Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Ssk/113/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: S. G., adresa trvalého pobytu: H. O. XXX/XX, L., dátum narodenia: XX. O. XXXX, právne zastúpený: Mgr. Jozefom Podobom, advokátom, so sídlom Obrancov mieru 354/32, Dubnica nad Váhom, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 0479110802022 zo dňa 22. júla 2022, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 22. februára 2023, č. k. - 34, t a k t o

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 22. februára 2023, č. k. -34 z r u š u j e a vec v r a c i a Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

I.

1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom zo dňa 22. februára 2023, č. k. -34, postupom podľa (ďalej len „“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. 0479110802022 zo dňa 22. júla 2022 (ďalej aj ako „druhostupňové rozhodnutie“) a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to v časti týkajúcej sa námietky premlčania v danej veci vznesenej žalobcom. V ostatnej časti krajský súd postupom podľa správnu žalobu podanú žalobcom zamietol ako nedôvodnú. Napadnutým rozhodnutím žalovaného, žalovaný ako odvolací druhostupňový správny orgán v súlade s a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), zamietol odvolanie žalobcu ako povinného proti upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok č. 0479110802022 zo dňa 27. mája 2022, vydaného Sociálnou poisťovňou, pobočka Trenčín ako prvostupňovým správnym orgánom (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) na základe rozhodnutia o začatí konania vo veci vymáhania pohľadávok, ktorého podkladom sú právoplatné a vykonateľné exekučné tituly: 1/ rozhodnutie č. 0812127614 zo dňa 4. septembra 2014 a 2/ rozhodnutie č. 0812127714 zo dňa 4. septembra 2014, ktorými bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť pohľadávku spolu vo výške 6.057,60 EUR, a teda žalovaný napadnuté rozhodnutie potvrdil. 2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v rozsahu a z dôvodov uvedených nielen v žalobe ( v spojení s , ) a v intenciách a zákona o sociálnom poistení a dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby v časti týkajúcej sa námietky premlčania žalobcu, pričom uvedený záver odôvodňuje existencia vady nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorou trpí preskúmavané rozhodnutie žalovaného.

3. Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zosumarizoval, že Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín rozhodnutiami č. 700-0812127714-GC04/14 zo dňa 4. septembra 2014 a č. 700-0812127614-GC04/14 zo dňa 4. septembra 2014 predpísala žalobcovi v súlade s § 178 ods. 1 písm. a) deviaty bod a § 240 zákona o sociálnom poistení penále v celkovej sume 6.058,47 EUR vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné dôchodkové poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity. Žalobca z dlhovaného penále uhradil časť vo výške 0,87 EUR. Obe rozhodnutia nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15. októbra 2014, čím sa v zmysle § 225b zákona o sociálnom poistení stali exekučnými titulmi. Podľa krajského súdu je úprava premlčania, jeho trvania a dĺžka doby komplexne upravená v zákone o sociálnom poistení v ustanoveniach § 147, pričom podľa § 147 ods. 3 a § 29 ods. 1 začala Sociálnej poisťovni, pobočka Trenčín od 16. októbra 2014 plynúť šesťročná premlčacia doba na uplatnenie práva vymáhať poistné. Súd v predmetnej veci dospel k záveru, že posledným dňom tejto lehoty bol deň 16. október 2020, pričom podľa vyjadrení správneho súdu na plynutie premlčacej doby nemalo žiaden vplyv prebiehanie exekučného konania vedeného súdnou exekútorkou v čase od 4. novembra 2014 do 11. júna 2020. 4. Správny súd ďalej v odôvodnení uviedol, že v predmetnej veci Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín mala o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“), ale aj prostredníctvom konania vo veci vymáhania pohľadávok podľa zákona o sociálnom poistení. Krajský súd vyhodnotil, že súčasné vedenie oboch týchto spôsobov vymáhania pohľadávky nie je vylúčené, a tvrdenie žalovaného, že v priebehu uskutočňovania jedného zo spôsobov vymáhania pohľadávky spočíva premlčacia doba práva vymáhať pohľadávku s poukazom na v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorý je normou súkromného práva, a bez právnej opory v zákone o sociálnom poistení, posúdil ako nedôvodné. 5. Krajský súd v závere odôvodnenia rozsudku ešte uviedol, že vzhľadom k tomu, že je možné, aby Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín viedla voči žalobcovi tak exekučné konanie podľa exekučného poriadku a zároveň aj konania vo veci vymáhania pohľadávok podľa zákona o sociálnom poistení, nemožno na daný právny vzťah aplikovať ustanovenie , nakoľko predmetné ustanovenie chráni veriteľa súkromnoprávneho vzťahu, ktorý nemá inú zákonnú možnosť, akým spôsobom si môže uplatňovať svoje právo na vymoženie pohľadávky. V súkromnoprávnych vzťahoch je možné navrhnúť nútené vymoženie pohľadávky výlučne návrhom u súdneho exekútora, ktorého následne poverí súd a veriteľ v súkromnoprávnych vzťahoch nemá tak ako pobočka Sociálnej poisťovne v tomto prípade, ktorý sa týka verejnoprávneho vzťahu, možnosť postupovať vo vlastnom vymáhacom konaní. Správny súd skonštatoval, že úprava premlčania je v zákone o sociálnom poistení upravená v komplexne a zákon o sociálnom poistení v žiadnom zo svojich ustanovení nielenže neupravuje spočívanie premlčacej doby na vymoženie pohľadávky pre prebiehajúce exekučné konanie, ale ani neodkazuje na aplikáciu ustanovení v tejto časti. Vzhľadom na uvedené závery súd preto dospel k záveru, že žalobcom vznesená námietka premlčania bola vznesená dôvodne a žalovaný mal v danom prípade postupovať podľa ) zákona o sociálnom poistení. 6. V časti žaloby týkajúcej sa návrhu žalobcu na zrušenie príkazu na začatie vymáhania pohľadávok oprávnenej Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín zo dňa 27. mája 2022, správny súd žalobu zamietol s odôvodnením, že v predloženom administratívnom spise sa uvedený príkaz vôbec nenachádzal a nebolo ho možné teda preskúmať. 7. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu voči žalovanému.

II.

8. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 9. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). 10. V súvislosti s namietaným nesprávnym právnym posúdením poukázal žalovaný najmä na skutočnosť, že právo vymáhať penále nie je právom prekluzívnym, nakoľko zákon o sociálnom poistení jednoznačne vo svojej formulácii ustanovuje, že „právo vymáhať poistné (penále) sa premlčí...“. Zdôraznil, že z tohto dôvodu nie je možné si zamieňať slová preklúzia a premlčanie. V prípade, ak by zákonodarca mienil premlčanie považovať za preklúziu, tento svoj zámer by aj vyslovene vyjadril a

