Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_29Co-18-2026.pdf
PDF · 124.46 KB
Case nature
Subarea
29Co/18/2026
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Matúš Staríček a sudcov: Mgr. Ivana Šlesarová a JUDr. Boris Šiška, PhD., v právnej veci navrhovateľky: A. B. C., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX/XX, E. F., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Ošváth, s. r. o, so sídlom Vajanského 58, Piešťany, IČO: 47 546 174, proti povinnému: G. C., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F., na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 21C/5/2026-14 zo dňa 30.01.2026, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Povinnému n e p r i z n á v a voči navrhovateľke nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a výrokom II. povinnému voči navrhovateľke nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. e), f), g) a h), § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1 a 3, § 132 ods. 1 a 2, § 186 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 27a ods. 7 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore.
3. Vecne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 29.01.2026 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd zakáže povinnému vstupovať do spoločného obydlia navrhovateľky nachádzajúceho sa na adrese D. XX/XX, XXX XX E. F., zakáže povinnému zdržiavať sa v bezprostrednej blízkosti uvedeného obydlia, zakáže povinnému akýmkoľvek spôsobom kontaktovať navrhovateľku najmä osobne, telefonicky, písomne, elektronickými prostriedkami alebo prostredníctvom tretích osôb, zakáže povinnému priblížiť sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, a to dočasne, bez určenia časového obmedzenia.
4. Navrhovateľka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že sú s povinným manželmi a obývajú spoločné obydlie nachádzajúce sa na adrese D. XX/XX, E. F. (ďalej len „spoločné obydlie"). Predmetné spoločné obydlie ako nehnuteľnosť je vo vlastníctve ich syna H. C., nar. XX.XX.XXXX. Povinný dlhodobo a opakovane požíva alkohol, v dôsledku čoho sa jeho agresívne správanie voči navrhovateľke postupne stupňovalo. V poslednom období nadobudlo jeho konanie charakter vyhrážok a správania vykazujúceho znaky psychického nátlaku a násilia, porušovania domovej slobody, pričom navrhovateľka sa začala dôvodne obávať o svoju bezpečnosť, zdravie a telesnú i duševnú integritu. Dňa 26.01.2026 bola navrhovateľka nútená podať na povinného trestné oznámenie na OO PZ Piešťany, odbore poriadkovej polície, Krajinská č.5, Piešťany, nakoľko správanie povinného, najmä v stave pod vplyvom alkoholu, bezprostredne ohrozovalo jej bezpečnosť. Policajný orgán po vyhodnotení situácie vykázal povinného zo spoločného obydlia na dobu 14 dní podľa §
27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore. Navrhovateľka má dôvodnú obavu, že po uplynutí doby policajného vykázania sa povinný vráti do spoločného obydlia a jeho správanie sa bude opakovať prípadne eskalovať. Ochranu svojich práv a osobnej integrity nie je možné zabezpečiť iným, menej invazívnym právnym prostriedkom. Konanie povinného vykazuje znaky násilného správania, pričom existuje dôvodná a reálna obava, že po skončení policajného vykázania dôjde k opätovnému ohrozeniu navrhovateľky. Navrhované neodkladné opatrenie je primerané, nevyhnutné a sleduje výlučne preventívny a ochranný účel.
5. Po oboznámení sa s návrhom navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, potvrdením Obvodného oddelenia PZ Piešťany o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 26.01.2026, úradným záznamom Obvodného oddelenia PZ Vrbové zo dňa 27.01.2026, odpoveďou na lustráciu v Registri obyvateľov SR zo dňa 29.01.2026, výpisom z LV č. XXXX pre k.ú. E. F. dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný.
6. Podľa súdu prvej inštancie neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP rieši najakútnejšie situácie domáceho násilia, zväčša po vykázaní páchateľa domáceho násilia zo spoločného obydlia, kde neodkladné opatrenie smeruje voči osobe, ktorá je dôvodne podozrivá z násilia. Pri aplikácii predmetného ustanovenia je preto ustanovená veľmi krátka lehota na nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia (24 hodín). Tento inštitút (spravidla) nadväzuje na oprávnenie policajta vykázať osobu zo spoločného obydlia a zakázať vstup doň v zmysle § 27a zákona o policajnom zbore, keď policajt je povinný poskytnúť ohrozenej osobe poučenie o možnosti podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP. Vykázanie zo spoločného obydlia končí uplynutím 14 dní od vykázania. Uvedená lehota sa podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predlžuje až do vykonateľnosti rozhodnutia súdu o takomto návrhu (§ 27a ods. 9 zákona o policajnom zbore).
