Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/31/2026

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletých A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, oboch bytom ako matka, v konaní zastúpených procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, Jána Bottu 4, Trnava, deti matky A. D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. E. XXX/XX, E., zastúpenej spoločnosťou Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Ďumbierska 3F, Bratislava – Nové Mesto, IČO: 36836460, a otca F. G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX, zastúpeného spoločnosťou KUČERA & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Slov. nár. povstania 6, Hlohovec, IČO: 52 425 592, v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 104P/136/2025 – 85 zo dňa 07.01.2026, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením zo dňa 07.01.2026 súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa matka maloletých detí A. a C. domáhala uložiť otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého A. sumou 300 eur mesačne a na výživu maloletej C. sumou 350 eur mesačne, k jej rukám vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Podľa odôvodnenia rozhodnutia svoj návrh matka maloletých odôvodnila tým, že výživné v nevyhnutnej miere, na ktoré bol otec maloletých detí zaviazaný uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 40P/65/2022-34 zo dňa 12.09.2022, nie je dostačujúce na úhradu nevyhnutných výdavkov maloletých detí, ktoré sa s pribúdajúcim vekom maloletých detí a s rastúcou infláciou rapídne zvýšili, čím došlo k podstatnej zmene pomerov. V súčasnosti, s ohľadom na príjem matky, nie je reálne v jej schopnostiach a možnostiach zabezpečiť základné životné potreby maloletých detí, čo odôvodňuje bezodkladnosť úpravy pomerov. Matka poukázala na skutočnosť, že rozvodové konanie trvá už vyše tri roky a aktuálna finančná situácia je pre ňu viac neúnosná, keďže nedisponuje dostatkom financií, aby naďalej bola schopná pokrývať prevažnú časť výdavkov na maloleté deti sama. Dôvodí, že výšku výživného navrhuje s ohľadom na dočasnosť úpravy do rozhodnutia vo veci samej, v miere podľa možností, schopností a majetkových pomerov otca, a súčasne v miere určenej len na uspokojovanie základných životných potrieb maloletých detí, teda v nevyhnutnej miere. Má za to, že takouto výškou výživného plateného zo strany otca budú mať maloleté deti vlastný príjem, ktorý umožní matke bez ohrozenia všestranného vývoja a zdravia zabezpečovať a uspokojovať základné individuálne životné potreby maloletých detí. K návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia sa vyjadril otec maloletých detí tak, že matkou deklarovaný príjem, ktorý spolu s výživným na maloleté deti plateným otcom dosahuje 2 200 eur, považuje za dostatočný na uhrádzanie potrebných výdavkov na maloleté deti. Otec spochybnil odôvodnenosť pravidelných výdavkov vynakladaných matkou na svoje potreby a na potreby maloletých detí, ktoré matka vyčíslila v sume takmer 3 500 eur a ktoré prevyšujú príjem matky o takmer 1 300 eur, považujúc matkou uvádzané sumy jednotlivých výdavkov za vymyslené a nereálne. Poukázal na hodnotu bytu vo vlastníctve matky v C., ktorý matka prenajíma, pričom podľa jeho vyjadrenia príjem z

prenájmu obdobného bytu sa pohybuje na úrovni 1 250 eur mesačne, a preto sa domnieva, že príjem z prenájmu bytu dosahuje matka podstatne vyšší ako ten, ktorý uvádza. Tvrdenia matky o tom, že nie je v jej možnostiach zabezpečovať základné nevyhnuté životné potreby maloletých detí, relativizoval jej vlastným konaním, keď uvádza, že matka zabezpečuje pre deti nákladné výlety a počas letných prázdnin, kedy otec deklaroval možnosť zabezpečiť starostlivosť o maloleté deti, matka uprednostnila stráženie detí opatrovateľkou, za ktorej služby musela uhradiť nemalú sumu. Z vyjadrenia otca vyplýva, že v čase, kedy má deti vo svojej starostlivosti v rámci výkonu styku (otec tento čas vo svojom podaní opakovane vymedzuje ako 14 dní v mesiaci), zabezpečuje všetky potreby detí, kupuje im potrebné oblečenie. Odmieta, že by matkou žiadané úhrady mali byť považované za úhrady mimoriadnych výdavkov - deklaroval vôľu podieľať sa na úhrade mimoriadnych výdavkov, avšak s matkou nenachádza zhodu v charaktere výdavkov, keď podľa jeho názoru je tieto potrebné považovať za bežné výdavky, ktoré majú byť uhrádzané z riadneho výživného, ktoré platí v sume 150 eur na každé z detí. Namietal, že matka neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver o bezprostrednom ohrození záujmov maloletých detí v prípade nepristúpenia k zvýšeniu výživného, zdôrazňujúc pritom, že nariadeným neodkladným opatrením bolo výživné určené na hranici výšky výživného vypočítaného podľa metodiky pre výpočet výživného vydanej MS SR ako výživného určeného vzhľadom na príjem otca v konaní vo veci samej, a teda prevyšuje nevyhnutnú mieru, ktorú má zabezpečiť neodkladné opatrenie.