použil by v ustanoveniach zákona o sociálnom poistení priamo výraz „preklúzia“. Žalovaný poukázal na to, že z formulácie predmetného ustanovenia bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že išlo o zámer zákonodarcu použiť inštitút premlčania so všetkými s ním súvisiacimi právnymi následkami, akými sú podľa žalovaného aj pravidlá pretrhnutia premlčacej doby či jej spočívanie. 11. Sťažovateľ ďalej v kasačnej sťažnosti s odkazom na § 147 ods. 3 v spojení s ustanovením § 241 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zdôraznil, že z formulácie citovaných ustanovení je evidentné, že v danom prípade ide o premlčanie, zatiaľ čo v druhom prípade podľa ustanovenia § 148 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ide o preklúziu. Podľa jeho názoru, ak by zákonodarca mienil premlčaciu lehotu dať na roveň preklúzie, vyslovene by to uviedol a nepoužil by v tu uvedených prípadoch dve rozdielne lehoty. Premlčanie sa vníma ako jeden z právnych následkov márneho uplynutia lehoty, bez toho, aby oprávnený subjekt uplatnil, respektíve vykonal svoje právo, oprávnenie. Podstata premlčania spočíva v tom, že ak sa určité právo po zákonom stanovenú lehotu (premlčaciu lehotu) nevykonáva alebo v priebehu premlčacej lehoty neuplatní, nemôže byť po jej uplynutí priznané, vykonané. Sťažovateľ uviedol, že svoje právo v zákonnej lehote vykonal a pohľadávku núteným výkonom rozhodnutia uplatnil včas (v rámci šesťročnej premlčacej lehoty) a žalobcom vznesená námietka premlčania tak nie je dôvodná. Vysvetlil, že premlčacia lehota začala prvýkrát spočívať dňom podania návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Z.. M. J., čo znamená, že došlo k pretrhnutiu plynutia šesťročnej premlčacej lehoty a k rovnakým právnym účinkom ako pri uplatnení práva na súde. Podľa názoru sťažovateľa, premlčacia lehota počas exekučného konania vedeného v tejto veci pod sp. zn. podľa Exekučného poriadku účinného ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie 29. októbra 2014 až do jeho právoplatného ukončenia, t.j. do 12. júna 2020 neplynula. Druhé pretrhnutie plynutia premlčacej lehoty podľa sťažovateľa nastalo ku dňu vydania rozhodnutia o začatí konania vo veci vymáhania pohľadávok, t.j. 26. mája 2022 podľa zákona o sociálnom poistení. 12. Sťažovateľ na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28. februára 2017, v ktorom súd vyslovil rovnaký právny názor ohľadom pretrhnutia plynutia premlčacej lehoty nasledovne: „Na rozdiel od výkonu rozhodnutia samotným správnym orgánom nie je v pozícii, v ktorej by mohla reálne ovplyvniť rýchlosť exekúcie a teda ak by lehota počas exekúcie nespočívala, mohlo by dôjsť k zmareniu práva žalobkyne vyplývajúceho z právoplatného rozhodnutia bez jej zavinenia. Tento výklad podporuje tiež ustanovenie § 148 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. Ak by k spočívaniu lehôt počas exekučného konania nedochádzalo, rozhodnutie by bolo možné vykonať iba do šiestich rokov od právoplatnosti.“ Na základe uvedeného, sťažovateľ opakovane zdôraznil, že počas exekučného konania premlčacia lehota podľa § 147 ods. 3 zákona o sociálnom poistení spočíva. 13. Na dôvažok sťažovateľ poukazujúc na právnu teóriu, uviedol, že nakoľko zákon o sociálnom poistení inštitút premlčania neupravuje komplexne, ale iba čiastočne (ako napríklad dĺžka trvania premlčacej lehoty), je potrebné použiť analogicky ustanovenia k otázke spočívania premlčania, keďže táto v zákone o sociálnom poistení vyslovene upravená nie je. 14. K názoru správneho súdu ohľadom súčasného vedenia exekučného konania podľa Exekučného poriadku a podľa zákona o sociálnom poistení, sťažovateľ vyslovil svoj zjavný nesúhlas s odôvodnením, že ustanovenie zákona o sociálnom poistení ukladá Sociálnej poisťovni možnosť vymáhať pohľadávky iba jedným z uvedených spôsobov a nie viacerými súčasne. Takéto súbežné vymáhanie pohľadávok, by podľa sťažovateľa porušovalo nielen základné právne, ale aj morálne princípy a nepochybne by narúšalo právnu istotu účastníkov právnych vzťahov, nakoľko by ľahko mohlo dôjsť k tomu, že by tá istá pohľadávka bola vymožená duplicitne. 15. Záverom sťažovateľ uviedol, že svoje rozhodnutie o odvolaní proti upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok považuje za zákonné a nesúhlasí s právnym názorom správneho súdu, na základe ktorého tento pristúpil k zrušeniu predmetného rozhodnutia. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

III.

16. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti žalovaného vyjadril podaním zo dňa 24. mája 2023. 17. Žalobca predovšetkým dôrazne poukázal na zánik hmotnoprávneho nároku žalovaného vo veci vymáhania pohľadávok, a to s poukazom jednak na § 293fz zákona o sociálnom poistení a v ňom upravenom generálnom pardone vo vzťahu k dlžníkom Sociálnej poisťovne, a jednak na rozhodnutie žalovaného, ktorým mal žalovaný dňa 25. apríla 2023, t.j. po podaní kasačnej sťažnosti, zrušiť svoje rozhodnutie č. k. 0479110802022 zo dňa 27. mája 2022 s odvolaním sa na rozhodnutie krajského súdu.

Vzhľadom na tieto skutočnosti, je žalobca toho názoru, že vyhovieť kasačnej sťažnosti je v rozpore s princípom právnej istoty a navrhuje, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamietol. 18. Vyjadrenie žalobcu bolo doručené žalovanému dňa 21. júna 2023 na vedomie.

IV.

19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný ( ) (ďalej len „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom bez nariadenia pojednávania podľa a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovanej je dôvodná. 20. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 21. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 22. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 23. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

24. Podľa , na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 25. Podľa , pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak a/ ide o konanie podľa až f/ a až k/, rozhoduje podľa . 26. Podľa , sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 27. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd postupom podľa zrušil rozhodnutie žalovaného č. 0479110802022 zo dňa 22. júla 2022 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to v časti týkajúcej sa námietky premlčania v danej veci vznesenej žalobcom. V ostatnej časti krajský súd postupom podľa zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu podanú žalobcom. Napadnutým rozhodnutím žalovaného, žalovaný ako odvolací druhostupňový správny orgán v súlade s a zákona o sociálnom poistení, 1/ zamietol odvolanie žalobcu ako povinného proti upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok č. 0479110802022 zo dňa 27. mája 2022, vydaného Sociálnou poisťovňou, pobočka Trenčín ako prvostupňovým správnym orgánom na základe rozhodnutia o začatí konania vo veci vymáhania pohľadávok, ktorého podkladom sú právoplatné a vykonateľné exekučné tituly: 1/ rozhodnutie č. 0812127614 zo dňa 4. septembra 2014 a 2/ rozhodnutie č. 0812127714 zo dňa 4. septembra 2014, ktorými bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť v súlade s deviaty bod a zákona o sociálnom poistení penále v celkovej sume 6.058,47 EUR vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné dôchodkové poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity a 2/ napadnuté rozhodnutie potvrdil. 28. Podľa , právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. 29. Podľa , právo vymáhať poistné sa premlčí za šesť rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa poistné predpísalo. 30. Podľa , pohľadávky na poistnom, dávkach, náhradách škody podľa neuhradených Sociálnej poisťovni tretími osobami, pokutách a na penále podľa (ďalej len "pohľadávka") sa vymáhajú a) Sociálnou poisťovňou podľa tohto zákona,

