Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

35C/49/2026

Uznesenie

Okresný súd Malacky v právnej veci navrhovateľa: A. B., narodený: XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX B., zastúpený: D.&E., E., E. E. F. XXX/XX, XXX XX G., proti odporcovi: H. I. B. E., narodený: XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX K., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 06.03.2026 z a m i e t a.

II. Odporcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ dňa 06.03.2026 doručil tunajšiemu súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území L., Obec L. a Okres B., zapísaných na LV č. XXXX ako pozemok „C“ KN parcelné číslo XXXX/XX, o výmere 478 m2, druh pozemku: orná pôda, parcelné číslo XXXX/XX, o výmere 510 m2, druh pozemku: orná pôda, parcelné číslo XXXX/XX, o výmere 514 m2, druh pozemku: orná pôda, parcelné číslo XXXX/XX, o výmere 591 m2, druh pozemku: orná pôda, parcelné číslo XXXX/ XX, o výmere 624 m2, druh pozemku: orná pôda a parcelné číslo XXXX/XX, o výmere 567 m2, druh pozemku: orná pôda, spoluvlastnícky podiel žalobcu 1/1, zriadeného na základe Záložnej zmluvy podľa G./2024, právoplatnej 30.01.2024.-40/2024, 202/2025, M./2025: Čiastočný výmaz záložného práva k pozemku C-KN parc. č. XXXX/XX. -202/2025.

2. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že dňa 26.01.2024 bola medzi odporcom ako veriteľom a navrhovateľom ako dlžníkom uzavretá zmluva o pôžičke, predmetom ktorej bola peňažná pôžička v sume 200.000 Eur splatná do 30.04.2024, táto pôžička bola poskytnutá bezúročne. Ďalej uviedol, že k Zmluve o pôžičke bol dňa 04.08.2025 prijatý dodatok č. 1, pričom v tomto dodatku sa bez ďalšieho vysvetlenia v bode 1.1 uvádzalo, že „zmluvné strany uzavreli dňa 26.01.2024 Zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom bol záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 210.000 Eur“, čo je však v rozpore s čl. I bodom 2.1 v spojení s bodmi 2.2.1 a 2.2.2 Zmluvy o pôžičke. Dodatkom sa zároveň upravila výška celkovej istiny na sumu 360.000 Eur, ktorá mala podľa obsahu dodatku pozostávať z istiny vo výške 210.000 Eur (správne 200.000 Eur) a zo sumy 150.000 Eur, ktorá mala byť podľa bodu 2.1.2 dodatku podľa tvrdenia odporcu navrhovateľovi ako dlžníkovi poskytnutá v hotovosti, a to v časovom období od 15.05.2024 do 15.12.2024. Dodatkom sa súčasne upravila aj lehota splatnosti istiny pôžičky do 31.12.2025. Navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území L., obec L., okres B., zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom, v podiele 1/1 a to pozemkov, parcela registra „C“ KN parcelné číslo XXXX/XX, o výmere 478 m2, druh pozemku: orná pôda, parcelné číslo XXXX/XX, o výmere 510 m2, druh pozemku: orná pôda, parcelné číslo XXXX/XX, o výmere 514 m2, druh pozemku: orná pôda, parcelné číslo XXXX/XX, o výmere 591 m2, druh pozemku: orná pôda, parcelné číslo XXXX/XX, o výmere 624 m2, druh pozemku: orná pôda a parcelné číslo XXXX/XX, o výmere 567 m2, druh pozemku: orná pôda. Na zabezpečenie pohľadávky zo Zmluvy o pôžičke v znení dodatku bola medzi navrhovateľom a odporcom uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva k uvedeným nehnuteľnostiam, pričom vklad záložného práva bol povolený do operátu katastra nehnuteľností podľa G./2024, právoplatné 30.01.2024. K zmluve o zriadení záložného práva bol dňa 04.08.2025 uzatvorený dodatok č. 1, ktorým sa upravila výška istiny a hodnota istiny, do ktorej sa zabezpečuje pohľadávka, na sumu 360.000 Eur, pričom súčasne bol upravený aj predmet zálohu.

