Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6To-116-2025.pdf
PDF · 96.3 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/116/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Pavla Macháča a členov senátu JUDr. Kataríny Batisovej a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. b) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 9. júla 2025, sp. zn. 11T/90/2023, na verejnom zasadnutí konanom 17. marca 2026 v Trnave, takto
r o z h o d o l :
I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu zrušuje. II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., okr. Nový Jičín, Česká republika, občan SR, hlásený trvalý pobyt D. E., okr. Galanta, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Leopoldov,
o d s u d z u j e
podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona účinného do 6. augusta 2024 (ďalej len Trestný zákon), s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 a § 43 Trestného zákona na ďalší trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Galanta (ďalej len okresný súd) rozsudkom z 9. júla 2025, sp. zn. 11T/9/2023, uznal A. B. (ďalej len obžalovaný) za vinného z prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. b) Trestného zákona v znení účinnom ku dňu spáchania skutku (ďalej len Tr. zák.) na skutkovom základe tam uvedenom. 2. Okresný súd mu za to podľa § 44 Tr. zák. upustil od uloženia súhrnného trestu s poukazom na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, uložený skorším trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 17T/37/2024 z 3. septembra 2024, právoplatný 18. septembra 2024. Zároveň okresný súd zaviazal obžalovaného postupom podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej len Tr. por.) k náhrade škody poškodenému vo výške 1 585,60 €. 3. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku sa obžalovaný vzdal práva na podanie odvolania, aj za oprávnené osoby. Prokurátorka si ponechala lehotu, avšak následne písomným podaním doručeným okresnému súdu 10. júla 2025 zahlásila odvolanie v neprospech obžalovaného čo do výroku o treste. 4. Zahlásené odvolanie prokurátorka odôvodnila písomným podaním doručeným okresnému súdu 5. augusta 2025. 5. V odvolaní uviedla, že rozsudok okresného súdu vo výroku o treste považuje za vydaný v rozpore so zákonom, nakoľko v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky na upustenie od uloženia
súhrnného trestu a mal byť ukladaný samostatný trest. Súhrnný trest možno uložiť len vtedy, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený prvý odsudzujúci rozsudok v konaní, ktoré bolo skončené právoplatným odsúdením páchateľa a možno na neho prihliadať, a to za iný jeho trestný čin, ak tieto trestné činy sú vo viacčinnom súbehu. Súhrnný trest sa používa v prípadoch, ak sa o trestných činoch určitej osoby nerozhoduje v spoločnom konaní. Odsudzujúcim rozsudkom súdu prvého stupňa sa rozumie prvý odsudzujúci rozsudok za iný trestný čin, ktorý musí byť právoplatný. Upustením od uloženia súhrnného trestu sa pritom dáva možnosť upustenia od potrestania v prípadoch, kedy skôr uložený trest sa javí ako dostatočný. V bežnej súdnej praxi sa jedná o prípady, ak súd odsudzuje páchateľa za menej závažné trestné činy než boli tie, za ktoré bol odsúdený skôr. Uvedená okolnosť sa dokazuje na hlavnom pojednávaní vyžiadaním a oboznámením právoplatne skončených trestných vecí obžalovaného, s dôrazom najmä na tie, ktoré majú vplyv na druh a výmeru trestu. Od uloženia súhrnného trestu podľa § 44 Tr. zák. je možné upustiť len vtedy, keď sú splnené formálne podmienky na jeho uloženie ustanovené v § 42 Tr. zák., avšak súd má za to, že trest uložený skorším rozsudkom je dostatočný. 6. Prokurátorka argumentovala, že skutok, ktorý je predmetom tohto trestného stíhania spáchal obžalovaný skôr, ako bol vydaný trestný rozkaz Mestského súdu Bratislava 1 sp. zn. B3-67/44/2023 zo 4.10.2023, právoplatný 16.12.2023, ktorý bol teda obvinenému doručený koncom roka 2023, v dôsledku čoho formálne vôbec neboli splnené podmienky na uloženie súhrnného trestu vo vzťahu k odsúdeniu trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 17T/37/2024 z 3.9.2024, právoplatným dňa 18.9.2024, a tým ani na jeho upustenie, keďže skutok z konania 17T/37/2024 bol spáchaný 30.01.2024. Prokurátorka je toho názoru, že doručením trestného rozkazu Mestského súdu Bratislava 1 sp. zn. B3-67/44/2023 zo 4.10.