Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21CoP/10/2026

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Elišky Har Tzvi vo veci starostlivosti súdu o maloletého M. G., narodeného XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zastúpeného v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny G., dieťa matky: M.. U. G., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom L. 6, XXX XX G., právne zastúpená advokátkou JUDr. Jolanou Fuchsovou, so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice a otca: M.. A. G., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, XXX XX G., právne zastúpený advokátkou Mgr. Stanislavou Liptákovou, so sídlom Rozvojová 2, 040 11 Košice, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce, č.k. 23P/88/2025-220 zo dňa 04. decembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Mení uznesenie vo výrokoch I. a II. tak, že:

I. Nariaďuje neodkladné opatrenie v tomto znení:

Súd nahrádza súhlas otca s poskytnutím psychologickej, diagnostickej a terapeutickej starostlivosti maloletému M. G., nar. XX.XX.XXXX u klinickej psychologičky O.. H. N., O. XX, XXX XX G..

II. Nariadené neodkladné opatrenie bude trvať do 31.08.2026.

III. V prevyšujúcej časti návrh matky zamieta.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Návrhom doručeným súdu dňa 22.06.2025 matka navrhla nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd nahradí súhlas otca s terapeutickou starostlivosťou o maloletého a s vyšetreniami maloletého u detského neurológa a pedopsychiatra, pričom na výkon terapeutickej starostlivosti žiadala matka určiť klinickú psychologičku A.. O. A.. Po výzve matka upresnila, že trvá na nariadení neodkladného opatrenia v rozsahu diagnostiky formou metódy V. a terapií u klinickej psychologičky O.. H. N. a vyšetrenia u pedopsychiatra.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „I./ Nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým nahrádza súhlas otca s diagnostikou maloletého M. G., nar. XX.XX.XXXX formou metódy V. a terapiami u klinickej psychologičky O.. H. N., A.-Y., O. XX, XXX XX G..

II./ Toto neodkladné opatrenie bude trvať do 31.8.2026.

III./ Vo zvyšnej časti návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.“

3. Rozhodnutie právne odôvodnil , , .

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v danom prípade je potrebné a je v najlepšom záujme maloletého nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým súd nahradí súhlas otca s diagnostikou maloletého metódou V. a s terapiami maloletého, ktoré bude vykonávať klinická psychologička O.. H. N.. Potrebu riešenia situácie maloletého formou nariadenia neodkladného opatrenia odôvodnil súd tým, že správanie maloletého je problematické už dlhší čas, problémové správanie maloletého v škole sa nepodarilo korigovať ani snahou školy formou pozitívneho posilňovania prostredníctvom nálepiek, ktorá sa ukázala ako neefektívna, keďže maloletý nemá o túto formu odmeny záujem. Rovnako ani systém opakovaných poznámok a napomenutí zo strany pedagógov nemá na maloletého pozitívny vplyv. Správanie dieťaťa je problémové ako v škole, tak aj v domácom prostredí a situácia dospela už do štádia, kedy je potrebné maloletému poskytnúť odbornú terapeutickú starostlivosť, ktorej predchádza odborná diagnostika. Vzhľadom na správanie sa maloletého a na odporúčanie školskej psychologičky je potrebné, aby maloletý absolvoval terapie u klinickej psychologičky a na rozdiel od názoru otca, je súd prvej inštancie presvedčený, že aktuálne je v najlepšom záujme maloletého aj jeho diagnostika, ktorej cieľom má byť zistenie, či maloletý trpí poruchou autistického spektra. Berúc do úvahy vyjadrenie súdnej znalkyne má za to, že bez vykonania odbornej diagnostiky v tomto smere nie je možné realizovať účinnú terapiu s maloletým tak, aby táto terapia bola účelná a bola zameraná na riešenie konkrétnych problémov súvisiacich so psychickým stavom maloletého. Určil, že diagnostiku a terapie maloletého bude realizovať klinická psychologička O.. N., ktorá na základe informácií získaných z internetu, je dlhoročnou klinickou psychologičkou, vykonáva diagnostiku formou V., ktorá je u maloletého aktuálne potrebná, svoju činnosť vykonáva v meste G., kde maloletý žije. Pokiaľ ide o psychologičku O.. B., nemal preukázané, že by táto bola klinickou psychologičkou a keďže odbornú diagnostiku môže vykonať iba klinický psychológ, menovaná zrejme nie je oprávnená diagnostiku maloletého vykonať. Nestotožnil sa s výhradami otca voči psychologičke O.. N., ktoré sú založené len na hodnotiacich úsudkoch jeho terapeutky a taktiež nedospel k záveru, že vzhľadom na to, že matka kontaktovala psychologičku za účelom rezervácie termínov, pričom psychologička matke opísala, akým spôsobom vykonáva diagnostiku a terapiu, že by tieto skutočnosti mali za následok, že psychologička je osobou, ktorá sa objektívne môže javiť ako zaujatá.