b) podľa osobitného predpisu,81) ak nejde o nevymáhateľnú pohľadávku podľa , , a a až 3, . bezodkladne po zastavení konania vo veciach vymáhania pohľadávok, alebo 2. ak ide o pohľadávku podľa . 31. Podľa Právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. 32. Podľa , do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni vo veciach vymáhania pohľadávok na dávkach podľa druhého bodu až piateho bodu, sociálnom dôchodku, poistnom, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, pokute, penále a náhradách škody podľa , ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok podľa druhého bodu až piateho bodu. 33. Podľa , organizačné zložky Sociálnej poisťovne vydávajú rozhodnutia vo veciach uvedených v a v a . 34. Podľa , odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. 35. Podľa , ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. 36. Podľa , na pokuty a na penále platia ustanovenia a , a až 147 o poistnom primerane. 37. Podľa , fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak. 38. Podľa , ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia. 39. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovaného mal preukázané, že žalobcovi bolo dňa 31. mája 2022 doručené upovedomenie pobočky žalovaného zo dňa 27. mája 2022 o začatí vymáhania pohľadávok, a to na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu: 1/ rozhodnutie č. 0812127614 zo dňa 4. septembra 2014 a 2/ rozhodnutie č. 0812127714 zo dňa 4. septembra 2014, ktorým bola žalobcovi ako povinnému uložená povinnosť zaplatiť v súlade s deviaty bod a zákona o sociálnom poistení penále v celkovej sume 6.057,60 EUR vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné dôchodkové poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v rámci ktorého vzniesol námietku premlčania vymáhanej pohľadávky, a teda zánik práva pobočky žalovaného vymáhať uvedenú pohľadávku. Žalovaný o podanom odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu pobočky žalovaného zo dňa 27. mája 2022 rozhodol rozhodnutím zo dňa 22. júla 2022, číslo: 0479110802022, a to tak, že odvolanie zamietol v celom rozsahu a potvrdil napadnuté rozhodnutie pobočky žalovaného. Žalobca uvedené rozhodnutie žalovaného napadol správnou žalobou, o ktorej rozhodol krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. -34 rozsudkom zo dňa 22. februára 2023 tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného č. 0479110802022 zo dňa 22. júla 2022 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to v časti týkajúcej sa námietky premlčania v danej veci vznesenej žalobcom. V ostatnej časti krajský súd správnu žalobu podanú žalobcom zamietol ako nedôvodnú. Voči rozsudku krajského súdu podal žalovaný dňa 18. apríla 2023 kasačnú sťažnosť, v ktorej namietal nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom podľa a navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. -34 zo dňa 22. februára 2023 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 40. Kasačný súd vyhodnotil, že v predmetnej veci bola spornou otázka posúdenia pravidiel plynutia premlčania práva žalovaného vymáhať poistné, respektíve penále na poistnom v zmysle zákona o sociálnom poistení a správnosť postupu orgánov verejnej správy v danej veci. 41. V prejednávanej veci je nesporné, že Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín, ako vecne príslušný prvostupňový správny orgán žalovaného, pristúpila k vymáhaniu svojich pohľadávok voči žalobcovi na podklade svojich rozhodnutí č. 0812127614 zo dňa 4. septembra 2014 a č. 0812127714 zo dňa 4.