7. Účelom neodkladných opatrení podľa § 325 ods. 2 písm. f), g) a h) CSP je chrániť fyzickú a duševnú integritu osoby, ktorá sa cíti byť ohrozená konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. Pre nariadenie uvedeného neodkladného opatrenia musí navrhovateľ osvedčiť, že jeho telesná integrita alebo duševná integrita je, resp. môže byť konaním protistrany ohrozená. Dôkazné bremeno zaťažuje samotného navrhovateľa.
8. Z odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov SR zo dňa 29.01.2026 mal súd prvej inštancie preukázané, že navrhovateľka a povinný sú manželia. Skutočnosť, že manželia obývajú spoločne obydlie na adrese D. XX/XX, E. F., vyplynula z potvrdenia Obvodného oddelenia PZ Piešťany o vykázaní povinného zo spoločného obydlia zo dňa 26.01.2026 a z úradného záznamu Obvodného oddelenia PZ Vrbové zo dňa 27.01.2026. Z výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. E. F. mal preukázané, že vlastníkom nehnuteľností je H. C., nar. XX.XX.XXXX, syn strán sporu. Z potvrdenia Obvodného oddelenia PZ Piešťany o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 26.01.2026 mal preukázané, že povinný bol dňa 26.01.2026 hliadkou Obvodného oddelenia PZ Vrbové vykázaný zo spoločného obydlia na adrese D. XX/XX, E. F.. Z úradného záznamu Obvodného oddelenia PZ Vrbové zo dňa 27.01.2026 vyplýva, že dňa 26.01.2026 v čase o 15:25 hod. bol hliadkou OO PZ Piešťany na základe podnetu vyšetrovateľa OKP, 3. odd. vyšetrovania Piešťany, pre podozrenie zo spáchania prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona (ČVS:ORP-89/X-VYS-22-2026 zo spoločného obydlia z rodinného domu na adrese E. F., D. XX/XX vykázaný povinný.
9. Navrhovateľkou tvrdené skutočnosti, že povinný sa voči navrhovateľke správa agresívne, že jeho konanie má charakter vyhrážok a správania vykazujúceho znaky psychického nátlaku a násilia, že jeho správanie bezprostredne ohrozuje jej bezpečnosť, sú natoľko všeobecnými tvrdeniami, že súdu znemožňujú objektívne posúdiť, či sa skutočne povinný dopúšťa na navrhovateľke násilia, alebo ohrozuje jej telesnú alebo duševnú integritu, v akom rozsahu, v akej intenzite a v akej frekvencii. V návrhu navrhovateľky absentuje opis konkrétneho správania povinného voči navrhovateľke, teda kedy a čoho konkrétne sa mal povinný voči navrhovateľke dopustiť. Jediný incident, ktorý navrhovateľka označila aj dátumom, bol dňa 26.01.2026, kedy podala trestné oznámenie, však opäť len všeobecne uviedla, že správanie povinného v stave pod vplyvom alkoholu bezprostredne ohrozovalo jej bezpečnosť. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Avšak ani z jediného navrhovateľkou predloženého dôkazu nevyplýva, čoho konkrétne sa povinný dňa 26.01.2026 dopustil. Inak povedané, potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia je len dôkazný prostriedok,
ktorý nenahrádza opis skutkových tvrdení, súd však ani z neho žiadne konkrétne skutočnosti ohľadne správania povinného voči navrhovateľke nezistil.
10. Zdôraznil, že navrhovateľka nepodala trestné oznámenie pre trestný čin majúci súvis s násilím na nej, alebo ohrozovaním jej telesnej alebo duševnej integrity, ale trestné oznámenie bolo podané kvôli neoprávnenému vniknutiu do obydlia. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany povinného, v dôsledku ktorých sa navrhovateľ môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jeho strane. Splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, no je potrebné tieto tvrdenia osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. Násilie a ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity sa preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené. Ustanovenie § 325 ods. 2 písm. e) CSP sa vzťahuje na výnimočné situácie väčšinou zjavného fyzického (alebo osvedčeného vážneho psychického) násilia zo strany niektorej spolužijúcej osoby, ustanovenie § 325 ods. 2 písm. f), g) a h) CSP sa vzťahuje na situácie ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity, pričom doložené potvrdenie o vykázaní zo spoločného bydliska bez ďalšieho nemožno považovať za dostačujúci dôkaz preukazujúci takéto správanie povinného.
