Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-1Csp/30/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou Mgr. Jarmilou Bílikovou v právnej veci žalobcu: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105 zastúpený: JUDr. Oskar Chnápko, advokát, Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému: Š. V., B.. XX.XX.XXXX, X.: V., I. XX o zaplatenie 330,63 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd z a s t a v u j e konanie v časti týkajúcej sa sumy 180,16 eur zmluvná pokuta a sumy 52,90 eur s príslušenstvom.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 97,57 eur s 5% úrokom z omeškania ročne -zo sumy 19,94 eur od 19.07.2017 do zaplatenia, -zo sumy 25,75 eur od 19.08.2017 do zaplatenia, -zo sumy 25,94 eur od 19.09.2017 do zaplatenia, -zo sumy 25,94 eur od 19.10.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Súd žalovanému n e p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 11.06.2020 na Okresnom súde Banská Bystrica postúpenou tunajšiemu súdu dňa 08.12.2020 proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 150,47 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr, zmluvnej pokuty v sume 180,16 eur a náhradu trov konania. V skutkových tvrdeniach uviedol, že nárok uplatňuje zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku, na základe ktorej bol žalovanému aktivovaný program služieb s dohodou o pravidelnom splácaní ceny za poskytovanie verejných služieb podľa Cenníka. Žalovanému boli poskytované služby, ktoré boli vyúčtované faktúrami. Žalovaný si neplnil svoje zmluvne dohodnuté záväzky, neuhradil vystavené faktúry, na úhradu ktorých bol opakovane vyzývaný. Napriek upomienkam žalovaný faktúry neuhradil a dostal sa do omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení navrhol vykonať dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi: podací hárok zo dňa 13.05.2020, faktúry, zmluva o poskytovaní verejných služieb s dodatkom, výzva na zaplatenie, odstúpenie od zmluvy, zmluva o postúpení pohľadávok, oznámenie o postúpení pohľadávok, všeobecné podmienky, cenník, žiadosť o zmenu zmluvy, žiadosť o ukončenie zmluvy.

2. Vo veci rozhodoval, ako príslušný súd na upomínacie konanie Okresný súd Banská Bystrica, ktorý vydal Platobný rozkaz sp. zn. zo dňa 01. júla 2020. Uvedený platobný rozkaz sa nepodarilo žalovanému doručiť. Na základe návrhu žalobcu pokračovať v konaní upomínací súd postúpil vec Okresnému súdu Skalica, ako príslušnému na konanie.

3. Žalovanému bola dňa 15.04.2020 doručená žaloba s prílohami a uznesením zo dňa 10.03.2021 bol vyzvaný, aby sa písomne vyjadril k žalobe. Na výzvu žalovaný nereagoval, k žalobe a prílohám sa nevyjadril.

4. Podaním doručeným súdu dňa 07.07.2021 žalobca vzal žalobu späť v časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty v sume 180,16 eur a v časti istiny s príslušenstvom v sume 52,90 eur, navrhol v tejto časti konanie zastaviť.

5. Súd rozhodol vo veci s použitím ust. a nenariadil pojednávanie, pretože žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, čím skutkové tvrdenia žalobcu obsiahnuté v žalobe neboli sporné. Vo veci sa jedná o spotrebiteľský spor, keď súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí dôkaz ( c.s.p.) a nie je nevyhnutné ústne pred súdom prejednať argumenty strán sporu. Zároveň predmetom konania je plnenie z bežnej spotrebiteľskej zmluvy, vrátane posúdenia či dojednanie strán o náležitostiach zmluvy je alebo nie je v súlade so zákonom, pričom nejde o posúdenie ojedinelé, ale hromadne sa opakujúce za obdobných zmluvných podmienok a hodnota sporu neprevyšuje 1.000,- eur. Na základe uvedeného má súd za to, že podmienky na rozhodnutie bez nariadenia pojednávania boli splnené a zároveň uvedeným postupom nedochádza ani k odňatiu procesných práv stranám ani k porušeniu práva na spravodlivý proces.

6. Podľa bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu bolo oznámené dňa 19.07.2021, teda v lehote najmenej 5 dní pred vyhlásením rozsudku. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 05.08.2021.

7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom v a zistil tento skutkový stav veci:

8. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29.07.2019 postúpil Slovak Telekom, a.s., Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469 (ďalej len „Slovak Telekom, a.s.“) ako postupca na žalobcu ako postupníka okrem iného aj pohľadávku žalovaného. Postúpenie pohľadávky bolo oznámení žalovanému podaním zo dňa 19.09.2019.

9. Spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. uzatvorila so žalovaným zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa 08.04.2017, predmetom ktorej bol záväzok Slovak Telekomu, a.s. aktivovať a poskytovať vo vzťahu k SIM karte dohodnutý program služieb na dobu neurčitú s dobou viazanosti 24 mesiacov, akciovou cenou počas 1. - 3. mesiaca 18 eur mesačne, počas 4-. - 30. mesiaca 24 eur mesačne. Žalovaný vyhlásil, že sa zoznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami a cenníkom, zaviazal sa riadne a včas plniť všetky povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, najmä riadne a včas platiť cenu za aktiváciu a poskytovanie služieb.

10. Žalobca žalovanému vystavil a zaslal faktúry za poskytnuté služby, a to: fa č. 2798864642 vo výške 19,94 eur so splatnosťou 18.07.2017, fa č. 3799855037 vo výške 30,74 eur so splatnosťou 18.08.2017, fa č. 1100848824 vo výške 50,73 eur so splatnosťou 18.09.2017, fa č. 1101910342 vo výške 30,93 eur so splatnosťou 18.10.2017, fa č. 7103765331 vo výške 18,13 eur so splatnosťou 20.11.2017, fa č. 8206971233 vo výške 180,16 eur so splatnosťou 18.04.2018.

11. Výzvou zo dňa 07.05.2020 žalobca oznámil žalovanému právne nástupníctvo a vyzval ho na zaplatenie zostatku pohľadávky v sume 343,67 eur. .

12. Zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že by žalovaný čo i len v časti plnil na záväzok voči žalobcovi. Skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel.

13. Súd posúdil nárok žalobcu v zmysle právnych predpisov účinných ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy. Slovak Telekom, a.s. vystupoval v právnom vzťahu ako podnikateľ v zmysle Obchodného zákonní a žalovaný ako fyzická osoba nepodnikateľ. V takomto postavení potom Slovak Telekom, a.s. vystupoval ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ. Predmetná zmluva bola zmluvou spotrebiteľskou podľa osobitného zákona - zákona o elektronických komunikáciách, napriek tomu podliehala kontrole a posúdeniu v zmysle ustanovení .

14. Podľa (ďalej len „“), záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

15. Podľa , , , , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa , o elektronických telekomunikáciách (ďalej len „“), zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa možno dojednať len v písomnej forme. Ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb.

17. Podľa veta prvá a , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

18. Podľa nariadenia vlády SR č. (účinný v deň, od kedy súd priznal úrok z omeškania), výška úrokov z omeškania je o 0,5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

19. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 330,63 eur s príslušenstvom titulom platne uzavretej zmluvy o poskytovaní verejných služieb pozostávajúcu z úhrady za poskytnuté služby a zmluvnú pokutu.

20. Podľa , žalobca môže vziať žalobu späť.

21. Podľa , ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

22. Vzhľadom k tomu, že žalobca vzal žalobu späť v časti uplatnenej zmluvnej pokuty v sume 180,16 eur a istiny s príslušenstvom v sume 52,90 eur skôr než začalo pojednávanie, súd konanie v tejto časti sumy 20,16 zastavil.

23. Vo zvyšku uplatneného nároku v konaní nebolo sporné, že žalovaný neplnil v prospech žalobcu ani sčasti a preto súd žalobe vo zvyšku vyhovel. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania, ktorý navrhol priznať v zákonnej výške v súlade s vykonávacím predpisom a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr.

24. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

26. Podľa , , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z citovaného ustanovenia, keď zásada úspechu vo veci charakteristická pre sporové konanie sa uplatní tak, že neúspešná strana je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré tejto strane vznikli. V súvislosti s čiastočným zastavením konania pre pomerné rozdelenie trov konania je rozhodujúci pomer úspech a neúspechu v uplatnenej sume. Žalobca vzala žalobu späť sčasti bez uvedenia dôvodu a preto platí, že v tejto časti zavinil zastavenie konania. Vzhľadom k priznanej výške 97,57 eur žalobcovi a zastavenie konania v časti 233,06 eur oproti žalobnému nároku 330,63 eur bol v konaní pomerom úspešnou stranou žalovaný. Úspech žalobcu predstavuje 29,61% (97,57 z 330,63) a žalovaného pre zavinenie žalobcom zastavenia konania 70,39% (233,06 z 330,63), čo predstavuje čistý úspech 40,78% žalovaného. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, voči súdu nevykonal žiadny úkon, náhradu trov konania neuplatnil, nevyčíslil a z obsahu spisu mu ani žiadne trovy v spore nevznikli.

28. Súd preto s použitím Základných princípov aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania žalovanému princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom . Súd vychádzal z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne trovy nevznikli, že v súlade s Základných princípov zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa mu nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom podľa , o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu. Súd preto žalovanému ako pomerne úspešnej strane v konaní nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak. Podľa Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Exekúciu vykoná exekútor, ktoré na vykonanie exekúcie poverí súd ( práv veta Exekučného poriadku.