Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1To-7-2026.pdf
PDF · 109.14 KB
Case nature
Area
Subarea
1To/7/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Hrvolu a členov senátu JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD. a JUDr. Dušana Špireka, v trestnej veci obžalovaného A. B. C., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 20.10.2025, sp. zn. 2T/27/2025 na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 09.03.2026, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 321 odsek 1 písmeno e), odsek 2 Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.
Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku obžalovanému A. B. C., narodenému XX.XX.XXXX vo D. E. F., trvale bytom E., B. G. XXXX/XX,
u k l a d á
podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona, zistiac poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno k), písmeno l) Trestného zákona, nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 56 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona a § 57 odsek 1 Trestného zákona peňažný trest vo výške 4.500,- (štyritisícpäťsto) eur.
Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 2 (dva) roky.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Nitra (ďalej len „súd I. stupňa“) sp. zn. 2T/27/2025 zo dňa 20.10.2025 bol obžalovaný A. B. C. (ďalej len obžalovaný) uznaný za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno h) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
dňa XX.XX.XXXX v čase približne o XX:XX hodine viedol v meste E. na križovatke ulíc H. - B. osobné motorové vozidlo značky Škoda Kodiaq s EČ: I. XXX J., pričom v rozpore s ustanovením § 19 odsek 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov nedal pri odbočovaní vľavo prednosť cyklistom B. B. a H. I., v dôsledku čoho H. I. narazil do ľavého predného
rohu vozidla Škoda Kodiaq a následne dopadol do priekopy po pravom okraji vozovky a B. B. narazil do stredu vozidla Škoda Kodiaq a preletel cez čelné sklo vozidla, odrazil sa do stojaceho osobného motorového vozidla Volkswagen Polo s EČ: E. XXX K. a dopadol na vozovku, následkom čoho B. B. utrpel: výrazné pomliaždenie hlavy v oblasti tváre so zlomeninou nosových krídel, zlomeninu jarmového oblúka vpravo, zlomeninu dolnej steny očnice vpravo s posunutím fragmentov do prínosovej dutiny hornej čeľuste vpravo (ZMK) a krvácaním do prínosovej dutiny hornej čeľuste vpravo a krvácaním do oboch čuchových dutín, ťažké vyvrtnutie krčnej chrbtice s mnohopočetnými zraneniami ako pretrhnutie predného pozdĺžneho stabilizačného väzu krčnej chrbtice s úrazovým pretrhnutím platničiek piateho a šiesteho stavca, a šiesteho a siedmeho stavca, natrhnutie stabilizačného platničkovo- väzivového aparátu v oblasti prvého a druhého stavca hrudnej chrbtice s vyliatím krvi do miechového kanála a pod obal miechy od druhého po šiesty stavec krčnej chrbtice dĺžky 9 cm a hrúbky 4,5 mm s tlakom do miechy s výrazným zúžením miechového kanála, kde v úrovni piateho a šiesteho stavca krčnej chrbtice dosiahlo zúženie na 5 mm s opuchom miechy v úseku štvrtého až šiesteho stavca krčnej chrbtice, zlomeninu oblúka piateho stavca krčnej chrbtice vpravo s posunutím úlomkov, zlomeninu horného kĺbového výbežku šiesteho stavca krčnej chrbtice vpravo, zlomeninu tŕňových výbežkov štvrtého až šiesteho stavca krčnej chrbtice a odlomením predného horného okraja tela druhého stavca hrudnej chrbtice, krvný výron pred krčnou chrbticou s tlakom do pažeráka od bázy lebečnej až po prvé stavce hrudnej chrbtice, sériovú zlomeninu rebier prvého až štvrtého a šiesteho rebra vľavo vzadu v oblasti krčkov a hlavičiek rebier a zlomeninu tretieho rebra vpravo bez dislokácie s krvácaním do hrudnej dutiny obojstranne s krvným výronom dosahujúcim 8 mm, prepichnutie pľúc s vyplavením malého objemu vzduchu do ľavej pohrudničnej dutiny v oblasti hrotu pravých pľúc, pomliaždenie pravého stehna s tržno-zmliaždenou ranou 10 cm zboku na stehne vpravo, pomliaždenie pravého zadku a vyvrtnutie drieku so zlomeninou priečneho výbežku piateho stavca driekovej chrbtice bez posunutia úlomkov s dobou liečenia a práceneschopnosti najmenej 42 kalendárnych dní, počas ktorých bol závažne obmedzený na obvyklom spôsobe života a H. I. utrpel pomliaždenie a odreninu kože na pravom a ľavom stehne, pomliaždenie a odreninu kože na pravom predkolení, pomliaždenie a odreninu pravého členka na vonkajšej strane, pomliaždenie ľavej ruky a pomliaždenie ľavého ramena s dobou liečenia nepresahujúcu viac ako 7 kalendárnych dní.