11. Naviac v časti požadovaného uloženia zákazu povinnému akýmkoľvek spôsobom kontaktovať navrhovateľku najmä osobne, telefonicky, písomne, elektronickými prostriedkami alebo prostredníctvom tretích osôb, navrhovateľka vôbec (ani všeobecne) neopísala rozhodujúce skutočnosti osvedčujúce, že by ju povinný kontaktoval uvedenými spôsobmi. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia úplne absentujú tvrdenia o obťažovaní navrhovateľky povinným takýmto spôsobom a o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov navrhovaným spôsobom, ktorá potreba musí odôvodnená takou intenzitou neželaného kontaktovania, ktorá už ohrozuje telesnú alebo duševnú integritu osoby, čo v konaní tvrdené ani osvedčené navrhovateľkou nebolo.
12. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že navrhovateľka nedostatočne opísala rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a neosvedčila, že povinný je dôvodne podozrivý z násilia voči nej ani že jeho konaním je ohrozená jej telesná a duševná integrita, keď samotné potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia takýmto dôkazom nie je, naviac ak bol povinný vykázaný zo spoločného obydlia pre porušovanie domovej slobody. Navrhovateľkou uvádzané skutočnosti tak zostali len v rovine jej tvrdení, aj to len všeobecných a neboli to osvedčené žiadnym z ňou predložených dôkazov.
13. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 251, § 255 ods. 1 CSP v spojení s čl. 4, 17 CSP tak, že povinnému náhradu trov konania nepriznal, hoci mu nárok na náhradu trov konania vznikol, keďže bol v konaní úspešný, avšak zo spisu mal preukázané, že povinnému žiadne preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky nevznikli, čo vylučovalo možnosť ich priznania, preto vychádzajúc z čl. 4 a 17 CSP, podľa ktorého súd konaná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu, rozhodol súd už v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí tak, povinnému sa voči navrhovateľke náhrada trov konania nepriznáva.
14. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie navrhovateľka, a to voči výroku I. o zamietnutí návrhu (keď výrok II. má povahu závislého výroku – pozn. odvolacieho súdu). Odvolanie odôvodnila právne § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Záver súdu neosvedčení rozhodujúcich skutočností je podľa navrhovateľky v rozpore s § 325 a § 326 CSP, ako aj ustáleným výkladom inštitútu neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie kládol na navrhovateľku požiadavky, ktoré zodpovedajú štandardu dokazovania, čím poprel účel neodkladného opatrenia, ktorým je rýchla a dočasná ochrana. Súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s rozhodujúcou skutočnosťou, že povinný bol policajným orgánom vykázaný zo spoločného obydlia podľa § 27a ods. 1 zákona o Policajnom zbore. Takéto vykázanie nepredstavuje formálny akt, ale je výsledkom bezprostredného vyhodnotenia hrozby pre život a zdravie chránenej osoby zo strany orgánu verejnej moci. Už samotná existencia vykázania predstavuje významné osvedčenie dôvodnosti obáv navrhovateľky. Uviedla, že v čase podania návrhu nemohla objektívne disponovať zápisnicou o trestnom oznámení, keďže jej nebola zo strany policajného orgánu vydaná a jej získanie nebolo možné, napriek opakovaným pokusom, pretože vyšetrovateľ nebol prítomný. Zápisnicu sa jej podarilo získať až 10.02.2026, ktorú prekladá s odvolaním spolu s ďalšími listinami. Navrhovateľka
citovala vyhrážky zo zápisnice o trestnom oznámení (ktoré ale nepredložila, pretože predložila zápisnicu o výsluchu poškodenej). Uviedla, že podobné vyhrážky sa v minulosti opakovali, vrátane vyhrážok zabitím a útokov predmetmi, tieto skutky sa odohrávali bez prítomnosti svedkov, čo je typické pre prípady domáceho násilia. Uvedené skutočnosti podľa nej osvedčujú reálnu, konkrétnu a bezprostrednú hrozbu pre život a zdravie navrhovateľky a plne odôvodňujú potrebu okamžitej súdnej ochrany. Požiadavka, aby navrhovateľka už v štádiu podania návrhu disponovala listinnými dôkazmi o fyzickom násilí, nereflektuje povahu domáceho násilia, ktoré sa odohráva v súkromí a bez svedkov a bez lekárskeho ošetrenia. Navrhla, aby odvolací súd primárne podľa § 388 ods. 1 CSP zmenil napadnuté uznesenie tak, že nariadi neodkladné opatrenie, respektíve aby podľa § 389 ods. 1 CSP zrušil napadnuté uznesenie a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.