3. Listom odporcu zo dňa 12.01.2026 s označením „Informovanie záložcu zo strany záložného veriteľa o predaji zálohu podľa čl. IV bod 4.1 písm. b) Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti – priamy predaj tretej osobe a vyčíslenie pohľadávky záložného veriteľa“ odporca oznámil žalobcovi, že si voči nemu uplatňuje pohľadávku v celkovej výške 513.203,63 Eur a zároveň oznámil začatie výkonu záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam. Výkon záložného práva k nehnuteľnosti bol zaevidovaný v operáte katastra nehnuteľností na LV č. XXXX k.ú. L. formou poznámky pod J./XXXX: Oznámenie o začatí výkonu záložného práva priamym predajom podľa ust. Občianskeho M./XXXX. V tom istom liste odporca tiež uviedol, že „Dňa 04.08.2025 uzatvorili veriteľ a dlžník dohodu o splatení dlhu a uznaní dlhu, v ktorom dlžník výslovne uznal v zmysle ust. v platnom znení (ďalej aj ako „“) svoj dlh s príslušenstvom voči veriteľovi vo výške 360.000 €, ktorý vznikol na základe zmluvy o pôžičke a dodatku č. 1 (ďalej aj ako „uznanie dlhu“). Dlžník v uznaní dlhu uznal svoj dlh voči veriteľovi čo do dôvodu a výšky, vyhlásil, že svoj dlh zaplatí do 31.12.2025 a to bezhotovostným prevodom na účet veriteľa uvedený v záhlaví uznania dlhu.“.

4. Navrhovateľ listom zo dňa 28.01.2026 zaslal odporcovi stanovisko k jeho listu zo dňa 12.01.2026, v ktorom namietal a rozporoval viaceré zmätočné a nesprávne skutočnosti, vrátane výšky a dôvodnosti celkovej sumy pohľadávky odporcu voči navrhovateľovi. Ďalej uviedol, že zo všetkých dostupných informácií a dokumentov, ktoré navrhovateľ popisuje vyššie vyplýva dôvodné podozrenie, že odporca konal protiprávne a účelovo v snahe urýchlene vykonať záložné právo na zabezpečenie pohľadávky, ktorá navrhovateľovi nebola reálne poskytnutá, pričom toto tvrdené poskytnutie finančných prostriedkov odporca okrem samotného slovného tvrdenia o odovzdaní hotovostných peňažných prostriedkov žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal. Navrhovateľ má za to, že konanie odporcu je v rozpore s dobrými mravmi a takéto konanie nemôže požívať právnu ochranu. Na základe už uskutočnených úkonov odporcu, najmä s prihliadnutím na jeho vedomosť o neoprávnenom uplatňovaní pohľadávky vo výške 513.203,63 Eur, existuje podľa navrhovateľa dôvodná obava, že odporca bude pokračovať vo výkone záložného práva takým spôsobom, aby sťažil alebo prípadne úplne zmaril navrhovateľovi právo domáhať sa určenia neplatnosti právnych úkonov týkajúcich sa samotnej Zmluvy o pôžičke, ako aj neplatnosti záložného práva zriadeného na nehnuteľnostiach vo vlastníctve navrhovateľa. V dôsledku konania odporcu môže dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, čím by došlo k ohrozeniu vlastníckeho práva navrhovateľa. Za účelom dosiahnutia úpravy vzájomných pomerov medzi stranami pri nakladaní s nehnuteľnosťami nie je podľa navrhovateľa za súčasného stavu iná možnosť, než uložiť odporcovi povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území L., Obec L. a Okres B., zapísaným na LV č. XXXX zriadeného na základe záložnej zmluvy podľa G./XXXX.

5. Zo spomínaného listu navrhovateľa zo dňa 28.01.2026 súd ďalej zistil, že navrhovateľ sa v ňom žiadnym spôsobom nevyjadril k tvrdeniu odporcu v jeho liste zo dňa 12.01.2026 o uznaní dlhu navrhovateľa dňa 04.12.2025. Naopak, sám navrhovateľ výslovne priznáva existenciu svojho splatného dlhu voči odporcovi (i keď v inej výške), keď v tom istom liste uvádza: „S odkazom na Výzvu, písomnú dokumentáciu a vyššie uvedené skutočnosti, celková výška vašej pohľadávky voči mne pozostáva zo sumy istiny 200.000,- EUR a úroku z omeškania od 01.01.2026, t.j. vo výške 7,15 % p.a. zo sumy 200.000,- EUR do zaplatenia.“.