5. Pokiaľ ide o návrh matky, aby súd neodkladným opatrením nahradil súhlas otca aj s vyšetrením u pedopsychiatra, v tejto časti návrh matky zamietol, pretože má za to , že napriek konfliktu medzi rodičmi, v prípade, že klinický psychológ na základe diagnostiky zistí, že sa u maloletého potvrdila prítomnosť poruchy autistického spektra, obaja rodičia v najlepšom záujme svojho dieťaťa budú obaja súhlasiť s vyšetrením maloletého u pedopsychiatra.

6. Časovo vymedzil trvanie tohto neodkladného opatrenia do dňa 31.08.2026, pretože je nepochybné, že terapie realizované klinickým psychológom si budú vyžadovať dlhší čas.

III. Obsah odvolania otca a vyjadrení účastníkov konania

7. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec v časti výrokov I. a II. z dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces, inej vady konania, nesprávnych skutkových zistení, nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávne alebo neúplne zisteného skutočného stavu veci. V prvom rade namietal, že sa nemal možnosť oboznámiť s obsahom vyjadrenia matky zo dňa 01.12.2025 a na uvádzané skutočnosti adekvátne reagovať. Zdôraznil, že podania matky nie sú vôbec dostupné v elektronickom súdnom spise, čím je mu opakovane a pretrvávajúco marená možnosť reagovať na tvrdenia matky uvedené v podaniach. Nie je mu známe, aby sa tak stalo v opačnom prípade, preto apeloval na dodržiavanie princípu rovnosti zbraní. Takýmto konaním súdu malo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces a k hrubému porušeniu zásady kontradiktórnosti. Tým, že mu nebol poskytnutý priestor na reakciu na tvrdenia matky, došlo k nesprávne a neúplne zistenému skutočnému stavu veci. Mal za to, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného

opatrenia ani v časti diagnostiky a terapií. Absentuje osvedčenie naliehavej bezodkladnej potreby úpravy pomerov a matkou podaný návrh označil za presahujúci rámec konania o nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa jeho názoru neodkladné opatrenie nie je opodstatnené, pretože nedochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu práva, resp. oprávnených záujmov maloletého. Súd prvej inštancie sa nijako nevysporiadal ani s predchádzajúcimi závermi odvolacieho súdu a reálne hrozí, že do rozhodnutia odvolacieho súdu už bude jednorazová diagnostika aj zrealizovaná. Má za to, že povaha veci a jej následky nezasahujú len do rodičovských práv, ale najmä do práv samotného maloletého, preto by uvedené malo byť predmetom konania vo veci samej. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva, ako neodkladné opatrenie bezodkladne vyrieši situáciu v akej sa maloleté dieťa ocitlo, pretože samotná diagnostika túto potrebu reálne nenapĺňa. Diagnostiku matka urobila predmetom konania až v nadväznosti na osobitnú výzvu, čím urobila nový predmet konania o ktorom súd prvej inštancie konal a rozhodol. Rozsah nahradeného súhlasu je preto extenzívny a nezodpovedá podmienkam pre jeho nariadenie formou neodkladného opatrenia. Má za to, že všetky negatívne prejavy maloletého možno riešiť práve v rámci terapie, bez potreby akejkoľvek diagnostiky. Zákonom požadovanú potrebu bezodkladnosti napĺňa jedine psychologická terapia, pri ktorej však nebolo dôvodné nahrádzať jeho súhlas, keďže voči tomu nenamietal. Nesprávne právne posúdenie vzhliadol naplnené pri stanovení rozsahu nahradenia jeho súhlasu a tiež pri konštatovaní existencie dôvodu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý nebo odôvodnený a možno ho považovať za arbitrárny. Z odôvodnenia uznesenia je badateľné, že súd sa nekriticky priklonil k argumentom a tvrdeniam matky, ktoré prebral. Uznesenie preto považuje za arbitrárne, nepreskúmateľné a nesprávne. Závery súdu o splnených dôvodoch na nariadenie neodkladného opatrenia považuje za nerešpektujúce zistený skutočný stav veci. Postup súdu označil za zjavne rozporný so zákonom. Namietal, že matka nijako a ničím neosvedčila návrh v časti diagnostiky, preto mal byť zamietnutý. Námietky voči osobe O.. N. boli zo strany súdu bagatelizované a nebol im pripisovaný význam, ktorý im pripisovaný mal byť. Zároveň má za to, že súd reštriktívne vylúčil z výberu O.. B., ktorej maloletý dôveroval a s ktorou spolupracoval jeden celý školský rok. Namietal, že súd sa nevysporiadal ani s námietkou, že u maloletého je výber novej psychologičky už deviatou osobou a uvedené nebolo reflektované ani v súlade s najlepším záujmom maloletého. Inú vadu konania vzhliadol naplnenú v detailnom a presnom inštruovaní matky a jej právnej zástupkyne k odstráneniu vád návrhu, čo je podľa jeho názoru vážnym porušením práva na spravodlivý proces a rovnosti zbraní. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že návrh matky zamietne.

