Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Ek/958/2024

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: SVB Tupého 15 v Bratislave, Tupého 2200/15, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 52 527 832, zast. ADVOKAT-S, spol. s r.o., Konventná 9, 811 03 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 948 540, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXXX/X, XXX XX C. B., o vymoženie 30.407,14 EUR, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Peter Kuna, so sídlom exekútorského úradu Miletičova 20, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. 430EX 199/24, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 13Ek/958/2024 zo dňa 02.12.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .

II. Súd návrh povinného na prerušenie exekučného konania zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 02.12.2024 rozhodnutie, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. V ňom povinný tvrdil, že o existencii platobného rozkazu (exekučného titulu) sa dozvedel až keď mu bol doručený s doložkou právoplatnosti, pričom nárok ním priznaný v celom rozsahu popiera. Za použitia ustanovení , 2, 5, a 4 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) posúdil návrh povinného ako nedôvodný. S poukazom na o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) sa pri doručovaní platobného rozkazu vydaného v upomínacom konaní povinnému, ktorý mal aktivovanú elektronickú schránku, aplikovali ustanovenia o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov [(zákon o e-Govermnente), ďalej len „zákon o e-Gov“], týkajúce sa elektronického doručovania, vrátane o fikcii doručenia. Po tom, čo dôjde elektronická správa obsahujúca platobný rozkaz s prílohami do aktivovanej elektronickej schránky žalovaného (povinného), začína adresátovi plynúť úložná 15 dňová lehota, počas ktorej buď túto správu otvorí a potvrdí jej prevzatie, alebo ju nechá márne uplynúť a týmto okamihom sa správa považuje za doručenú, aj keď ju reálne neotvoril a neprečítal. Povinný si teda správu od súdu, ktorej prílohou bol aj platobný rozkaz, počas úložnej lehoty neotvoril a preto sa toto rozhodnutie považovalo za doručené jej uplynutím. Od tohto momentu začala povinnému plynúť paričná 15 dňová lehota na plnenie, počas ktorej však svoju povinnosť nesplnil a ani nepodal opravný prostriedok (odpor) a preto platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Súd tak pri doručovaní postupoval správne a dodržal všetky ustanovenia a zákona o e-Gov týkajúce sa doručovania písomností, na základe čoho aj sám opatril exekučný titul doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti v zmysle Exekučného poriadku. K poukazu povinného na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. PLz. ÚS 1/2022 z 15.06.2022, dodal, že ten sa vzťahuje len na platobné rozkazy priznávajúce nárok vzniknutý v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pri ktorom má súd prihliadať na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, avšak vzťah medzi oprávneným a povinným v prejednávanej veci nie je spotrebiteľským. Závery uvedeného rozhodnutia teda nie sú na danú vec aplikovateľné.

Povinný sa tak v tejto veci nemôže voči platobnému rozkazu brániť tvrdeniami, ktoré mal uviesť v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť skutočnosti hmotného aj procesného práva, ktoré však nastali až po vydaní exekučného titulu. Exekučný súd je pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie oprávnený skúmať iba to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotnoprávne legitimovaní z exekučného titulu. Rozsah prieskumnej činnosti súdu je teda obmedzený a exekučný súd nie je oprávnený preskúmať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal a nemôže naprávať ani prípadné chyby a nedostatky rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené vyšší súdny úradník o návrhu povinného na zastavenie exekúcie rozhodol tak, že ho v celom rozsahu zamietol.

2/ Povinný podal voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, v ktorej zopakoval svoje tvrdenia o tom, že sa o platobnom rozkaze dozvedel až keď mu bol doručený i s doložkou právoplatnosti, že popiera nárok oprávneného priznaný platobným rozkazom, pričom navrhol, aby sa súd obrátil na ústavný súd s predbežnou otázkou či je možné v prebiehajúcom exekučnom konaní vymáhať neexistujúci nárok oprávneného, ktorý vznikol výlučne na právoplatnosti platobného rozkazu doručeného do elektronickej schránky povinného formou fikcie doručenia v upomínacom konaní, s obsahom ktorého sa povinný oboznámil až v momente jeho právoplatnosti a preto nemohol podať akýkoľvek opravný prostriedok. Túto predbežnú otázku považoval za zásadnú pre vyriešenie podľa neho nezákonnej exekúcie a preto až do doby rozhodnutia ústavného súdu o nej navrhol konanie s poukazom na a prerušiť. Rovnako požiadal o odklad prebiehajúcej exekúcie s cieľom zabrániť nezákonnému a protiprávnemu výkonu exekučného titulu. Na základe uvedeného žiadal zrušiť uznesenie vyššieho súdneho úradníka z 02.12.2024 a zastaviť exekúciu.