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť 16.12.2023 obvinenému, bol pretrhnutý viacčinný súbeh medzi stíhanou trestnou činnosťou spáchanou obžalovaným pred vydaním tohto trestného rozkazu a trestným činom - prečinom krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a), písmeno b), odsek 2 písmeno b) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona v konaní vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 17T/37/2024 spáchaným dňa 30.01.2024, ktorý obžalovaný spáchal až po doručení trestného rozkazu MS Bratislava 1. 7. Z uvedeného dôvodu sa prokurátorka domnieva, že v tomto prípade sa nejedná o súbeh trestných činov a preto uloženie súhrnného trestu odňatia slobody v aktuálne vedenom súdnom konaní neprichádza do úvahy, ktorá okolnosť vylučuje i možnosť upustenia od uloženia súhrnného trestu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal byt obžalovanému uložený samostatný trest. Prokurátorka navrhuje nepodmienečný trest odňatia slobody pri zohľadnení jednej priťažujúcej okolnosti uvedenej v ust. § 37 písm. m) Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. v trvaní 12 mesiacov so zaradením obžalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ktorý trest je primeraný z hľadiska individuálnej i generálnej prevencie. 8. Z uvedených dôvodov preto navrhla, aby Krajský súd v Trnave ako odvolací súd s poukazom na ust. § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Tr. por. napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a aby podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozhodol vo veci rozsudkom, ktorým obžalovanému uloží primeraný a zákonný trest odňatia slobody vo výmere minimálne 12 mesiacov so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, keďže skutkový stav v napadnutom rozsudku bol správne zistený a aby odvolací súd tak navrhovaným postupom zabránil porušovaniu ústavného práva obžalovaného na skončenie veci v primeranej lehote a na spravodlivý proces podľa Čl. 46 ods. 1 a 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudský práv a slobôd. 9. Obžalovaný sa k odvolaniu prokurátorky vyjadril prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Karola Nagyho (ďalej len obhajca) písomným podaním z 31. októbra 2025. 10. Vo vyjadrení obhajca uviedol, že okresný súd sa so skutočnosťou uvedenou v odvolaní OP GA vysporiadal v rámci svojho rozsudku. Okrem toho poukázal na ust. § 44 Tr. zák., na základe ktorého je možné upustiť ako od uloženia súhrnného trestu, tak aj od uloženia trestu ďalšieho, pričom podmienky upustenia sú rovnané pri oboch uložených trestoch, t. j. ako treste súhrnnom, tak aj pri treste ďalšom a je ním skutočnosť, že trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa je možné považovať za dostatočný. Odvolaciemu súdu dal do pozornosti, že prokurátorka sa vo svojom odvolaní v konečnom dôsledku ani nevenovala možnosti a okolnostiam upustenia od uloženia súhrnného trestu alebo trestu ďalšieho, ale namietala iba to, že sa nemalo jednať o trest súhrnný, ale sa malo jednať o trest ďalší a teda logicky sa od neho ani nemohlo upustiť, t. j. od súhrnného trestu. Avšak sa vo svojom odvolaní nevenovala tomu, či boli alebo neboli splnené podmienky samotného upustenia od uloženia či už súhrnného alebo ďalšieho trestu, t. j. či trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa je možné považovať za dostatočný. Podľa obhajcu prokurátorka zabudla, že tu
