Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Ek-3043-2025.pdf
PDF · 71.55 KB
Case nature
Subarea
5Ek/3043/2025
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E. XXXX/X, XXX XX D. - F., práv. zast.: IKC – advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hruny 11B, 080 01 Prešov, IČO: 56108222, proti povinnému: G. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXXX/XX, XXX XX I. - C. F., o vymoženie 100.000,- Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom Mgr. Jánom Makitom, so sídlom exekútorského úradu Bosákova 7, 851 04 Bratislava, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 03.12.2025 domáhal od povinného vymoženia 100.000,- Eur s príslušenstvom a to na základe exekučného titulu – notárskej zápisnice Nz 33931/2024, NCRIs 34727/2024 zo dňa 07.10.2024, spísanej notárom Mgr. Tomášom Leškovským.
2. Na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súd dňa 08.12.2025 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Jána Makitu, so sídlom exekútorského úradu Bosákova 7, 851 04 Bratislava.
3. Povinný podal u súdneho exekútora v zákonnej lehote návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že pohľadávka z titulu Zmluvy o pôžičke je čo do výšky nedôvodná, nakoľko povinný predal oprávnenému motorové vozidlo Mercedes Benz 220E r.v. 1963 za dohodnutú sumu 50.000,- Eur, ktorá mala byť započítaná na dlžnú sumu istiny pohľadávky zo Zmluvy o pôžičke. Oprávnený toto predmetné vozidlo následne aj predal za sumu 50.000,- Eur (platba cez účet) pánovi A. J.. Napriek tomu túto úhradu nezapočítal voči dlžnej sume. Vzhľadom na uvedené tvrdí, že pohľadávka z titulu pôžičky vymáhaná v tomto exekučnom konaní zanikla (v časti) vo výške 50.000,- Eur s prísl. splnením a teda po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku v časti. Zároveň žiadal zastaviť exekúciu aj v časti trov exekúcie, trov exekútora a trov oprávneného. 4. K uvedenému podaniu sa vyjadril aj oprávnený, ktorý so zastavením exekúcie nesúhlasil, pričom uviedol, že povinný ani jedno z ním uvedených tvrdení nepreukázal. Nie je zrejmé či a kedy uvedené skutočnosti mali nastať a zároveň ak by aj tieto skutočnosti naozaj nastali, mali by za následok zánik len časti pohľadávky a nemajú za následok zánik vymáhaného nároku v zmysle § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku.
5. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok"), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak: a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
7. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
10. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).
11. Súd preskúmal návrh povinného spolu s vyjadrením oprávneného a dospel k záveru, že je nedôvodný. Povinný svoju procesnú obranu založil na tvrdení, že časť vymáhanej pohľadávky zanikla, nakoľko povinný mal oprávnenému predať osobné motorové vozidlo Mercedes Benz za sumu 50.000,- Eur, ktorá mala byť započítaná na dlžnú sumu vyplývajúcu z exekučného titulu, avšak túto skutočnosť v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, čím neuniesol dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva postihuje toho z účastníkov, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť tvrdená účastníkom konania bola v konaní preukázaná v takom rozsahu, aby ju súd uznal za pravdivú. V konaní o návrhu na zastavenie exekúcie je tak možné prihliadať len na preukázané tvrdenia, nakoľko dôkazmi nepodložené tvrdenia neumožňujú súdu ich vecné preskúmanie a nespĺňajú podmienku spôsobilosti byť predmetom dokazovania. Súd má v konaní postavenie arbitra, ktorý zisťuje skutkový stav z návrhu povinného na zastavenie exekúcie, príp. z vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného, a preto sa kladie jednoznačná požiadavka na účastníkov konania, aby k uvádzaným tvrdeniam poukázali na konkrétne dôkazy, ktoré by svedčili o tom, že je tu dôvod na zastavenie exekúcie, resp. že je návrh na zastavenie exekúcie potrebné zamietnuť. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať, čo sa však v tomto prípade nestalo. Pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie súd vychádza z tvrdení oprávneného, pričom týmto okamihom zároveň prechádza na povinného dôkazné bremeno a je to on a nie oprávnený, kto musí preukázať, že vymáhaná pohľadávka resp. jej časť zanikla. Ak teda povinný tvrdí, že časť vymáhanej pohľadávky
zanikla započítaním, mal túto skutočnosť hodnoverne preukázať a predložiť dôkazy, čo však neurobil a preto súd jeho námietky vyhodnotil ako nedôvodné.
12. Vzhľadom na uvedené preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. O trovách účastníkov súd nerozhodoval, nakoľko si žiadny z nich ich náhradu neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.