8. Matka k podanému odvolaniu uviedla, že v ňom nie sú uvedené žiadne nové relevantné skutočnosti alebo podstatné argumenty, na ktoré by bolo potrebné osobitným spôsobom reagovať. V plnom rozsahu odkázala na svoje doterajšie písomné podania a ústny prednes na pojednávaní konanom dňa 20.11.2025. Rozhodnutie súdu považuje za zákonné, vecne správne a rešpektujúce najlepší záujem dieťaťa. Otcove námietky považuje za bezpredmetné. Oblasť vykonávania diagnostiky porúch autistického spektra je predmetom odbornej práce psychológov, ktorí sú na túto činnosť kvalifikovaní. Poukázala na to, že samotný odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení konštatoval, že v danom prípade je nariadenie neodkladného opatrenia dôvodné a neuviedol, že je vec potrebné riešiť výlučne v meritórnom konaní. Dala do pozornosti, že psychologická diagnostika maloletého sa mala po predchádzajúcej rodičovskej konzultácii uskutočniť dňa 15.12.2025, avšak ani jedno zo stretnutí nebolo možné absolvovať z dôvodu, že otec včasný neprebratím uznesenia súdu prvej inštancie spôsobil jeho vtedajšiu nevykonateľnosť a zmaril celý proces diagnostiky. Na základe telefonického oznámenia, klinická psychologička poskytla nový najbližší termín rodičovskej konzultácie na deň 30.01.2026 a termín diagnostiky na deň 11.02.2026 o čom informovala otca, ktorý zatiaľ žiadnym spôsobom nereagoval. V prílohe tiež predložila poznámky od pedagógov, ktoré boli maloletému udelené v ostatnom čase a ktoré dokumentujú naďalej trvajúci nepriaznivý stav jeho fungovania v školskom prostredí. Triedna učiteľka avizovala, že maloletému bude na konci prvého polroka opäť udelené napomenutie triedneho učiteľa. Podaním zo dňa 19.02.2026 matka oznámila, že diagnostické vyšetrenie maloletého prebehlo dňa 17.02.2026, nakoľko pôvodne oznámený termín bol zrušený z dôvodu práceneschopnosti na strane psychologičky. O uvedenom termíne bol otec upovedomený. Na základe uvedeného má za to, že odvolanie otca je v časti psychologickej diagnostiky aktuálne bezpredmetné.

9. Otec doplnil podané odvolanie o ďalší odvolací dôvod - inú vadu konania, pretože výsluch maloletého nebol vykonaný zákonom predpísaným spôsobom, keď namiesto vyhotovenia zvukového záznamu technickým zariadením zaznamenal výsluch v listinnej podobe. Keďže konajúci súd pochybne vychádzal z označeného dôkazu a tento dôkaz hodnotil, zaťažil rozhodnutie a konanie vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zároveň ani nemal možnosť oboznámiť sa s obsahom

zápisnice o výsluchu a zaujať stanovisko k jeho vykonaniu, keďže mu bola zápisnica doručená prostredníctvom právnej zástupkyne v konaní vedenom pod sp. zn. 23P/209/2023 až dňa 16.12.2025, pričom až dňa 08.01.2026 bola právna zástupkyňa informovaná o tom, že zvukový záznam vyhotovený nebol. Vzhľadom na uvedené má za to, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Vzhľadom na to, že zo strany matky už boli podniknuté kroky smerujúce k diagnostike, požiadal o čo najskoršie rozhodnutie. Namietal, že O.. N. opakovane komunikuje výhradne s matkou, z vlastnej iniciatívy ho nekontaktovala ani raz a opakovane sa s ňou nevedel telefonicky spojiť, aj napriek tomu, že v rovnaký deň telefonovala s matkou, termíny a ich zrušenia oznamovala výlučne len matke. Pokiaľ ide o samotnú diagnostiku, dňa 30.01.2026 upozornil psychologičku, že proti uzneseniu bolo podané odvolanie a metóda V. je už prekonaná a nahradená metódou V.-2, preto metóda V. je nepoužiteľná a požiadal ju, aby takéto zbytočné testovanie mimo rámca štandardného postupu nerealizovala. Zároveň uviedol, že konajúci súd jeho súhlas s diagnostikou maloletého formou metódy V.-2 nenahradil a pokiaľ k tomu nedôjde, nemožno inú diagnostiku vykonať. Aj napriek uvedenému a tomu, že trval na svojej osobnej účasti, O.. N. vykonala vyšetrenie metódou V.-2, teda nerešpektovala rozsah súdom nahradeného súhlasu a nezohľadnila rovnocenné postavenie oboch rodičov. Tento opakovaný zásah do jeho rodičovských práv považuje za nedôvodný, nezákonný a neprimeraný. Záverom označil tvrdenie matky ohľadom údajného zmarenia diagnostiky za zavádzajúce a nepravdivé. Navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie a návrh zamietol.

