Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Ek/375/2024

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Marián Galbavý, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Kapitulská 448/6, 917 01 Trnava, IČO: 51 436 108, práv. zast.: Mgr. Rastislav Soldán, advokát so sídlom Kapitulská 448/6, 917 01 Trnava, IČO: 55 980 058 proti povinnému: A. B., nar: 10. 10. 1993, trvale bytom C. D. XXXX/X, XXX XX E., prechodne bytom C. F. XXXX/XX 917 01 Trnava, o vymoženie 229,53 EUR s príslušenstvom vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Soňa Majkútová, so sídlom exekútorského úradu Štúrova 257/37A, 905 01 Senica, IČO: 36091952 pod sp. zn. 105EX 161/24, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/375/2024 zo dňa 11. 11. 2025, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/375/2024 zo dňa 11. 11. 2025 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/375/2024 zo dňa 11. 11. 2025 vyššia súdna úradníčka zamietla námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že v danej veci súd lustráciou v súdnych registroch zistil, že uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 24OdK/39/2025 zo dňa 29. 05. 2025 bol vyhlásený konkurz na majetok povinného. Zo spisového materiálu, najmä žalobného návrhu je zrejmé, že oprávnený si v základnom konaní ako žalobca uplatnil voči žalovanému (povinnému) nárok na zaplatenej dlžnej sumy vyplývajúcej z neuhradenej odmeny za poskytnuté právne služby s príslušenstvom. Vzhľadom na skutočnosť, že vymáhaná pohľadávka vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz je možné ju uspokojiť len vo vyhlásenom konkurze, inak sa oddlžením dlžníka v rozsahu určenom súdom stane nevymáhateľnou. Oprávnený v podaných námietkach ničím nepreukázal, že by sa jednalo o pohľadávku oddlžením nedotknutú v zmysle o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „“). Konštatovanie oprávneného, že povinný neuviedol oprávneného v zozname veriteľov a preto je vylúčené, že povinný konal s poctivým zámerom (a teda z uvedeného dôvodu považuje upovedomenie za nezákonné) je pre dané konanie bez právneho významu. Oprávnený v tejto súvislosti nepreukázal, že prípadne podal žalobu na zrušenie oddlženia povinného pre nepoctivý zámer v zmysle a nasl. . Po preskúmaní spisového materiálu tiež konštatovala, že Upovedomenie o zastavení exekúcie bolo aj v časti výzvy na úhradu trov exekúcie vydané správne. Nárok na náhradu paušálnych výdavkov má súdny exekútor pri zastavení exekúcie vždy (odhliadnuc od výnimočných, zákonom vopred nepredvídateľných situácií (napr. zánik oprávneného a povinného), avšak tieto majú byť pokryté (uhradené) najskôr z prípadne čiastočne vymoženej odmeny. V prípade, ak je čiastočne vymožená odmena vyššia ako paušálne výdavky, môže si ju súdny exekútor v súlade s Exekučného poriadku ponechať. Ak je čiastočne vymožená odmena súdnym exekútorom nižšia ako určená náhrada paušálnych výdavkov, má od oprávneného nárok iba na úhradu rozdielu medzi vymoženou odmenou a vyhláškou určenou výškou náhrady paušálnych výdavkov. V danom prípade pokiaľ v rámci prebiehajúcej exekúcie súdny exekútor od povinného vymohol časť pohľadávky vo výške 83,71 EUR, z ktorej zaslal oprávnenému

sumu 73,71 EUR a súdny exekútor si ponechal ako trovy exekútora sumu 10,- EUR táto suma sa započítava do náhrady výdavkov podľa § 61n a 198 ods. 2 Exekučného poriadku a súdny exekútor má v danom prípade nárok na ich náhradu len v rozsahu 113,- EUR tak, ako to správne uviedol v upovedomení o zastavení exekúcie, pričom v danom prípade absencia toho vyčíslenia nespôsobuje dôvod na vrátenie Upovedomenia o zastavení exekúcie v časti výzvy na úhradu trov. Navyše, výška náhrady trov súdneho exekútora vyplýva priamo zo zákona a vyššie citovanej vyhlášky.

