Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_76Ek-611-2025.pdf
PDF · 89.3 KB
Case nature
Subarea
76Ek/611/2025
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnených 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. A. XXXXX, XXX XX D. C., 2/ E. F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. A. XXXXX, XXX XX D. C., proti povinnému: E. G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX I., zast.: JUDr. KAROL PLANK Advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Štúrova 13, 810 00 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 289 610, o vymoženie 3.533,72 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Radovan Ferenc, so sídlom exekútorského úradu Slovenská 13, 080 01 Prešov, pod sp. zn. 317EX 300/25, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 29.09.2025, sp. zn. 76Ek/611/2025, takto
r o z h o d o l :
I. Mení uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 29.09.2025, sp. zn. 76Ek/611/2025, tak, že zastavuje exekúciu v prospech oprávneného 2/ na vykonanie exekúcie, a to
- v časti istiny 1.766,86 eur podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku,
- v časti trov právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom na vykonanie exekúcie v sume 86,25 eur podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
Vo zvyšnej časti týkajúcej sa nároku oprávneného 1/ na istinu 1.766,86 eur a nároku na náhradu trov v súvislosti s návrhom na vykonanie exekúcie v sume 136,55 eur sa návrh povinného na zastavenie exekúcie zamieta.
II. Vo zvyšku sťažnosť povinného zamieta.
III. Žiaden z účastníkov exekučného konania nemá na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie (vrátane tohto sťažnostného konania) právo.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súdny úradník uznesením zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie.
2. Uviedol, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že vykonal započítanie vymáhanej pohľadávky oprávnených a svojej pohľadávku, ktorá je vymáhaná súdnym exekútorom Mgr. MVDr. Pavlom Kovaľom, so sídlom Hlavná 137, 080 01 Prešov v exekúcii vedenej pod 89EX 199/22. Započítací prejav prevzal oprávnený 2/ dňa 31.01.2025, teda týmto dňom došlo k zániku pohľadávky vymáhanej v tejto exekúcii v celom rozsahu. Po vzniku exekučného titulu tak nastala skutočnosť spôsobujúca zánik vymáhaného nároku. Oprávnený 1/ vo vyjadrení uviedol, že žiada o pokračovanie vo vykonávaní exekúcie voči povinnému, nakoľko náklady na exekučné konanie znášal v plnej výške iba on a preto nevidí dôvod, aby si povinný započítaval svoj záväzok s oprávneným 2/. Oprávnený 2/ uviedol, že nesúhlasí so započítaním. Voči exekúcii vedenej Mgr. MVDr. Pavlom Kovaľom, so sídlom Hlavná 137, 080 01 Prešov pod 89EX 199/22 podal návrh na zastavenie, o ktorom dosiaľ nebolo rozhodnuté. V ňom dôvodil, že nárok povinného bol plne uspokojený cestou výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
3. Súdny úradník vec posúdil podľa § 61k ods. 1, 2, 5, § 61l ods. 3 Exekučného poriadku a uviedol, že nemá za preukázané, že pohľadávka povinného sa stretla s pohľadávkou oprávnených, keď povinný nepreukázal existenciu svojej pohľadávky voči oprávneným v čase ním vykonaného jednostranného započítania. Nemožno prihliadnuť na také započítanie, kde sa nedá s istotou a bez akýchkoľvek pochybností posúdiť, či pohľadávka povinného existovala v čase jej započítania, a to najmä s ohľadom na to, že by musel vo vzťahu k nej vykonať dokazovanie. Exekučné konanie nie je ovládané vyšetrovacím princípom, rozhoduje sa na základe skutočností, ktoré vyplývajú zo spisu. V prípade, ak nie je možné posúdiť existenciu pohľadávky, nemožno rozhodnúť o tom, že započítaním takejto pohľadávky došlo k zániku vymáhaného nároku, nakoľko by sa tým nereparovateľne neprimerane zasiahlo do práv jedného z účastníkov konania.