6. Podľa (ďalej len „“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

10. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

11. Podľa ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

13. Podľa navrhovateľa dôvodom navrhovaného neodkladného opatrenia má byť obava, že odporca v rámci výkonu svojho záložného práva prevedie vlastnícke právo k založeným nehnuteľnostiam na inú osobu a z tohto dôvodu sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia ukladajúceho povinnosť odporcovi zdržať sa tohto výkonu záložného práva. Dobu, počas ktorej by malo toto neodkladné opatrenie platiť, navrhovateľ v navrhovanom petite neuviedol. Navrhovateľ k návrhu na vydanie neodkladného opatrenia priložil ako listinné dôkazy Zmluvu o pôžičke podpísanú navrhovateľom s dátumom 15.11.2023 na sumu 200.000,- EUR, Dodatok č.1 ku Zmluve o pôžičke uzatvorenej dňa 26.01.2024, podpísaný dňa 04.08.2025, Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 15.11.2023, Dodatok č.1 ku Zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 04.08.2025, výpis z LV č. XXXX pre k.ú L., Oznámenie záložného veriteľa záložcovi o predaji zálohu zo dňa 12.01.2026, Odpoveď navrhovateľa na oznámenie odporcu zo dňa 28.01.2026.

14. Súd preskúmal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, oboznámil sa s dôkazmi k nemu priloženými a dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov s odporcom. Navrhovateľ sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pri vymedzení potreby bezodkladnej úpravy pomerov obmedzil výlučne na konštatovanie, že je tu hrozba blížiaceho sa priameho predaja alebo blížiacej sa dobrovoľnej dražby, ktorú odporca navrhovateľovi avizoval v doručenom oznámení o začatí výkonu záložného práva a že je vlastnícke právo navrhovateľa ohrozené v dôsledku krokov odporcu, ktorými začal výkon záložného práva na pohľadávky, ktoré neexistujú v tom rozsahu, ako si ich uplatňuje odporca. Existenciu svojho splatného dlhu zabezpečeného záložným právom, ktorého výkonu sa toto konanie týka, však navrhovateľ výslovne priznáva.

15. Neodkladné opatrenie predstavuje inštitút neodkladnej procesnej ochrany, ktorým sa bezodkladne upravujú pomery účastníkov konania. Vzhľadom na charakter neodkladného opatrenia ako nástroja zabezpečujúceho úpravu pomerov v rozsahu odôvodnenom naliehavou potrebou súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dôkazy a rozhoduje iba na základe skutočností a tvrdení uvedených v návrhu a na základe predložených listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne osvedčovať stav tvrdený v návrhu. Osvedčenie na rozdiel od dokázania znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní. Postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je teda tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy právneho vzťahu medzi nimi. Navrhovateľ teda musí osvedčiť, že bez okamžitej, hoci i len dočasnej, úpravy právnych pomerov, by bolo jeho právo ohrozené. Pokiaľ má mať navrhované neodkladné opatrenie len dočasnú povahu, jeho nariadením nemôže byť navodený nezvratný stav. Neodkladným opatrením nemožno s poukazom na princíp proporcionality obmedziť povinný subjekt neprimeraným spôsobom alebo nad nevyhnutný rozsah. Neodkladné opatrenie má subsidiárne postavenie vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, preto je jeho nariadenie prípustné iba vtedy, ak jeho účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

16. Súd po oboznámení sa s návrhom navrhovateľa a k nemu priložených listín dospel k záveru, že o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania ( ).

17. Súd zistil nasledujúci skutkový stav veci, uvádzaný v chronologickom poradí:

18. Navrhovateľ v návrhu uvádza, že dňa 26.01.2024 bola uzatvorená medzi stranami sporu Zmluva o pôžičke na sumu 200.000,- Eur, pričom Zmluvu o pôžičke s týmto dátumom uzavretia súdu nepredložil. V spise je Zmluva o pôžičke na sumu 200.000 Eur, podpísaná samotným navrhovateľom dňa 15.11.2023 s jeho notársky osvedčeným podpisom z toho istého dňa.