Za to mu súd I. stupňa uložil podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno k), písmeno l) Trestného zákona, nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona, po aplikácii § 56 odsek 2 Trestného zákona peňažný trest vo výške 2.500 (dvetisícpäťsto) eur. Pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, mu podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. ustanovil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) mesiace. Taktiež mu uložil podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.
Súd I. stupňa podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému, aby nahradil poškodenej spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., pobočka Nitra so sídlom Mostná 58, 949 01 Nitra, IČO 35 937 874 spôsobenú škodu vo výške 20 461,48 eur (náklady na zdravotnú starostlivosť o poškodeného B. B.) a spôsobenú škodu vo výške 211,13 eur (náklady na zdravotnú starostlivosť o poškodeného H. I.), poškodenej Sociálnej poisťovni, pobočka Galanta, so sídlom Z. Kodálya 1629/48, 924 01 Galanta, IČO 30 807 484 spôsobenú škodu vo výške 15 504,10 eur.
Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku poškodeného B. B. E. XX.XX.XXXX, I. D. L., D. M. XXX/XX so zvyškom jeho nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Po vyhlásení napadnutého rozsudku na hlavnom pojednávaní sa obžalovaný sa vzdal práva podať odvolanie a prokurátor si ponechal zákonnú lehotu.
Proti tomuto rozsudku, v zákonom určenej lehote, podala odvolanie prokurátorka a to proti výroku o treste v neprospech obžalovaného. V jeho písomných dôvodoch poukázala na to, že nie je možné uprieť obžalovanému proaktívny prístup voči poškodeným zameraný na zmiernenie dopadov spôsobených následkov a škôd dopravnej nehody ale výška peňažného trestu a výmera trestu zákazu činnosti nezodpovedá závažnosti skutku a vzniknutej ťažkej ujmy na zdraví. Poukázala na priestupkové konanie obžalovaného v cestnej doprave s tým, že podľa výpisu Ústrednej evidencie priestupkov mal obžalovaný evidovaných od 16.12.2020 do 30.07.2025 8 dopravných priestupkov postihnutých blokovými pokutami. Dokonca, po dopravnej nehode obžalovaný spáchal 3 priestupky za prekročenie najvyššej dovolenej
rýchlosti jazdy, za ktoré bol postihnutý aj vysokými blokovými pokutami. Poukázala na lahostajnosť obžalovaného ku skutočnosti, že svojím konaním porušuje zákon a od protiprávneho konania ho neodradili ani závažné trvalé následky spôsobené poškodenému v dôsledku dopravnej nehody. Výšku peňažného trestu považovala za neprimerane nízku, vzhľadom na následky a zárobkové možnosti obžalovaného. Namietala aj nedostatočnú výšku trestu zákazu činnosti a to blízko spodnej hranici trestnej sadzby s tým, že navrhla ukladať trest zákazu činnosti pomerne k závislosti od závažnosti predmetných trestných činov spočívajúcej v jej následkoch. Navrhla podľa § 321 ods. 1 písmeno e) Trestného poriadku zrušiť napadnutý rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 2T/27/2025 zo dňa 20.10.2025 a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku uložiť obžalovanému podľa § 56 ods. 2 Trestného zákona peňažný trest vo výške najmenej 4.000,- eur a podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu v cestnej premávke najmenej vo výmere 24 mesiacov.