15. Povinný sa vyjadril k odvolaniu navrhovateľky a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil. Uviedol, že tvrdenia navrhovateľky o jeho agresívnom správaní, nátlaku a násilí považuje výlučne za nepreukázané hypotézy. Priznal síce problémy s požívaním alkoholu, avšak zdôraznil, že tento stav aktívne rieši a dňa 16.03.2026 nastupuje na ústavné liečenie. Poukázal tiež na správanie samotnej navrhovateľky, ktorá ho mala pravidelne verbálne urážať, a to aj napriek tomu, že jej pravidelne odvádzal svoj príjem z práce údržbára v I. J. K. L.. K samotnému skutku, ktorý sa mal stať 25.01.2026 o 17:30 hod. na adrese D. XX/XX E. E. F. uviedol, že ide o dom s. č. XX a hospodársku budovu, bola ich spoločným majetkom (hoci je aktuálne vo vlastníctve ich syna H. C.). V ten deň si prišiel po cigarety, keďže boli dvere zamknuté, búchal na ne, čo navrhovateľka účelovo vyhodnotila ako obmedzovanie slobody a privolala políciu. Zrušenie svojho trvalého pobytu synom vníma len ako evidenčnú záležitosť. Celý skutok je zveličený s cieľom bezdôvodne ho kriminalizovať. Nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákaze vstupu do spoločného obydlia považoval za neproporcionálne. Poprel tvrdenia z trestného oznámenia zo dňa 26.01.2026 (vedeného pod sp. zn. ČVS: ORP-89/X-VYS-TT-2026) a označil ich za vyfabulované. Samotné trestné oznámenie zachytáva len subjektívne tvrdenia oznamovateľa a nemožno ho považovať za objektívny dôkaz osvedčujúci hrozbu násilia, pričom argumentačne odkázal aj na uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26Co/109/2024. Na záver dodal, že momentálne býva v ubytovni hotela E. M. F. N. XX E. D.. Súčasná situácia a rozklad manželstva mu spôsobujú duševnú bolesť, pričom za jediné východisko už považuje len rozvod. Navrhovateľka opísaním rozhodujúcich skutočností súd nepresvedčila o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie, keďže jej požadovanej úprave pomerov chýba prvok naliehavosti a neosvedčila bezprostrednosť hroziaceho zásahu do svojich práv.
16. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že navrhovateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).
17. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty strán predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci navrhovateľkou navrhované neodkladné opatrenie.
18. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
19. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potreba bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
20. Podľa § 325 ods. 2 písm. e), f), g) a h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia (písm. e/), aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje (písm. f/), aby písomne, telefonicky,
elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená (písm. g/), aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená (písm. h/).
21. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
22. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
23. Podľa § 329 ods. 1 až 3 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (ods. 1). Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (ods. 2). Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci (ods. 3).
24. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež po jeho skončení. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávneného účastníka. Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení, pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť bezodkladná ochrana. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, ak sú tvrdenia, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť nároku, aspoň osvedčené. Účelom neodkladného opatrenia je zvyčajne dočasne zabezpečiť ochranu porušených a ohrozených práv účastníkov a to do času definitívnej právnej ochrany. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia a povinnosť tvrdenia osvedčiť na jeho navrhovateľovi, ktorý musí ponúknuť súdu také dôkazy, ktoré opodstatňujú naliehavosť, primeranosť a nevyhnutnosť vydať neodkladné opatrenie.
25. V prejednávanej veci súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ustanovení § 325 ods. 2 písm. e), f), g) a h) CSP, pretože neosvedčila rozhodujúce skutočnosti potrebné pre vyhovenie návrhu.
26. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP bolo náležité posúdiť či správanie povinného možno považovať za násilie, a to s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu. Násilie predstavuje zdroj bezmocnosti obete a súčasne prejav prežívania moci páchateľa nad svojou obeťou. Je ním každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môže mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Násilím je aj nezabránenie násiliu (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15.12.2012, sp. zn. 5 M Cdo 10/2012).