septembra 2014 (obe nadobudli právoplatnosť dňa 15. októbra 2014) ako vykonateľných exekučných titulov na peňažné plnenie, ktorými bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť v súlade s § 178 ods. 1 písm. a) deviaty bod a § 240 zákona o sociálnom poistení penále v celkovej sume 6.058,47 EUR vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné dôchodkové poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity. Na základe uvedených rozhodnutí bolo dňa 4. novembra 2014 začaté exekučného konanie sp. zn. EX 180/2014 vo veci vymáhania pohľadávky Sociálnej poisťovne, Trenčín voči žalobcovi, a to prostredníctvom súdneho exekútora p. Z.. M. J.. Žalovaný tak v súlade s legislatívou platnou a účinnou v čase vymáhania svojej pohľadávky, inicioval exekučné konanie podľa Exekučného poriadku. Predmetná exekúcia bola ukončená podľa o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov dňa 11. júna 2020, t.j. dňom doručenia Upovedomenia o zastavení starej exekúcie. Kasačný súd s odkazom na zákona o sociálnom poistení a stotožňujúc sa s názorom krajského súdu uvádza, že dňa 16. októbra 2014, t.j. dňom nasledujúcim po dni právoplatnosti vyššie uvedených exekučných titulov, začala plynúť šesťročná premlčacia lehota na uplatnenie práva vymáhať poistné, resp. penále. 42. Kasačný súd však za žiadnych okolností nemôže súhlasiť s právnym názorom krajského súdu vysloveným v časti týkajúcej sa plynutia šesťročnej premlčacej lehoty na uplatnenie práva žalovaného vymáhať poistné, konkrétne skončenia plynutia uvedenej lehoty, ktoré malo podľa krajského súdu nastať 16. októbra 2020 s odôvodnením, že na plynutie premlčacej lehoty nemalo vplyv prebiehanie exekučného konania vedeného súdnou exekútorkou v čase od 4. novembra 2014 do 11. júna 2020, nakoľko Sociálna poisťovňa, pobočka v Trenčíne mohla vymáhať svoje pohľadávky súbežne podľa exekučného poriadku, ale zároveň aj v konaní vo veci vymáhania pohľadávok podľa zákona o sociálnom poistení. Kasačný súd rovnako nesúhlasí so záverom krajského súdu, podľa ktorého nemožno na daný právny vzťah aplikovať ustanovenie o spočívaní premlčacej doby. V tejto súvislosti považuje kasačný súd za potrebné poukázať na skutočnosť, že Sociálna poisťovňa je verejnoprávnou inštitúciou, ktorá pri vymáhaní svojich pohľadávok postupuje podľa zákona o sociálnom poistení, ktorý upravuje presný postup vymáhania pohľadávok žalovaného. , ktorým sa mení a dopĺňa a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „“), zveril samotnej Sociálnej poisťovni výlučné oprávnenie vymáhať prednostne svoje pohľadávky vo veciach sociálneho poistenia voči svojim veriteľom. Do ustanovení zákona o sociálnom poistení, sa tak v poradí až dostala nová samostatná štvrtá časť s označením konanie vo veciach vymáhania pohľadávok. Sociálna poisťovňa, resp. príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne, je tak za podmienok ustanovených v zákone o sociálnom poistení, oprávnená vymáhať prednostne svoje pohľadávky sama, a to jedným z nasledujúcich spôsobov: zrážkami zo mzdy alebo z iného príjmu, prikázaním peňažnej pohľadávky z účtu alebo zrážkami z dávok, ktoré povinnému vypláca Sociálna poisťovňa. U jedného účastníka konania môže vymáhať svoje pohľadávky aj niekoľkými spôsobmi súčasne, avšak zákonodarca má na tomto mieste na mysli iba tu uvedené tri spôsoby vymáhania pohľadávok výlučne Sociálnou poisťovňou. Inými spôsobmi nie je Sociálna poisťovňa oprávnená vymáhať svoje pohľadávky vo vlastnej réžii. Za týmto účelom má k dispozícii podanie návrhu na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku alebo postúpenie pohľadávky v zmysle zákona o sociálnom poistení určenému subjektu (tzv. mandátna správa), ktoré boli jediným nástrojom na vymáhanie pohľadávok Sociálnej poisťovne pôvodne do prijatia . Zákon o sociálnom poistení, tak po novele obsiahnutej v s účinnosťou v zásade od 1. júla 2017, stanovuje presné podmienky vymáhania pohľadávok Sociálnej poisťovne, a to čo do poradia druhu vymáhania pohľadávok (prednostne podľa zákona o sociálnom poistení, a až následne prostredníctvom mandátnej správy a/alebo súdneho exekútora), ako aj možností spôsobov uvedeného vymáhania pohľadávok, berúc do úvahy povahu samotnej pohľadávky. Ako bolo uvedené vyššie, v čase začatia exekučného konania sp. zn. EX 180/2014 v tu prejednávanej veci, t.j. dňa 4. novembra 2014 podľa Exekučného poriadku, postupoval žalovaný, resp. príslušná pobočka žalovaného v súlade s vtedy účinným zákonom o sociálnom poistení a Exekučným poriadkom. Vymáhanie pohľadávok z úradnej moci Sociálnej poisťovne nebolo možné, nakoľko neexistoval zákonný rámec pre takýto postup. Na druhej strane, ani zákon o sociálnom poistení, s účinnosťou aj po tu zmienenej novele (zákonom o zmene Exekučného poriadku) súbeh oboch konaní súčasne aj podľa exekučného poriadku aj podľa zákona o sociálnom poistení nepripúšťa, t.j. v zmysle vymáhanie pohľadávok na penále podľa exekučného poriadku je možné až po zastavení konania vo veci vymáhania pohľadávok zo strany Sociálnej poisťovne. Preto nemožno súhlasiť s názorom krajského súdu, že súčasné vedenie oboch týchto spôsobov vymáhania pohľadávok nie je