Na verejné zasadnutie sa dostavila prokurátorka, obžalovaný a jeho obhajca. Poškodení sa nedostavili, pričom verejné zasadnutie bolo konané v ich neprítomnosti za zákonom ustanovených podmienok. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obžalovaný sám i prostredníctvom obhajcu poukázal na to, že trestné právo nie je len o represii, ale aj o náprave. Zdôraznil, že vyvinul maximálne úsilie, ktoré výrazne presahuje zákonné štandardy, dobrovoľne uhradil poškodenému B. sumu približne 10 000 eur nad rámec poistného plnenia, osobne a na vlastné náklady zabezpečoval a hradil poškodenému rehabilitáciu, obom poškodeným zakúpil nový bicykel a aktívne komunikoval so spoločnosťou Allianz s cieľom zabezpečiť poistné plnenie vo výške približne 60 000 eur. Je konateľom a riaditeľom spoločnosti BIBUS SK, s. r. o., pričom výkon tejto funkcie si vyžaduje vysokú mieru mobility a motorové vozidlo je pre neho základným pracovným nástrojom. Príjem z tejto zárobkovej činnosti predstavuje jediný zdroj jeho finančných prostriedkov. Poukázal na to, že predĺženie zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na minimálne 24 mesiacov by mohlo mať za následok profesijnú destabilizáciu. Viackrát, rovnako ako aj poškodení, žiadal o mediáciu a uzatvorenie zmieru, pričom uzatvorenie zmieru považoval v tomto prípade za vhodnejšie ako represiu od štátu. Je si plne vedomý svojej zodpovednosti za dopravnú nehodu, ktorú spôsobil dňa 3. októbra 2023. Zároveň vyjadril hlbokú a úprimnú ľútosť nad tým, čo sa stalo, najmä nad zraneniami, ktoré utrpeli páni B. a I.. Uviedol, že napriek tomu, že je skúseným vodičom s viac ako 30-ročnou praxou bez vážnej dopravnej nehody, nedokázal predmetnej nehode zabrániť. K svojim majetkových pomerom uviedol, že je s manželkou spoluvlastníkom rodinného domu, auta Volvo XC. Vlastní 20 % podiel vo firme, ktorého hodnota je cca 700.000,- eur. Firma zamestnáva 25 ľudí, teoreticky nie je problém zamestnať šoféra pre riaditeľa. Má vyživovaciu povinnosť k 17 – ročnej dcére, ktorá študuje na gymnáziu. Navrhol podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie zamietnuť ako nedôvodné, alternatívne i v prípade zvýšenia peňažného trestu ponechať trestu zákazu činnosti na 18 mesiacov.
Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí zotrvala na dôvodoch odvolania, zdôraznila spáchané priestupky obžalovaným v cestnej premávke. Za primeraný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá považovala výmeru minimálne 30 mesiacov. Argumentácia obžalovaného už bola zohľadnená súdom I. stupňa, v opačnom prípade by bol navrhovaný podmienečný trest odňatia slobody a to aj s poukazom na závažnosť spôsobených následkov. Navrhla podľa § 321 ods. 1 písmeno b), e), ods. 2 Trestného poriadku zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodnúť v zmysle petitu odvolania, resp. modifikovanom na verejnom zasadnutí.
Krajský súd ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou – prokurátorom – nezistiac dôvody na postup v zmysle § 316 odsek 1, 3 Trestného poriadku, preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o treste rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom neopomenul skúmať, či vec neobsahuje chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku a zistil, že odvolanie prokurátora je dôvodné.
Odvolací súd v rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej z citovaného ustanovenia zistil, že súd I. stupňa po tom, čo prijal vyhlásenie obžalovaného o vine, vykonal na hlavnom pojednávaní správne dokazovanie v súvislosti s výrokmi o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení. Pri tomto postupoval v súlade s tými zásadami kontradiktórneho procesu, ktoré boli prevzaté do trestného poriadku, pričom odvolací súd v tomto smere nezistil žiadne porušenie procesnoprávnych ustanovení v súvislosti s
vykonávaním dôkazov, ani také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver o tom, že by bolo došlo k porušeniu práv obžalovaného na obhajobu. Teda neboli zistené žiadne podstatné chyby konania v zmysle § 321 ods. 1 písm. a/ Tr. por.
