Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_KE-8S-37-2022.pdf
PDF · 137.32 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KE-8S/37/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zuzany Berežnej, členov senátu JUDr. Martina Ľudevíta Fafaľáka a Mgr. Slavomíra Podhorského, v právnej veci žalobcu: HASSO SLOVENSKO spol. s.r.o., so sídlom Hlavná č. 45, 040 01 Košice, IČO: 31 668 534, právne zastúpený: Mgr. Juraj Schmidt, advokát, so sídlom Rázusova 1, 040 01 Košice, IČO: 47 901 039, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Košice, so sídlom Žriedlová 13, 040 01 Košice, IČO: 54 669 464_8, za účasti: 1. polpet s.r.o., Slovenskej jednoty č. 8, 040 01 Košice, IČO: 48 070 581, právne zastúpený: ILLEŠ, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Františkánska 5, 040 01 Košice, IČO: 52 082 881, 2. ESVE s.r.o., Rázusova č. 45/61, 040 01 Košice, IČO: 46 570 462, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OVBP2-2022/012225-004 zo dňa 07.03.2022, takto
r o z h o d o l :
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.
III. Ďalším účastníkom v 1. a 2. rade p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu plnenia povinnosti, ktorú im správny súd uložil.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľ – ďalší účastník v 1. rade podal dňa 10.05.2019 stavebnému úradu návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby „Stavebné úpravy dvorného krídla budovy na A. B. XX, C.“, ku ktorému predložil doklady podľa § 35 ods. 1, v spojení s § 3 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., podľa druhu navrhovanej stavby a miesta jej navrhovaného umiestnenia. Stavebný úrad vydal vo veci rozhodnutie o umiestnení stavby č. MK/A/201913842-12/I-KUS zo dňa 30.09.2019, ktoré bolo v následnom odvolacom konaní zrušené a vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, rozhodnutím žalovaného č. OU-KE-OVBP2-2020/010237 zo dňa 14.02.2020.
2. Stavebný úrad začal tzv. „nové konanie“ vo veci rozhodnutím č. MK/A/2020/05418-23/I/KUS zo dňa 02.07.2020, ktorým prerušil konanie a vyzval navrhovateľa, aby doplnil návrh o projekt pre územné konanie, ktorým sa preukáže splnenie podmienok pre umiestnenie stavby v zmysle § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Navrhovateľ doplnil návrh dňa 02.09.2020. Žalobca podal vo veci námietky.
3. Vzhľadom na obsah námietok žalobcu stavebný úrad vyzval dňa 14.07.2021, aby doplnil návrh o prepočet potreby parkovacích miest v zmysle STN 73 6110/Z2 a vyhlášky č. 532/2002 Z. z. a preukázanie vytvorenia potrebných parkovacích miest. Navrhovateľ doplnil svoj návrh listom zo dňa 16.08.2021.
4. Stavebný úrad oznámil pokračovanie konania a nariadil ústne pojednávanie na deň 29.09.2021. Stavebný úrad listom zo dňa 17.02.2021 vyzval žalobcu na predloženie podkladov súvisiacich s občianskoprávnym sporom, ktorý žalobca uviedol námietkach zo dňa 17.12.2020.
5. Mesto Košice ako stavebný úrad rozhodnutím č. MK/A/2021/04420-49/1/KUS zo dňa 18.11.2021 rozhodlo o umiestnení stavby „Stavebné úpravy dvorného krídla budovy na A. B. XX, C.“ pre navrhovateľa. Voči rozhodnutiu podal žalobca odvolanie
6. Žalovaný rozhodnutím č. OU-KE-OVBP2-2022/012225-004 zo dňa 07.03.2022 zmenil rozhodnutie Mesta Košice, pracovisko Košice – Staré mesto, č. MK/A/2021/04420-49/1/KUS zo dňa 18.11.2021 tak, že v časti „Odôvodnenie“ vypustil na str. 15 celý text odseku 5 zdola, ktorý znie: „Ak účastník konania sa domnieva, že navrhovaným umiestnením stavby dôjde k zásahu do vlastníckych práv, k ich obmedzeniu alebo k zásahu do súkromia účastníka konania nad mieru primeranú pomerom, v zmysle § 127 Občianskeho zákonníka je možné sa v uvedenej veci domáhať občiansko-právnej ochrany na príslušnom súde“. Ostatné časti odvolaním napadnutého rozhodnutia potvrdil.
II.
Zhrnutie dôvodov napadnutého rozhodnutia
7. Žalovaný v dôvodoch napadnutého rozhodnutia uviedol, že umiestňovanie stavieb sa riadi okrem iného ustanovením § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., ktorá upravuje odstupy stavieb. Stavebný úrad určoval v tomto prípade odstupové vzdialenosti podľa § 6 ods. 1 tejto vyhlášky, pričom je potrebné uviesť, že na susednom pozemku žalobcu nie je stavba určená na bývanie – t.j. ani rodinný dom, ani bytový dom. Nie je možné určovať odstupovú vzdialenosť navrhovanej stavby od „plánovanej zmeny v užívaní časti stavby meštianskeho domu žalobcu“. K žiadosti žalobcu o povolenie zmeny v užívaní stavby je vedené samostatné konanie pod č. MK/A/2021/10116, ktoré bolo v čase územného konania prerušené.