10. Otec k vyjadreniu matky uviedol, že diagnostika nie je o jedinom vyšetrení a zopakoval, že O.. N. doposiaľ nevykonala vyšetrenie maloletého formou metódy V., ale V.-X na čo nemala žiaden súhlas a ani nahradenie súhlasu súdnym rozhodnutím. Odvolanie označil za naďalej aktuálne a dôvodné, aby sa s ním odvolací súd riadne zaoberal.

11. Matka k vyjadreniu otca uviedla, že uskutočnenie diagnostického vyšetrenia už oznámila súdu a trvá na tom, že nijako nezavádzala a neuviedla nepravdivé informácie, skutočnosť, že vyšetrenie maloletého prebehlo vôbec nie je sporné. Diagnostický proces zatiaľ ukončený nie je, ten pozostáva zo stretnutia psychologičky s oboma rodičmi, vyšetrenia dieťaťa a získania anamnézy vyžiadaním charakteristiky zo školy. Následne ozrejmila chronológiu spolupráce s O.. N. a poukázala na to, že otec má dohodnutý náhradný termín stretnutia až dňa 17.03.2026. ďalej uviedla, že absencia zvukového záznamu pri výsluchu maloletého je namietaná aj v meritórnom konaní a nič nemení na tom, že z daného procesného úkonu je vyhotovená zápisnica so všetkými požadovanými náležitosťami a pri výsluchu bola prítomná aj kolízna opatrovníčka a psychologička. K metóde V.-X uviedla, že ide o tú istú metódu, ktorá je len novšou verziou metódy V. v dôsledku vývoja diagnostických metód a všetci klinickí psychológovia, ktorí sú kompetentní vykonávať túto diagnostiku, v súčasnosti používajú metódu V.-X.Záverom uviedla, že otec svojim správaním úmyselne a manipulatívne vytvára situácie tak, aby následne mohol demonštrovať zaujatosť inštitúcií, ktoré s nimi akýmkoľvek spôsobom spolupracujú.

12. Otec vo svojej reakcii na vyjadrenie matky označil za účelové snahy matky o zámenu významu diagnostiky, diagnostického vyšetrenia a diagnostického procesu, keď nedôvodným selektívnym výkladom diagnostiku zužuje na jediné vyšetrenie. Ak by tomu tak malo byť, rodičia by mali disponovať správou z vyšetrenia, avšak žiadna správa mu doručená nebola, čo znamená, že diagnostika ako taká nie je ukončená. K u chronológii uviedol, že matka komunikovala s O.. N. ešte pred nariadením neodkladného opatrenia, k čomu vyjadroval dôvodné obavy o nestrannosti a nezaujatosti, čo súd bagatelizoval. Opätovne označil tvrdenie o zmarení diagnostiky za nepravdivé a vyvrátené. Otec zopakoval svoje argumenty ohľadom rovnocenného postavenia rodičov pri realizácii diagnostiky a terapeutickej starostlivosti, dôvody zaujatosti O.. N. a vyjadril nesúhlas s názorom matky ohľadom metódy V.-2, pretože nejde len o novšiu verziu, ale o samostatnú metódu, ktorá prešla zmenami v dôsledku vývoja diagnostických metód. Záverom uviedol, že kvalitnú psychologickú pomoc a podporu maloletému nikdy neodoprel, má za to, že táto je potrebná a súhlasil s jej poskytnutím, čo už deklaroval v prvoinštančnom konaní. Za podstatné považuje, aby maloletému bola poskytnutá psychologická pomoc a podpora zákonným spôsobom, s rešpektovaním najlepšieho záujmu maloletého a jeho rodičovských práv nestrannou a nezaujatou osobou.