Odvolací súd zistil, že súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na vyhlásenie obžalovaného o vine, ktoré prijal, obsahy vo veci vykonaných dôkazov v súvislosti s výrokom o treste, na základe ktorých ustálil skutkové a právne závery s tým, že obžalovaný žalovaným konaním naplnil všetky formálne znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno h) Trestného zákona. Pretože výrok o vine nebol napadnutý odvolaním nadobudol právoplatnosť. Ohľadne tohto výroku odvolací súd v rámci postupu podľa § 317 ods. 1, veta druhá Tr. por. nezistil žiadne chyby.
Odvolací súd preskúmaním napadnutého výroku o treste zistil, že súd I. stupňa pri určení druhu trestu, t.j. peňažného trestu a trestu zákazu činnosti, postupoval správne, avšak jeho právne úvahy súvisiace s výmerou predmetných trestov nemožno považovať za správne z dôvodu, že sa nevysporiadal komplexne so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Odvolacie námietky prokurátora v tomto smere považoval odvolací súd za dôvodné.
Podľa § 33a ods. 2 Tr. zák. sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť trestného činu alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery.
Podľa § 33a ods. 3 Tr. zák. tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie.
Ustanovenie § 34 Tr. zák. ustanovuje ďalšie zákonné kritériá rozhodné pre určenie druhu trestu a jeho výmery.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 57 ods. 1 Tr. zák., pri ukladaní peňažného trestu súd prihliadne na osobné a majetkové pomery páchateľa. Peňažný trest neuloží, ak je zrejmé, že ho odsúdený nebude schopný zaplatiť.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák., ak súd ukladá peňažný trest, ustanoví pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody až na päť rokov. Náhradný trest nesmie spolu s uloženým trestom odňatia slobody presahovať zákonom dovolenú hranicu trestnej sadzby.
Podľa § 61 ods. 1 Tr. zák., trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.
Podľa § 61 ods. 1 Tr. zák., trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou. Ako samostatný trest môže byť trest zákazu činnosti uložený, ak vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného trestného činu, okolnosti prípadu, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy uloženie iného trestu nie je potrebné. Súd I. stupňa odôvodnil v napadnutom rozsudku výrok o uloženom treste tým, že obžalovaný je riadne zamestnaný, vedie riadny rodinný život a neboli zistené okolnosti nasvedčujúce sklonom k páchaniu protiprávnej činnosti, čo svedčí o priaznivej prognóze jeho nápravy. Taktiež prihliadol na charakter trestného činu (nedbanlivostné konanie) a hodnotil aj osobné pomery obžalovaného a jeho predchádzajúci život (obžalovaný nebol doposiaľ odsúdený). Zo zabezpečených podkladov (karta vodiča) súd I. stupňa zistil, že obžalovaný má oprávnenie na vedenie motorových vozidiel od roku 1991,
nikdy nespôsobil dopravnú nehodu, nikdy nemal uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá, hoc v období 09.03.2006 do 28.09.2024 opakovane ako vodič porušil zákon č.8/2009 Z.z. o cestnej premávke prevažne prekročením maximálne povolenej rýchlosti jazdy, ktoré priestupky však neboli v karte vodiča charakterovo označené ako závažné konanie (s výnimkou jedného ešte z 01.12.2014), ale boli riešené blokovými pokutami od 10 do 300 eur. Obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal, opakovane ho oľutoval a voči poškodeným zaujal aktívny a zodpovedný postoj. Okrem snahy o zabezpečenie poistného plnenia poškodeným z vlastných prostriedkov uhradil časť spôsobenej škody, poskytol poškodeným finančné plnenie nad rámec uplatnených nárokov a podieľal sa aj na úhrade rehabilitácie poškodeného. Z týchto dôvodov súd I. stupňa u obžalovaného konštatoval poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l) a písm. k) Trestného zákona. Priťažujúce okolnosti podľa § 37 