Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoP-195-2025.pdf
PDF · 116.8 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/195/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D., zastúpená JUDr. Kristínou Gerovou, advokátkou, Škultétyho 1597/7, Topoľčany, proti osobe povinnej platiť výživné: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, F., zastúpený JUDr. Zuzanou Ásványiovou, advokátkou, Sv. Cyrila a sv. Metoda 4647/1, Topoľčany, o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 25. septembra 2025, č.k. 35Pc/37/2024-343, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol návrh navrhovateľky (výrok I.), rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a na náhradu trov odvolacieho konania (výrok II. a III.). Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 03.07.2024 domáhala určenia príspevku na jej výživu ako rozvedenej manželky zo strany bývalého manžela vo výške 300 eur mesačne. Uviedla, že žiada o príspevok z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, v dôsledku ktorého sa nemôže zamestnať, lieči sa na vysoký krvný tlak a má diagnostikovanú schizoafektívnu poruchu. Jej príjem pozostáva z invalidného dôchodku vo výške 124,20 eur a dávky v hmotnej núdzi vo výške 87 eur. Osoba výživou povinná (ďalej povinný) uviedla, že na priznanie príspevku nie sú splnené skutkové ani právne dôvody. Navrhovateľka je objektívne schopná zamestnať sa, nepracuje len zo svojho vlastného rozhodnutia. Dala príčinu na rozvrat manželstva, keď sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti k susedovi, s ktorým začala žiť ešte počas trvania manželstva. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 17.10.2024 návrh navrhovateľky zamietol. Krajský súd v Trnave rozhodol o odvolaní navrhovateľky uznesením, č.k. 11CoP/17/2025-260 zo dňa 30.05.2025 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Po vrátení veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie, v rámci ktorého povinný uviedol, že sa pridržiava návrhu. Keď boli manželia všetko platil on, navrhovateľka pracovala iba 3,5 roka počas trvania manželstva, nechcela pracovať, sama uviedla, že ju do práce nedostane. Navštevovala psychiatričku G. G., ktorá jej predpisovala lieky, navrhovateľka ich však pravidelne neužívala, ak ich aj užívala, tak požívala aj alkoholické nápoje. Navrhovateľka nemá pracovné návyky, nedodržuje termíny kontrol, má znížený pracovný potenciál. V žiadnom prípade však nie je objektívna nemožnosť pracovať. Navrhovateľka má čiastočný invalidný dôchodok, v minulosti pracovala ako upratovačka, vždy to však bolo načierno. Neustále si prácu hľadá, ako upratovačka pracovať vie. Navrhovateľka kategoricky poprela tvrdenia o jej alkoholizme. Uviedla, že nie je abstinentom, ale ani nadmerne alkoholické nápoje nepožíva. Poukázala na správu psychiatričky G. G., v ktorej je uvedené, že schizoafektívna porucha