8. Ďalej je vedené samostatné konanie pod č. MK/A/2021/06635, ide o konanie o nepovolenej stavbe žalobcu, ktorej časť je na pozemku navrhovateľa. Navrhované umiestnenie stavby rešpektuje existujúci stav nehnuteľnosti na B. D. XX E. C. - meštianskeho domu žalobcu, projekt pre územné konanie si nevyžaduje riešenie susednej stavby - nepovolenej stavby žalobcu, presnejšie tej časti, ktorá je na pozemku navrhovateľa.
9. Postupy odborne spôsobilých osôb, ktoré vypracovali uvedené časti dokumentácie stavby pre územné konanie a odborný posudok, je stanovený všeobecne záväznými právnymi predpismi a ako také sú spôsobilé, aby boli podkladom pre konanie vedené podľa stavebného zákona, teda aj na preukázanie možnosti určenie odstupových vzdialeností navrhovanej stavby od susedných nehnuteľností.
10. Navrhovaná stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom a osobitnými predpismi. Umiestnením navrhovanej stavby nedôjde ani k tomu, že by boli dotknuté nejaké subjektívne práva žalobcu a zvlášť, umiestnením stavby nebude znemožnené užívanie susedných pozemkov a stavieb na účel, na ktorý sú určené. Žalobca uplatnil svoje právo na vznesenie námietok v konaní a stavebný úrad sa nimi zaoberal, vyhodnotil ich, rozhodol o nich a toto rozhodnutie o námietkach aj riadne zdôvodnil.
III.
Správna žaloba
11. Správnou žalobou zo dňa 06.05.2022, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 10.05.2022, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia stavebného úradu a vrátenia mu veci na ďalšie konanie.
12. V podanej žalobe žalobca namietal:
- porušenie zákonom stanoveného procesného postupu stavebným úradom, aprobovanie takéhoto postupu žalovaným a nevysporiadanie sa s argumentáciou žalobcu v tejto súvislosti,
- stavebný úrad v rozpore s ustanovením § 137 Stavebného zákona neprerušil konanie s ohľadom na občianskoprávny spor medzi účastníkmi konania,
- nezákonný postup stavebného úradu v rozpore s platnými právnymi normami spočívajúci v nedodržaní normovaného maxima dochádzkovej vzdialenosti,
- stavebný úrad pri rozhodovaní neprihliadal na odstupové vzdialenosti stavieb,
- nedostatočné odborné svetlo-technické posúdenie vplyvu stavebných úprav na denné osvetlenie a preslnenie susednej stavby.
IV.
Vyjadrenie žalovaného
13. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 06.06.2022 uviedol, že rozhodol správne, keď žalobou napadnutým rozhodnutím vydaným v odvolacom konaní zmenil rozhodnutie prvostupňového stavebného úradu a v ostatných častiach toto rozhodnutie potvrdil.
14. Obsah odvolania je v princípe rovnaký ako obsah žaloby. Postup stavebného úradu v územnom konaní o umiestnení predmetnej stavby bol správny, v súlade s príslušnými ustanoveniami stavebného zákona, ako aj vykonávacích vyhlášok k Stavebnému zákonu a Správneho poriadku, čo jednoznačne vyplýva z obsahu prvostupňového spisového materiálu, vzťahujúceho sa na vec. Navrhol žalobu zamietnuť.
V.
Replika žalobcu
15. Žalobca v následnej replike doručenej súdu dňa 03.10.2022 uviedol, že žalovaný nepredložil žiadne konkrétne tvrdenia, ktorými by rozporoval žalobcom uvádzané žalobné body. Pokiaľ žalovaný iba vo všeobecnosti odkazuje na obsah prvostupňového rozhodnutia a obsah rozhodnutia žalovaného, žalobca v celom rozsahu zotrváva na obsahu ním podanej správnej žaloby, kde žalobca poukazuje a pomerne podrobne zdôvodňuje nedostatky uvedených rozhodnutí orgánov oboch stupňov, ako aj konania, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo.
VI.
Vyjadrenie ďalšieho účastníka v 1. rade
16. Ďalší účastník v 1. rade ako navrhovateľ k podanej žalobe uviedol, že medzi žalobcom a ním prebiehajú civilnoprávne súdne konania, avšak predmetom žiadneho súdneho konania nie je oprávnenosť stavby žalobcu - časti Domu Hasso postavenej na pozemku parc. č. 778.
