Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1To-14-2026.pdf
PDF · 92.57 KB
Case nature
Area
Subarea
1To/14/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD. a členov senátu JUDr. Štefana Hrvolu a JUDr. Dušana Špireka v trestnej veci proti obžalovanému A. B. pre prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona v znení zákona č. 157/2025 Z.z. (ďalej len „Trestný zákon) o odvolaní prokurátorky Okresnej prokuratúry Topoľčany (ďalej len „prokurátorka“) proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo 16.12.2025 sp. zn. 33T/63/2025, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre 31.03.2026
r o z h o d o l :
Podľa § 321 odsek 1 písmeno b), písmeno e), odsek 2 Trestného poriadku zrušuje napadnutý rozsudok vo výroku o treste.
Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku
obžalovanému
A. B., narodenému XX.XX.XXXX v C. D., trvale bytom C. E. XXX,
u k l a d á
podľa § 219 odsek 2 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona a priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov.
Podľa § 51 Trestného zákona za podmienok uvedených v § 49 odsek 1 Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona ustanovuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.
Podľa § 51 odsek 2, odsek 4 písmeno k) Trestného zákona povinnosť spočívajúcu v príkaze riadne plniť svoje pracovné povinnosti, udržať si zamestnanie a preukazovať probačnému a mediačnému úradníkovi zdroj svojho príjmu.
V ostatných častiach zostáva napadnutý rozsudok nezmenený.
o d ô v o d n e n i e :
Horeuvedeným rozsudkom súd I. stupňa uznal obžalovaného A. B. vinným z prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v znení zákona č. 157/2025 Z.z. na tom skutkovom základe, že
sa dňa XX.XX.XXXX, v čase od XX:XX hod. do XX:XX hod. v F. na doposiaľ neznámom mieste sa zmocnil platobnej karty č. XXXXXXXXXXXXXXXX, vydanej k osobnému účtu v G. G. IBAN: G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý je vedený na meno matky poškodeného A. B., na ktorom sa nachádzali finančné prostriedky len poškodeného H. B., pričom predmetnú platobnú kartu dňa 04.06.2024 v čase o 22:35 hod., bez vedomia a súhlasu poškodeného použil tak, že ju vložil do bankomatu patriaceho G. G. v F., na ul. I. XXX, kde po načítaní čipovej karty bol obžalovaným chybne zadaný PIN a tým nedošlo k prístupu k prostriedkom vedeným na predmetnom účte, čím týmto konaním poškodenému H. B. nespôsobil žiadnu škodu.
Za to mu súd I. stupňa uložil podľa § 219 ods. 2 Tr. zák., zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák. a zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., postupom podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, H. spôsobenú škodu vo výške 30,- eur.
Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní podala odvolanie prokurátorka v neprospech obžalovaného v časti výroku o treste. V jeho písomných dôvodoch uviedla, že výrok o treste nepovažuje za zákonný. Poukázala na kritériá ukladania trestov podľa § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. Vyslovila názor, že súd I. stupňa pri ukladaní trestu dôsledne nezohľadnil osobu obžalovaného, vrátane jeho trestnej minulosti a možnosti jeho nápravy a v jeho prípade mal pristúpiť k uloženiu trestu odňatia slobody, teda spojeného s výkonom trestu so zaradením na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia vo výmere 10 mesiacov, tak ako mu súd správne vymeral. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaný bol pred spáchaním žalovaného skutku opakovane súdom odsúdený, pričom spáchal skutok v krátkom čase potom, čo bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, preto pre ukladanie podmienečného trestu neexistoval zákonný dôvod. Pripomenula, že súd I. stupňa ako dôvod ukladania podmienečného trestu považuje kritický postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti prezentovaný vo vyhlásení o vine, osobné a majetkové pomery, že je riadne zamestnaný a finančne podporuje svoju starú matku. S týmto názorom sa nie je možné stotožniť. Podľa vyjadrenia obžalovaného (na hlavnom pojednávaní bližšie nepotvrdeného) má prispievať starej matke na pobyt v domove sociálnych služieb, je slobodný, bezdetný, bez ďalších finančných záväzkov, čo nie je dôvodom pre ukladanie miernejšieho trestu a nebolo možné zohľadniť zákonný dôvod v zmysle § 34 odsek 3 Trestného zákona, teda že trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Obžalovaný nemá vyživovaciu povinnosť, nemá rodinu, ktorá by bola závislá od jeho príjmu. Skutočnosť, že „prispieva“ svojej starej matke nie je takou významnou okolnosťou, ktorá by mala mať vplyv na ukladanie miernejšieho podmienečného trestu, navyše keď bol už viackrát odsúdený za trestnú činnosť, skutok spáchal v pomerne krátkom čase po prepustení z výkonu trestu, teda neviedol riadny život a pokračoval v páchaní trestnej činnosti. Preto je potrebné považovať výrok súdu o uloženom podmienečnom treste za neprimerane mierny, a to z hľadiska individuálnej ale aj generálnej prevencie. Navrhla, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), d), ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a aby podľa § 322 ods. ods. 3 Tr. por. sám vo veci rozhodol tak, že obžalovanému uloží nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov a zaradí ho na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátor krajskej prokuratúry zotrval na podanom odvolaní. Navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. e) Tr. por. zrušil napadnutý výrok o treste a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol o treste sám tak, že podľa § 219 ods. 2 Tr. zák., zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., ako aj s prihliadnutím na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm.
m) Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. uloží obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov s jeho zaradením do stredného stupňa stráženia.
Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že bol pol roka na ulici. Príležitostne prespával u kamarátov aj u bývalej priateľky, kde sa dalo. Teraz býva u starej matky v C. E., pracuje v pekárni. Nemohol bývať u starej matky hneď po vykonaní nepodmienečného trestu odňatia slobody, lebo nemal príjem. Hľadal si zamestnanie všade možne. Pracoval aj v Topoľčanoch v „Hyze“, kde mal kamarátov. Mal tam vysoké náklady na bývanie a takmer nič mu z príjmu nezostalo. Teraz je zamestnaný v pekárni a jeho príjem je cca 850,- eur. Z toho prispieva aj na ubytovanie u starej matky. Aby tam mohol bývať, musí byť zamestnaný. Takú podmienku mu dali. Okrem toho, že pracuje ako pekár v pekárni, privyrába si tam ako údržbár. Tiež ho zamestnáva jeho matka na farme a v podstate na neho aj dohliada, aby nerobil hlúposti. Po skutku sa bol sám nahlásiť polícii, aj sám uhradil škodu poškodenému. K spáchaniu skutku ho viedlo to, že nemal jedlo. Teraz už má príjem, takže sa uživí. Je nervózny, od detstva trpí ochorením a preto potrebuje stále nejakú aktívnu fyzickú činnosť. Chcel by šancu a bolo by pre neho lepšie, aby nešiel do výkonu trestu. Žiadal o šancu, pretože konečne žije normálny život, aký nikdy nežil a keby išiel do výkonu trestu, znovu by skončil na ulici a o všetko príde.
Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou
- prokurátorkou, nezistiac dôvody na postup vyplývajúci z § 316 Tr. por., preskúmal podľa § 317 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste napadnutého rozsudku, proti ktorému odvolateľka podala odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo.
Odvolací súd postupom podľa citovaného ustanovenia zistil, že v konaní predchádzajúcom napadnutého rozsudku
- nedošlo k takým podstatným procesným chybám, ktoré by mali charakter porušenia zákona v zmysle § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por., ani k chybám, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania v zmysle § 371 Tr. por.,
- bolo vykonané dokazovanie za rešpektovania všetkých procesných práv obžalovaného a v súlade so zásadami kontradiktórneho procesu, upravenými Trestným poriadkom,
- v odôvodnení napadnutého rozsudku súd I. stupňa uviedol právne úvahy, ktorými sa riadil pri hodnotení dôkazov, zistení a ustálení skutkového stavu, právnej kvalifikácie žalovaného skutku i pri rozhodovaní o druhu trestu, jeho výmere trestu a náhrade škody.
Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom na súde I. stupňa po prednesení obžaloby urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., že je vinný zo spáchania skutku kladeného mu za vinu, ktoré súd I. stupňa prijal a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu priznania spáchania skutku na hlavnom pojednávaní sa nevykoná. Súd I. stupňa vykonal dokazovanie len vo vzťahu k výroku o treste o náhrade škody. Výroky o vine a náhrade škody v čase konania a rozhodovania odvolacieho súdu boli právoplatné, pretože žiadna z oprávnených osôb proti týmto výrokom v zákonnej lehote nepodala riadny opravný prostriedok – odvolanie.
Podľa § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal, alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa, alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestný činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.
Trestný zákon v citovaných ustanoveniach konkretizuje okolnosti, na ktoré je súd povinný prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Osobu páchateľa treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach, najmä posúdiť negatívny alebo pozitívny význam jeho osoby pre hodnotenie závažnosti činu pre spoločnosť, ktoré vyplýva z jeho správania v spoločnosti. Je potrebné zaoberať sa hodnotením možností jeho nápravy, najmä z hľadiska určenia prognózy jeho budúceho vývoja správania, na základe objasnenia jeho osobných vlastností a ich spojitosti so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálneho prostredia. Pomery páchateľa sa taktiež týkajú hodnotenia jeho osoby, priamo však nesúvisia so spáchaným trestným činom, hoci môžu ovplyvniť úvahy o treste. Ide o okolnosti, ktoré charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu, a to aktuálne rodinné a osobné pomery, ktoré existujú v čase rozhodovania o treste, napríklad majetkové pomery páchateľa, jeho zdravotný stav a zdravotný stav jeho rodiny, starostlivosť o početnú rodinu a pod.