27. Obsah neodkladných opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) až h) CSP upravuje zdržanie sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby. Ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Obsah neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP vychádza zo znenia článku 3. 1. nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabrániť akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby (v pozícii svedka incidentu), písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou, a pod. Pokiaľ ide o účinky tohto druhu neodkladného opatrenia, zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť (§ 325 ods. 2 písm. h) CSP) je ex lege podmienený tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí navrhovateľ pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť.
28. Čo sa týka zákazu alebo obmedzenia komunikácie (§ 325 ods. 1 písm. g) CSP) ako menej závažného zásahu do osobných slobôd, tento je ex lege podmienený tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí navrhovateľ pred nariadením neodkladného opatrenia osvedčiť.
29. V predmetnej veci navrhovateľka v odvolaní namietala predovšetkým nedostatočné vysporiadanie sa charakterom a významom vykázania zo spoločného obydlia zo strany policajného zboru súdom prvej inštancie. Okrem uvedeného navrhovateľka považovala za neprimerane prísne, aby súd prvej inštancie vyžadoval listinné dôkazy už v štádiu podania návrhu, dôvodiac predovšetkým tým, že takýto postup vedie k odopretiu ochrany osobám, ktoré ju najviac potrebujú.
30. Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že navrhovateľka v návrhu vôbec neuviedla skutočnosti, pre ktoré malo dôjsť k vykázaniu povinného zo spoločného obydlia. Samotné potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia vydané Obvodným oddelením policajného zboru Piešťany nemožno považovať za postačujúce, nakoľko z neho nie je možné zistiť, na základe akých skutočností došlo k vykázaniu. Nemožno preto preskúmať, či dôvody, pre ktoré obvodné oddelenie policajného zboru pristúpilo k vykázaniu, považuje aj súd za také, ktoré osvedčujú či už fyzické alebo psychické násilie odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia v požadovanom znení, alebo ohrozenie telesnej, či duševnej integrity navrhovateľky. Navyše, ani z úradného záznamu Obvodného oddelenia policajného zboru Vrbové nevyplývajú žiadne také skutočnosti, ktoré by osvedčovali aspoň ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľky. Odvolací súd v plnom rozsahu v tejto časti súhlasí s presvedčivým odôvodnením súdu prvej inštancie, ktorý súhrnne poukázal na nedostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností zo strany navrhovateľky, ktoré by odôvodňovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán.
31. K samotnému charakteru potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia odvolací súd dodáva, že toto má predovšetkým preventívny charakter, ktorý sa vyznačuje dočasnosťou (spravidla 14 dní), bezprostrednosťou a v podstate okamžitou záväznosťou a vykonateľnosťou. Jeho vydanie samo o sebe neznamená automatický a osvedčujúci podklad pre splnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Samotná existencia vykázania nepredstavuje významné osvedčenie dôvodnosti obáv navrhovateľky tak, ako to prezentuje navrhovateľka, pretože existencia samotnej obavy, ako je pravidelne judikované všeobecnými súdmi, nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia.
32. K ďalšej námietke navrhovateľky, podľa ktorej súd prvej inštancie kládol na navrhovateľku požiadavky, ktoré zodpovedajú štandardu dokazovania (keď vyžadoval od nej predloženie listín k návrhu), odvolací súd poukazuje predovšetkým na to, že pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty ako pri vydaní rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej potreby pomerov, čo však navrhovateľka neučinila. Povinnosťou navrhovateľky tak bolo nielen opísať rozhodujúce skutočnosti, osvedčiť existenciu a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, t. j. bolo potrebné v návrhu konkrétne opísať okolnosti incidentu alebo konfrontácie, ktorú mala mať navrhovateľka s povinným. Z pripojených listinných dôkazov navrhovateľka hodnoverne neosvedčila také závažné konanie povinného, pre ktoré by bol daný dôvod navrhovanému neodkladnému opatreniu vyhovieť. Navrhovateľka v podanom návrhu poukazuje na dlhodobé problémy v manželstve spôsobené neprimeraným správaním povinného, ktoré je spôsobené požívaním alkoholu. Len všeobecný popis,
že správanie povinného v poslednom období nadobudlo charakter vyhrážok a správania vykazujúceho znaky psychického nátlaku a násilia, bez osvedčenia konkrétneho konania aspoň prostredníctvom relevantných listinných či iných dôkazov (lekárskych záznamov, čestných vyhlásení tretích osôb, audiozáznamov a pod.), nemôže zakladať splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia.
