávku, a to s rešpektovaním jej špecifikácie (označenie tej ktorej úhrady, a to v nadväznosti na určitú pohľadávku, výška pohľadávky, časové okolnosti vzniku pohľadávky a pod.). Zdá sa nelogické, že povinný má vedomosť o vymáhanej pohľadávke, avšak do konania predkladá doklady, ktoré znejú na sumy, ktoré sú v súhrne vyššie než je vymáhaná pohľadávka v tomto exekučnom konaní.

4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6. Podľa a 2 , proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

7. Podľa , o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie

8. Podľa , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

9. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná ( a 2 ), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti ( , CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi podanej sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania ( Exekučného poriadku) dospel k záveru, že táto sťažnosť nie je dôvodná, a preto ju v celom rozsahu zamietol.

10. Treba konštatovať, že vyššia súdna úradníčka správne zistila skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobila aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnila. Po preskúmaní podanej sťažnosti a obsahu súdneho spisu aj súd prvej inštancie musí konštatovať, že nezistil dôvody pre zastavenie exekúcie. Naopak, napriek nesúhlasu povinného dospel k záveru, že predmetná exekúcia sa začala a je vedená dôvodne, pričom sťažnostný súd v plnom rozsahu súhlasí so závermi prezentovanými vyššou súdnou úradníčkou v napadnutom uznesení. Skutočnosť, že súd nerozhodol a svoje rozhodnutie neodôvodnil podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv.

11. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky súd prvej inštancie nad rámec, vychádzajúc z podanej sťažnosti, dopĺňa, že v danom prípade tvrdeniu povinného o tom, že uhradil pohľadávku vyplývajúcu z exekučného titulu za stavu, že úhradu bez existencie dôvodných pochybností nepreukázal, nemožno priznať ochranu v podobe zastavenia exekúcie. Treba zdôrazniť, že v exekučnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada, ktorá znamená, že strana (účastník exekučného konania) má jednak povinnosť tvrdenia a jednak dôkaznú povinnosť. Teória procesného práva totiž podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien, jednak bremena tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremena tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie , v zmysle ktorého sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy opravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom viedlo k záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť a dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka

nie je preukázané na základe navrhnutých a vykonaných dôkazov, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

12. Premietnutím uvedeného na prejednávanú vec súd prvej inštancie dospel k záveru, že povinný v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie neuniesol dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, že pohľadávku v zmysle exekučného titulu uhradil. Hoci povinný do konania doložil potvrdenia o čiastkových úhradách a výpisoch z účtu, z ktorých vyplynulo, že oprávnenej na jej účet zaslal sumu prevyšujúcu vymáhanú pohľadávku, vyššia súdna úradníčka správne poukázala na to, že ani jednu z týchto platieb povinný neoznačil ako platbu určenú na exekučný titul. Za iných okolností by síce potvrdenia o čiastkových úhradách boli dostatočným dôkazom na preukázanie zániku vymáhanej pohľadávky aj bez uvedenia účelu platby, avšak na platby povinného na účet oprávnenej nemožno v okolnostiach prejednávanej veci nahliadať izolovane. Súdu prvej inštancie totiž neušlo pozornosti, že medzi účtom oprávnenej a účtom povinného sa uskutočňovali počas dlhšieho obdobia viaceré bankové prevody (vklady a výber v rôznych sumách). Prebiehal medzi nimi čulý platobný styk odôvodnený najmä tým, že oprávnená a povinný mali v minulosti blízky vzťah. V takomto prípade tak bolo nanajvýš žiaduce, aby v prípade, ak povinný plnil exekučný titul, teda platby vykonával na vymáhanú pohľadávku, tieto platby aj tak označil. Práve v tejto súvislosti totiž oprávnená ďalej poukázala na to, že povinný voči nej mal aj iné dlhy (záväzky), čo preukázala i listinnými dôkazmi. Uvedeným tak bola obrana povinného spočívajúca v splnení vymáhanej pohľadávky relevantne spochybnená, pričom povinný už ďalej (v rámci sťažnostného konania) tieto pochybnosti neodstránil. Tým, že povinný svoje platby neoznačil účelom platby, nekonal v súlade so zásadou„vigilantibus iura scripta sunt“ t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V dôsledku uvedeného tak súd prvej inštancie musel prijať záver o tom, že povinný jednoznačne nepreukázal splnenie vymáhanej pohľadávky.

13. Uvedenými úvahami preto sťažnostný súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 17. 10. 2025, a preto túto sťažnosť zamietol v celom rozsahu, keď povinný neuviedol a nepreukázal v podanom návrhu na zastavenie exekúcie a ani v podanej sťažnosti žiadne skutočnosti odôvodňujúce v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu.

14. O trovách sťažnostného konania súd rozhodoval s poukazom na v spojení s a nasl. Exekučného poriadku. Pretože súd prvej inštancie sťažnosť povinného zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti by súd priznal oprávnenej ako úspešnej strane. Nakoľko však z exekučného spisu vyplýva, že oprávnenej žiadne trovy v súvislosti s konaním o sťažnosti povinného nevznikli (v rámci vyjadrenia k podanej sťažnosti si žiadne trovy neuplatnila), súd v súlade s princípom uvedeným v článku 17 , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodol tak, že oprávnenej náhradu trov konania o sťažnosti nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).