3/ Oprávnený sa k sťažnosti nevyjadril.

4/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

5/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia (ďalej len „“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6/ Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

7/ Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

8/ Podľa § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

9/ Podľa , 2 platobný rozkaz súd odošle žalobcovi a žalovanému. Žalovanému sa odošle spolu s rovnopisom návrhu, listinami a vyhláseniami predloženými žalobcom a tlačivom na podanie odporu. Žalobcovi a žalovanému sa platobný rozkaz doručuje ako elektronický úradný dokument podľa osobitného predpisu.

10/ Podľa platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor, má účinky právoplatného rozsudku.

11/ Podľa § 2 ods. 3 zákona o e-Gov ak ide o postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a ak ide o náležitosti návrhu na začatie konania, žaloby, žiadosti, sťažnosti, vyjadrenia, stanoviska, ohlásenia alebo iného obdobného dokumentu, ktoré sa v konaní predkladajú orgánu verejnej moci, a o náležitosti rozhodnutia, žiadosti, vyjadrenia, stanoviska alebo iného dokumentu, ktoré v konaní vydáva orgán verejnej moci, použijú sa ustanovenia osobitných predpisov, ak tento zákon v ustanoveniach § 4 až 6, § 10, § 17 a 18 a v ustanoveniach o identifikácii (§ 19 a 20), autentifikácii (§ 19, 21 a 22), autorizácii (§ 23), elektronickom podaní (§ 24, 25 a 28), elektronickom úradnom dokumente (§ 26, 27 a

28), elektronickom doručovaní (§ 11 až 16 a § 29 až 34), zaručenej konverzii (§ 35 až 39) a referenčných registroch a referenčných údajoch (§ 49 až 55) neustanovuje inak.

12/ Podľa § 30 ods. 3, 5 zákona o e-Gov prijímateľ potvrdzuje elektronickú doručenku prostredníctvom funkcie určenej na tento účel. Údaje uvedené v elektronickej doručenke, ktorá bola potvrdená podľa odseku 3, sa považujú za pravdivé, kým nie je preukázaný opak.

13/ Podľa § 32 ods. 5 písm. b/ zákona o e-Gov elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú, ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel.

14/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a zistil, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. V zmysle ustanovenia Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Preto na doplnenie správnosti rozhodnutia už len dopĺňa nasledovné.

15/ Exekúcia sa vykonáva na podklade platobného rozkazu sp. zn. 24Up/432/2024 zo dňa 07.03.2024 vydaného Okresným súdom Banská Bystrica, ktorý je exekučným titulom v tomto konaní. Exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný zisťovať či je podkladové rozhodnutie (exekučný titul) vykonateľné, a to aj v prípade, že je opatrené doložkou vykonateľnosti, pokiaľ je jeho správnosť účastníkom konania spochybnená. Námietka povinného, že mu podkladové rozhodnutie (exekučný titul) nebolo doručené, sa týka skutočnosti rozhodujúcej pre nariadenie exekúcie a súd sa ňou musí zaoberať. Ak vyvstanú pochybnosti o tom, či sa exekučný titul stal vykonateľným, najmä či bol riadne doručený povinnému, je exekučný súd oprávnený urobiť potrebné zistenia predovšetkým preskúmaním pripojeného podkladového rozhodnutia, doložky o jeho vykonateľnosti, ako aj nazretím do spisu. Nejde pritom o posudzovanie obsahovej správnosti rozhodnutia, ale o skúmanie jeho formálnej vykonateľnosti. Ak exekučný titul nebol účastníkovi doručený v základnom (vyhľadávacom) konaní, ide o dôvod pre zastavenie exekúcie, ktorá už bola začatá, a to postupom podľa § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku. Ak by sa súd nezaoberal v rámci exekučného konania námietkou povinného o tom, že mu nebol exekučný titul riadne doručený, porušil by právo povinného na spravodlivý proces zakotvený v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. K tejto problematike existuje viacero súdnych rozhodnutí, napr. nález Ústavného súdu SR z 9. 12.2009, sp. zn. I. ÚS 203/09, uznesenie Najvyššieho súdu SR , sp. zn. 6M Cdo 3/2011 z 28.03.2012, sp. zn. 5Cdo/36/2008.