2. V konaní mal súd prvej inštancie za osvedčené, že na Okresnom súde Trnava prebieha pod sp. zn. 61P/10/2022 konanie o rozvod manželstva rodičov maloletých detí na základe návrhu otca zo dňa 30.08.2022. Konanie nie je právoplatne skončené pre nezhodu rodičov v otázke výkonu rodičovských práv a povinností, keď otec žiada, aby súd po rozvode manželstva zveril maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti, s čím matka nesúhlasí. Vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie, dňa 09.12.2025 ustanovená znalkyňa doručila zostávajúcu časť znaleckého posudku. Výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom bol dočasne upravený uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 40P/65/2022-34 zo dňa 12.09.2022 v spojení s uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 40P/19/2024-60 zo dňa 11.03.2024, podľa ktorého boli obe maloleté deti dočasne do právoplatného skončenia vyššie uvedeného rozvodového konania zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok, otec bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletých detí výživným vo výške 150 eur na každé dieťa a styk otca s maloletými deťmi bol upravený na každý kalendárny týždeň v utorok od 15:00 hod. do stredy do 18:00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň od piatka od 15:00 hod. do nedele do 17:00 hod. s tým, že otec si maloleté deti prevezme v mieste školského zariadenia, ktoré maloleté deti navštevujú, a po skončení styku maloleté deti odovzdá matke v mieste jej bydliska. Uznesenie č.k. 40P/65/2022-34 zo dňa 12.09.2022, ktorým sa upravovala aj výška výživného, bolo vydané na základe rodičovskej dohody.

3. Súd prvého stupňa konštatoval, okrem iného, že neodkladné opatrenie je prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov účastníkov konania. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých ( ) je neodkladné opatrenie procesným prostriedkom ochrany zjavne ohrozených práv maloletého dieťaťa do doby, kým nebude o nich rozhodnuté podľa príslušných ustanovení zákona o rodine. Prvoradou a zásadnou úlohou súdu vo všetkých konaniach týkajúcich sa starostlivosti o maloletých je ochrana oprávnených záujmov maloletého dieťaťa, ktorá vždy nemusí byť v súlade s vôľou jeho rodičov. Súd preskúmal návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia a dospel k záveru, že podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle návrhu matky nie sú dané. Poukazoval na to, že pomery účastníkov boli na čas do rozvodu manželstva upravené neodkladným opatrením nariadeným uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 40P/65/2022-34 zo dňa 12.09.2022 v spojení s uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 40P/19/2024-60 zo dňa 11.03.2024, a to v rozsahu výkonu osobnej starostlivosti o maloleté deti, styku otca s maloletými deťmi, a tiež bola upravená vyživovacia povinnosť otca, ktorý bol v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia zaviazaný prispievať k rukám matky na výživu maloletej D. a maloletého A. sumou 150 eur mesačne na každé dieťa, a súd pri úprave pomerov vychádzal z dohody samotných rodičov. Z obsahu spisového materiálu mal súd osvedčené, že otec určené výživné platí, čo matka ani nespochybňovala.