17. Poukázal na skutočnosť, že stavba žalobcu - časť Domu Hasso je postavená na pozemku parc. č. 778 vo vlastníctve ďalšieho účastníka konania v 1. rade, ale nenachádza sa na mieste navrhovanej stavby „Stavebné úpravy dvorného krídla budovy na ul. Hlavná 83, Košice“. Sú to dve samostatné stavby, ktoré sú síce umiestnené na jednom pozemku, ale vzájomne spolu nijako nesúvisia. Predmetom návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby „Stavebné úpravy dvorného krídla budovy na ul. Hlavná 83, Košice“ nie je susedná stavba, a preto ani nikdy neexistoval dôvod, prečo by sa touto stavbou mal stavebný úrad zaoberať v konaní, ktoré sa tejto stavby netýka. Celá argumentácia žalobcu v tejto časti žaloby tak pracuje len s domnelými skutkovými okolnosťami.
18. K tvrdeniu žalobcu, že nebola dodržaná norma STN 73 6110, teda, že nedošlo k dodržaniu dochádzkovej vzdialenosti uviedol, že táto norma má odporúčací charakter. Stavebný úrad vyzval ďalšieho účastníka konania v 1. rade, aby vykonal prepočet potreby parkovacích miest a za týmto účelom prerušil územné konanie. Stavebnému úradu bola doručená Dohoda o užívaní parkovacieho miesta zo dňa 06.05.2019 a po prerušení konania bol doručený prepočet potreby parkovacích miest vypracovaný odborne spôsobilým projektantom, súčasťou doplnenia bola aj zmluva o budúcej zmluve o zabezpečení parkovacieho miesta. V dochádzkovej vzdialenosti bolo zohľadnené umiestnenie stavby v centre mestskej pamiatkovej rezervácie, kde je vyčlenená pešia zóna s obmedzeným pohybom motorových vozidiel a nedostatkom parkovacích miest. Zabezpečenie parkovacieho miesta je vo vzdialenosti 350 metrov od hranice mestskej pamiatkovej rezervácie. Zdôraznil, že stavebno-technické riešenie objektu, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou neumožňuje prístup autom do dvornej časti objektu, nakoľko prejazdy áut nepriaznivo vplývajú na statiku objektu.
19. 19. K námietke žalobcu o nedostatočnom odbornom technickom posúdení vplyvu stavebných úprav na denné osvetlenie a preslnenie susednej stavby uviedol, že žalobca podal žiadosť o povolenie zmeny v užívaní stavby na ulici B. XX, C. až dňa 04.02.2021, teda takmer dva roky po začatí územného konania návrhom stavebníka zo dňa 10.05.2019. Konanie o zmene užívania stavby vo vlastníctve žalobcu nie je doposiaľ právoplatne skončené. Hoci žalobca podal žiadosť o zmenu v užívaní stavby, neznamená to, že stavebný úrad musí tejto žiadosti vyhovieť. Žalovaný vychádzal zo skutočného stavu veci, ktorým bolo rozhodnutie o užívaní nehnuteľnosti žalovaného ku dňu vydania žalobou napadnutého rozhodnutia.
20. 20. Nedodržanie odstupovej vzdialenosti dva metre sa týka rodinných domov, čo nemá žiaden vzťah k tomuto konaniu. Keďže sa nejedná o rodinné domy, ustanovenia § 6 vyhlášky č. 532/2022 Z. z. sa predmetného územného konania netýkajú.
21. 21. Navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a uplatnil si právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
VII.
Vyjadrenie ďalšieho účastníka v 2. rade
22. Žaloba žalobcu spolu s vyjadrením žalovaného k žalobe bola doručená ďalšiemu účastníkovi v 2. rade na vyjadrenie dňa 19.02.2024. Ďalší účastník konania v 2. rade vyjadrenie k žalobe v lehote nepodal.
VIII.
Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu ďalšieho účastníka v 1. rade
23. Žalobca k vyjadreniu ďalšieho účastníka konania v 1. rade uviedol, že občianskoprávny spor medzi nimi existuje na základe podnetu ďalšieho účastníka konania v 1. rade na vykonanie štátneho stavebného dohľadu, pričom žalobca predložil aj výzvu ďalšieho účastníka konania v 1. rade zo dňa 12.08.2020 adresovanú žalobcovi, v ktorom sa ďalší účastník konania v 1. rade domáha svojich domnelých nárokov za neoprávnené užívanie časti parcely č. 778 z ním tvrdeného dôvodu, že časť Domu Hasso údajne stojí na parcele č. 778 neoprávnene, teda, že táto časť budovy bola postavená bez súhlasu ďalšieho účastníka konania v 1. rade, resp. bez súhlasu jeho právnych predchodcov. Žalobca tak nepochybne preukázal existenciu občianskoprávneho sporu medzi ním a ďalším účastníkom konania v 1. rade, ktorý sa týka oprávnenosti časti stavby žalobcu stojacej na pozemku ďalšieho účastníka konania v 1. rade. Pojem občianskoprávny spor nezodpovedá bez ďalšieho pojmu súdny spor alebo občianskoprávne súdne konanie alebo civilné sporové konanie. Stavebný úrad sa mal v zmysle § 137 Stavebného zákona primárne pokúsiť o dosiahnutie dohody účastníkov konania, prípadne odkázať účastníkov konania na súd alebo iný príslušný orgán a prerušiť konanie, avšak v tomto prípade k takémuto postupu nedošlo.