13. Dňa 28.02.2026 bola zo strany právnej zástupkyne matky zaslaná aktuálna správa z edupage z 26.02.2026 na podporu vážnosti situácie a potreby diagnostiky maloletého.

14. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

15. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), v spojení s ustanovením v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v a nasl. , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario, pričom dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné.Svoje rozhodnutie argumentuje nasledovne.

16. Predmetom konania je rozhodnutie o podstatnej nezhode rodičov, ktorá vznikla v súvislosti s výkonom ich rodičovských práv a povinností. Rozhodovanie podľa § 35 Zákona o rodine nastáva v prípadoch, kedy rodičia nie sú schopní sa na výkone rodičovských práv a povinností dohodnúť, a preto rozhodnutie musí byť hľadaním optimálneho stavu zo strany súdu.

17. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s prihliadnutím na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty rodičov konania predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne uzavrel, že pomery účastníkov upravil požadovaným matkou neodkladným opatrením a čiastočne vyhovel návrhu matky v časti nahradenia súhlasu otca s diagnostikou formou metódy V. a s terapiami u klinickej psychologičky O.. H. N..

18. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa .

19. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

21. Podľa o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.

22. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä: a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

23. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

24. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

25. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

26. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

27. Nositeľmi rodičovských práv a povinností sú obaja rodičia, obaja sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Rodičia ako zákonní zástupcovia by pri podstatnej otázke týkajúcej sa výkonu rodičovských práv a povinnosti mali vystupovať a konať spoločne. Rodičovské práva a povinností plnia obaja rodičia spoločne, všetky prijaté rozhodnutia, ktoré majú vplyv na záujmy dieťaťa, majú - mali by byť prijaté po dohode rodičov. Pri posúdení, či ide o podstatnú záležitosť maloletého dieťaťa možno uzavrieť v súlade s tvrdeniami rodičov a záveru súdu prvej inštancie, že ide o podstatnú vec týkajúcu sa maloletého dieťaťa. Oblasť diagnostiky a terapií u klinickej psychologičky možno subsumovať pod pojem zdravotnej starostlivosti z dôvodu, že zdravotná starostlivosť zahŕňa všetky činnosti, ktorých cieľom je prevencia, diagnostika, liečba, terapia, rehabilitácia a následná starostlivosť. Ako vyplýva zo samotného znenia § 35 Zákona o rodine, udelenie súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti je podstatnou vecou, preto sa vyžaduje súhlas oboch rodičov.

28. Odvolací súd opätovne konštatuje že ide o otázku, ktorú štandardne nie je možné riešiť prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia. Za predpokladu, že sú ale osvedčené mimoriadne a špecifické okolností a je ohrozený alebo porušený záujem dieťaťa je dôvodné prijať opatrenie aj v konaniach o nezhodách rodičov podľa ustanovenia § 35 Zákona o rodine formou neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie v prípadoch týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti sa nariadi za predpokladu, že pomery maloletého je nevyhnutné upraviť bezodkladne a vyžaduje to záujem maloletého dieťaťa. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie aj preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. V rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje naliehavosť požadovanej úpravy vzhľadom na nevyhnutnosť rozhodnúť tak, aby sa predišlo vzniku vážnej a nenapraviteľnej ujmy. Podľa ustálenej súdnej praxe pre nariadenie neodkladného opatrenia sa vyžaduje minimálne osvedčenie skutočností podstatných pre rozhodnutie. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22.09.2010, sp. zn. 6 Cdo 171/2010).

29. Je potrebné poznamenať, že nariadenie predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) je dôvodné iba za situácie, ak je potrebné bezodkladne vyriešiť situáciu, v akej sa maloleté dieťa ocitlo (porov. uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I ÚS. 347/06).

30. Z doterajšieho priebehu konania je zrejmé, že manželstvo rodičov bolo rozvedené a maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky. Maloletý býva s matkou a mladšími súrodencami v G., kde navštevuje aj základnú školu. Medzi rodičmi naďalej pretrvávajú konflikty a napriek nariadenému výchovnému opatreniu nie sú schopní vzájomne konštruktívne komunikovať a ani dohodnúť sa na veciach, ktoré sa týkajú maloletého. Z obsahu preskúmavaného spisu je zrejmé, že správanie maloletého v školskom prostredí je nevhodné , pretože nerešpektuje autority, fyzicky a psychicky šikanuje spolužiakov a narúša pokojný priebeh vyučovacích hodín. Po zrušení uznesenia o zamietnutí návrhu matky odvolacím súdom je možné mať za osvedčené, že správanie maloletého sa nezmenilo

31. Súd prvej inštancie konštatoval, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že u maloletého naďalej pretrváva problémové správanie v škole voči spolužiakom, ako aj voči pedagógom a z vyjadrení matky vyplýva, že problémové správanie maloletého sa deje aj v domácom prostredí. Súd je toho názoru, že vzhľadom na správanie sa maloletého a na odporúčanie školskej psychologičky je potrebné, aby maloletý absolvoval terapie u klinickej psychologičky a na rozdiel od názoru otca, je súd presvedčený, že aktuálne je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa aj jeho diagnostika, ktorej cieľom má byť zistenie, či maloletý trpí poruchou autistického spektra.

