Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_9Er-285-2010.pdf
PDF · 72.66 KB
Case nature
Subarea
9Er/285/2010
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: L. X., B.. XX.XX.XXXX, X. D.I..R..U. X, J. U., proti povinnému: N. X., B.. XX.XX.XXXX, Z. XX.XX.XXXX, B. X. J. U., vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Zuzana Ritter, Exekútorský úrad do sídlom Jilemnického 5498/37, Dunajská Streda, IČO: 37 844 474, nástupca Mgr. Kataríny Szabóovej, pod sp.zn. EX 57/2010, na vymoženie pohľadávky na zročnom výživnom v sume 2921,16 EUR a bežnom výživnom od 01.03.2010 s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1/ Oprávnený cestou zákonnej zástupkyne dňa 10.03.2010 podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáhal vymoženia pohľadávky voči povinnému na základe exekučného titulu - Rozsudok vydaný dňa 12.07.2005 Okresným súdom Dunajská Streda, sp. zn 9P 48/2005, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26.09.2005. Tunajší súd vydal dňa 30.03.2010 súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie predmetnej pohľadávky v prospech oprávneného.
2/ Podľa § 197 ods. 2 a 3 Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017 Exekútor môže požadovať od oprávneného primeraný preddavok na odmenu a na náhradu hotových výdavkov. Platiteľom preddavku podľa odseku 2 je štát, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom.
3/ Dňa 04.08.2017 bol na tunajší súd doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný dňa 03.07.2016 zomrel a konanie o dedičstve bolo pre nemajetnosť povinného zastavené, t.j. povinný nemá dedičov. Súčasne navrhol, aby súd o trovách exekúcie rozhodol v zmysle ust. § 203 ods. 2 EP v znení do 31.03.2017.
4/ Podľa ustanovenia § 243h ods.1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5/ Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
6/ Konajúci súd sa podnetom súdneho exekútora zaoberal a zadovážil si uznesenie, ktorým Okresný súd Dunajská Streda prostredníctvom notára rozhodol o zastavení konania o dedičstve zo dňa 09.03.2017, sp. zn. 11D/94/2016. Súd konštatuje, že povinný dňa 03.07.2016 zomrel a konanie o dedičstve bolo právoplatne zastavené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.04.2017 (viď. č.l. 9-10). Z uvedeného vyplýva, že povinný nemá v tomto konaní právneho nástupcu s ktorým by súd v konaní pokračoval.
7/ Podľa § 61 Civilného sporového poriadku procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
8/ Podľa § 64 Civilného sporového poriadku ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
9/ Podľa § 7 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením, pričom smrťou táto spôsobilosť zanikne.
10/ Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017 exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
11/ Vzhľadom na uvedené s poukazom na ustanovenie § 7 Občianskeho zákonníka spôsobilosť povinného byť účastníkom exekučného konania zanikla dňom smrti, ako aj na to, že vymáhaná povinnosť v teoretickej rovine by mala prejsť na dediča, t.j. na oprávneného. Nakoľko nie je možné, aby z exekučného titulu bol oprávneným aj povinným ten istý subjekt, ako aj na to, že konanie o dedičstve bolo právoplatne zastavené a nikto z majetku povinného nededil, súd v zmysle ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017 v spojitosti s ust. § 64 CSP exekúciu zastavil, z dôvodu že je tu iný dôvod pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Ako príklad zastavenia exekúcie v zmysle tohto ustanovenia uvádza právna teória okrem iného aj nedostatok niektorej z procesných podmienok, ktorý nemožno odstrániť (porovnaj Jaroslav Krajčo, Komentár Exekučný poriadok, Eurounion, spol. s r.o., 2009 jún, str.207).
12/ Podľa 200 ods. 2 Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
13/ Podľa 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení do 30.11.2006 ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
14/ Podľa 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení od 01.12.2006 ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
15/ Exekučné konanie začalo dňa 10.03.2010 a teda na predmetné konanie a rozhodnutie je potrebné aplikovať úpravu účinnú do 31.05.2010. Súd skúmal, či je daný dôvod na zaviazanie náhrady trov exekúcie oprávneným podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom musel konštatovať, že pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie v danej veci súd nemôže použiť ani ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko tento sa viaže na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného, čo nie je však tento prípad, pretože exekúcia bola zastavená z dôvodu, že procesná spôsobilosť povinného zanikla dňom smrti, pričom povinnosť z exekučného titulu na dedičov neprešla (keby prešla, nastal by tak zrejme paradox, kedy by bol oprávneným aj povinným ten istý subjekt). Súd zohľadnil aj ekonomické hľadisko, kedy zaviazaním oprávneného k náhrade trov exekučného konania, by dôsledky bezvýslednosti exekúcie znášal oprávnený dva krát - prvý krát nevymožením jeho priznaného práva z Exekučného titulu a druhý krát uložením povinnosti na náhradu trov zastavenej exekúcie, čím by sa paradoxne oprávnený dostal do horšej pozície, ako keby k exekučnému vymáhaniu vôbec nepristúpil (svedčí o tom aj nález Ústavného súdu zo dňa 17.decembra 2004 sp. Zn. II ÚS 31/4). Súdu nie je daná možnosť výkladom rozširovať prípady, kedy súd môže uložiť oprávnenému náhradu trov exekúcie, respektíve kedy trovy exekúcie znáša oprávnený. Preto v prípade, ak povinný zanikol bez právneho nástupcu a zároveň tu nie je niektorý z dôvodov pre uloženie povinnosti nahradiť exekučné trovy oprávnenému, neexistuje iné zákonné rozhodnutie, ako nepriznať súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. november 1983, séria A č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (v citovanom prípade advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Súd pri rozhodovaní prihliadal na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, taktiež na judikatúru Ústavného súdu
Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva. Platná úprava znela, že ak sa exekúcia zastavila pre nemajetnosť povinného trovy má znášať oprávnený. Otázka však znie, koho záujmy chráni takáto úprava, je jej cieľom chrániť záujmy maloletého dieťaťa a jeho nároky, alebo uspokojiť za každú cenu trovy exekúcie. Ak súd berie do úvahy skutočnosť, že súdny exekútor je podnikateľský subjekt a pri podnikaní každý subjekt znáša aj podnikateľské rizika. Súd je toho názoru, že nie je cieľom takejto právnej úpravy stavať záujmy súdneho exekútora nad záujmy maloletých a žiadať od maloletých oprávnených (hoci sú už v tomto štádiu konania plnoletí), aby znášali trovy exekúcie, keď nemôžu byť uspokojení na výživnom. V konečnom teda súd rozhodol o nepriznaní náhrady trov exekúcie, nakoľko sú dané dôvody osobitného zreteľa a to tie, že nie je koho na náhradu trov súdneho exekútora zaviazať (výrok II).
Poučenie:
Proti výroku I tohto uznesenia je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Proti výroku II tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).