24. Dochádzková vzdialenosť zabezpečeného parkovacieho miesta je približne tisíc metrov, pričom len vzdialenosť od navrhovanej umiestňovanej stavby po hranicu pamiatkovej rezervácie na trase k zabezpečenému parkovaciemu miestu je vyššia než pripúšťa norma (450 metrov). Skutočnosť umiestnenia stavby v mestskej pamiatkovej rezervácii nezbavuje navrhovateľa automaticky akejkoľvek viazanosti platnými STN a navrhovateľ v takom prípade môže zabezpečiť parkovanie v podstate úplne kdekoľvek podľa vlastnej ľubovôle (napríklad aj v inom meste).
25. To, čo navrhovateľ označuje ako „čiernu stavbu“ je v skutočnosti prístavba o výmere 10,29 m2 k pôvodnej stavbe vo vlastníctve žalobcu, ktorá stavba má celkovú výmeru pôdorysu približne 682 m2, teda uvedená prístavba predstavuje 0,098 % z celkovej plochy zastavanej stavbou žalobcu. Tvrdenie navrhovateľa, že námietky žalobcu sú odvodené od takzvanej „čiernej stavby“ sú prinajmenšom, vedome pravdu hrubo skresľujúce.
26. Žalobca uvedenú stavbu nadobudol v polovici deväťdesiatych rokov 20. storočia, kedy už predmetná prístavba niekoľko rokov existovala. Ako sa vyjadrili pracovníci stavebného úradu, v čase postavenia predmetnej prístavby, pravdepodobne ešte za predchádzajúceho režimu, postačovalo na podobné projekty iba ohlásenie, pričom s tým súvisiace podklady uložené na príslušných úradoch sa po pár rokoch skartovali. Je teda pravdou, že žalobca, žiaľ, nemá po svojom právnom predchodcovi k dispozícii
podklady k predmetnej prístavbe, avšak to samo osebe neznamená preukázanie, že išlo o nelegálnu prístavbu. Uvedené platí navyše v tom kontexte, že uvedená prístavba bola približne 40 a viac rokov od jej existencie namietaná príslušnými orgánmi.
27. Žalovaný pochybil pri posúdení námietky smerujúcej k odbornému posudku - odbornému svetlotechnickému posúdeniu vplyvu navrhovaných stavebných úprav na okolité stavby z hľadiska denného osvetlenia a preslnenia stavby, ktorý vypracoval F. C. C., G., pretože týmto posudkom neboli odstránené nedostatky vytýkané skorším rozhodnutím Okresného úradu Košice, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-KE-OVBP2-2020/010237, a to okrem iného neboli vôbec vyriešené ustanovenia vyhlášky č. 541/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na osvetlenie pri práci, a to napriek tomu, že budova žalobcu je nebytová budova, v ktorej sú umiestené podnikateľské prevádzky - pracoviská.
28. Podľa ďalšieho účastníka v 1. rade riešenie stavby medziparcelačného svetlíka na umiestňovanej stavbe nie je relevantné vo vzťahu k tomuto konaniu. Predmetný svetlík však má vzniknúť priamym napojením umiestňovanej stavby na parcelačný múr stavby žalobcu, pričom nedostatočné projektové riešenie predložené navrhovateľom neberie do úvahy existenciu okien umiestnených na južnej štítovej parcelačnej stene objektu Hlavná 85, Košice zo severu, ktoré sa nachádzajú aj na prvom nadzemnom podlaží. Rozhodnutie stavebného úradu nevzalo do úvahy okná na prvom nadzemnom podlaží stavby žalobcu a povinnosti vo vzťahu k presvetleniu ukladalo len vo vzťahu k oknám na druhom nadzemnom podlaží. Žalovaný sa touto námietkou vôbec nezaoberal a nevyhodnotil ju v napadnutom rozhodnutí.
IX.
Relevantná právna úprava
29. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej v texte ako „Stavebný zákon“), podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní.
30. Podľa § 39 Stavebného zákona, v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území, a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia.
31. Podľa § 39a ods. 1 Stavebného zákona, rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.
32. Podľa § 126 ods. 1 Stavebného zákona, ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka záujmov chránených predpismi o ochrane zdravia ľudu, o utváraní a ochrane zdravých životných podmienok, vodách, o ochrane prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov, o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, o lesoch a lesnom hospodárstve, o opatreniach na ochranu ovzdušia, o ochrane a využití nerastného bohatstva, o kultúrnych pamiatkach, o štátnej ochrane prírody, o požiarnej ochrane, o zákaze biologických zbraní, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, o odpadoch, o veterinárnej starostlivosti, o vplyvoch na životné prostredie, o jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení, o prevencii závažných priemyselných havárií, o správe štátnych hraníc, o pozemných komunikáciách, o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky pri umiestňovaní reklamných stavieb, o dráhach a o doprave na dráhach, o civilnom letectve, o vnútrozemskej plavbe, o energetike, o tepelnej energetike, o elektronických komunikáciách, o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, o civilnej ochrane, o inšpekcii práce a o štátnej geologickej správe, rozhodne stavebný
úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa § 140a, ktorý uplatňuje požiadavky podľa osobitných predpisov.