32. Z doterajšieho priebehu konania a z osvedčených skutočností vyplýva, že maloletý naďalej vykazuje dlhodobé prejavy nevhodného správania, ktoré negatívne ovplyvňujú jeho sociálne vzťahy, výchovno-vzdelávací proces a celkový psychický vývin. Napokon aj zo správy školskej psychologičky i psychologičky A.. A. vyplýva potreba pokračovania v návštevách klinickej psychologičky, a teda v terapeutickom procese. Odvolací súd z uvedených dôvodov nepochyboval o dôvodnosti a potrebe poskytnutia terapeutickej starostlivosti maloletému, keďže jeho najlepší záujem je ohrozený. V prípade, ak by maloletý nepokračoval v už začatej terapeutickej starostlivosti hrozí, že dôjde k prehlbovaniu jeho nevhodného a neslušného správania, ktoré bude len veľmi ťažko možné korigovať a napraviť s pribúdajúcim jeho vekom. Je potrebné konštatovať, že plynutím času od podania návrhu je bez pochýb

osvedčený stav o tom, že správanie maloletého sa nezmenilo a pretrváva. Rodičia napriek tejto závažnej situácii nie sú schopní prijať konštruktívne riešenie v záujme maloletého syna znamenajúce odbornú pomoc zo strany psychológa. Rodičia po rozpade rodiny a teda ich vzťahu nemajú vôbec dôveru v to, že ten druhý rodič koná v najlepšom záujme maloletého spoločného dieťaťa. Napriek tomu, že otec síce deklaruje svoj súhlas s potrebou poskytnutia kvalitnej psychologickej pomoci a podpory maloletému, nedošlo k zhode oboch rodičov o tom , že sa začne realizovať daná terapeutická starostlivosť a nedošlo k zhode rodičov ohľadne konkrétnej osoby klinického psychológa , ktorá má vykonať danú odbornú pomoc. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie ma za to, že je osvedčené, že je ohrozený záujem maloletého dieťa a nevyhnutne sa vyžaduje zásah zo strany súdu .

33. Pri skúmaní predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia sa nosným pilierom v danom prípade stal najlepší záujem maloletého. Dosiahnutie účinnej ochrany záujmov maloletého dieťaťa je zabezpečené aj inštitútom neodkladného opatrenia. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Pri skúmaní najlepšieho záujmu aj odvolací súd prihliadol na aktuálne pretrvávajúce potreby maloletého dieťaťa a fázy jeho vývoja so zameraním sa na jeho psychickú, emocionálnu a sociálnu stránku. Pri skúmaní najlepšieho záujmu dieťaťa a v procese jeho posudzovania a určovania za dôležité považuje aj odvolací súd, skutočnosť , že správanie maloletého a následne dlhodobá nezhoda oboch rodičov vytvára možnosti pre prijatie záveru, že nateraz je v najlepšom záujme dieťaťa, aby mu bola poskytnutá plnohodnotná odborná terapeutická starostlivosť. Rovnako je potrebné bezodkladne poskytnúť maloletému aj psychologickú starostlivosť, ktorá pomôže porozumieť psychike maloletého a oproti terapeutickej starostlivosti, ktorá je viac zameraná na liečbu, poskytne v nastavení vhodné poradenstvo a prevenciu. Pri zistenom nevhodnom správaní maloletého predovšetkým v školskom prostredí je nevyhnutné poskytnúť mu zo strany klinického psychológa aj odbornú diagnostickú starostlivosť, pričom samotný klinický psychológ, ktorý je v danej oblasti odborníkom zváži postup po zistení príčin správania maloletého a zvolí si formy odbornej starostlivosti.