je psychiatrická diagnóza, ktorá označuje vážne duševné ochorenie, pri ktorom sa prejavujú symptómy psychózy, čiže poruchy myslenia, vnímania, spolu so symptómami afektívnej poruchy. Pacient s touto diagnózou vedie život, ktorý nie je možný ekonomicky, sociálne usporiadať. Navrhovateľka na túto chorobu sa lieči 12 rokov. Navrhovateľka tiež poprela neveru, ako dôvod rozvodu, a že by mala byt niekomu prenajímať a žiť so susedom. Povinný uviedol, že je ženatý, jeho manželka je od 16.07.2025 na dlhodobej práceneschopnosti z dôvodu rizikového tehotenstva. Absolvovala viaceré série umelého oplodnenia, s ktorými boli spojené zvýšené výdavky a to jednorazové v sume 228 eur mesačne za injekcie, 44 eur za lieky a 18 eur za femibion. Ďalej uviedol, že mesačne má výdavky na stravu, oblečenie, drogériu 400 eur, benzín 150 eur, na bývanie v rodinnom dome 300 eur, 64 eur elektrina, 147 eur internet + TV + mobily, 130 eur plyn, 20 eur voda. Má za to, že účelom tohto príspevku nie je starať sa o takýto typ osoby. Navrhovateľka nie je zdravotne ťažko postihnutá, nie je odkázaná na opatrovanie, nestará sa ani o maloleté dieťa. Je iba psychicky labilná bez pracovných návykov. Mala by byť zapojená do systému hľadania práce, aktivačných príspevkov či rekvalifikácie, nie nastavovať ruku svojmu bývalému manželovi, ktorý jej nič nedlží, po rozvode jej uhradil 3.000 eur na jej účet. Od rozvodu uplynuli už 2 roky, navrhovateľka dokáže bez problémov fungovať, netrpí podvýživou, nemá dlhy, exekúcie, pokračuje v chodení do pohostinstiev. Naďalej býva so svojím druhom pánom H. a mestský byt, ktorý má pridelený, umožňuje užívať tretej osobe. Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nitra, č.k. 55Pc/15/2023-29 zo dňa 10.10.2023, právoplatným dňa 10.10.2023. Navrhovateľke výživné za trvania manželstva nebolo rozhodnutím súdu priznané. Navrhovateľka je v súčasnosti nezamestnaná, pričom poberá invalidný dôchodok vo výške 126,90 eur mesačne a dávky v hmotnej núdzi vo výške 88 eur mesačne. Jej mesačné výdavky pozostávajú z nájmu 120 eur, elektriny 20 eur, TV 28 eur, plyn 7 eur a bežné výdavky na stravu a ošatenie čo je spolu 341 eur. Povinný je zamestnaný v spoločnosti I. J., H. pričom za obdobie posledných 12 mesiacov od rozhodnutia dosiahol čistý priemerný mesačný príjem 573,53 eur. Zároveň poberá výsluhový dôchodok vo výške 710,12 eur. Býva v rodinnom dome so svojou súčasnou manželkou K. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je dlhodobo práceneschopná z dôvodu rizikového tehotenstva. Lustráciami na pracovnom webe C. H. L. súd zistil, že sú dostupné pracovné miesta na pozície upratovačka, napr. vo firme INOX PROCESS s. r. o. v Nitre na skrátený úväzok so mzdou 500 eur mesačne v hrubom, vo firme BOVI - RENA s.r.o. v Nitre na plný úväzok s hodinovou mzdou 5,50 eur v hrubom, tiež vo firmách v Bánovciach nad Bebravou, v Piešťanoch. Z predložených dôkazov povinným vyplýva, že navrhovateľka na tejto pozícii aj pracovala, prípadne si hľadala prácu na tejto pozícii. Tiež boli nájdené voľné pracovné miesta aj na pozíciách pomocný pekár - expedient, osobný asistent nevidiaceho. V správe z psychiatrického vyšetrenia navrhovateľky G. G. z 12.08.2025 je uvedené, že trpí schizoafektívnou poruchou depresívneho typu. Od roku 2013 je v liečbe psychiatra. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 72 Zákona o rodine. Dospel k záveru, že návrh navrhovateľky bol podaný nedôvodne, navrhovateľke sa nepodarilo preukázať, že nie je schopná sama sa živiť. V konaní bolo preukázané, že poberá čiastočný invalidný dôchodok 126,90 eur mesačne a dávky v hmotnej núdzi 88 eur mesačne. Za rozhodujúcu pri zamietnutí návrhu však súd považoval argumentáciu povinného, kde bolo preukázané sms komunikáciou, pracovnými ponukami, inzerátmi, vyjadreniami navrhovateľky, že za obdobie, kedy sa lieči z dôvodu psychického ochorenia pracovala, či už brigádne, alebo bez pracovnej zmluvy, keďže vykonávala upratovacie práce, preto z tohto dôvodu súd neuznal argument navrhovateľky, že nie je schopná sama sa živiť, keďže ako rozvedená manželka by mala využiť všetky možnosti na to, aby si finančné prostriedky na svoju obživu zabezpečila sama, pričom žiadosť o príspevok na výživu od povinného ako bývalého manžela by mala nasledovať ako posledná dostupná možnosť. Podľa súdu to, že navrhovateľka poberá čiastočný invalidný dôchodok, nepreukazuje také obmedzenie, že by sa nemohla vôbec zamestnať či už brigádne, alebo na skrátený pracovný úväzok. Zo správ psychiatričky takisto nevyplýva, že by nemohla pracovať v dôsledku svojho zdravotného stavu. U navrhovateľky je objektívne znížená schopnosť uplatnenia sa na pracovnom trhu, avšak na základe toho nie je možné objektívne vyvodiť záver, že nie je schopná vykonávať žiadnu prácu. Skutočnosť, že navrhovateľka požíva alkoholické nápoje nadmerne, sa v konaní nepreukázala, súd však túto skutočnosť nepovažoval za určujúcu pre zamietnutie návrhu navrhovateľky. O trovách konania prvoinštančného i odvolacieho súd rozhodol podľa § 52 CMP.
2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podali odvolanie obaja účastníci. Navrhovateľka v odvolaní uviedla, že nesúhlasí so záverom súdu, že nepreukázala, že nie je schopná sa sama živiť a je v jej možnostiach sa zamestnať. Pri porovnaní lekárskych správ zo začiatku konania a z augusta 2025 dokonca vyplýva, že sa jej zdravotný stav od začiatku konania zhoršil, pričom jej možnosti zamestnať sa a samostatne sa živiť sú omnoho menšie ako počas trvania manželstva, alebo
po rozvode. Podotýka, že návrh na rozvod podal navrhovateľ, nie ona, z dôvodu, že v tom čase už mal mimomanželský pomer. Súd si osvojil dôkazy predložené povinným bez toho, aby si osvojil ich pravosť. Jej diagnózou je schizoafektívna porucha. Jedná sa o duševné ochorenie, ktoré mení spôsob myslenia, cítenia, konania. Je poruchou duševného zdravia, u ktorej sa kombinujú príznaky schizofrénie ako sú halucinácie a bludy a zmeny nálady a depresia v jej prípade. Táto diagnóza sa lieči okrem povinnej psychoterapie aj užívaním liečiv. Kombinácia liečiv antipsychotík, antidepresív a stabilizátorov nálady už evokuje, že život s touto chorobou nie je jednoduchý. Je naozaj ťažké pre ňu ráno vstať a fungovať a nie ešte chodiť pravidelne do práce a zamestnať sa, ako sa to snaží súdu prezentovať povinný. Jej jediným príjmom je suma 214 eur mesačne. To, že sa jej snaží finančne pomôcť rodina a jej brat, nie je dôvod na zánik príspevku od bývalého manžela. Udáva, že ponuku práce, ktorá mala byť údajne poslaná, jej nebola doručená. Malo to byť údajne od priateľky, ona však túto pani nepozná. Určite to nie je dobrá kamarátka ako tvrdí povinný. Skutočnosť, že si dá občas 1 – 2 pivá, predsa nie je dôvod na zamietnutie návrhu, keďže výdavky na túto jej socializačnú činnosť neuviedla ako dôvod na určenie príspevku. S vecou nesúvisia ani nadpriemerné výdavky povinného v rámci jeho manželského či intímneho života a je len na ňom, či si v takomto zrelom veku dopraje dieťa. Nie sú to nevyhnutné výdavky bývalého manžela, iba to dokazuje, že si