4. Proti uzneseniu súdneho úradníka podal sťažnosť povinný, ktorý žiadal jeho zmenu tak, že sa exekúcia zastaví. Uviedol, že pohľadávka oprávnených vznikla na základe rozhodnutia súdu o výške náhrady trov konania, keď Okresný súd Poprad uznesením zo dňa 09.12.2024, sp. zn. 17C/25/2020, rozhodol, že žalobca (povinný) je povinný nahradiť žalovaným 1/ a 2/ (oprávneným) trovy konania vo výške 3.533,72 eur, ktoré je povinný zaplatiť k rukám zástupcu žalovaných 1/ a 2/ v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Jedná sa teda o spoločné práva oprávnených, pričom obaja sú voči povinnému oprávnení spoločne a nerozdielne. Povinný ako dlžník je oprávnený plniť ktorémukoľvek veriteľovi, pričom splnením jednému z veriteľov dlh zanikne v celom rozsahu (§ 514 Občianskeho zákonníka). Povinný poukázal na to, že súdny exekútor J. J. I. K. pod sp. zn. 89EX 199/22 vymáha na základe vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie v prospech povinného ako oprávneného a proti oprávnenému 2/ ako povinnému s tým, že k 10.01.2025 predstavoval zostatok vymáhaného nároku v exekučnom konaní vedenom pod 89EX 199/22 sumu 845.310,03 eur. Povinný si preto jednostranne započítaval svoju pohľadávku 845.310,03 eur, vymáhanú v 89EX 199/22, voči pohľadávke oprávneného 2/ vo výške 3.533,72 eur, ktorá bola priznaná uznesením Okresného súdu Poprad zo dňa 09.12.2024, sp. zn. 17C/25/2020. Došlo tak k zániku pohľadávky vymáhanej v tejto exekúcii, pričom sa znížil zostatok vymáhaného nároku povinného v exekúcii 89EX 199/22 na sumu 841.776,31 eur. Oprávnený 2/ si započítací prejav prevzal 31.01.2025.
5. Ak oprávnený 2/ tvrdil zánik pohľadávky povinného, ktorá je vymáhaná v 89EX 199/22, výkonom záložného práva, s týmto povinný nesúhlasil. Zánik pohľadávky nemôže vyplývať z rozsudku Okresného súdu Poprad vo veci sp. zn. 17C/25/2020 (byť ním judikovaný), nakoľko týmto bola žaloba o určenie vlastníckeho práva zamietnutá a záväzným je len výrok súdneho rozhodnutia. Povinný uviedol, že výkon záložného práva sa síce uskutočnil, avšak nepokryl celú pohľadávku povinného, nakoľko vydražením zálohu sa získalo 225.500,- eur, z čoho reálny výťažok pre povinného ako záložného veriteľa predstavoval 220.194,40 eur. Povinný je tak stále veriteľom oprávneného 2/, a to vo výške istiny 271.443,- eur.
6. Ďalej povinný v sťažnosti poukázal na porušenie princípu rovnosti strán, keď súdny úradník návrh povinného na zastavenie exekúcie doručoval oprávneným 1/ a 2/, avšak nimi podané vyjadrenie už nedoručil povinnému.
7. Oprávnení vo svojich vyjadreniach k sťažnosti uviedli, že trvajú na ich vyjadreniach k návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
8. Po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom exekučného konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), súd preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť je čiastočne dôvodná.
9. Pokiaľ ide o povinným tvrdené porušenie princípu rovnosti strán, keď súdny úradník vyjadrenia oprávnených 1/ a 2/ nedoručil povinnému (aspoň na vedomie), súd s existenciou tohto porušenia procesných práv povinného súhlasí. Oprávnení zjavne využili svoje právo na vyjadrenie a v rámci vyjadrení uviedli aj skutočnosti, ktoré vzal súdny úradník pri svojom rozhodovaní do úvahy. Preto bolo v danom prípade, za účelom zachovania práv povinného tak, aby preň súdne rozhodnutie nebolo
prekvapivým rozhodnutím, nevyhnutné doručiť vyjadrenia oprávnených povinnému a vytvoriť mu tak dostatočný procesný priestor na jeho reakciu. Napriek existencii tohto porušenia práv povinného, je zrejmé, že tento (aj) na vyjadrenia oprávnených reagoval v podanej sťažnosti, teda pred konečným rozhodnutím súdu o jeho návrhu na zastavenie exekúcie dostal priestor na zaujatie svojho stanoviska aj vo vzťahu k skutočnostiam tvrdeným oprávnenými. Tým súd považuje vadu konania súdneho úradníka za zhojenú.