33. Podľa § 137 ods. 1 a 2 Stavebného zákona, stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona, sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej správy. Ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke podľa odseku 1, ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa alebo iného účastníka podľa povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší.
34. Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia.
35. Podľa § 7 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., pripojenie stavby na pozemné komunikácie musí svojimi rozmermi, vyhotovením a spôsobom pripojenia vyhovovať požiadavkám bezpečného užívania stavby a bezpečného a plynulého prevádzkovania na priľahlých pozemných komunikáciách. Podľa druhu a účelu stavby musí pripojenie spĺňať aj požiadavky na dopravnú obsluhu, parkovanie a prístup a použitie požiarnej techniky.
36. Podľa § 137 ods. 1 a 2 Stavebného zákona, stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona, sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej správy. Ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke podľa odseku 1, ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa alebo iného účastníka podľa povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší.
X.
Právne posúdenie veci správnym súdom
37. V súlade s § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach (ďalej ako „správny súd“).
38. Vo vzťahu k pasívnej legitimácii žalovaného dáva správny súd do pozornosti, že v súlade s § 35 ods. 1 SSP v spojení s § 180 ods. 1 až 3 SSP konal so žalovaným - Regionálnym úradom pre územné plánovanie a výstavbu Košice, na ktorý v zmysle § 12 a § 14 ods. 1 písm. a) zákona č. 25/2025 Z. z. Stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Stavebný zákon) v znení účinnom od 01.04.2025 (ďalej len „nový stavebný zákon“) prešla pôsobnosť vykonávať štátnu správu v druhom stupni pre rozhodnutia stavebného úradu. Regionálny úrad je explicitne označený ako odvolací orgán pre rozhodnutia stavebného úradu, resp. je zaradený medzi orgány štátnej správy vo výstavbe. Zároveň podľa § 84 ods. 9 nového stavebného zákona je regionálny úrad druhostupňovým správnym orgánom príslušným rozhodnúť o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu obce vydanom podľa odsekov 4 až 8. V danom prípade ide preto pre účely súdneho konania podľa SSP o tzv. administratívnu procesnú subjektivitu orgánu verejnej správy, ktorá je odvodená od pôsobnosti a právomoci orgánu verejnej správy konať a rozhodovať v administratívnom konaní, hoci osobitným zákonom takémuto správnemu orgánu nemusí byť právna subjektivita priznaná. Zo znenia § 35 ods. 1 SSP vyplýva, že orgán verejnej správy
má procesnú subjektivitu aj v prípade, ak by nemal všeobecnú spôsobilosť mať práva a povinnosti. Ak je aj regionálny úrad preddavkovou organizáciou podľa § 7 ods. 3 zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov, pričom preddavková organizácia nie je právnickou osobou (§ 22 ods. 2 štvrtá veta zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), a teda nemá plnú spôsobilosť mať práva a povinnosti, neznamená to, že regionálny úrad nie je orgánom štátnej správy. Z toho dôvodu má regionálny úrad ako orgán štátnej správy administratívnu procesnú subjektivitu na účel správneho súdneho konania. S odkazom na uvedené tak správny súd konal s Regionálnym úradom pre územné plánovanie a výstavbu Košice ako žalovaným.
39. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a s odkazom na § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) žalobu zamietol.
40. Správny súd v Košiciach rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s § 107 a nasl. SSP na deň 19.02.2026, pretože bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za splnenia podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP.
41. Úlohou správneho súdu bolo, na podklade uplatnených žalobných bodov, preskúmať napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, pričom s odkazom na viazanosť rozsahom a dôvodmi žaloby sa správny súd zameral na vyhodnotenie, či orgány verejnej správy postupovali v súlade s príslušnými právnymi predpismi.
42. Predmetom konania je umiestnenie stavby - prístavba dvorových krídel budovy na ulici B. XX E. C., národnej kultúrnej pamiatky - dom meštiansky. Prístavba pozostáva z obnovy časti kultúrnej pamiatky, teda jej južného dvorového krídla, ktoré bude jeho náhradou so zachovaním pôdorysnej línie a podlažnosti a dostavba priečneho východného dvorového krídla, čím vznikne ucelený komplex dvorového krídla v tvare písmena „L“. Prístavba bude bez podpivničenia, pozostávať bude z jedného nadzemného podlažia a podkrovia. V prízemných priestoroch sa navrhuje prevádzka stravovacieho zariadenia a v podkrovných priestoroch apartmány na ubytovacie účely.