33. Podľa názoru navrhovateľky vyžadovanie listinných dôkazov o fyzickom násilí nesie znaky formalistického prístupu súdu. K tomu odvolací súd poukazuje na osobitné procesné pravidlo v rámci inštitútu neodkladného opatrenia, podľa ktorého je pre rozhodnutie odvolacieho súdu rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP). Pri preskúmavaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je aj pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, kedy nebolo osvedčené také konkrétne konanie povinného, z ktorého by bolo možné vyvodiť opodstatnenosť neodkladnej úpravy pomerov. Bolo pritom povinnosťou navrhovateľky doložiť do spisu relevantné listinné dôkazy do času vydania rozhodnutia (dňa 30.1.2026), pretože navrhovateľka už mohla disponovať zápisnicou o jej výsluchu v pozícií poškodenej (podpísanou dňa 26.1.2026). Na listinné dôkazy predložené navrhovateľkou v odvolacom konaní preto odvolací súd v zmysle § 366 CSP ako novoty prihliadať nemohol. Vzhľadom na uvedené, s poukazom na princíp rovnosti pred zákonom a princíp právnej istoty, nemohol odvolací súd prihliadnuť na argumentáciu uvedenú v zápisnici o výsluchu poškodenej – navrhovateľky zo dňa 26.1.2026. Okrem toho, ak by aj na zápisnicu o výsluchu poškodenej osoby odvolací súd prihliadol (čo je však vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenie vylúčené), žiadne relevantné skutočnosti z nej nevyplývajú, keďže jej obsahom sú len ďalšími dôkazmi nepodporené tvrdenia navrhovateľky ohľadom okolností, ktoré predchádzali začatiu trestného stíhania pre prečin domovej slobody podľa § 194 ods. 1 a 2 písm. b) Trestného zákona. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že chráneným záujmom, resp. objektom trestného činu porušovania domovej slobody je nedotknuteľnosť obydlia, ktorú ale treba chápať v kontexte s chránenými záujmami fyzických osôb a so záujmami spoločnosti a ústavným zriadením Slovenskej republiky. Inak povedané, podozrenie zo spáchania tohto trestného činu (rešpektujúc pritom prezumpciu neviny povinného) samo o sebe nezakladá dôvod, ktorý by viedol k presvedčeniu o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia pre existenciu dôvodného podozrenia z domáceho násilia alebo ohrozenia telesnej a duševnej integrity navrhovateľky. Takáto argumentácia potom vyúsťuje do logického záveru, ktorý učinil aj súd prvej inštancie v bode 31. napadnutého uznesenia, a síce, že navrhovateľka nepodala trestné oznámenie pre trestný čin majúci súvis s násilím na nej alebo ohrozovaním jej telesnej alebo duševnej integrity. Odvolaciemu súdu tak nezostalo nič iné, ako sa s týmto odôvodnením stotožniť v celom rozsahu. Odvolací súd tiež poukazuje na ust. § 329 ods. 3 CSP, v zmysle ktorého ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
34. Navrhovateľka teda neosvedčila zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia ani v jednej časti, pričom aj návrh na uloženie zákazu kontaktovania je podľa názoru (v zhode s názorom súdu prvej inštancie) nedôvodný, pretože navrhovateľka v návrhu neuviedla opis rozhodujúcich skutočností, ani to, kedy a akým spôsobom ju kontaktuje povinná osoba nevyžiadaným, obťažujúcim spôsobom. Navrhovateľka podľa názoru neosvedčila ani to, že ju povinná osoba kontaktuje prostredníctvom prostriedkov elektronickej komunikácie.
35. Za daného stavu, vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd zastáva názor, že nie je daná naliehavosť, resp. bezodkladná potreba úpravy pomerov z hľadiska tvrdenej dôvodnej obavy navrhovateľky o svoju bezpečnosť a zdravie pred povinným.
36. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
37. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
38. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
39. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že povinnému nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech vo veci (v prejednávanej veci povinný), má síce nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala (v prejednávanej veci navrhovateľka), avšak povinnému žiadne trovy v konaní podľa obsahu spisu nevznikli a ani si žiadne neuplatnil.
41. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).