10. Povinný sa proti exekúcii môže relevantne brániť tvrdením (v návrhu na zastavenie exekúcie), že vymáhaná pohľadávka zanikla na základe právnej skutočnosti, ktorá nastala po vzniku exekučného titulu. Takéto tvrdenie musí exekučný súd vyhodnotiť nielen po právnej, ale aj po skutkovej stránke, teda musí ustáliť, či tvrdená právna skutočnosť naozaj nastala (napríklad, či skutočne došlo k odovzdaniu peňazí). Tvrdená skutková okolnosť môže byť medzi oprávneným a povinným sporná. Dôkazné bremeno je na povinnom. Inými slovami, exekučný súd neskúma, či vymáhaná pohľadávka vznikla, môže však dospieť k záveru, že vymáhaná pohľadávka (po vzniku exekučného titulu) zanikla. Zánik vymáhaného nároku je dôvodom na zastavenie exekúcie (ŠTEVČEK, M. a kol. Exekučný poriadok. 3. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2018, s. 349.). S ohľadom na uvedené strohý záver súdneho úradníka, že sa nedá s istotou a bez akýchkoľvek pochybností posúdiť, či pohľadávka povinného existovala v čase jej započítania, nie je správny. Bolo totiž úlohou súdneho úradníka náležite sa vysporiadať s tvrdeniami strán, určiť, čo bolo nesporným, preukázaným a čo už nepreukázaným. Až následne by bolo možné zaujať stanovisko o preukázaní/nepreukázaní tvrdeného dôvodu pre zastavenie exekúcie.
11. Exekučný poriadok nestanovuje, že by sa na zánik vymáhaného nároku neprihliadalo v prípade, ak je započítanie medzi stranami sporným. Exekučný poriadok ustanovuje len to, že po začatí exekúcie sa neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu (§ 61e Exekučného poriadku). Podľa výklade učineného Ústavným súdom SR však toto zákonné ustanovenie pre svoje uplatnenie vyžaduje, aby k jednostrannému započítaniu došlo až po začatí exekúcie, pričom začatím exekúcie sa rozumie až doručenie poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi v zmysle § 57 ods. 1 Exekučného poriadku (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.06.2021, sp. zn. III. ÚS 359/2020). Až na takéto jednostranné započítanie dopadajú dôsledky § 61e Exekučného poriadku, t. j. neprihliadanie na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému, ktorá nie je priznaná exekučným titulom. Ak v danom prípade je povinným tvrdené jednostranné započítanie, ku ktorému došlo jeho jednostranným započítacím prejavom učineným a účinným (došlým oprávnenému 2/) ešte pred začatím tejto exekúcie, je povinnosťou exekučného súdu vyhodnotiť skutkové a právne okolnosti tvrdeného jednostranného započítania, t. j. či je jednostranné započítanie realizované povinným proti pohľadávke oprávneného 2/, ktorá je vymáhaná v tejto exekúcii, prípustné v zmysle § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka.