43. Podstatou žalobných námietok boli tvrdenia žalobcu o tom, že stavebný úrad mal z dôvodu sporu medzi účastníkmi prerušiť konanie a odkázať účastníkov konania na súd, svetlo-technický posudok je v rozpore so skutočným stavom veci, nebola dodržaná dochádzková vzdialenosť v súvislosti v parkovaním a neboli dodržané zákonné rozostupy stavieb s ohľadom na plánovanú zmenu v užívaní stavby žalobcu.
44. Je všeobecne známou skutočnosťou, že stavba sa nachádza na území patriacom do mestskej pamiatkovej rezervácie, v pešej zóne, a táto skutočnosť je zrejmá od podania návrhu. Navrhované umiestnenie stavby je situované na ulici Hlavná, ktorá má dopravné obmedzenia. Súčasný stav územia popisuje projektant v projektovej dokumentácii pre územné konanie, kde konštatuje, že predmetná stavba má prístup obmedzený, a to cez pešiu zónu, zásobovanie je riešené systémovo v hodinách podľa súčasných platných pravidiel stanovených mestom. Návštevníci budúcich prevádzok majú možnosť prísť len pešo. Ubytovanie je orientované na turistov prichádzajúcich hromadnou dopravou (letecky, vlakom, autobusom). Autom, respektíve taxíkom je možné prísť len na priľahlé ulice rovnobežné s Hlavnou, a to na Kováčsku a Mäsiarsku ulicu. V prípade klientov ubytovania s vlastnou dopravou je možnosť využitia mestských parkovísk, resp. stavebník má vlastné parkovacie kapacity v blízkosti centra mesta s možnosťou zabezpečenia dopravy taxíkom. Na navrhovaný účel stavby je potrebné jedno parkovacie miesto, ktoré je výsledkom výpočtu statickej dopravy a bude zabezpečené na pozemku parc. č. 3093/1, katastrálne územie H., na základe zmluvného vzťahu.
45. K námietke žalobcu ohľadom nedodržania dochádzkovej vzdialenosti v súvislosti s parkovaním, správny súd uvádza, že v projekte, v časti dopravné riešenie sú uvedené dôvody navrhovaného riešenia, a to, že parkovanie na pozemku stavebníka nie je možné z dôvodu, že stavebno-technické riešenie stavby, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou neumožňuje prístup autom do dvorovej časti, nakoľko prejazdy áut nepriaznivo vplývajú na statiku objektu, priestory v dvorovej časti objektu nie sú vhodné na
parkovanie pre stiesnené pomery, pohyb ľudí a potrebný priestor pre zeleň a pre dôvody, ktoré súvisia s režimom pešej zóny v pamiatkovej rezervácii.
46. Parkovanie je pre účely stavby zabezpečené jedným parkovacím státím na pozemku KN-C parcelné číslo 3093/1, katastrálne územie H.. Norma STN 736110/Z2 má odporúčací charakter a ďalší účastník konania v 1. rade do územného konania doručil Dohodu o užívaní parkovacieho miesta zo dňa 06.05.2019, ako aj doplnený prepočet potreby parkovacích miest vypracovaný odborne spôsobilým projektantom. V dochádzkovej vzdialenosti bolo zohľadnené umiestnenie stavby v centre mestskej pamiatkovej rezervácie, kde je vyčlenená pešia zóna s obmedzeným pohybom motorových vozidiel a nedostatkom parkovacích miest, ďalší účastník konania v 1. rade zabezpečil parkovacie miesto vo vzdialenosti 350 metrov od hranice mestskej pamiatkovej rezervácie. Navyše, stavebno-technické riešenie objektu, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou neumožňuje prístup autom do dvornej časti objektu, nakoľko prejazdy áut nepriaznivo vplývajú na statiku objektu.
47. Toto riešenie podporuje Útvar hlavného architekta mesta Košice vo svojom stanovisku a ktorý neodporúča vybudovanie ďalších parkovacích stojísk. Takisto konštatuje, že k objektu je priamy prístup len z komunikácie pre chodcov, priestorové kapacity nie sú dostatočné pre vybudovanie nových parkovacích a odstavných stojísk. Pre návštevníkov odporúča využívanie už existujúcej infraštruktúry v priľahlom okolí zóny plateného parkovania.
48. Navrhované umiestnenie stavby bolo vypracované projektantom, oprávnenou osobou, ktorá je zodpovedná v zmysle § 46 ods. 1 Stavebného zákona za správnosť a úplnosť vypracovania dokumentácie podľa § 45 ods. 2 Stavebného zákona a aj za ich realizovateľnosť. Vzhľadom na pomery v území správny súd považuje uvedené riešenie statickej dopravy za akceptovateľné, žalobná námietka je nedôvodná.