19. Navrhovateľ a odporca uzatvorili Dodatok č. 1 ku Zmluve o pôžičke zo dňa 26.01.2024, kde sa v článku II. ods. 2.1 uvádza, že zmluvné strany sa dohodli na zmene v obsahu Zmluvy nasledovne: pôvodné znenie „Veriteľ sa zaväzuje poskytnúť Dlžníkovi peňažnú sumu vo výške 210.000,00 EUR, slovom: dvestodesaťtisíc eur (ďalej len „Istina“)“ sa nahrádza novým znením „Veriteľ sa zaväzuje poskytnúť Dlžníkovi peňažnú sumu vo výške 360.000,00 EUR, slovom: tristošesťdesiattisíc eur (ďalej len „Istina“) ...“. Taktiež bola Dodatkom č. 1 v ods. 2.1.3. zmenená a posunutá splatnosť istiny a to najneskôr do 31.12.2025 a tiež bolo v ods. 2.1.4. zmenené záložné právo, pričom záložné právo sa má podľa Dodatku č. 1 vzťahovať iba na nasledovné parcely zapísané na LV. č.XXXX k.ú. L. a to ako pozemok registra „C“ KN parcelné číslo XXXX/XX, o výmere 478 m2, druh pozemku: orná pôda, parcelné číslo XXXX/XX, o výmere 510 m2, druh pozemku: orná pôda, parcelné číslo XXXX/XX, o výmere 514 m2, druh pozemku: orná pôda, parcelné číslo XXXX/XX, o výmere 591 m2, druh pozemku: orná pôda, parcelné číslo XXXX/XX, o výmere 624 m2, druh pozemku: orná pôda a parcelné číslo XXXX/XX, o výmere 567 m2, druh pozemku: orná pôda.

20. Navrhovateľ a odporca uzatvorili Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, datovanú dňa 15.11.2023, v ktorej článku I. ods.1.1 sa uvádza: „Predmetom tejto Zmluvy je zabezpečenie pohľadávky s príslušenstvom Záložného veriteľa, ktorá vznikla zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 15.11.2023, uzavretej medzi Záložným veriteľom a Záložcom, ako dlžníkom, na základe ktorej Záložný veriteľ poskytol Záložcovi pôžičku vo výške 200.000,00 EUR (slovom dvestotisíc eur), ako aj všetkých ďalších pohľadávok, ktoré vzniknú v budúcnosti v dôsledku prípadného nesplnenia uvedenej pohľadávky.“. V článku II. ods.2.2 tejto zmluvy sa uvádza: „Záložným veriteľom určená hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje je vo výške 200.000,00 EUR (slovom dvestotisíc eur).“.

21. Navrhovateľ a odporca sa dohodli na Dodatku č.1 zo dňa 04.08.2025 ku Zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, kde sa v článku I. ods. 1.1 uvádza: „Zmluvné strany uzavreli Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam (ďalej len „Zmluva“), ktorej predmetom bolo zabezpečenie pohľadávky s príslušenstvom Záložného veriteľa, ktorá vznikla zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 26.1.2024 (ďalej len „Zmluva o pôžičke“), uzavretej medzi Záložným veriteľom ako veriteľom a Záložcom, ako dlžníkom, na základe ktorej Záložný veriteľ poskytol Záložcovi pôžičku vo výške 210.000,00 EUR (slovom dvestodesaťtisíc eur), ako aj všetkých pohľadávok, ktoré vzniknú v budúcnosti v dôsledku prípadného riadneho nesplnenia uvedenej pohľadávky.“. V článku II. ods. 2.1.1 tejto zmluvy sa pôvodné znenie v Článku I. ods.1.1 Zmluvy, ktoré znie: „Záložný veriteľ poskytol Záložcovi pôžičku vo výške 210.000,00 EUR (slovom dvestodesaťtisíc eur)...“ sa nahrádza novým znením, ktoré znie: „Záložný veriteľ poskytol Záložcovi pôžičku vo výške 360.000,00 Eur (slovom tristošesťdesiattisíc eur).“.

22. Navrhovateľ predloženými listinnými dôkazmi osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi ním a odporcom, založeného Zmluvou o pôžičke zo dňa 15.11.2023 na sumu 200.000,- Eur, Dodatkom č. 1 zo dňa 04.08.2025 ku Zmluve o pôžičke uzavretej dňa 26.01.2024 na sumu 210.000,- Eur, Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 15.11.2023 a Dodatkom č. 1 zo dňa 04.08.2025 ku Zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam.

23. Podľa názoru súdu, ak navrhovateľ v návrhu tvrdí, že uzatvoril Zmluvu o pôžičke dňa 26.01.2024 na sumu 200.000,- Eur, mal toto tvrdenie osvedčiť, prípadne súdu relevantným spôsobom tieto vyššie uvedené rozpory v dátumoch a sumách súdu vysvetliť. Samotný navrhovateľ, ktorý žiada ochranu svojho vlastníckeho práva, je v porovnaní s obsahom listinných dôkazov priložených k jeho návrhu, nekonzistentný a nepresvedčivý v tom, akú sumu pôžičky a kedy mu odporca poskytol. Otázkou potom zostáva, či navrhovateľ postupoval s náležitou opatrnosťou a sumy v zmluvách resp. dodatkoch, ktoré s odporcom podpisoval, si skontroloval predtým, ako ich podpísal. Pre úplnosť považuje súd v tejto súvislosti za potrebné zopakovať už vyššie spomínané zistenie, že v liste navrhovateľa zo dňa 28.01.2026 sa navrhovateľ nevyjadril k tvrdeniu odporcu v jeho liste zo dňa 12.01.2026 o uznaní dlhu navrhovateľa dňa 04.12.2025 a výslovne priznáva existenciu svojho splatného dlhu voči odporcovi.

24. Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatuje, že navrhovateľ vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k založeným nehnuteľnostiam (a to bez uvedenia doby trvania tohto neodkladného opatrenia) neosvedčil dôvodnosť obavy, že bez okamžitej úpravy pomerov s odporcom bude jeho právo ohrozené. Za skutkového stavu, v ktorom sám navrhovateľ potvrdzuje existenciu splatnej pohľadávky odporcu voči navrhovateľovi, zabezpečenej záložným právom, ktorého výkon má byť zakázaný navrhovaným neodkladným opatrením (naviac bez časového obmedzenia) nie je podľa názoru súdu možné návrhu vyhovieť ani z dôvodu neprimeranosti takéhoto zásahu do práv odporcu (zásada tzv. primeranosti – proporcionality zásahu).

25. Z vyplýva, že predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa neodkladným opatrením poskytuje ochrana. Osvedčenie nároku neznamená len osvedčenie toho, čo sa stalo a čo je medzi stranami skutkovo nesporné, ale aj osvedčenie toho, že po právnom posúdení nesporného skutkového stavu možno predpokladať danosť práva, ktorému sa poskytuje neodkladná ochrana. Osamotený odkaz na budúce riešenie tejto otázky v konaní vo veci samej bez akejkoľvek ďalšej argumentácie nie je naplnením zákonom predpokladaného osvedčenia práva, a preto zákonom predpokladaným dôvodom nariadenia neodkladného opatrenia. (Nález Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 458/2022 z 24.11.2022).

26. Podľa názoru súdu povaha posudzovanej veci vylučuje vydanie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva, nakoľko by ním nebolo možné dosiahnuť účel sledovaný návrhom navrhovateľa ( ).

27. Ustálená rozhodovacia prax súdov potvrdzuje, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia (za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku išlo o inštitút predbežného opatrenia) sa nevykonáva dokazovanie a rozhoduje sa iba na základe skutočností a tvrdení uvedených v návrhu a na základe predložených listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne osvedčovať stav tvrdený v návrhu. Nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný predbežný charakter. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových tvrdení zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej) a skutočností, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia závisí od danej situácie, najmä od naliehavosti jej riešenia.

28. Dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení a to z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. O.s.p.). Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná právna úprava (§ 115 ods. 1 O.s.p. a contrario, § 75 ods. 7 O.s.p.) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu. Ak by sa v konaní o nariadenie predbežného opatrenia malo trvať na požiadavke riadneho vykonania a hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto procesného inštitútu zmarený. Postupom odvolacieho súdu, ktorý osvedčenie, resp. neosvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia posudzoval len na základe obsahu spisu a v ňom založených listín, tak dovolateľovi nebola odňatá možnosť konať pred súdom. (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 65/2010 z 08.07.2010)

29. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní, postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 147/2011 z 25.04.2012)

30. Súd z odôvodnenia návrhu navrhovateľa a z pripojených listinných dôkazov nezistil potrebu neodkladnej úpravy pomerov, odôvodňujúcu zakázať odporcovi bez časového obmedzenia nakladať s nehnuteľnosťami navrhovateľa, ku ktorým navrhovateľ zriadil zmluvou záložné právo v prospech odporcu s vedomím, aké právne následky bude musieť znášať, ak nesplní dlh zabezpečený týmto záložným právom. Z tohto dôvodu súd návrh navrhovateľa zamietol.

31. Podľa trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

32. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s ustanoveniami v spojení s . Vzhľadom k tomu, že odporca bol v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia úspešný, mal by nárok na náhradu trov konania. Nakoľko mu však v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Opačný postup, t. j. priznanie nároku na náhradu trov konania úspešnej strane, hoc jej žiadne nevznikli. t.j. nevynaložila pri bránení práva žiadne výdavky, by bolo vo svojej podstate popretím ust. , kedy za trovy konania sú považované len výdavky vynaložené v konaní.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.