Súd považoval za preukázané, že matka je zamestnaná s pravidelným mesačným príjmom v priemernej výške po zaokrúhlení 1 647 eura v čistom (vrátane daňového bonusu na maloleté deti), je jej vyplácaná sociálna dávka prídavok na dieťa vo výške 120 eur mesačne (na obe maloleté deti spolu), deklarovala tiež príjem z prenájmu nehnuteľnosti po odpočítaní nevyhnutných súvisiacich výdavkov vo výške 156 eur, otec k jej rukám platí mesačne 300 eur titulom výživného na maloleté deti; pravidelný mesačný príjem matky sa tak pohybuje na úrovni sumy 2 223 eur. Matka naproti tomu uvádza, že pravidelné mesačné výdavky na maloleté deti predstavujú na maloletú C. sumu 1 118 eura, na maloletého A. sumu 1 068 eur a okrem nich matka vynakladá mesačné výdavky na svoju osobu vo výške 1 236 eur. Prihliadajúc na uvedené možno usudzovať, že príjem matky neumožňuje pokrývať jej výdavky tak, ako ich vyčíslila. Samotné konštatovanie matky ako osoby zabezpečujúcej osobnú starostlivosť o maloleté deti o obmedzených možnostiach pokrývať reálne výdavky zo svojho príjmu však bez ďalšieho nemožno považovať za dostatočný dôvod pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. V kontexte vyššie opísaných zákonných podmienok pre vydanie tohto svojím charakterom špecifického súdneho rozhodnutia je nevyhnutné posúdiť povahu a opodstatnenosť samotných výdavkov maloletých detí, ktoré matka vo svojom návrhu špecifikovala, a to za účelom overenia, či ide o nevyhnutné výdavky, keďže zaviazanie otca na platenie výživného neodkladným opatrením možno len v nevyhnutnom rozsahu. Preskúmaním špecifikácie výdavkov, ktoré matka spolu s návrhom predložila, možno skonštatovať, že je zrejmé, že potreby maloletých detí tak, ako vyplývajú z opisu skutkového stavu uvádzaného v návrhu, prevyšujú mieru, ktorá je rozhodná pre rozhodnutie o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (zo špecifikácie výdavkov vyplýva, že pomery maloletých detí im majú umožňovať účasť na dovolenkách a výletoch spojených s pomerne významnými nákladmi, návštevu záujmových krúžkov spojených s pravidelnými mesačnými platbami v sume 50 eur a 95 eur, pravidelné vreckové, pričom aj ostatné potreby detí majú byť napĺňané v rozsahu, ktorý svedčí dostatočnej miere; niektoré výdavky ako napríklad výdavky na školské potreby a školské výlety sa dokonca javia ako neprimerané bežným pomerom). Súd má za to, že životná úroveň maloletých detí tak, ako vyplýva z opisu poskytnutého matkou, nasvedčuje záveru, že matka napriek svojmu aktuálnemu príjmu dokázala v období predchádzajúcom podaniu návrhu zabezpečovať maloletým deťom ich potreby bez ohrozenia ich výživy, výchovy, či iných dôležitých záujmov. Žiada sa dodať, že matka v návrhu deklarovala výrazné prevyšovanie výdavkov nad príjmami, avšak žiadnym spôsobom nevysvetlila, ako doposiaľ výdavky maloletých detí pokrývala, hoci mal súd mal osvedčené, že príjmové pomery matky boli rovnaké, resp. obdobné ako v období predošlých mesiacov, a neosvedčila, že by v pomeroch na jej strane nastala taká zmena, pre ktorú by reálne nebolo možné pokračovať v zabezpečovaní starostlivosti o maloleté deti tak, ako tomu bolo doposiaľ. Z návrhu nie sú zrejmé žiadne podstatné zmeny na strane maloletých detí a ani inflácia, na ktorú matka v návrhu poukazovala, nepredstavuje bezprostrednú hrozbu pre pomery účastníkov, ktorá by mala byť sanovaná nariadením neodkladného opatrenia. Matka vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukazovala tiež na nedodržiavanie ústneho prísľubu otca na podieľaní sa na úhrade mimoriadnych výdavkov maloletých detí, čo otec namietal tým, že nejde o mimoriadne, ale bežné výdavky, pričom poukazoval na to, že okrem bežného výživného maloletým deťom v čase, kedy sa nachádzajú v jeho starostlivosti v rámci styku, zabezpečuje všetky ich potreby. Súd uvádza, že ani v spojitosti s potrebou úhrad mimoriadnych výdavkov maloletých detí, ktoré boli matkou konkretizované len vágne a dokladované komunikáciou rodičov spred niekoľkých mesiacov, či rokov, nevzhliadol potrebu neodkladného zásahu do pomerov účastníkov, keď matka neosvedčila ich existenciu v miere predstavujúcej ohrozenie záujmov maloletých detí, zvlášť v kontexte vyššie uvádzaného hodnotenia aktuálnych pomerov účastníkov. Súd dodáva, že skutkové okolnosti tvrdené matkou budú preskúmané v konaní vo veci samej, ktoré matka svojím podaním doručeným súdu dňa 08.12.2025 iniciovala a v ktorom žiada určiť otcovi výživné nad rámec doterajšieho plnenia aj spätne do minulosti.