žije nad pomery na rozdiel od nej. Doloženie inzerátov o voľných pracovných miestach ešte neznamená, že ona ako navrhovateľka zázračne vyzdravie, bude sa cítiť lepšie, začne mať pracovné návyky a nebude odkázaná na pomoc povinného, či iných ľudí. Podľa vydaného štandardného postupu Ministerstva zdravotníctva, schváleného v roku 2019, schizoafektívna porucha je celoživotným ochorením prebiehajúcim typicky v atakoch. Podľa zákona o sociálnom poistení predstavujú jej stredne ťažké formy mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti 35 % až 45 %, ťažké formy 50 % až 80 %, v prípade dlhoročnej remisie vo vhodnom sociálnom prostredí je miera poklesu zárobkovej činnosti 35 až 45 %. Pri posudzovaní schopnosti zárobkovej činnosti je potrebné prihliadať aj na závažnosť, frekvenciu a dĺžku trvania jej epizód. Navrhla, aby odvolací súd návrhu vyhovel a určil príspevok na výživu rozvedenej manželky podľa majetkových možností a schopností povinného, alternatívne aby vec zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. K odvolaniu navrhovateľka doložila čestné prehlásenie G. H., nar. XX.XX.XXXX, ktorý uviedol, že s pani B. je len dobrý sused a kamarát. Pán B. ju posielal sám k nemu, keď chcel ísť on von. Chodila sa k nemu sťažovať aká je nešťastná, ako jej spôsobuje manžel psychické problémy. Robila všetko preto, aby manželstvo zachránila napriek tomu, že ju manžel podvádzal a požiadal o rozvod. Navrhovateľku pozná vyše 30 rokov, iný vzťah ako kamarátsky medzi nimi nebol. Tiež doložila potvrdenie G. M. G. zo dňa 23.10.2025, v ktorom sa uvádza, že potvrdenie bolo vydané na žiadosť menovanej, teda navrhovateľky, potvrdzuje, že je v pravidelnej liečbe psychiatra pre procesuálne ochorenie, liečbu dodržuje, v pravidelných intervaloch chodí na kontroly, nastavená na depotnú neuroleptickú liečbu, t.č. je v kvalitnej remisii, spolupráca dobrá, záver: schizoafektívna porucha v remisii. Tiež doložila čestné vyhlásenie N. O. B., nar. XX.XX.XXXX, s overeným podpisom, v ktorom vyhlásení menovaný uvádza, že navrhovateľka je jeho sestra a posielal jej v rokoch 2023 až 2025 na jej bankový účet finančné prostriedky ako pôžičku. Doložila tiež žiadosť o poskytnutie príspevku na stravovanie poberateľov dôchodku zo dňa 22. októbra 2025 adresovanú Mestu D., v ktorej žiadosti navrhovateľka uviedla pri bytových a majetkových pomeroch druh bytu: mestský nájomný byt, s počtom osôb v byte: 1 , bez dlhu na nájomnom.
3. Povinný podal odvolanie voči rozsudku súdu prvej inštancie v časti náhrady trov konania, keď uviedol, že nedal dôvod na konanie. Navrhovateľka podala návrh, pričom si zabezpečila bezplatné právne zastupovanie, pritom mala peniaze z majetkového vysporiadania po rozvode. Už v čase počas manželstva po dobu 3 rokov žila so susedom G. H., čo aj doteraz trvá. Poberá sociálne dávky 88 eur a invalidný dôchodok 126,90 eur z čoho je zrejmé, že musí mať aj iný zdroj finančného príjmu. Myslí si, že nebol dôvod, aby ona mala bezplatné právne zastupovanie a je zrejmé, že má peniaze na náhradu trov konania, ktoré žiada. Žiada preto náhradu trov konania prvostupňového i odvolacieho v plnej výške 800 eur, ktorá suma pozostáva z nákladov na zastupovanie právničkou JUDr. Asványi vo výške 750 eur a 50 eur ako náklady na prefocovanie a vytlačenie podkladov a cestovné náklady.
4. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu povinného uviedla, že odvolanie považuje za nedôvodné. Nezabezpečila si svojvoľne právne zastupovanie, musela splniť zákonné podmienky na priznanie právneho nároku, ktoré jej boli opätovne prekontrolované a opätovne uznané. Síce sa povinný snaží súd zaviesť ako získala finančnú sumu v rámci vyporiadania BSM, ale zabudol, že išlo len o sumu 3 000 eur, vyplatenú v novembri 2023. Ona požadovala takú výplatu z BSM, na ktorú by mala nárok a zobrala to, čo jej bývalý manžel ponúkol. Tvrdenie, že žije so susedom nijako nesúvisí
s výrokom o trovách. Je na každej konkrétnej osobe či využije služby profesionálneho advokáta, či inštitúty bezplatnej právnej pomoci, alebo sa bude zastupovať a robiť podania vo veci sám ako to urobil povinný v tomto odvolaní. Navrhuje, aby povinnému náhrada trov konania nebola priznaná.
5. Povinný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že dôvodom rozvodu bolo, že navrhovateľka už počas manželstva bývala 3 roky u suseda G. H., kde prespávala, nosila tam potraviny, považovala to za domov. On si mimomanželský vzťah nevyhľadával, s terajšou manželkou sa zoznámil v práci, kde nastúpila vo februári 2023. Dôvody rozvodu boli uvedené v návrhu na rozvod. Navrhovateľka sa osobne rozvodu nezúčastnila, súhlasila s dôvodmi rozvodu, považuje preto terajšie čestné prehlásenie G. H. ako špekuláciu. Pokiaľ navrhovateľka chcela zachrániť vzťah, tak nemala robiť veci, ktoré mu vadili a ktoré jej hovoril, aby nerobila. Vytýkal jej nadmerné pitie alkoholu, aj tak pila ďalej každý deň, vytýkal jej, že nepracovala, ona však nemala počas celého manželstva záujem zamestnať sa, vždy robila iba krátko. Nie je pravda ako tvrdí v čestnom vyhlásení G. H., že ju k nemu posielal, pretože ani jeho nemal rád, za to že u neho trávila celé dni a noci. Toto dokazujú aj správy, ktoré už do spisu predložil. Nenechá sa ďalej finančne využívať týmito dvomi osobami, 3 roky stačili. Navrhovateľka počas manželstva denne vypila asi 10 pív, k nim pila borovičku. Teraz tvrdí, že vypije 1 – 2 pivá. Keby denne vypila 2 pivá po 1,8 eura, tak mesačne dá iba na pivo 108 eur. Takýto výdavok na jej socializačnú činnosť, ako to nazvala v odvolaní, musí byť pre ňu veľký a tieto peniaze jej musia chýbať. Nevyšlo by jej to na zaplatenie nájmu a stravy. Podotýka, že pokiaľ trpí na schizoafektívnu poruchu ako ona udáva, tak nesmie piť žiaden alkohol. Počas manželstva jej vyberal lieky od psychiatra, ktoré neužívala. Povedala mu, že ich musí vyberať, aby doktorka nezistila, že ich neužíva a aby neprišla o invalidný dôchodok. Navrhovateľka sa zaňho vydala s tým, že nechce mať deti, čo mu vopred nepovedala. Teda sama mu odoprela možnosť mať deti. Momentálne čakajú s manželkou syna, manželka je v 14. týždni tehotenstva. Výdavky za lieky a injekcie sú nevyhnutné pre udržanie tehotenstva, nakoľko toto tehotenstvo je rizikové. Na odporúčanie gynekológa boli 11.11.2025 na 4D sono na zistenie vývoja dieťaťa, vyšetrenie stálo 175 eur. Kontrolné sono bude 05.01.2026. navrhovateľkin zdravotný stav nevylučuje možnosť zamestnať sa na čiastočný úväzok, nájsť si fyzicky ľahšiu prácu. On sa takisto lieči na psychiatrii u G. J., lieči sa na dlhodobé depresie, napriek svojmu stavu pracoval. U navrhovateľky nemal žiadnu oporu, keď mal depresívne stavy úzkosti, tak navrhovateľka po ňom ešte kričala, doteraz užíva lieky na depresie. Okrem toho má klaustrofóbiu. Po odchode z polície si musel nájsť také zamestnanie kde mal možnosť pohybovať sa v priestore, nesmel byť zatvorený niekde v prevádzke, napriek týmto obmedzeniam sa zamestnal. Momentálne je od 02.10.2025 práceneschopný, má problém s kolenom. Je zamestnaný v J. I. – P. D., kde neustále kontroluje vozidlá, chôdza mu spôsobuje bolesť v kolene a preto si bude musieť hľadať iné zamestnanie. Teraz poberá nemocenské vo výške 14,11 eur za deň. Napriek svojim zdravotným problémom sa snaží zamestnať sa. Je na vôli človeka pracovať aj keď má zdravotné problémy. Navrhovateľka nepracovala ani počas manželstva, v čase keď nemala zdravotné problémy. Po rozvode bola zamestnaná bez zmluvy u upratovacej služby iba po dobu, kým nedostala peniaze z vyporiadania BSM.