12. Pohľadávka oprávnených, vymáhaná v tejto exekúcii bola judikovaná uznesením Okresného súdu Poprad uznesením zo dňa 09.12.2024, sp. zn. 17C/25/2020, ktorý rozhodol, že žalobca (povinný) je povinný nahradiť žalovaným 1/ a 2/ (oprávneným) trovy konania vo výške 3.533,72 eur. Podľa povinného sa jedná o spoločné právo oprávnených, pričom obaja sú voči povinnému oprávnení spoločne a nerozdielne. Teda povinný ako dlžník je oprávnený plniť ktorémukoľvek veriteľovi, pričom splnením jednému z veriteľov dlh zanikne v celom rozsahu (§ 514 Občianskeho zákonníka). S týmto súd nesúhlasí. Odborná literatúra uvádza, že subjektívna kumulácia sama osebe neodôvodňuje uloženie povinnosti na náhradu trov konania ako povinnosti spoločnej a nerozdielnej. Pasívna solidarita účastníkov súdneho sporu, pokiaľ ide o náhradu trov konania, je opodstatnená iba vtedy, ak je solidárny aj hmotnoprávny záväzok, ktorý je predmetom konania (ŠTEVČEK, M. a kol. Občiansky zákonník II. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 1906, marg. č. 14.). Súd má za to, že uvedené platí aj opačne, teda že subjektívna kumulácia sama osebe neodôvodňuje ani priznanie či existenciu práva na náhradu trov konania ako spoločného a nerozdielneho práva viacerých veriteľov voči jednému dlžníkovi, ktorý by sa svojej povinnosti nahradiť trovy konania v určenej výške voči obom oprávneným veriteľom vedel zbaviť plnením voči jednému, či započítaním svojej pohľadávky voči pohľadávke jedného z týchto oprávnených veriteľov. Pre existenciu aktívnej solidarity oprávnených v danom prípade súd nevidí žiaden dôvod stanovený § 513 Občianskeho zákonníka. Nárok každého z oprávnených ako spoluveriteľov voči dlžníkovi má individuálnu povahu a vlastný právny režim, ktorý je však vzhľadom na okolnosti prípadu obsahovo totožný. Každý z veriteľov disponuje svojou vlastnou pohľadávkou voči dlžníkovi, ktorá predstavuje konkrétnu kvantifikovateľnú časť celkového dlhu. Iba na túto časť má veriteľ nárok
a jej splnením záväzok dlžníka zaniká bez toho, aby tým boli akokoľvek dotknuté pohľadávky ostatných spoluveriteľov (ŠTEVČEK, M. a kol. Občiansky zákonník II. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 1915, marg. č. 1.).
13. S ohľadom na tieto skutočnosti tak je potrebné posudzovať aj platnosť povinným uskutočneného jednostranného započítania, ktorým mohlo dôjsť len k zániku pohľadávky oprávneného 2/ a nie samostatnej pohľadávky oprávneného 1/. Inak povedané len povinný a oprávnený 2/ majú vzájomné pohľadávky, ktoré možno započítať.
14. Čo sa týka konkrétneho vyčíslenia pohľadávky oprávneného 2/, súd vychádza z obsahu exekučného titulu. Obaja oprávnení boli v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad zastúpení rovnaký čas a pri rovnakých úkonoch právnej služby totožným advokátom, pričom v súvislosti s týmto spoločným zastúpením im vznikli výdavky 3.533,72 eur. Každému z nich tak vznikli v polovičnej výške po 1.766,86 eur. Oprávnený 1/ tak má voči povinnému samostatnú pohľadávku 1.766,86 eur a rovnako oprávnený 2/ mal voči povinnému samostatnú pohľadávku 1.766,86 eur, ktorá mohla zaniknúť tvrdeným jednostranným započítaním ich vzájomných pohľadávok.
15. Pokiaľ ide o tvrdenie oprávneného 2/ o neexistencii pohľadávky povinného voči nemu, ktorá sa vymáha v 89EX 199/22, a to z dôvodu splnenia pohľadávky vykonaním záložného práva, táto neexistencia či splnenie nebolo dosiaľ judikované a ani oprávneným 2/ preukázané. Exekúcia nebola súdom zastavená, pričom by bolo konštatované, že zanikol (či vôbec neexistoval) vymáhaný nárok (skutočnosti zistené zo spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 33Ek/3357/2021). Ak oprávnený 2/ poukazoval na závery Okresného súdu Poprad v rozsudku sp. zn. 17C/25/2020, správnym je argument povinného, že záväzným je len výrok súdneho rozhodnutia. Ak aj Okresný súd Poprad v odôvodnení zaujal názor, že rozhodcovským rozsudkom judikovaná pohľadávka povinného bola v celom rozsahu uspokojená, odvolací Krajský súd v Prešove označil tento názor za vecne nesprávny (viď rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 24.10.2024, č. k. 12Co/21/2024 – 457, ods. 21 odôvodnenia).