49. K námietke žalobcu, že sa žalovaný nezaoberal riešením stavby medziparcelačného svetlíka priamym napojením na parcelačný múr stavby žalobcu, správny súd uvádza, že z projektovej dokumentácie je zrejmé, že navrhovaná stavba rešpektuje všetky existujúce okná umiestnené na štítovej stene východnej dvorovej časti nebytovej budovy Hlavná 85, parcelné č. 777. Navrhovaná konštrukcia nezasahuje do žiadneho okna susednej stavby. Svetlík je navrhnutý po celej výške prístavby a svojím situovaním zabezpečí presvetlenie, vetranie a údržbu dvorovej časti Hlavná 85. Celé konštrukčné riešenie bude predmetom projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie.
50. K námietke žalobcu, že medzi účastníkmi konania prebieha občianskoprávny spor a stavebný úrad v rozpore s ustanovením § 137 Stavebného zákona konanie neprerušil, správny súd uvádza, že spor medzi účastníkmi konania sa týka dvorovej časti stavby žalobcu, ktorá je sčasti postavená na cudzom pozemku, pričom konanie o jej dodatočnom povolení je samostatným konaním a nemôže byť predmetom predmetného územného konania. Avšak predmetom žiadneho súdneho konania nie je oprávnenosť stavby žalobcu - časti Domu Hasso postavenej na pozemku parcelné č. 778. Predmetom návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby „Stavebné úpravy dvorného krídla budovy na ulici B. XX, C.“ nie je susedná stavba a preto ani nikdy neexistoval dôvod, prečo by sa touto stavbou mal stavebný úrad zaoberať v konaní, ktoré sa tejto stavby netýka. Spor medzi účastníkmi konania sa týkal zmluvného vecného bremena ohľadom práva prejazdu žalobcu cez pozemok ďalšieho účastníka konania v 1. rade a oprávnenosti stavby žalobcu postavenej sčasti na pozemku vo vlastníctve ďalšieho účastníka v 1. rade. Nakoľko spory medzi účastníkmi konania sa netýkajú stavby vo vlastníctve navrhovateľa, stavebný úrad podľa povahy námietky nebol povinný odkázať účastníkov na súd a prerušiť konanie v zmysle § 137 Stavebného zákona.
51. 50. K námietke žalobcu ohľadom vplyvu navrhovaných stavebných úprav na okolité budovy z hľadiska denného osvetlenia a preslnenia, správny súd uvádza, že vo veci bol vypracovaný odborný posudok vypracovaný F. C. C., podľa záverov ktorého sledované podmienky budú zachované a nebudú zhoršené. Stavba žalobcu je meštianskym domom, je to nehnuteľná národná kultúrna pamiatka v mestskej pamiatkovej rezervácii. Žalovaný pri rozhodovaní vychádzal zo skutočného stavu veci, pričom ku dňu vydania rozhodnutia žalovaného nedošlo k zmene v užívaní susednej stavby vo vlastníctve žalobcu. Z obsahu odborného posudku F. C. vyplýva, že účel miestností, v ktorých sú umiestnené okná na južnej stene objektu Hlavná 85, Košice je na prvom nadzemnom podlaží chodba a miesto na umývanie riadu a na druhom nadzemnom podlaží chodba a kuchynka, odborný posudok sa tak
dostatočne vysporiadal s vplyvom navrhovaných stavebných úprav na okolité budovy z hľadiska denného osvetlenia.
52. Vo vzťahu k námietke nedodržania odstupovej vzdialenosti správny súd uvádza, že ide o stavbu situovanú v mestskej pamiatkovej rezervácii Mesta Košice. I. J. B. A. D. XX je evidovaná v ústrednom zozname pamiatkového fondu ako dom meštiansky pod číslom 3451/1. Predmetom návrhu je obnova časti kultúrnej pamiatky Hlavná 83, teda jej južného dvorového krídla, ktoré bude jeho náhradou so zachovaním pôdorysnej línie a podlažnosti a dostavba priečneho východného dvorového krídla, čím vznikne ucelený komplex dvorového krídla v tvare písmena „L“.
53. Správny súd pre ilustráciu uvádza, že rodinný dom a meštiansky dom sa líšia predovšetkým veľkosťou, umiestnením, historickým kontextom a dispozičným riešením. Rodinný dom je typicky samostatne stojaca stavba určená pre jednu rodinu, zatiaľ čo meštiansky dom má historické korene v mestskom prostredí a často slúžil viacerým obyvateľom. Rodinný dom je budova s maximálne tromi bytmi, dvoma nadzemnými podlažiami a samostatným vstupom. Meštiansky dom je historický typ mestského domu od stredoveku, ako vežový, komorový alebo sieňový dom, s viacerými podlažiami, prejazdom do dvora a často blokovou zástavbou v radových parcelách. Meštianske domy sú efektívne pre mestské bývanie s komunitou, ale majú menej súkromia kvôli spoločným stenám a historickým obmedzeniam.