4. Matka podľa súdu neosvedčila žiadnu takú podstatnú zmenu v doterajších pomeroch, ktorá by bezprostredne predchádzala podaniu návrhu a z ktorej by sa dalo usudzovať, že by bez žiadaného zásahu zo strany súdu boli záujmy maloletých detí na riadnom fyzickom, psychickom, či sociálnom vývoji ohrozené. Súd v tejto súvislosti uviedol, že nespochybňuje dopady súčasnej situácie na pomery rodiny, ktoré prechodne môžu predstavovať pre maloleté deti obmedzenie ich doterajších aktivít, či spôsobu života, avšak predmetom konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je hodnotenie, či je v možnostiach matky, ktorá v súčasnosti vykonáva faktickú starostlivosť o maloleté deti, pokrývať zo svojho príjmu a z výživného plateného otcom oprávnené potreby maloletých detí bez toho, aby bola ohrozená ich výživa, výchova, prípadne ich iné dôležité existenčné záujmy. Keďže súd v konaní nemal za osvedčené bezprostredné ohrozenie záujmov maloletých detí, návrh ako nedôvodný zamietol.

5. Uznesenie súdu prvého stupňa napadla riadnym a včasným odvolaním matka maloletých detí namietajúc, že súd prvej inštancie vydal nesprávne rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení predložených dôkazov, ako aj celkovo na nesprávnom právnom posúdení veci, pričom vychádzal z nesprávnych skutkových zistení a nedostatočne zistil skutočný stav veci. Podľa názoru matky otec vo svojom vyjadrení uvádzal informácie o príjmoch, nákladoch a majetkových pomeroch matky, ktoré sú vo výraznej miere založené na nepravdivých tvrdeniach, nepodložených domnienkach a subjektívnych interpretáciách, bez akéhokoľvek reálneho dôkazného základu. Tieto tvrdenia nezodpovedajú skutočnému stavu veci a slúžia výlučne na vytváranie skresleného obrazu o životnej úrovni matky. Matka prenajíma byt za výšku nájomného, ktorá je adekvátna jeho technickému stavu, veľkosti a lokalite. Rovnako sú zavádzajúce tvrdenia otca týkajúce sa voľnočasových aktivít a výletov matky s maloletými deťmi. Tieto výlety sú nízko nákladové, krátkodobé, spravidla v trvaní niekoľkých dní, nemožno ich porovnávať s dovolenkami otca, ktorý opakovane absolvuje viac ako týždňové pobyty v zahraničí a v destináciách, ktoré sú pre matku vzhľadom na jej aktuálne finančné pomery objektívne nedostupné. Matka zdôrazňovala, že výživné bolo v nevyhnutnej miere upravené neodkladným opatrením Okresného súdu Trnava č. k. 40P/65/2022-34 zo dňa 12.09.2022. Uznesenie o neodkladnom opatrení bolo vydané na základe dohody rodičov, kde otec sľuboval účasť na mimoriadnych výdavkoch, platbách za školské a mimoškolské aktivity o čom existuje aj zvukový záznam. Od poslednej úpravy výživného uplynulo viac ako 3,5 roka, počas ktorých došlo k výraznej zmene potrieb maloletých, ekonomických pomerov, najmä v dôsledku inflácie, rastu cien energií, potravín, bývania a školských potrieb. Výdavky maloletých detí sa za toto obdobie podstatne zvýšili nielen v dôsledku ich vyššieho veku a potrieb, ale aj v dôsledku všeobecného rastu životných nákladov. V roku 2022 matka vyčíslila mesačné výdavky na maloletú C. vo výške 770 eur, na maloletého A. vo výške 880 eur a na seba vo výške 1.240 eur, a to bez započítania nákladov na bývanie. Náklady na bývanie sa v tom období pohybovali v rozmedzí 600 až 800 eur mesačne. Namietala, že pojednávanie vo veci rozvodu manželstva nebolo nariadené od 14.12.2022, teda vyše 3 rokov. Zo strany súdu tak nepochybne dochádzalo k prieťahom v konaní, v dôsledku čoho sa konanie neúmerne predlžuje. Doposiaľ nebolo právoplatne skončené, pričom matka sa v dôsledku tejto nečinnosti dostáva do vážnej finančnej tiesne. Matka poukazovala na skutočnosť, že počas spolužitia rodičov mali maloleté deti nadštandardnú životnú úroveň, ktorá vyplývala z podnikateľskej činnosti otca. Po rozchode rodičov však bola matka nútená zabezpečovať základné potreby detí prevažne sama, často s pomocou rodiny a blízkych a takýto stav je po viac ako troch rokoch dlhodobo neudržateľný. Prechodným obdobím nemožno legitimizovať stav, v ktorom je matka prakticky výlučným nositeľom rodičovských povinností, zabezpečuje osobnú starostlivosť, výchovu aj financovanie potrieb maloletých detí, zatiaľ čo otec je len nositeľom práv, najmä práva na styk. Jeho výška výživného nepostačuje ani len na úhradu stravného pre maloleté deti, pričom otec odmieta čo i len uhradiť poplatok za vyšetrenie, ak je náhodou termín vyšetrenia v čase jeho styku. Odvolateľka poukazovala aj na majetkové pomery otca, ktorý je vlastníkom rodinného domu, ktorý účelovo v súvislosti s poručenským konaním previedol na svojich rodičov, je tiež vlastníkom bytu v I. a podnikal prostredníctvom dvoch obchodných spoločností, z ktorých obchodná spoločnosť B. J. v roku 2022 dosiahla zisk vo výške 2,05 mil. eur. Odvolateľka navrhovala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil nasledovne: „Súd mení uznesenie Okresného súdu Trnava zo dňa 12.09.2022 sp. zn. 40P/65/2022-34 v spojení s uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 11.03.2024 sp. zn. 40P/19/2024 – 60, tak, že otec je povinný prispievať na výživu mal. A. sumou 300,-€ mesačne a na mal. C. sumou 350,- € mesačne, a to k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.“