Trestného zákona nezistil. Vychádzajúc z týchto zistení súd prvého stupňa ukladal trest podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona, a s prihliadnutím na zásady individualizácie trestu a s využitím možnosti ukladania alternatívneho trestu podľa § 33a Trestného zákona uložil obžalovanému peňažný trest vo výške 2.500 eur, pričom pre prípad jeho úmyselného zmarenia určil náhradný trest odňatia slobody vo výmere štyroch mesiacov. Zároveň mu podľa § 61 ods. 1 a 2 Trestného zákona uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 18 mesiacov. Na tomto mieste odvolací súd dopĺňa, že z aktuálnej lustrácie v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že obžalovaný má evidovaných 7 priestupkov. Z aktuálnej evidenčnej karty vodiča obžalovaného zo dňa 23.02.2026 zároveň vyplýva, že v období od 09.03.2006 do 28.09.2024 má evidovaných celkovo 15 záznamov o priestupkoch. Odvolací súd osobitne poukazuje na tri priestupky na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spočívajúce v porušení povinnosti vodiča podľa § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke (prekročenie najvyššej dovolenej rýchlosti jazdy), ktoré boli spáchané po dopravnej nehode v tejto trestnej veci. Ide o priestupky zo dňa 05.11.2023, za ktorý bola uložená pokuta vo výške 200 eur, zo dňa 25.07.2024, za ktorý bola uložená pokuta vo výške 100 eur, a zo dňa 28.09.2024, za ktorý bola uložená pokuta vo výške 30 eur. Odvolací súd dospel k záveru, že súd I. stupňa pri ukladaní trestu nenašiel správnu mieru medzi okolnosťami svedčiacimi v prospech obžalovaného a okolnosťami svedčiacimi v jeho neprospech, v dôsledku čoho výmera uložených trestov nezodpovedá požiadavke primeranosti a individualizácie trestu.
V predmetnej trestnej veci bol obžalovaný trestne stíhaný pre prečin ublíženia na zdraví, ktorého sa mal dopustiť v súvislosti s použitím motorového vozidla. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu je preto potrebné prihliadať na všetky okolnosti významné pre ukladanie trestu vyplývajúce z ustanovení Trestného zákona, najmä z § 33a, § 34, § 57 a § 61, a tieto primerane aplikovať pri určení druhu a výmery ukladaného trestu.
Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že obžalovaný dňa XX.XX.XXXX zavinil závažnú dopravnú nehodu. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že po tejto udalosti sa dopustil troch priestupkov spočívajúcich v prekročení najvyššej dovolenej rýchlosti jazdy, za ktoré mu boli uložené blokové pokuty. Uvedené skutočnosti podľa názoru odvolacieho súdu svedčia o tom, že obžalovaný si doteraz neosvojil potrebný rešpekt k pravidlám cestnej premávky, a to ani napriek následkom predmetnej dopravnej nehody, pri ktorej poškodený B. B. utrpel závažné trvalé následky.
Z uvedených skutočností vyplýva, že napriek tomu, že obžalovaný vo vzťahu k poškodeným prejavil nadmernú aktivitu smerujúcu k zmierneniu následkov a škôd spôsobených dopravnou nehodou, jeho ďalšie správanie v cestnej premávke nezodpovedá požiadavke rešpektovania právnych predpisov upravujúcich bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Ani samotná vážna dopravná nehoda neviedla obžalovaného k zvýšenej miere opatrnosti a dodržiavaniu základných pravidiel cestnej premávky, keďže priestupkovej činnosti spočívajúcej v prekročení najvyššej dovolenej rýchlosti jazdy sa začal dopúšťať už približne mesiac po spáchaní predmetnej dopravnej nehody, ktorá je predmetom tohto trestného konania pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a prihliadnuc na všetky okolnosti prípadu dospel odvolací súd k záveru, že výmera peňažného trestu vo výške 2.500 eur, ako aj výmera trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 18 mesiacov uložené v napadnutom rozsudku sú neprimerane mierne. Z tohto dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) a ods. 2 Trestného poriadku vo výroku o treste zrušil.
