Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Csp-53-2025.pdf
PDF · 68.7 KB
Case nature
Subarea
18Csp/53/2025
Uznesenie
18Csp/53/2025
Okresný súd Lučenec v spore žalobcu: Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s., so sídlom Partizánska cesta 5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 644 030, proti žalovanej A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., zastúpenej JUDr. Zuzanou Šimovou, PhD., LL.M., advokátkou, so sídlom Svätoplukova 2, 984 01 Lučenec, IČO: 42 192 048, o zaplatenie 579,51 Eur s prísl., takto
r o z h o d o l :
18Csp/53/2025
I. Súd konanie z a s t a v u j e .
II. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
18Csp/53/2025
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Lučenec dňa 08. 10. 2025 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 579,51 Eur s príslušenstvom z titulu dodávky vody z verejného vodovodu.
2. V priebehu konania žalobca podaním doručeným súdu vzal žalobu v celom rozsahu späť a navrhol konanie zastaviť. Zároveň navrhol, aby súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania postupoval podľa § 257 Civilného sporového poriadku a žalovanej náhradu trov konania nepriznal, nakoľko o skutočnostiach, ktoré žalovaná preukázala, nevedel, pretože samotná výpoveď nájmu v čase podania žaloby neexistovala a bola podpísaná až v priebehu mesiaca január 2026.
3. Žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že s návrhom žalobcu na nepriznanie náhrady trov konania úspešnej strane, t. j. žalovanej nesúhlasí a má za to, že tu nie sú splnené podmienky na to, aby súd úspešnej strane náhradu trov nepriznal. Žalovaná poukázala na to, že nezavinila začatie predmetného konania, pretože medzi ňou ako nájomcom a prenajímateľom došlo k ukončeniu nájomného vzťahu na základe ústnej dohody ku dňu 10. 05. 2024. Podľa názoru žalovanej bolo povinnosťou prenajímateľa ako vlastníka predmetnej nehnuteľnosti, resp. nového nájomcu, nahlásiť u žalobcu zmeny v užívaní nehnuteľnosti. Žalovaná uviedla, že nemala vedomosť o tom, že žalobca neustále fakturuje služby voči jej osobe, a to napriek tomu, že žalovaná predmetné služby nevyužívala a v predmetnej nehnuteľnosti sa za žalované fakturačné obdobie, nenachádzala. Podľa názoru žalovanej tu nie sú výnimočné dôvody a ani dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by súd nemal žalovanej náhradu trov konania priznať.
4. Podľa § 144 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
6. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
7. Nakoľko žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, súhlas žalovanej so zastavením konania na základe späťvzatia žaloby nie je potrebný. Na základe uvedeného súd v súlade s ustanovením § 145 ods. 1 CSP konanie zastavil (výrok I.).
8. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
9. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
10. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
11. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal zo zásady procesného zavinenia podľa § 256 CSP, podľa ktorej by v prípade späťvzatia žaloby spravidla mala byť úspešná žalovaná. Súd však zároveň posudzoval, či sú v prejednávanej veci splnené podmienky na aplikáciu korektívu podľa § 257 CSP.
12. Zo spisu vyplýva, že žalobca si uplatnil nárok vyplývajúci zo zmluvy o dodávke vody z verejného vodovodu, pričom žalovaná bola v evidencii žalobcu vedená ako odberateľ predmetného odberného miesta. Dodávateľ vody pri uplatňovaní svojich nárokov vychádza z evidencie odberateľov a údajov o odbernom mieste. Z predloženej zmluvy o postúpení práv a povinností odberateľa z uzavretej zmluvy o dodávke vody z verejného vodovodu (ďalej len „zmluva“) zároveň vyplýva, že účastníci zmluvného vzťahu (majiteľ nehnuteľnosti a žalovaná ako užívateľ nehnuteľnosti) boli povinní oznámiť dodávateľovi (žalobcovi) ukončenie nájomného vzťahu najneskôr 10 dní pred jeho skončením (Čl.3 Ostatné dohody, bod 3.2 zmluvy). Zo spisu vyplynulo, že nájomný vzťah žalovanej k predmetnej nehnuteľnosti mal zaniknúť ku dňu 10. 05. 2024, teda ešte pred začatím tohto súdneho konania. Táto skutočnosť však žalobcovi oznámená nebola, hoci podľa zmluvy existovala povinnosť takúto zmenu dodávateľovi oznámiť. Žalobca tak pri podaní žaloby vychádzal zo stavu evidovaného v rámci zmluvného vzťahu a z údajov o odbernom mieste, pričom nemal vedomosť o tom, že žalovaná už predmetnú nehnuteľnosť neužíva.
13. V priebehu konania bola súdu predložená dohoda o ukončení nájomného vzťahu podpísaná dňa 08. 01. 2026, ktorá deklarovala zánik nájomného vzťahu ku dňu 10. 05. 2024. Súd prihliadol na to, že takáto dohoda má predovšetkým význam vo vzťahu medzi jej účastníkmi a bez ďalšieho nemôže byť na ujmu žalobcu ako tretej osoby, ktorá pri uplatnení nároku vychádzala zo stavu evidovaného v rámci zmluvného vzťahu.
14. Súd preto dospel k záveru, že vznik sporu nebol spôsobený výlučne procesným postupom žalobcu, ale aj tým, že žalobcovi nebola tak zo strany žalovanej, ako ani zo strany majiteľa nehnuteľnosti, oznámená zmena v užívaní predmetnej nehnuteľnosti napriek existencii ich zmluvnej oznamovacej povinnosti. V sporoch vyplývajúcich z dodávky vody z verejného vodovodu dodávateľ služby pri uplatňovaní nárokov vychádza z evidencie odberného miesta a z údajov o evidovanom odberateľovi. Ak zmena užívateľa nehnuteľnosti alebo zánik nájomného vzťahu nie je dodávateľovi oznámený napriek existencii zmluvnej oznamovacej povinnosti, nejde o situáciu, ktorú by bolo možné bez ďalšieho pripísať výlučne procesnému zavineniu žalobcu.
15. Súd zároveň prihliadol na judikatúrne závery, podľa ktorých ustanovenie § 257 CSP predstavuje výnimočný korektív zásady procesnej zodpovednosti za zavinenie podľa § 256 CSP a umožňuje súdu
odchýliť sa od tejto zásady v prípadoch, keď by jej mechanická aplikácia vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu viedla k neprimeranému alebo nespravodlivému výsledku.
16. Za týchto okolností by priznanie náhrady trov konania žalovanej predstavovalo neprimerane tvrdý dôsledok pre žalobcu, ktorý pri podaní žaloby vychádzal z údajov evidovaných v rámci zmluvného vzťahu a žalobu vzal späť bezprostredne po tom, ako sa dozvedel o rozhodujúcich skutočnostiach.
17. Súd preto dospel k záveru, že v danom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa na postup podľa § 257 CSP, a rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).
18. O vrátení súdneho poplatku zo žaloby rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
18Csp/53/2025
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie [§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. a), m) CSP] do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, pričom odvolanie sa podáva na Okresnom súde Lučenec. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).