16/ Kľúčovou otázkou, či však vôbec na daný prípad dopadali závery uvedených rozhodnutí (že pokiaľ nebol povinnému doručený platobný rozkaz, nemohol nadobudnúť právoplatnosť) bolo, či exekučný titul bol povinnému doručený. Nie je sporným, že povinný ako fyzická osoba mal v čase doručovania platobného rozkazu (a má i v čase rozhodovania exekučného súdu) elektronickú schránku aktivovanú na doručovanie úradných dokumentov. U fyzických osôb k aktivácii elektronických schránok dochádza len na báze dobrovoľnosti, teda nie náhodne alebo automaticky (bez jeho vedomia), tak ako je to v prípade právnických osôb. Podľa návodu na aktiváciu zverejneného na stránke slovensko.sk proces aktivácie v sebe zahŕňa celý komplex úkonov zo strany žiadateľa o aktiváciu (nejedná sa o jedno jednoduché kliknutie). Bolo potom zodpovednosťou povinného, aby si od aktivácie elektronickej schránky, zabezpečil riadne preberanie písomností doručených mu prostredníctvom zriadenej a aktivovanej elektronickej schránky.

17/ V upomínacom konaní (v ktorom bol vydaný exekučný titul), ktoré má elektronický charakter, v zmysle ustanovenia platí, že pokiaľ má účastník (upomínacieho) konania aktivovanú elektronickú schránku, prednostne sa mu doručujú elektronické úradné dokumenty, teda aj platobný rozkaz, do elektronickej schránky (nie listinne poštou) a pri elektronickom doručovaní sa postupuje v zmysle ustanovení zákona o e-Gov. Z ustanovenia zákona o e-Gov vyplýva, že tento je lex specialis vo vzťahu k procesným predpisom aj čo sa týka ustanovení o elektronickom doručovaní ( až 16 a až 34). Tento vzťah medzi zákonom o e-Gov a bol podstatný aj pre posúdenie

povinným nastolenej námietky, že k doručeniu platobného rozkazu do jeho elektronickej schránky nemohlo dôjsť za použitia inštitútu fikcie doručenia. Právna úprava zákona o e-Gov s účinnosťou od 01.11.2017 umožnila doručiť platobný rozkaz (ale aj iné úradné dokumenty, napr. upovedomenie o začatí exekúcie) aj s využitím tzv. náhradného doručenia, resp. fikcie doručenia. Povinnosť súdu doručovať platobný rozkaz povinnému listinne nastupuje až vtedy, ak žalovaný nemá elektronickú schránku aktívnu, čo v tomto prípade neprichádzalo do úvahy, keďže povinný ani nerozporoval, že by nemal elektronickú schránku aktívnu. K prednosti elektronického doručovania, ak má účastník aktivovanú elektronickú schránku, a kogentného charakteru elektronického doručovania, ktorý nezávisí od vôle procesnej strany, sa už viackrát vyjadril Ústavný súd SR (napr. sp. zn. I. ÚS 238/2019 z 10.09.2019, IV. ÚS 32/2021 z 13.04.2021, sp. zn. II. ÚS 168/2023 z 14.06.2023).