vylúčené a premlčacia lehota v zmysle počas priebehu exekučného konania preto nespočíva. 43. V nadväznosti na vyššie uvedené poukazuje kasačný súd aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky , ktorý v merite prejednávanej veci vyslovene skonštatoval, že „... počas exekučného konania premlčacia lehota podľa zákona o sociálnom poistení spočíva.“ V zmienenom rozsudku najvyšší súd v odôvodnení prípustnosti a aplikácie ohľadom spočívania premlčacej lehoty pokračoval: „Ako to ustanovuje zákona o sociálnom poistení, pohľadávky zo sociálneho poistenia vymáha Sociálna poisťovňa podľa exekučného poriadku. Pod pojmom „vymáha“ tu je potom potrebné rozumieť podanie návrhu na vykonanie exekúcie. Toto je jediný prípustný úkon „vymáhania“ podľa exekučného poriadku, keď samotnú exekúciu vykonáva nezávislý exekútor, ktorého vykonaním exekúcie poverí súd. V exekúcii má teda žalobca postavenie jedného z účastníkov konania, nevykonáva svoje právomoci vyplývajúce z verejného práva, preto bude prípustné a potrebné aplikovať ustanovenie , týkajúce sa spočívania lehôt, ak bol navrhnutý výkon rozhodnutia. Bolo by v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania, ak by žalobkyňa mala mať oproti iným účastníkom exekučných konaní zhoršenú pozíciu. Na rozdiel od výkonu rozhodnutia samotným správnym orgánom nie je v pozícii, v ktorej by mohla reálne ovplyvniť rýchlosť exekúcie a teda ak by lehota počas exekúcie nespočívala, mohlo by dôjsť k zmareniu práva žalobkyne vyplývajúceho z právoplatného rozhodnutia bez jej zavinenia. Tento výklad podporuje tiež ustanovenie zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. Ak by k spočívaniu lehôt počas exekučného konania nedochádzalo, rozhodnutie by bolo možné vykonať iba do šiestich rokov od právoplatnosti.“ 44. Z uvedeného je zrejmé, že počas výkonu exekučného konania premlčacia lehota v zmysle zákona o sociálnom poistení neplynie, ale spočíva, a teda nemohlo v tu prejednávanej veci dôjsť k uplynutiu premlčacej lehoty dňa 16. októbra 2020, ako tvrdí krajský súd. Kasačný súd má za to, že premlčacia lehota začala spočívať dňa 16. októbra 2014, pričom po skončení predmetnej exekúcie Upovedomením o skončení exekúcie zo dňa 11. júna 2020, došlo k odpadnutiu prekážky a premlčacia lehota začala nasledujúcim dňom, t.j. 12. júna 2020 plynúť odznova. Druhé pretrhnutie plynutia premlčacej lehoty podľa sťažovateľa nastalo ku dňu vydania Rozhodnutia o začatí konania vo veci vymáhania pohľadávok, t.j. 26. mája 2022 podľa zákona o sociálnom poistení. Premlčacia lehota pri pohľadávke žalovaného na vymáhanie penále zjavne neuplynula a pohľadávka je preto vymáhateľná. 45. Záverom kasačný súd vo vzťahu k námietke sťažovateľa ohľadom nesprávneho právneho posúdenia premlčania, resp. preklúzie práva vymáhať penále zo strany krajského súdu, poukazuje aj na rozsudok veľkého senátu najvyššieho správneho súdu , ktorý sa vzhľadom na rozdielnosť judikatórnej praxe zaoberal otázkou premlčania práva predpísať poistné, resp. penále, a v ktorom uceleným spôsobom zodpovedal na sťažovateľove námietky, keď konštatoval: „ ... podľa premlčanie práva predpísať poistné neznamená, že by uplynutím premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovanej na?poistné a jej právo predpísať ho. Naopak, znamená to, že osoba povinná odviesť poistné môže po uplynutí tejto doby namietnuť premlčanie tohto práva vo vzťahu k poistnému, ktoré do uplynutia tejto doby nebolo predpísané (hoci aj neprávoplatne vydaným) rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne. Až vznesením takejto námietky sa organizačná zložka žalovanej [pobočka v rámci autoremedúry podľa alebo ústredie ako odvolací orgán podľa §? 179 ods. 1 písm. b) ] môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo. Len čo podľa cit. zák. takúto námietku premlčania svojím rozhodnutím právoplatne uzná, otvorí sa tým podľa v spojení s? a citovaného zákona cesta k odpísaniu a zániku pohľadávky žalovanej na poistné, ktoré je?tým dotknuté. Prostredníctvom odkazu na v ustanovení zákona o sociálnom poistení sa uvedené závery rovnako vzťahujú aj na možnosť žalovanej predpísať penále za neodvedené poistné...“ 46. Na dôvažok, kasačný súd k námietke žalobcu o zaniknutom hmotnoprávnom nároku žalovaného s poukazom na zákona o sociálnom poistení a v ňom upravenom tzv. generálnom pardone (účinné od 1. februára 2023), uvádza, že v zmysle na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Zároveň upravuje aj výnimky, kedy pre rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, a ide o konanie podľa správne žaloby vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, e/ žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy, f/ žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy, i/ žaloby vo veciach politických práv, j/ kompetenčné žaloby a k/ návrhy v iných veciach alebo sa rozhoduje podľa (peňažná moderácia). Prejednávaný prípad sa však týka