34. Pokiaľ ide o diagnostiku maloletého s ktorou primárne nesúhlasil otec, odvolací súd uvádza, že pre riadne posúdenie príčin správania je nevyhnutné vykonať aj odbornú psychologickú diagnostiku maloletého, ktorá umožní zhodnotiť jeho osobnostný vývin, úroveň emocionálnej regulácie, prípadnú prítomnosť porúch správania, iných psychologických ťažkostí alebo chorôb. Bez vykonania diagnostiky nie je možné určiť vhodný terapeutický postup ani nastaviť účinnú intervenciu. Samotná klinická psychologička je tou osobou, ktorá si sama určí koľko a akých odborných diagnostík je potrebné v prípade maloletého vykonať na to, aby mu bola nastavená najvhodnejšia terapeutická liečba. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie nevzhliadol žiaden dôvod na to, aby limitoval klinickú psychologičku vykonaním konkrétnej diagnostiky alebo konkrétnych diagnostík, pretože v opačnom prípade by nemuselo dôjsť k nastaveniu najvhodnejšej terapeutickej liečby maloletému, čo nie je v jeho najlepšom záujme. Obaja rodičia musia rešpektovať postup klinickej psychologičky a poskytnúť jej potrebnú súčinnosť, pretože len tak bude možné zistiť skutočnú diagnózu maloletého a nastaviť najvhodnejšiu terapeutickú liečbu maloletému. Aj keď medzi rodičmi existuje rodičovský konflikt, je nepochybne v najlepšom záujme maloletého tento „odložiť bokom“ v prípade záležitostí, ktoré ho týkajú a zamerať sa na riešenie odstránenia príčin a dôsledkov dlhodobo nevhodného správania maloletého. Na základe uvedených skutočností odvolací súd postupom podľa zmenil napadnuté uznesenie a nahradil súhlas otca s poskytnutím psychologickej a terapeutickej starostlivosti aj s poskytnutím diagnostickej starostlivosti.

35. Nezhoda rodičov v podstatnej veci maloletého sa týkala aj určenia klinickej psychologičky, ktorá má maloletému poskytovať potrebnú odbornú pomoc a starostlivosť. Súdom prvej inštancie bola za klinickú psychologičku stanovená O.. H. N. na základe informácií získaných z internetu o jej odbornom zameraní a praxi. Otec s osobou klinickej psychologičky nesúhlasil a vzniesol proti nej námietky, ktoré majú svedčiť o jej zaujatosti. Odvolací súd sa oboznámil s týmito námietkami, tieto posúdil v kontexte z ďalšími osvedčenými skutočnosťami, ale nevyhodnotil ich za dôvodné. Odvolací súd konštatuje, že otec neuviedol také konkrétne a relevantné námietky voči osobe klinickej psychologičky a ani odvolací súd nemal osvedčené žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé dospieť k záveru o jej zaujatosti a potrebe zmeny klinického psychológa. Z doterajšieho priebehu konania vyplýva, že rodičia majú dlhodobo problém zhodnúť sa na konkrétnej osobe klinického psychológa, keďže doteraz sú namietaní

všetci tí klinickí psychológovia, ktorí v priebehu konania s maloletým už pracovali. Odvolací súd zvažoval aj možnosť určenia klinického psychológa v inom meste, no s ohľadom na najlepší záujem maloletého nepovažoval za vhodné, aby maloletý, ktorý je školopovinný musel cestovať do iného mesta za klinickým psychológom len preto, že rodičia sa nevedia zhodnúť na jednom klinickom psychológovi v meste G. bez toho, aby neboli vznesené námietky prameniace už len z toho, že všetci klinickí psychológovia v meste G. sa navzájom poznajú a je vysoká pravdepodobnosť ich zaujatosti v prospech jedného, či druhého rodiča. Rovnako odvolací súd nevzhliadol za vhodné ani neurčiť konkrétnu osobu klinického psychológa, keďže rodičia sa doposiaľ nezhodli a je v záujme maloletého, aby bola určená konkrétna osoba. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia (bod 36. odôvodnenia) ozrejmil postup a dôvody určenia O.. N. za klinickú psychologičku pre maloletého, ktoré odvolací súd vyhodnotil za objektívne kritériá na určenie najvhodnejšej klinickej psychologičky pre maloletého. Odvolací súd tak nevzhliadol žiaden dôvod na zmenu osoby klinickej psychologičky. Je nevyhnutné v danej rodinnej situácii v akej sa maloletý M. ocitol aby rodičia dôverovali osobe zvolenej súdom psychologičky a nastolili priaznivý stav aj pre svojho maloletého syna s dôverou pre spoluprácu dieťaťa s danou psychologičkou .

36. Vo vzťahu k dĺžke trvania neodkladného opatrenia určenej súdom prvej inštancie, túto odvolací súd považuje za primeranú. Počas tejto doby bude možné v prípade maloletého uskutočniť potrebnú diagnostiku a nastaviť najvhodnejšiu starosltivosť.