18/ Z údajov elektronickej doručenky nachádzajúcej sa v spise Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Up/432/2024 bolo preukázané, že platobný rozkaz, ktorý je exekučným titulom v posudzovanej veci, bol povinnému doručený dňa 23.03.2024 do elektronickej schránky fyzickej osoby (s rodným číslom ako identifikátorom). Pri doručení platobného rozkazu súdom bolo aplikované ustanovenie § 32 ods. 5 písm. b/ zákona o e-Gov, v zmysle ktorého elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov sa považuje za doručenú, ak nie je adresátom orgán verenej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenie alebo márnym uplynutím úložnej lehoty, podľa toho, ktorá skutočnosti nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel. Po doručení elektronickej úradnej správy zostáva elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, ktoré obsahuje, uložená v elektronickej schránke adresáta (§ 32 ods. 8 zákona o e-Gov). Z doručenky nachádzajúcej sa v spise sp. zn. 24Up/432/2024 vyplývalo, že skutočnosťou, ktorá nastala skôr, bolo márne uplynutie úložnej lehoty, a ktorá nastala dňa 23.03.2024, čím v zmysle § 32 ods. 5 písm. b/ zákona o e-Gov došlo k doručeniu platobného rozkazu povinnému. Vzhľadom na uvedené bol povinnému (v upomínacom konaní v postavení žalovaného) platobný rozkaz doručený právne účinným spôsobom zodpovedajúcim zneniu zákona o upomínacom konaní (nakoľko fikciu doručenia v zmysle nemožno v zmysle uplatniť len pri doručovaní na adresu žalovaného uvedenú žalobcom, či zistenú súdom, nie pri doručovaní do aktívnej elektronickej schránky žalovaného podľa zákona o e-Gov). Pasivita povinného pri preberaní zásielok, ktorú neospravedlňoval žiadnymi (a teda už vôbec nie objektívnymi) okolnosťami, ktoré by mu bránili prevziať elektronickú úradnú správu obsahujúcu platobný rozkaz, nemôže byť nijakým spôsobom procesne zvýhodňovaná, naopak vedie k riziku, že sa sám pripraví o možnosť včas a efektívne sa brániť voči rozhodnutiu, ktoré mu bolo týmto spôsobom doručené, čo je nakoniec aj tento prípad.

19/ Podľa ustanovenia platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor, má účinky právoplatného rozsudku. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 24Up 432/2024 mal súd za preukázané, že povinný voči doručenému platobnému rozkazu nepodal odpor. Pokiaľ si teda povinný v období, v ktorom mu bola aktivovaná elektronická schránka na doručovanie úradných rozhodnutí vo vlastnom záujme priebežne nekontroloval jej obsah, pričom netvrdil, že elektronickú úradnú správu nemohol a nezistil, že mu bol súdom doručený platobný rozkaz, sám zapríčinil, že nevyužil možnosť podať v zákonom stanovenej lehote odpor, v dôsledku čoho platobný rozkaz, sp. zn. 24Up/432/2024, sa stal právoplatným a vykonateľným exekučným titulom v zmysle Exekučného poriadku.

20/ Ani ďalšie tvrdenia povinného, ktorými popieral existenciu nároku priznaného exekučným titulom, neboli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia, pretože predstavovali obranu, ktorú mohol povinný uplatniť v základnom konaní. Už vyšší súdny úradník správne vo svojom rozhodnutí poukázal na to, že exekučný súd nie je oprávnený ani zrušiť exekučný titul, ani preskúmavať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, teda preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Obsahom exekučného titulu je exekučný súd viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20Cdo/1940/2008). Vo vykonávacom konaní už súd vychádza z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v základnom konaní v jeho rozhodovacej činnosti. Preto boli uvedené námietky povinného v štádiu exekúcie bezpredmetné. Len na okraj súd súhlasí i so závermi vyššieho súdneho úradníka o nepriliehavosti záverov rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp. zn. PLz. ÚS 1/2022 z 15. júna 2022. Povinný vetu o skúmaní platobného rozkazu vydaného vyšším súdnym úradníkom v exekučnom konaní vytrhol z kontextu, teda bez zreteľa na to, že sa uvedené rozhodnutie

týka výlučne rozhodnutí vydaných v spotrebiteľských veciach, na podklade spotrebiteľských zmlúv, pri ktorých je exekučný súd oprávnený preskúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok. V prejednávanej veci však povinný netvrdil, že nárok vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy, a nakoniec to nevyplýva ani zo spisu upomínacieho súdu. Nárok oprávneného je nárokom z titulu bezdôvodného obohatenia, keď plnil na účet povinného bez právneho dôvodu.

21/ Nakoľko bolo v konaní preukázané, že exekučný titul je formálne vykonateľný, pretože bol riadne doručený povinnému (aj oprávnenému), je spôsobilým podkladom na vykonávanie exekúcie. Povinný ani v návrhu na zastavenie exekúcie, ani v sťažnosti neuviedol žiadne zákonné dôvody, pre ktoré by mala byť exekúcia zastavená, preto sudca podľa ustanovenia jeho sťažnosť voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, sp. zn. 13Ek/958/2024 zo dňa 02.12.2024 zamietol ako nedôvodnú.