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou (§ 359 a 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce, bez ohľadu na dôvody podaného odvolania (§ 66 CMP), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.
7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 35Pc/37/2024 je určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, ktorého sa domáha navrhovateľka voči bývalému manželovi ako osobe povinnej platiť výživné a to vo výške 300 eur mesačne. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.
8. Odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhom uplatneného nároku. Odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia, tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, preto sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia s poukazom na ustanovenie § 387 ods.
2 CSP. Odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty navrhovateľky nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a dať za pravdu odvolateľke.
9. Odvolací súd k odvolaniu dodáva iba nasledované: Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Podľa odseku 2 ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že zánikom manželstva zanikajú všetky osobné a osobno- majetkové práva a povinnosti manželov, teda aj ich vzájomná vyživovacia povinnosť. Alimentačná povinnosť po zániku manželstva by mala byť skôr výnimkou. Oprávnenému bývalému manželovi vznikne právo na zabezpečenie primeranej výživy. Oprávneným je bývalý manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť. Táto neschopnosť môže vyplývať zo subjektívnych alebo objektívnych skutočností na strane oprávneného. Medzi subjektívne patrí zlý zdravotný stav, žiadna kvalifikácia alebo jej strata v dôsledku dlhodobej absencie zo zamestnania, z dôvodu výkonu osobnej starostlivosti o maloleté dieťa do troch rokov veku, resp. staršie dieťa, ak vyžaduje nepretržitú opateru, alebo faktická nemožnosť nájsť si zamestnanie v danom mieste zodpovedajúce jeho fyzickým a duševným schopnostiam. Dôvodom pre priznanie príspevku nie je rozdiel v životnej úrovni bývalých manželov po rozvode manželstva, ani skutočnosť, že navrhovateľovi klesla životná úroveň, hoc aj výrazne oproti obdobiu pred zánikom manželstva, ani to, že si vlastnou prácou nedokáže zarobiť dostatok prostriedkov na uspokojovanie potrieb v rozsahu, ako počas trvania manželstva. Jedinou relevantnou skutočnosťou je fakt, že bývalý manžel nie je schopný sám sa primerane živiť. Ak súd zistí, že nie je objektívne alebo subjektívne v možnostiach rozvedeného manžela živiť sa primeraným spôsobom samostatne, potom posúdi, či druhý rozvedený manžel má možnosti prispievať mu na výživu určitou sumou tak, aby boli potreby oprávneného zabezpečené v primeranej miere. Z hľadiska rozhodovania súdu o príspevku na výživu rozvedeného manžela je relevantné to, z akých dôvodov došlo k rozvratu manželstva len s ohľadom na ustanovenie § 75 ods. 2. Podľa tohto ustanovenia by súd právo na príspevok nepriznal, ak by to odporovalo dobrým mravom a to ani v prípade, ak by bola splnená podmienka odkázanosti na strane navrhovateľa a zároveň aj podmienka schopnosti poskytovať príspevok na strane odporcu.