16. Medzi účastníkmi nie je sporným, že sa (aj) za účelom uspokojenia pohľadávky judikovanej rozhodcovským rozsudkom zo dňa 23.10.2013, sp. zn. RO 30016/13, uskutočnil výkon záložného práva a vykonala sa dobrovoľná dražba. Nesporným je aj to, že dobrovoľná dražba bola ukončená tak, že vydražiteľom sa stal povinný, pričom vydražením sa dosiahlo 225.500,- eur, pri nákladoch dražby 5.305,60 eur. Výška povinnému judikovaných nárokov predmetným rozhodcovským rozsudkom však predstavovala len na istine 271.443,- eur. Teda výťažok dobrovoľnej dražby nepokryl celú povinnému judikovanú pohľadávku.
17. Obrana oprávneného 2/ v exekúcii 89EX 199/22, na ktorú odkazuje vo svojich podaniach aj v tunajšom konaní, spočíva v tom, že povinný výkonom záložného práva nezískal len výťažok dražby 225.500,- eur (od ktorého ešte treba odrátať náklady dražby 5.305,60 eur), ale, keďže sám sa stal vydražiteľom, v skutočnosti získal nehnuteľnosti v trhovej hodnote cca 970.000,- eur, čo postačovalo na úplné splnenie o. i. aj predmetným rozhodcovským rozsudkom povinnému judikovanej pohľadávky. S týmto argumentom oprávneného 2/ sa dozaista nemožno stotožniť. Súd musí vychádzať z jednoznačných faktov, teda že z rozhodcovským rozsudkom judikovanej výšky pohľadávky 271.443,- eur na istine bolo výkonom záložného práva uspokojených 220.194,40 eur. Len na istine (ak by sa aj započítaval výťažok prioritne na ňu) tak zostalo cca 50.000,- eur. Povinný tak, na základe zisteného skutkového stavu veci, v čase ním vykonaného jednostranného započítania (v januári 2025) stále disponoval dostatočnou pohľadávkou voči oprávnenému 2/, prevyšujúcou pohľadávku vymáhanú oprávneným 2/ voči povinnému v tejto exekúcii. Oprávneným 2/ tvrdené dôvody nemožnosti vykonania jednostranného vzájomného započítania tak nie sú opodstatnené. Jednostranné započítanie pohľadávky povinného voči pohľadávke oprávneného 2/, je tak čo do výšky 1.766,86 eur skutkovo preukázané a z dôvodu splnenia zákonných podmienok podľa § § 580, 581 Občianskeho zákonníka aj platné.
18. Súd preto čiastočne nesprávne uznesenie súdneho úradníka zmenil (§ 250 ods. 2 CSP) a zastavil exekúciu v časti návrhu oprávneného 2/ na vykonanie exekúcie, a to
- v časti istiny 1.766,86 eur podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, nakoľko po vzniku exekučného titulu nastala okolnosť, ktorá spôsobila zánik vymáhaného nároku, a tou okolnosťou je jednostranné započítanie pohľadávok povinným voči oprávnenému 2/,
- v časti trov právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom na vykonanie exekúcie v sume 86,25 eur podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, nakoľko tento návrh oprávneného 2/ na vykonanie od počiatku nebol podaný dôvodne. Súd preto upravil výpočet trov oprávneného 1/ tak, že tomu náleží 2 x odmena 40,67 eur + 2 x režijný paušál 14,84 eur (rok 2025) + DPH 25,53 eur.
19. Vzhľadom na čiastočnú úspešnosť oboch okruhov účastníkov exekučného konania (oprávnených aj povinného) v časti konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, súd rozhodol o trovách exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie (vrátane trov sťažnostného konania) tak, že žiaden z účastníkov exekučného konania nemá na náhradu trov konania právo (§ 255 ods. 2 CSP).
20. Pre úplnosť tak súd uvádza, že predmetom exekúcie tak po tomto čiastočnom zastavení exekúcie zostáva vymoženie pohľadávky oprávneného 1/ vo výške 1.766,86 eur (na istine) a trov exekúcie oprávneného 1/ vo výške 136,55 eur, voči povinnému, a to na podklade exekučného titulu - uznesenia Okresného súd Poprad zo dňa 09.12.2024, č. k.: 17C/25/2020 – 476.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).