Odvolací súd po zohľadnení všetkých zákonných kritérií pre ukladanie trestu, okolností prípadu, už uvedených osobných a majetkových pomerov obžalovaného a možností jeho nápravy, ako aj s prihliadnutím na potrebu individuálnej a generálnej prevencie dospel k záveru, že na splnenie účelu trestu je potrebné obžalovanému uložiť prísnejší trest. Odvolací súd sa pri voľbe druhu trestu zaoberal aj otázkou, či by na dosiahnutie účelu trestu postačovalo uloženie menej citeľnej sankcie v zmysle § 33a ods. 3 Trestného zákona. Dospel k záveru, že podmienečný trest odňatia slobody by v danom prípade nebol primeranou reakciou na spáchaný prečin, a to z nasledujúcich dôvodov. Hoci obžalovaný spáchal predmetný prečin z nedbanlivosti, závažnosť spôsobených následkov — najmä ťažká ujma na zdraví poškodeného B. B. s trvalými zdravotnými následkami — si vyžaduje sankciu, ktorá zároveň plní funkciu generálnej prevencie a vyjadruje morálne odsúdenie takého konania spoločnosťou (§ 34 ods. 1 Tr. zák.). Peňažný trest, s prihliadnutím na majetkové pomery obžalovaného, predstavuje dostatočne citeľný zásah do jeho majetkovej sféry, ktorý je spôsobilý naplniť individuálno-preventívny aj generálno-preventívny účel trestu. Podmienečný trest odňatia slobody, naopak, by pri zohľadnení správania obžalovaného po skutku by bol trestom neprimerane prísnym. Zároveň trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu dvoch rokov priamo eliminuje možnosť obžalovaného opakovane ohrozovať bezpečnosť cestnej premávky, čím účinnejšie ako podmienečný trest odňatia slobody prispieva k ochrane spoločnosti pred ďalším protiprávnym konaním obžalovaného. Odvolací súd preto dospel k záveru, že kombinácia prísnejších trestov peňažného a zákazu činnosti predstavuje vo vzájomnom súhrne adekvátnu a zároveň dostatočne citeľnú sankciu, ktorá zodpovedá zásade primeranosti a individualizácie trestu, a uloženie podmienečného trestu odňatia slobody nie je v danom prípade potrebné. Z uvedených dôvodov odvolací súd uložil obžalovanému podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona, s prihliadnutím na pomer a mieru závažnosti zistených poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. k) a písm. l) Trestného zákona, pričom priťažujúce okolnosti zistené neboli, a postupom podľa § 56 ods. 1, ods. 2 a § 57 ods. 1 Trestného zákona peňažný trest vo výške 4.500 eur. Pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, odvolací súd ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere štyri mesiace. Zároveň podľa § 61 ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu dvoch rokov. Odvolací súd nad rámec svojej prieskumnej povinnosti podotýka, že argument obhajcu o snahe obžalovaného dosiahnuť mediáciu a mimosúdne urovnanie veci bol súdom náležite zohľadnený v rámci poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. k) Trestného zákona, a to ako prejav aktívneho postoja obžalovaného k odčineniu následkov trestného činu. Tieto skutočnosti sa primerane premietli do výmery uložených trestov. Samotná ochota obžalovaného pristúpiť k mediácii však nemôže nahradiť uloženie trestu zodpovedajúceho závažnosti prečinu a jeho následkov, keďže účelom trestu nie je len satisfakcia poškodených, ale aj ochrana spoločnosti a generálna prevencia v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona. Prípadná mediačná dohoda by navyše predpokladala súhlas všetkých zúčastnených strán a rozhodnutie príslušného orgánu — podmienky, ktoré v predmetnej veci splnené neboli. V súvislosti s výrokom o náhrade škody odvolací súd konštatuje, že zdôvodnenie nároku patrí do odôvodnenia rozsudku, nie do výroku o náhrade škody. Okrem toho pri právnických osobách, medzi ktoré patria aj poisťovne, je potrebné škodu priznávať tomu subjektu, ktorý má právnu subjektivitu, ktorú spravidla „pobočky“ nemajú. Vychádzajúc zo zhora uvedených právnych úvah a záverov odvolací súd postupom podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku vo veci sám rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Výroky tohto rozsudku boli prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok. (§ 306 ods. 1 Tr. por.)