10. Z obsahu spisu vyplynulo, že manželstvo účastníci uzatvorili v roku 1994 a rozvedené bolo právoplatne dňa 10.10.2023. Z dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka trpí schizoafektívnou poruchou, avšak zo žiadnej lekárskej správy, ktorá bola založená do spisu nevyplýva, že nemôže pracovať. Je poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku. Zo správy psychiatričky G. M. G. zo dňa 23.10.2025 vyplýva, že navrhovateľka je v pravidelnej liečbe psychiatra, v pravidelných intervaloch chodí na kontroly, toho času je v kvalitnej remisii, spolupráca s ňou je dobrá. Z uvedenej správy teda vyplýva, že príznaky ochorenia sú zmiernené. Navrhovateľka v odvolaní citovala štandardný postup Ministerstva zdravotníctva SR, v zmysle ktorého schizoafektívna porucha je celoživotným ochorením, prebiehajúcim v atakoch, jej stredne ťažké formy predstavujú mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti 35 až 45% ťažké formy, 50 až 80% a v prípade dlhoročnej remisie vo vhodnom sociálnom prostredí 35 až 45%. Odvolací súd sa vzhľadom k uvedenému stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že navrhovateľka nepreukázala, že nie je schopná sa živiť a to z dôvodu, že v zmysle uvedených skutočností je čiastočne invalidná, takže je schopná sa zamestnať napr. na skrátený pracovný úväzok alebo brigádnicky, poprípade na ľahšiu prácu. Odvolací súd mal za to, že objektívne trh práce ponúka voľné pracovné miesta na pozícii upratovačka, ktorú prácu v minulosti navrhovateľka aj vykonávala a z korešpondencie formou SMS vyplýva, že takúto prácu si aj hľadala. Takže, ak by navrhovateľka mala záujem, tak je schopná pracovať na skrátený pracovný úväzok alebo brigádnicky, pričom upratovacie práce sa dajú vykonávať aj len niekoľko dní v týždni, resp. niekoľko hodín týždenne, takže nie je možné vyvodiť záver, že by nebola schopná sama sa živiť. Tvrdenie navrhovateľky, že s vecou nesúvisia ani nadpriemerné výdavky z terajšieho manželstva povinného odvolací súd považoval za nedôvodné, nakoľko odporca je toho času ženatý, takže výdavky vynakladané v súvislosti so zdravotným stavom manželky sú oprávnené. Podporne odvolací súd uvádza, že návrh na rozvod manželstva síce podal navrhovateľ, avšak dôvody v ňom uvádzané svedčia v neprospech navrhovateľky (nevera a alkohol), ktorá sa však v rozvodovom konaní vyjadrila, že súhlasí s rozvodom aj s dôvodmi uvádzanými v návrhu, ktorými boli jej nevera a požívanie alkoholu.
11. Pokiaľ sa týka odvolania povinného voči výroku o náhrade trov konania, tu odvolací súd udáva, že sa jedná o konanie podľa Civilného mimosporového poriadku, z ktorého ustanovení § 52 až § 56 CMP vyplýva, že inštitút náhrady trov konania bude zriedkavo aplikovateľný. Aplikácia ustanovenia § 55 CMP predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla, že každý z účastníkov si platí trovy konania sám. Pri hodnotení kritérií, že je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé možno prihliadať napríklad k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov, tiež na okolnosti, ktoré predchádzali konaniu, na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde, na celkový postoj účastníkov v priebehu konania a podobne. Odvolací súd mal za to, že v danom prípade všetky okolnosti prípadu nie je možné vyhodnotiť tak, že by na ich základe bolo spravodlivé priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov, konkrétne povinnému.
12. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd z dôvodu vecnej správnosti rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP.
14. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).