Preskúmaním napadnutého výroku o treste odvolací súd primárne zistil, že súd I. stupňa pri ukladaní trestu obžalovanému správne zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., že sa priznal k trestnému činu a trestný čin úprimne oľutoval, s poukazom na jeho výpoveď z prípravného konania, ako aj priznania sa ku skutku na hlavnom pojednávaní v zmysle vyhlásenia o vine, vrátane úprimného oľutovania. Správne bola zistená aj priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák. - že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený, kde súd I. stupňa pripomenul predchádzajúce odsúdenia obžalovaného, ktoré nemá zahladené. Za daného stavu súd I. stupňa správne ukladal obžalovanému trest odňatia slobody v sadzbe 6 mesiacov až 3 roky.
Tiež správne a dôvodne súd I. stupňa poukazoval na osobu obžalovaného, jeho predchádzajúce odsúdenia, ktorých má doposiaľ evidovaných 5 v odpise z registra trestov, za rôznu úmyselnú trestnú činnosť majetkovej povahy, pričom naposledy bol odsúdený a vykonal nepodmienečný trest odňatia slobody dňa 23.01.2024 aj za rovnaký trestný čin, za aký bola na neho podaná obžaloba v predmetnej trestnej veci.
Súd I. stupňa však nebol celkom dôsledný, pretože napriek správnemu poukázania na kriminálnu minulosť obžalovaného a na skutočnosť, že ďalší trestný čin spáchal ani nie pol roka po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, považoval za dostatočný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu, bez nariadenia probačného dohľadu.
Odvolací súd vychádzajúc z kritérií, ktorými sa má súd spravovať pri ukladaní trestu, jeho účelu, základnej funkcie, zásad ukladania trestov a to osobitne zásadou individualizácie trestu a po zohľadnení osoby obžalovaného ako aj okolností, za ktorých bol čin spáchaný dospel k záveru, že na nápravu a prevýchovu obžalovaného je potrebné uložiť trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu, za súčasného nariadenia probačného dohľadu na 2 roky. Odvolací súd dospel k záveru, že okolnosti prípadu ako aj osoba obžalovaného si vyžadujú prísnejšiu kontrolu, a to probáciu – dohľad probačného a mediačného úradníka nad obžalovaným počas skúšobnej doby, a to s ohľadom na zistenie, že obžalovaný po spáchaní skutku čiastočne zmenil spôsob svojho života, pretože je zamestnaný a má vytvorené bytové podmienky. Zároveň ustanovil obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze riadne plniť svoje pracovné povinnosti, udržať si zamestnanie a preukazovať probačnému a mediačnému úradníkovi zdroj svojho príjmu. Povinnosťou obžalovaného počas skúšobnej doby a trvania probačného dohľadu bude aktívne spolupracovať s probačným a mediačným úradníkom, ktorý bude napomáhať obžalovanému lepšie prekonať svoje problémy s cieľom, aby v budúcnosti viedol riadny život. Odvolací súd pripomína, že nedostatočná spolupráca pri výkone kontroly formou probácie môže spôsobiť, že súd rozhodne o neosvedčení sa odsúdeného a o nariadení výkonu trestu odňatia slobody v ústave na výkon trestu odňatia slobody.
Podľa § 321 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok písm. b) Tr. por. - pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, písm. e) Tr. por. - ak je uložený trest neprimeraný.
Podľa § 321 ods. 2 Tr. por., ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo ods. 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší
hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por., odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
S poukazom na uvedené odvolací súd po zrušení napadnutého rozsudku vo výroku o treste rozhodol sám rozsudkom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pretože odvolanie prokurátorky bolo čiastočne dôvodné.
Takto uložený trest podľa názoru odvolacieho zodpovedá všetkým okolnostiam prípadu, osobe páchateľa, dobe od spáchania trestného činu i dobe, po ktorú sa viedlo trestné stíhanie. Je primeraný a schopný splniť funkciu ochrany spoločnosti i prevencie (individuálnej i generálnej) a zároveň vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
V ostatných častiach zostáva napadnutý rozsudok nezmenený.
Výroky tohto rozsudku boli prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok. (§ 306 ods. 1 Tr. por.)