2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť oprávnený, ktorú odôvodnil tým, že napadnuté uznesenie je vecne aj procesne nesprávne, spočíva na neúplne zistenom skutkovom stave, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia účinkov konkurzu na majetok povinného, ako aj režimu trov exekúcie. Z uvedených dôvodov je daný dôvod na jeho zrušenie a nové rozhodnutie o námietkach. Z obsahu právnej úpravy a v záujme naplnenia požiadavky právnej istoty a práva na spravodlivý súdny proces vyplýva, že výzva na úhradu trov exekúcie musí byť určitá, zrozumiteľná a preskúmateľná: oprávnený musí byť schopný z nej jednoznačne zistiť jednak celkovú sumu, ktorú má uhradiť, ako aj jej štruktúru, aby mohol účinne uplatniť opravný prostriedok. Inými slovami povedané, oprávnený musí byť jednoznačne uzrozumený o tom, koľko má uhradiť a z čoho suma pozostáva. V uvedenej právnej veci však súdny exekútor takto nepostupoval, dokonca sa dopustil závažného pochybenia, keď oprávnenému nezaslal špecifikáciu náhrady výdavkov. Exekučný súd túto kľúčovú námietku prehliadol a dôležitú námietku oprávneného zmietol zo stola odkázaním na všeobecné tvrdenia o opodstatnenosti výdavkov, ktoré sú určené vyhláškou. Je povinnosťou súdneho exekútora, aby svoje náklady riadne vyčíslil a odôvodnil (čo sa rovnako vyžaduje aj v prípade vyčíslenia trov konania u advokátov). V ustálenej rozhodovacej praxi všeobecných súdov, ako aj v disciplinárnej praxi voči súdnym exekútorom sa pritom stabilne zdôrazňuje, že súdny exekútor je povinný trovy exekúcie vyčísliť transparentne a presne, oddelene uviesť odmenu, paušálne výdavky a nevyhnutné výdavky, pričom pochybenia pri vyčíslení týchto položiek sa považujú za porušenie povinností exekútora. Exekučný súd tieto dôležité nároky na činnosť súdneho exekútora absolútne opomenul a ignoroval. Ak exekučný súd napriek nedoručeniu špecifikácie výdavkov a napriek zjavnej neurčitosti výzvy vyhodnotil námietky oprávneného ako nedôvodné, prijal nesprávny právny záver. Minimálne v časti týkajúcej sa trov exekúcie boli námietky dôvodné a exekučný súd mal podľa ustanovenia § 61n ods. 4 EP výzvu na úhradu trov exekútora vrátiť na prepracovanie súdnemu exekútorovi. Tým, že tak neurobil, porušil nielen citované ustanovenie, ale aj právo oprávneného na spravodlivý proces v časti týkajúcej sa rozhodovania o jeho majetkových právach. Ďalej oprávnený poukázal na to, že exekučný súd založil svoj záver o správnosti zastavenia exekúcie na ustanoveniach Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktoré v zásade stanovujú, že pohľadávky, ktoré vznikli pred rozhodujúcim dňom (kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi), môžu byť uspokojené len v konkurze a po oddlžení sa stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľnými, čo predznamenáva zákonnú povinnosť zastaviť exekučné konania, v ktorých sa vymáhajú takéto pohľadávky voči povinnému. Exekučný súd neuviedol, z ktorého dátumu poskytnutia právnych služieb či splatnosti odmeny vychádzal. Takýto paušálny záver bez konkrétnej skutkovej opory zodpovedá atribútom nepreskúmateľného a arbitrárneho rozhodnutia v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR. Rovnako formálne a nedostatočne sa exekučný súd vysporiadal s námietkou oprávneného, že povinný v konkurznom konaní oprávneného vôbec neuviedol v zozname veriteľov, čo svedčí o nepoctivom zámere pri oddlžení. Táto skutočnosť spravidla postačuje na vyhlásenie zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka. Súd túto okolnosť označil za právne irelevantnú iba z toho dôvodu, že oprávnený nepreukázal podanie žaloby na zrušenie oddlženia. Takýmto formalistickým prístupom úplne abstrahoval od účelu právnej úpravy oddlženia a od zásady, že zákonné účinky oddlženia nemožno vykladať tak, aby poskytovali ochranu zjavne nepoctivému dlžníkovi na úkor veriteľa, ktorý bol z konkurzu fakticky vylúčený. Navyše, podanie žaloby o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer zákon v rámci exekučného konania nevyžaduje. Ide o čisto fiktívnu povinnosť súdu, ktorá nemá právny základ. Oprávnený si je vedomý, že exekučný súd nemôže nahrádzať konanie príslušného súdu o zrušení oddlženia. To však neznamená, že pri rozhodovaní o zastavení exekúcie je zbavený povinnosti posudzovať účinky konkurzu v súlade s účelom zákona a svoje závery presvedčivo odôvodniť. Minimalistický a formalistický prístup exekučného súdu je preto v tejto časti výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci.