existuje aj okolnosť poľahčujúca, a to podľa § 36 písm. l) Tr. zák. Aj s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že okresný súd sa pri určení trestu, resp. upustenia od uloženia trestu riadil zásadami trestného konania a správne dospel k záveru, že už skôr uložený trest obžalovanému je trestom dostatočným na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa, a to bez ohľadu na to, či sa malo jednať o trest súhrnný alebo o trest ďalší, samostatný. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti má obhajca za to, že je dôvodné aby bolo odvolanie prokurátorky zamietnuté. 11. Spisový materiál bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) riadne predložený na rozhodnutie o odvolaní prokurátora 16. októbra 2025. 12. Za účelom prejednania odvolania obžalovaného nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na 17. marca 2026. Úkonu sa zúčastnila prokurátorka krajskej prokuratúry. Obhajca obžalovaného sa z nariadeného úkonu písomne ospravedlnil a uviedol, že obžalovaný na porade s obžalovaným vyjadril súhlas s vykonaním verejného zasadnutia v neprítomnosti obhajcu. Keďže v zmysle ust. § 293 ods. 10 Tr. por. nie je možné vykonať verejné zasadnutie o odvolaní bez obhajcu, bol obhajca vyrozumený, aby zabezpečil za seba substitúciu. Na úkon sa nakoniec dostavil obhajcov advokátsky koncipient Mgr. Balász Forgács, pričom so zastúpením týmto advokátskym koncipientom obžalovaný vyjadril súhlas. Účasť obžalovaného bola zabezpečená z ÚVTOS Leopoldov prostredníctvom video-konferenčného zariadenia podľa § 61b Tr. por., voči čomu obhajoba neuplatnila žiadne výhrady. Dokazovanie krajský súd nedopĺňal, nakoľko v tomto smere žiadne návrhy neboli. V rámci konečných návrhov prokurátorka žiadala ich odvolaniu vyhovieť a rozhodnúť v intenciách konečného návrhu uvedeného v písomne odôvodnenom odvolaní. Advokátsky koncipient uviedol, že sa pridržiava ich písomného vyjadrenia a navrhuje odvolanie prokurátorky ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietnuť. Obžalovaný žiadal ctený súd, aby zohľadnil skutočnosť, že vykonáva tri a pol ročný trest a zdôraznil, že v tejto trestnej veci odcudzil 20 metrov kábla, ktorý nikomu nechýbal, že nikdy neokrádal iných ľudí, preto považuje návrh prokurátora, aby za to dostal ďalší rok, za prísny. Z uvedených dôvodov navrhol odvolanie prokurátorky ako nedôvodné zamietnuť. 13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala prokurátorka ako oprávnená osoba, proti výroku, proti ktorým odvolanie podať mohla a urobila tak v zákonom stanovenej lehote, preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie prokurátorky je dôvodné. Ku konaniu, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo 14. Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, tak krajský súd chyby konania odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., vlastným prieskumom nezistil. Z obsahu súdnej časti spisu vyplýva, že okresný súd dodržal ustanovenia Tr. por. viažuce nielen k príprave a priebehu hlavného pojednávania, ale že aj v procese dokazovania realizovanom na hlavnom pojednávaní postupoval v súlade s pravidlami upravenými týmto procesným predpisom. Konkrétne k výroku o treste 15. Správne prokurátorka v odvolaní poukazovala na to, že zákonné podmienky na upustenie od uloženia súhrnného trestu podľa § 44 Tr. zák. nie sú splnené. 16. Súhrnný trest sa ukladá vtedy, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin. Súd teda páchateľa odsudzuje a ukladá mu súhrnný trest za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, pričom prejednávaný trestný čin musí byť vo viacčinnom súbehu so skorším trestným činom, za ktorý už bol odsúdený. Trestný rozkaz má taktiež povahu odsudzujúceho rozsudku. Účinky spojené s vyhlásením rozsudku nastávajú doručením trestného rozkazu obvinenému. Ak Tr. zák. stanovuje v ust. § 42 ods. 1 povinnosť spravovať sa pri ukladaní súhrnného trestu zásadami platnými pre ukladanie úhrnného trestu, jeho účelom je snaha zabezpečiť, aby bol páchateľ potrestaný rovnakým spôsobom, ako keby sa o všetkých jeho trestných činoch rozhodovalo v jedinom spoločnom konaní. Súhrnný trest teda nastupuje namiesto úhrnného trestu, ktorý by bol inak páchateľovi uložený, ak by sa o všetkých zbiehajúcich trestných činoch rozhodovalo v spoločnom konaní. Súhrnný trest je pre páchateľa priaznivejší ako trest samostatný, pretože je v ňom zohľadnená skutočnosť, že páchateľ sa dopustil ďalšieho trestného činu, pričom nebol varovaný odsudzujúcim rozsudkom týkajúcim sa skoršieho trestného činu. Možno teda zosumarizovať, že súhrnný trest sa uloží iba v prípade viacčinného (reálneho) súbehu trestných činov, a to len vtedy, ak bol páchateľ za časť zbiehajúcej sa trestnej činnosti už odsúdený za predpokladu, že na takéto odsúdenie je možné prihliadnuť.