22/ V súvislosti s návrhom povinného na prerušenie exekučného konania z dôvodu, že rozhodnutie súdu má závisieť od otázky, ktorú nie je oprávnený v tomto konaní riešiť a preto sa má obrátiť na ústavný súd s otázkou odňatia práva povinného na súdnu ochranu, musí exekučný uviesť, že povinný si zásadným spôsobom zamieňa jednotlivé zákonné dôvody prerušenia konania. K prerušeniu konania podľa ustanovení dochádza z obligatórnych alebo fakultatívnych dôvodov. Medzi obligatórne (povinné) dôvody prerušenia konania sa de lege lata zaraďujú dôvody uvedené v , teda buď a/ že rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť – v takom prípade ale súd nepredkladá ústavnému súdu „predbežnú otázku“ na rozhodnutie, b/ pred svojim rozhodnutím súd sám dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov a v takom prípade podá návrh na začatie konania Ústavnému súdu SR, alebo c/ súd podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná. Fakultatívne (nepovinné) prerušenie konania je upravené v a v exekučnom konaní uplatniteľné len z výnimočných dôvodov.

23/ Súd však neidentifikoval žiaden dôvod, pre ktorý by malo dôjsť k prerušeniu tohto exekučného konania. S prihliadnutím na ustanovenie / povinný netvrdil, že by prebiehalo iné konanie, v ktorom by sa riešila otázka, ktorá má význam pre rozhodnutie exekučného súdu. Riadnosť doručenia rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, a ku ktorému smeroval i návrh na zastavenie exekúcie a sťažnosť povinného, je otázkou, ktorej posúdenie spadá do rozhodovacej právomoci exekučného súdu, pričom sa ňou súd vysporiadal už vyššie (viď odseky 16 až 19 odôvodnenia tohto rozhodnutia). Pri postupe súdu podľa / – predloženie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov ústavnému súdu, musí k úvahe, že určitá právna norma alebo predpis nie je v súlade s právnym predpisom vyššej právnej sily, dospieť samotný (exekučný) súd, návrhom účastníka nie je viazaný. Povinný však neuvádzal, ktoré ustanovenie alebo právny predpis by mal odporovať právnemu predpisu vyššej sily. Keďže obrana povinného spočíva v nemožnosti podania odporu po tom, čo vedomosť o existencii platobného rozkazu nadobudol až v štádiu nadobudnutia jeho právoplatnosti, musí súd konštatovať, že taká argumentácia nevedie exekučný súd k záverom o existencii vážnej pochybnosti o ústavnosti bližšie neidentifikovanej právnej normy (zrejme ustanovenia / zákona o e-Gov), ale svedčí o pasivite, resp. nezodpovednosti povinného, ktorý sa po aktivácii elektronickej schránky bez objektívneho dôvodu nezaujímal o riadne preberanie elektronických dokumentov (najmä úradných rozhodnutí) do nej doručovaných a sám sa tým pripravil o možnosť podať opravný prostriedok voči doručenému platobnému rozkazu. Dobrovoľná aktivácia schránky je tak neoddeliteľne spojená s prevzatím zodpovednosti za jej pravidelnú a primerane častú kontrolu. Fakultatívne prerušenie exekučného konania podľa prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch za súčasného splnenia podmienky súdneho alebo správneho konania, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet. Keďže existenciu žiadneho takého konania povinný ani netvrdil, nie je nevyhnutné, aby súd bližšie odôvodňoval prečo nie sú splnené podmienky na prerušenie konania podľa uvedeného ustanovenia. Vzhľadom na neexistenciu dôvodu, pre ktorý by mal súd konanie prerušiť, návrh povinného na prerušenie konania zamietol. Pre úplnosť treba dodať, že o odklade exekúcie, ktorý povinný súčasne žiadal, už v konaniach začatých po 31.03.2017 nerozhoduje exekučný súd, ale súdny exekútor podľa Exekučného poriadku, ktorý vydá upovedomenie o odklade exekúcie len ak naplnený niektorý zo zákonných dôvodov.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).