6. Otec maloletých vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Podľa jeho názoru odvolanie neobsahuje také relevantné argumenty, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru o nesprávnosti napadnutého uznesenia a ktoré by odôvodňovali jeho navrhovanú zmenu. Matka podľa neho mala reagovať na odôvodnenie rozhodnutia súdu, nie na jeho písomné vyjadrenie k veci. Poukazoval na skutočnosť, že matka vyčíslila jej výdavky s výdavkami detí na výlety sumou 800 eur mesačne, čo samo o sebe svedčí o jej životnej úrovni. On si svoju súdom stanovenú vyživovaciu povinnosť vo výške celkovo 300 eur mesačne, teda nie v nevyhnutnej miere na úrovni sumy životného minima, plní, matka s takto určeným výživným doposiaľ súhlasila, ako to potvrdzuje aj skutočnosť, že návrh na úpravu rodičovských práv a povinností na čas do

rozvodu podala až po uplynutí viac ako troch rokov trvania rozvodového konania. Matka tiež opomína, že v zmysle predchádzajúceho neodkladného opatrenia trávia deti cca 14 dní z mesiaca u neho, počas ktorej doby uhrádza náklady s tým spojené, vrátane školských a iných výdavkov

7. Odvolací súd za splnenia procesných podmienok prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a jeho vydaniu predchádzajúceho postupu súdu prvého stupňa bez viazanosti odvolacími dôvodmi ( , ďalej len „CMP“) dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania matky maloletých detí.

8. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa (, ), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa vety prvej , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

Podľa , neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

9. Ako už v zásade správne inštitút neodkladného opatrenia a konanie o návrhu na jeho nariadenie charakterizoval súd prvého stupňa, pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie, resp. okolnosti odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia v konaní bez návrhu účastníka konania. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (podobne Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010). Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa , ktorým súd povinnému rodičovi nariadi platiť výživné v nevyhnutnej miere, je existencia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu podľa Zákona o rodine, ktorú si povinný rodič napriek svojím pomerom v dostatočnom rozsahu (či vôbec) neplní, a súčasne procesný základ spočívajúci v potrebe okamžitej úpravy pomerov podľa , teda v takých okolnostiach prípadu, z ktorých možno usudzovať, že bez nariadenia neodkladného platenia výživného v nevyhnutnej miere bude výživa alebo výchova maloletého dieťaťa vážne ohrozená.