37. Matka podaným návrhom požadovala nahradenie súhlasu otca aj s diagnostikou metódou V., avšak v tejto časti odvolací súd návrh matky zamietol z nasledujúcich dôvodov. Z osvedčených dôkazov nevyplýva nevyhnutnosť realizácie tejto konkrétnej diagnostiky. Pokiaľ matka poukazuje na správu školskej psychologičky (č.l. 5), táto len odporúča zvážiť túto špeciálnu diagnostiku, zatiaľ čo klinická psychologička A.. A. vo svojej neskôr vypracovanej správe (č.l. 10 a nasl.) potrebu alebo nutnosť tejto špeciálnej diagnostiky vôbec nespomína. Odvolací súd týmto postupom nemá v úmysle diagnostiku prostredníctvom metódy V., resp. V.-X úplne vylúčiť, ale ako už bolo spomínané vyššie. Má však za to, že oprávneným odborným subjektom pre posúdenie dôvodnosti pre prijatie záveru o potrebe práve danej diagnostiky je klinická psychologička a to vzhľadom na svoje vzdelanie a skúsenosti. Len klinický psychológ má rozhodnúť o tom, či táto špeciálna diagnostika je alebo nie je potrebná u maloletého. Z dôkazov už vykonaných súdom nie je osvedčená potreba vykonania práve len tejto konkrétnej diagnostiky. Nie je tak vylúčené, aby klinická psychologička vykonala, túto špeciálnu diagnostiku, ak to bude vzhľadom na jej odborné zistenia považovať za potrebné. V rámci nahradenia súhlasu otca s vykonaním diagnostickej starostlivosti bude klinická psychologička oprávnená vykonať, resp. dokončiť aj túto odbornú diagnostiku ak usúdi, že je to potrebné pre zistenie, či maloletý trpí alebo netrpí poruchou autistického spektra.

38. Pokiaľ otec namietal, že metóda V.-X je novou metódou a klinická psychologička nemala jeho súhlas alebo súdom nahradený súhlas na túto novú metódu, s touto námietkou nemožno súhlasiť. Metóda V.- X nie je úplne nová samostatná metóda, ale ide o revidovanú a rozšírenú pôvodnú metódu V., t.j. ide o aktualizáciu metódy V.. Metóda V.-X zachováva základnú metodiku pôvodného V.-u, ale obsahuje viacero zlepšení (modul pre veľmi malé deti vo veku 12-30 mesiacov), škálu závažnosti symptómov, presnejšie vyhodnocovanie správania, aktualizované výskumy, aktualizované dáta a menšie úpravy niektorých úloh a hodnotenia správania). Z uvedených dôvodov je metóda V.-X pokračovaním metódy V., nie samostatnou metódou.

39. Poukazujúc na vyššie uvedené, odvolací súd postupom podľa zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti nahradenia súhlasu otca s diagnostikou maloletého formou metódy V..

40. Na záver odvolací súd pripomína, že účelom rodičovskej zodpovednosti (autority), ktorú majú obaja rodičia, je ochrana záujmov dieťaťa z hľadiska jeho bezpečnosti, zdravia a morálky. Rodičovská autorita nie je absolútnym právom, ani právom voľnej úvahy rodičov, ale musí sa vykonávať v záujme dieťaťa. Rodičovská autorita predpokladá, keď ju vykonávajú spoločne obaja rodičia žijúci oddelene, široké možnosti dohody a vzájomného konsenzu, v záujme sústavnej a konštruktívnej spolupráce pri rozhodovaní, ktoré sa týka osobnej starostlivosti o dieťa, dohľadu nad dieťaťom a výchovy dieťaťa. Odvolací súd preto apeluje na rodičov maloletého, aby pracovali na zlepšení vzájomnej komunikácie, zdržiavali sa invektív a usilovali sa o dosiahnutie rodičovskej dohody o potrebách maloletého syna.

41. Rodičovstvo nemá byť súťažou schopnejšieho rodiča, najschopnejším rodičom sú pre dieťa dvaja rodičia, ktorí konajú vo vzájomnej spolupráci vedení blahom dieťaťa. (porovnaj: Právne postavenie maloletého dieťaťa vo vzťahu k jeho rodičom, str. 89 Lucia Danišovičová, Vydavateľstvo C.H.BECK).

42. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Žiaden z účastníkov konania nepodal v rámci odvolacieho konania návrh na rozhodovanie o trovách konania a ani odvolací súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle , preto žiadnemu účastníkovi nebol priznaný nárok na ich náhradu.

43. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Podľa v spojení s , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).