3. Súdna exekútorka k podanej sťažnosti uviedla, že sa stotožňuje s právnym názorom vyjadreným v napadnutom uznesení.

4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6. Podľa , proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.

7. Podľa , o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

8. Podľa , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

9. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná ( a 2 ), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti ( , CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania ( Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná dôvodne, a preto ju zamietol.

10. Po preskúmaní podanej sťažnosti, napadnutého uznesenia a obsahu exekučného spisu, treba konštatovať, že napadnuté uznesenie vyššej súdnej úradníčky je vecne správne. Skutočnosť, že súd nerozhodol a svoje rozhodnutie neodôvodnil podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv. Hoci sa vyššia súdna úradníčka plne nevysporiadala s niektorými námietkami oprávneného, súd prvej inštancie to nepovažoval za dôvod pre zrušenie napadnutého uznesenia, keďže na právnom postavení oprávneného by sa nič nezmenilo. Aj súd prvej inštancie totiž musí konštatovať, že upovedomenie o zastavení exekúcie bolo jednoznačne vydané v súlade so zákonom.

11. Sťažnostný súd pripomína, že v predmetnej veci došlo Upovedomením o zastavení exekúcie sp. zn. 105EX 161/24 zo dňa 07. 06. 2025 k zastaveniu exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu, že z osobitného predpisu vyplýva, že tu je dôvod na zastavenie exekúcie (uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 24OdK/39/2025 zo dňa 29. 05. 2025 bol vyhlásený konkurz na majetok povinného). Súdna exekútorka zároveň vyzvala oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov vo výške 113,-Eur. Proti upovedomeniu podal námietky oprávnený, ktorý namietal absenciu špecifikácie uplatnenej náhrady výdavkov zo strany súdnej exekútorky, nedostatočné odôvodnenie upovedomenia o zastavení exekúcie a zneužitie inštitútu oddlženia zo strany povinného.

12. Napadnutým uznesením vyššia súdna úradníčka námietky oprávneného zamietla a konštatovala správnosť upovedomenia, čo do dôvodu zastavenia exekúcie ako aj do výšky trov, na ktorých úhradu súdna exekútorka vyzvala oprávneného.

13. Oprávnený v rámci podanej sťažnosti zopakoval obranu v rozsahu absencie špecifikácie uplatnenej náhrady výdavkov zo strany súdnej exekútorky a nedostatočného odôvodnenia upovedomenia o zastavení exekúcie. Vo vzťahu k oddlženiu povinného poukázal na to, že súd neuviedol, z akého dátumu vychádzal pri posúdení vzniku pohľadávky a ďalej apeloval na to, že exekučný súd síce nemôže nahrádzať konanie príslušného súdu o zrušení oddlženia, to však neznamená, že pri rozhodovaní o zastavení exekúcie je zbavený povinnosti posudzovať účinky konkurzu v súlade s účelom zákona a svoje závery presvedčivo odôvodniť.

14. Pokiaľ ide o námietku nedostatočného odôvodnenia upovedomenia o zastavení exekúcie a absenciu špecifikácie uplatnenej náhrady výdavkov zo strany súdnej exekútorky, súd prvej inštancie poukazuje predovšetkým na to, že upovedomenie o zastavení exekúcie podľa § 61n Exekučného poriadku vydané súdnym exekútorom nie je súdnym rozhodnutím, a preto naň nemožno aplikovať pravidlá vzťahujúce sa na odôvodňovanie súdnych rozhodnutí. Upovedomenie má povahu administratívno-právneho aktu,