10. V danom prípade z návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia okolnosti odôvodňujúce vyhovenie jej návrhu aj podľa názoru odvolacieho súdu nevyplývajú. Vo svojom opravnom prostriedku proti zamietavému rozhodnutiu pritom neuviedla žiadne skutočnosti relevantné pre rozhodnutie, s ktorými by sa nebol jasne, zrozumiteľne a logicky vysporiadal už súd prvého stupňa, a hoci formálne označila odvolacie dôvody podľa , e), f) a h) a CMP, svoju predstavu o ich naplnení postupom alebo rozhodnutím súdu prvého stupňa nekonkretizovala, neuviedla, akú inú vadu konania s následkom nesprávneho rozhodnutia vo veci mala na mysli, ktoré navrhnuté dôkazy alebo dôkazy, ktorých vykonanie prichádzalo do úvahy aj bez návrhu účastníka, súd nevykonal, ktorá skutková okolnosť zostala podľa jej názoru neozrejmená,, na základe ktorého vykonaného dôkazu dospel súd ku ktorému nesprávnemu skutkovému zisteniu, či v čom by malo spočívať nesprávne právne posúdenie veci ( v aplikácii na vec sa nevzťahujúceho právneho predpisu alebo v nesprávnej aplikácii na vec sa vzťahujúceho predpisu ? ).

Odvolací súd preto bez ďalšieho môže svoje zistenia bez potreby podrobnejšej argumentácie obmedziť na konštatovanie, že odvolateľkou namietané nedostatky nezistil a jej námietky vyplývajú iba zo subjektívneho názoru, nezohľadňujúceho charakter a osobitosti konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, že okolnosti prípadu určenie vyživovacej povinnosti otca v navrhovanej výške a navrhovanou formou odôvodňujú.

11. Odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s podstatou argumentácie súdu prvého stupňa, ktorý dokazovanie vo veci vykonal v rozsahu zodpovedajúcom charakteru tohto konania a dostatočnom pre objektívne rozhodnutie veci, pričom vykonané dôkazy vyhodnotil vecne správne a v súlade s ich logickým významom pre predmet konania. Súd sa dostatočne zaoberal všetkými predpokladmi, ktoré musia byť splnené na nariadenie neodkladného opatrenia a v napadnutom uznesení dostatočne jasne a zrozumiteľne vysvetlil, z akých dôvodov návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel, správne rozlíšil, kedy je na mieste okamžitý zásah súdu a kedy je potrebné vyčkať na rozhodnutie vo veci samej po vykonaní potrebného dokazovania. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd nemusí a pre krátkosť času ani nemôže vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej, preto súd prvej inštancie správne rozhodol na základe skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, ktoré nenasvedčujú závažnému ohrozeniu takých záujmov maloletých detí, ktoré (ohrozenie) by bolo dôvodné odstraňovať navrhovaným neodkladným opatrením. Celkom správne pritom prihliadal na skutočnosť, že vyživovacia povinnosť otca v jej nevyhnutnej miere už bola neodkladným opatrením stanovená a že táto je otcom plnená, ale aj na príjmové pomery matky a zjavné nadsadzovanie nákladov, ktoré je podľa nej potrebné na výživu a výchovu maloletých mesačne vynakladať, ako aj na skutočnosť, že ďalšie matkou tvrdené okolnosti budú predmetom dokazovania v konaní o jej návrhu na úpravu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu, ktorý podala až 8.12.2025

12. Odvolací súd má za to, že pomery účastníkov a medzi účastníkmi sú t.č. dostatočne stabilizované na to, aby postačovali na preklenutie obdobia do právoplatného skončenia konania vo veci samej bez priameho ohrozenia výživy alebo výchovy maloletých a že nie je žiadúce, aby na bežnú úpravu vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva bol použitý výnimočný inštitút neodkladného opatrenia. Spájanie potreby takejto úpravy s dĺžkou konania o návrhu na rozvod manželstva rodičov, ktorého súčasťou je úprava rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, je zjavne nedôvodné.

13. Vychádzajúc z týchto zistení a záverov odvolací súd napadnuté návrh matky zamietajúce uznesenie súdu prvej inštancie, s odôvodnením ktorého sa v celom rozsahu stotožnil, ako vecne správne podľa a 2 potvrdil.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).