17. Ukladanie súhrnného trestu má teda presne zákonom stanovené pravidlá, ktoré okresný súd nedodržal, v dôsledku čoho nesprávne ustálil, že aktuálne súdený trestný čin spáchaný 3. mája 2023 sa časovo zbieha so skutkom spáchaným 30. januára 2024, za ktorý bol obžalovaný odsúdený vo veci Okresného súdu Galanta sp. zn. 17T/37/2024. Tieto skutky nie sú v pomere viacčinného súbehu preto, lebo dňa 7. decembra 2023 bol obžalovanému doručený trestný rozkaz Mestského súdu Bratislava I vydaný 4. októbra 2023, sp. zn. B3-6T/44/2023, právoplatný 16. decembra 2024, ktorým bol obžalovaný odsúdený za iné trestné činy spáchané ešte v roku 2018. Doručením tohto trestného rozkazu došlo k pretrhnutia viacčinného súbehu, v dôsledku čoho je vylúčené ukladanie súhrnného trestu k odsúdeniu vo veci Okresného súdu Galanta sp. zn. 17T/37/2024. Podmienky na ukladanie súhrnného trestu pritom krajský súd nezistil ani vo vzťahu k inému odsúdeniu obžalovaného. 18. Ak nie sú splnené zákonné podmienky na ukladanie súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1 Tr. zák., tak nie je možné postupom podľa § 44 Tr. zák. ani upustiť od uloženia súhrnného trestu. 19. Keďže prokurátorka v odvolaní dôvodne namietala, že okresný súd aplikáciou ust. § 44 Tr. zák. porušil zákon v prospech obžalovaného, tak krajský súd postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu zrušil a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. o treste pre obžalovaného sám rozhodol, nakoľko to výsledky dokazovania vykonaného pred okresným súdom umožňovali. 20. Pokiaľ ide o pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, krajský súd u obžalovaného ustálil existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zák., že sa priznal k spáchaniu trestného činu a úprimne ho oľutoval a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., že už bol za trestný čin odsúdený, na ktoré početné odsúdenia je možné stále prihliadať. Iné poľahčujúce a priťažujúce okolnosti krajský súd nezistil. 21. Obžalovanému sa ukladá trest podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom do 6. augusta 2024, teda v rozpätí trestnej sadzby trestu odňatia slobody od 6 mesiacov do 3 rokov. 22. Pokiaľ ide o druh trestu, obžalovanému bolo potrebné ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody, nakoľko sa súdenej trestnej činnosti dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia v trestnej veci Okresného súdu Galanta vedenej pod sp. zn. 31T/9/2019, v ktorom prípade ust. § 49 ods. 2 Tr. zák. (od 16. decembra 2024 už ods. 3 cit. ust. – pozn. súdu) výslovne vylučuje ukladanie ďalšieho trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu (tzv. zákaz podmienky na podmienku). Na uloženie alternatívnych trestov k trestu odňatia slobody krajský súd splnenie zákonných podmienok nezistil, lebo ak obžalovaného od páchania ďalšej úmyselnej trestnej činnosti neodradili ani dosiaľ vykonané nepodmienečné tresty odňatia slobody, niet dôvodu sa racionálne domnievať, že by akýkoľvek alternatívny trest nateraz splnil účel sledovaný zákonom. 