54. Navrhnuté umiestnenie stavby určil orgán pamiatkovej starostlivosti, Krajský pamiatkový úrad rozhodnutím o zámere obnovy zo dňa 08.09.2019 a následne záväzným stanoviskom zo dňa 29.04.2019. Dotknutý orgán stanoviskami vydanými na základe súčasného poznania kultúrno- historických hodnôt určil podmienky na zastavanie dotknutého pozemku. Stavebný úrad požiadavky, ktoré vyplývajú z vyjadrení dotknutých orgánov chrániacich verejné záujmy podľa osobitných predpisov a sú vyjadrené v záväzných stanoviskách v plnej miere rešpektoval a ich obsah bol pre stavebný úrad záväzný. Nie je možné určovať odstupovú vzdialenosť navrhovanej stavby od plánovanej zmeny v užívaní stavby meštianskeho domu žalobcu. Aj túto žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú.
55. Vzhľadom na uvedené správny súd uvádza, že dodržanie dvojmetrovej odstupovej vzdialenosti v zmysle § 6 ods. 3 vyhlášky číslo 532/2002 Z. z. sa vzťahuje na rodinné domy, čo nemá žiaden vzťah k tomuto konaniu, nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu a ďalšieho účastníka konania v 1. rade sú na listoch vlastníctva evidované ako tzv. iné budovy (nebytové budovy), predmetné ustanovenia sa na toto územné konanie nevzťahujú.
56. V danom prípade sa vyjadrili k návrhu všetky do úvahy prichádzajúce dotknuté orgány a ich stanoviská a vyjadrenia boli kladné, ich pripomienky boli zapracované do podmienok pre umiestnenie stavby a jej projektovú prípravu. Umiestnením navrhovanej stavby podľa názoru správneho súdu nebude znemožnené užívanie susedných pozemkov a stavieb na účel, na ktorý sú určené.
57. Napokon žalobca namietal, že sa žalovaný nevysporiadal dostatočne so všetkými jeho odvolacími námietkami. K tomu správny súd uvádza, že správne konanie na prvom stupni a odvolacie konanie tvoria jeden celok, a preto na rozhodnutia týchto orgánov verejnej správy treba nahliadať spoločne a nemožno ich od seba izolovať (na porovnanie rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Asan/17/2019 zo dňa 29.01.2020). Prvostupňové rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie nemožno posudzovať izolovane, keďže sa jedná o rozhodnutie v tej istej veci. Takouto optikou vo vzťahu k uplatnenej žalobnej námietke pristupoval aj správny súd.
58. Je nutné zdôrazniť, že pri akomkoľvek rozhodnutí možno polemizovať o jeho odbornej úrovni, či správny orgán mohol svoje argumenty vysvetliť podrobnejšie alebo sa precíznejšie vysporiadať s tvrdeniami účastníka konania, ktoré možno považovať za právne významné. Správny súd však hodnotí preskúmateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy len v miere jeho minimálnej argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti, na základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov orgán verejnej správy vydal meritórne rozhodnutie. Skutočnosti, ku ktorým orgán verejnej správy dospel na základe svojej voľnej úvahy je potrebné v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia a ako sa vyhodnotili vykonané dôkazy. V tejto svojej povinnosti je orgán verejnej
správy limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy.
59. Po preskúmaní oboch rozhodnutí správny súd uvádza, že tieto sú výsledkom dostatočného dokazovania, ich závery sú založené na relevantných skutočnostiach a tieto sú odôvodnené v takej miere, ktoré dávajú účastníkom konania odpoveď na relevantné otázky. Žalobca v žalobe žiadnym relevantným spôsobom tieto závery nenamietol a ním predložená argumentácia nemohla spochybniť závery orgánov verejnej správy.
XI.
Záver
60. Na podklade skutočností uvedených v tomto rozhodnutí správny súd uvádza, že po preskúmaní administratívneho spisu a napadnutých rozhodnutí dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, a preto ju s odkazom na § 190 SSP zamietol. Napadnuté rozhodnutia spĺňajú zákonom vyžadované atribúty a obstáli ako celok. Bolo z nich zrejmé, na základe čoho dospel žalovaný k právnemu záveru vo svojom rozhodnutí a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uvedené podľa názoru správneho súdu aj vyplýva. Orgány verejnej správy sa so všetkými podstatnými námietkami vysporiadali a z ich rozhodnutí je možné vo vzájomnej súvislosti vyčítať, na základe akých právnych a skutkových okolností dospeli k svojim záverom.
61. Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
62. Podľa § 169 SSP, ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania.
63. O trovách konania úspešného žalovaného správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď žalovanému aj napriek úspechu v súdnom konaní nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže žalovaný je orgánom verejnej správy a od žalobcu nemožno spravodlivo požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania.
64. O trovách konania ďalších účastníkov súd rozhodol podľa § 169 SSP tak, že im priznal voči neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu plnenia povinnosti, ktorú im správny súd uložil.
65. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.