v prípade ktorého Exekučný poriadok nepredpisuje žiadne obligatórne obsahové náležitosti. Z právnej úpravy tak možno abstrahovať to, že upovedomenie musí obsahovať spisovú značku, označenie účastníkov konania a súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie, dôvod, pre ktorý dochádza k zastaveniu exekúcie s odkazom na zákonné ustanovenie, čo je však podstatné najmä pre posúdenie prípustnosti námietok proti upovedomeniu o zastavení exekúcie, a výzvu oprávnenému na náhradu výdavkov s uvedením sumy a lehoty, v ktorej má oprávnený povinnosť splniť. Ďalšie obsahové náležitosti z právnej úpravy nevyplývajú. Podstatnou náležitosťou vydaného upovedomenia tak nie je ani bližšie odôvodnenie dôvodu zastavenia exekúcie a ani špecifikácia uloženej náhrady výdavkov. V prípade jedného i druhého totiž ide o okolnosti, ktoré buď sú verejne dostupné (oddlženie predstavuje zákonný dôvod pre zastavenie exekúcie a informácia o konkurze na majetok povinného sa zverejňuje v REPLIK- u) alebo vyplývajú z právnej úpravy (náhrada výdavkov vychádza z právnej úpravy Exekučného poriadku a Vyhlášky MS SR č. ). A pokiaľ oprávnený má pochybnosti o správnosti a zákonnosti jednej či druhej okolnosti, k dispozícii má v danom prípade práve námietky proti upovedomeniu, kde môže namietať dôvod zastavenia exekúcie ako i výšku uloženej náhrady výdavkov. Práve oprávnený má totiž rozporovať, že vymáhaná pohľadávka nepodlieha právnym účinkom vyhláseného konkurzu alebo že uplatnená náhrada výdavkov je v rozpore s vyššie uvedenou právnou úpravou. K jeho relevantnej obrane však nepotrebuje, aby upovedomenie o zastavení exekúcie obsahovalo bližšie odôvodnenie, či aby mu bola doručená špecifikácia uplatnenej náhrady výdavkov, ktoré v tomto prípade vyplývali z právnej úpravy a boli súdnou exekútorkou vyčíslené jednoznačne správne a v súlade s touto právnou úpravou. Ani právo na odôvodnenie rozhodnutia (právneho aktu) nie je absolútne.

15. K právnym účinkom vyhláseného konkurzu na majetok povinného a k otázke vzniku pohľadávky súd prvej inštancie dopĺňa, že uvedená argumentácia v podstata nebola obsahom námietok proti upovedomeniu o zastavení exekúcie, keď oprávnený obranu smeroval na poctivý zámer povinného pri oddlžení. Vyššia súdna úradníčka tak svoje rozhodnutie odôvodnila nad rozsah námietok a pokiaľ v rámci tohto odôvodnenia výslovne neuviedla moment vzniku pohľadávky, nemožno to hodnotiť ako vadu napadnutého uznesenia, keď táto otázka v rámci námietkového konania nebola ani sporná. Súčasne, súd prvej inštancie musí túto námietku vyhodnotiť i ako účelovú, keďže minimálne porovnaním dňa vydania exekučného titulu (27. 10. 2023) a dňa vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu na majetok povinného (29. 05. 2025) je bezpochyby zrejmé, že vymáhaná pohľadávka musela vzniknúť pred rozhodujúcim dňom. Pre vylúčenie akejkoľvek ďalšej polemiky so záverom súdu o momente vzniku pohľadávky súd prvej inštancie uvádza, že si je vedomý toho, že pohľadávka v danom prípade nevznikla vydaním exekučného titulu, ale vznikla skôr, avšak presný moment vzniku pohľadávky pre posúdenie právnych účinkov konkurzu na exekúciu v tomto prípade nie je vôbec relevantný.

16. Napokon, pokiaľ v súvislosti s vyhláseným konkurzom oprávnený poukazoval na nepoctivý úmysel povinného, súd prvej inštancie zotrváva na závere, že na uvedené v rámci exekučného konania nemožno prihliadať, pretože exekučný súd nie je kompetentný na posúdenie uvedenej otázky. Exekučný súd je viazaný právoplatným uznesením o vyhlásení konkurzu a o oddlžení dlžníka, a preto skúma len to či vymáhaná pohľadávka spadá alebo nespadá do vyhláseného konkurzu, a teda či vyhlásený konkurz bráni ďalšiemu vedeniu exekúcie. Tiež súd prvej inštancie poukazuje na , ktorý výslovne upravuje, že poctivý zámer dlžníka sa neskúma ani v konkurznom konaní či v konaní o určení splátkového kalendára. K preskúmaniu poctivého zámeru dlžníka slúži osobitné konanie podľa , ktoré možno iniciovať do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára, pričom na preskúmanie poctivého zámeru je výslovne zverená právomoc súdu, ktorý rozhodol o oddlžení. Týmto súdom tak nie je exekučný súd.

17. Záverom, súd prvej inštancie ešte poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo 16. marca 2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Rovnako ustálená judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, HiroBalani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

18. Týmito úvahami súd prvej inštancie dospel k záveru o nedôvodnosti sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/375/2024 zo dňa 11. 11. 2025, a preto ju v celom rozsahu zamietol, keď upovedomenie o zastavení exekúcie ako aj nadväzujúce napadnuté uznesenie vyššej súdnej úradníčky vyhodnotil ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).