23. Keďže obžalovaný aktuálne vykonáva 18 mesačný nepodmienečný trest odňatia slobody v ÚVTOS vo veci Okresného súd Galanta sp. zn. 17T/37/2024 s tzv. pevným výstupom 3. októbra 2026 a ukladá sa mu trest rovnakého druhu, tak sa mu musí ukladať ako trest ďalší podľa § 43 Tr. zák. 24. Pokiaľ obžalovaný žiadal postupom podľa § 44 Tr. zák. upustiť od uloženia nie súhrnného trestu, ale upustiť od uloženia ďalšieho trestu podľa § 43 Tr. zák., ani na tento postup neboli splnené zákonné podmienky. Vzhľadom na charakter osoby obžalovaného, ktorý má už vysoký počet záznamov v registri trestov a je špeciálny recidivista vo vzťahu k trestnému činu krádeže, totiž nemožno v žiadnom prípade pokladať trest uložený citovaným skorším rozhodnutím okresného súdu na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného za dostatočný. 25. Pokiaľ ide o samotnú výmeru trestu, za stavu veci a zákonu zodpovedajúci v tomto prípade považoval krajský súd nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 9 mesiacov, teda trest uložený blízko dolnej hranice zákonného rozpätia, tu predovšetkým s ohľadom na obžalovaným realizované vyhlásenie o vine, ktoré bolo okresným súdom prijaté, čo bolo z hľadiska ďalšieho procesného postupu významné, keďže v rozsahu jeho neodvolateľného priznania sa nevykonalo kontradiktórne hlavné pojednávanie, v dôsledku čoho sa podstatne urýchlilo rozhodovanie v tejto trestnej veci. Na ukladanie trestu s analogickým použitím ust. § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. účinného do 6. augusta 2024, teda na ukladanie trestu pod dolnú hranicu 6-tich mesiacov neboli splnené zákonné podmienky, keďže použitie nezníženej trestnej sadzby nie je pre obžalovaného ako špeciálneho recidivistu neprimerane prísne a vzhľadom na mieru jeho kriminálneho narušenia by ani nebolo možné od mimoriadne zníženého trestu očakávať zabezpečenie ochrany spoločnosti. 26. Krajský súd sa domnieva, že práve takto individualizovaný trest zohľadňuje ako závažnosť spáchaného prečinu, tak aj úmyselnú formu zavinenia, spôsobený následok, postoj obžalovaného k trestnej činnosti vrátane jeho vyhlásenie o vine, pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a v neposlednom rade aj osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Práve takýto trest zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle ust.
§ 34 Tr. zák., ergo je trestom primeraným a spravodlivým, ktorý splní svoju funkciu nielen z hľadiska individuálnej, ale aj generálnej prevencie a zároveň morálne odsúdi konanie obžalovaného. K tzv. vonkajšej (súdnej) diferenciácii 27. Čo sa týka spôsobu výkonu uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody, krajský súd obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa ust. § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák., keďže obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním súdeného trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin. Konkrétne dňa 27. marca 2017 vykonal nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov, ktorý mu bol uložený za úmyselný prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Pezinok sp. zn. 2T/52/2013. Záver 28. Na základe prezentovaných úvah krajský súd vyhodnotil odvolanie prokurátorky ako dôvodné, preto na verejnom zasadnutí rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku. Tento rozsudok bol prijatý v senáte jednohlasne (§ 163 ods. 4 Tr. por.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.