konania o správnych žalobách v sociálnych veciach, konkrétne rozhodovanie Sociálnej poisťovne vo veci predpísania penále. Najvyšší správny súd poznamenáva, že v danom prípade nebola naplnená podmienka v zmysle , preto bol pre krajský súd záväzný stav v zmysle , podľa ktorého postupoval správne. Žalovaný nemohol uvedené ustanovenie aplikovať pri svojom rozhodovaní, nakoľko v čase prijatia jeho rozhodnutia o odvolaní (t.j. dňa 22. júla 2022) uvedená právna aplikácia nebola účinná, najvyšší správny súd konštatuje, že uvedené námietky zo strany žalobcu o zániku hmotnoprávneho nároku žalovaného sú preto nedôvodné. 47. Z dôvodov uvedených vyššie najvyšší správny súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa v spojení s zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie. V tejto súvislosti najvyšší správny súd uvádza, že od 1. júna 2023 nadobudol účinnosť o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (reforma súdnictva), ktorým boli zriadené Správny súd v Banskej Bystrici, Správny súd v Bratislave a Správny súd v Košiciach (ďalej len „“). V zmysle , začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov. 48. Úlohou Správneho súdu v Banskej Bystrici v ďalšom konaní bude vo veci opätovne rozhodnúť s tým, že je viazaný právnym názorom kasačného súdu, pričom pri svojom opätovnom rozhodovaní vezme do úvahy aj argumentáciu žalovaného obsiahnutú v podanej kasačnej sťažnosti ( ). 49. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne správny súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania ( ). 50. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho správneho súdu v pomere hlasov 3:0 ( veta prvá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.