Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_59Ek-644-2026.pdf
PDF · 70.97 KB
Case nature
Subarea
59Ek/644/2026
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/ XX, XXX XX C. B., právne zastúpený JUDr. Jozefom Tomkom, advokátom so sídlom Floriánova 2, 080 01 Prešov, proti povinnému B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. F. XXX, XXX XX D. E. F., o vymoženie výživného, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto
r o z h o d o l :
Návrh oprávneného na vykonanie exekúcie z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 10.03.2026 domáhal od povinného vymoženia zameškaného výživného ku dňu podania návrhu vo výške 1.000,- eur a bežného výživného v sume 250,- eur mesačne do budúcna na podklade exekučného titulu – rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 30P/229/2019-35 zo dňa 27.11.2019.
2. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu.
3. Podľa § 48 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.
4. Podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
5. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.
6. Podľa § 53 ods. 4 prvá veta Exekučného poriadku súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti.
7. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8. Podľa § 61 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
9. Podľa § 67 CSP každý môže pred súdom samostatne konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony.
10. Podľa § 68 ods. 1 CSP v rozsahu, v akom nemá fyzická osoba spôsobilosť samostatne konať pred súdom, koná za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník.
11. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.
12. Podľa § 8 ods. 1 OZ spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou.
13. Podľa § 8 ods. 2 OZ plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku. Pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva. Takto nadobudnutá plnoletosť sa nestráca ani zánikom manželstva ani vyhlásením manželstva za neplatné.
14. Podľa § 9 OZ maloletí majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku.
15. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé.
16. Exekučný súd po oboznámení sa s obsahom návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu zistil, že exekučným titulom bolo rozhodnuté o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode tak, že otcovi maloletých (povinný v tomto konaní) bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého G. B., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 250,- eur mesačne, na maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 150,- eur mesačne a na maloletého H. B., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 100,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky maloletých A. B., nar. XX.XX.XXXX (oprávnená v tomto konaní) a to počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva.
17. Exekučný súd ďalej konštatuje, že v návrhu na vykonanie exekúcie je ako oprávnený označená matka maloletých, ktorá k vymáhanému nároku pokiaľ ide o bežné výživné uviedla, že ide o výživné na maloletého H. B., nar. XX.XX.XXXX v sume 100,- eur mesačne a na maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX v sume 150,- eur mesačne.
18. Pre označenie stavu, kedy je jedna strana subjektom práva a opačná procesná strana subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom konania, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Vykonanie exekúcie teda prichádza do úvahy len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna legitimácia), a iba v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna legitimácia). Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom oprávnenia vyplývajúceho z exekučného titulu (oprávnený), objektívne nie je nositeľom oprávnenia o ktoré v konaní ide a o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o ktorom oprávnený tvrdí, že je nositeľom povinnosti vyplývajúcej z exekučného titulu (povinný), nie je nositeľom povinnosti, ktorá je predmetom konania. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je preto imanentnou súčasťou exekučného konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma z úradnej povinnosti (ex offo), kde zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie.
19. V posudzovanej veci bolo exekučným titulom rozhodnuté o povinnosti povinného prispievať na výživu maloletých detí mesačným výživným vopred k rukám matky. Obsahom takto určenej povinnosti povinného k deťom je na strane jednej právo dieťaťa na výživné a na strane druhej povinnosť povinného plniť si súdom určenú povinnosť. Z povahy tejto povinnosti vyplýva, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa a nie právom rodiča, príp. iného subjektu, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti.
V prípade, ak si povinný neplní povinnosť určenú právoplatným rozhodnutím súdu, dieťa má právo domáhať sa splnenia tejto povinnosti jej núteným výkonom. Pri vymáhaní týchto pohľadávok je preto oprávneným dieťa, v prospech ktorého je výživné priznané, a povinným je rodič, ktorému bola táto povinnosť uložená. Osobami oprávnenými na výživné sú v tomto prípade maloleté deti, ktoré majú nárok na úhradu jednotlivých súm výživného určených exekučným titulom, čo vyplýva aj zo samotného výroku rozhodnutia súdu, keď ten zaviazal otca prispievať na výživu maloletých vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
20. Po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu súd preto dospel k záveru, že nemôže vyhovieť návrhu na vykonanie exekúcie a vydať poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi z dôvodu, že splnenia povinnosti uloženej exekučným titulom sa domáha matka maloletých, ktorá v exekučnom konaní nie je vecne legitimovaná na vymoženie výživného pre maloletých. Keďže na základe vyššie uvedeného oprávnený nie je oprávnenou osobou z exekučného titulu, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, a návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.