Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Tos-19-2026.pdf
PDF · 68.12 KB
Case nature
Area
Subarea
1Tos/19/2026
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Hrvolu a členov senátu JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD. a JUDr. Dušana Špireka v trestnej veci odsúdeného A. B., pre zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno d) Trestného zákona, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Levice z 10.12.2025, sp. zn. 2Pp/21/2025, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 23.02.2026, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením Okresný súd Levice (ďalej len „súd I. stupňa“) podľa § 66 odsek 1 písmeno b), odsek 2 Trestného zákona zamietol žiadosť odsúdeného A. B. (ďalej len „odsúdený“) o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v trvaní výmere 8 (osem) rokov a 8 (osem) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 3T/57/2013 zo dňa 19.10.2017, právoplatným v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 4To/13/2018 zo dňa 15.03.2018.
V odôvodnení napadnutého uznesenia súd I. stupňa konštatoval, že odsúdený dňa 06.07.2023 splnil formálnu podmienku na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, nakoľko vykonal dve tretiny z uloženého trestu odňatia slobody, čiastočne splnil aj jednu materiálnu podmienku a teda, že svojím správaním a plnením povinností v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody preukázal polepšenie, avšak jednoznačne nesplnil druhú materiálnu podmienku podmienečného prepustenia, a teda, že od neho možno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Súd I. stupňa poukázal na hodnotenie riaditeľa ÚVTOS Želiezovce podľa ktorého sa odsúdený páchania trestnej činnosti dopúšťal opakovane, pričom riziko recidívy bolo u neho vysoké a resocializačná prognóza bola nepriaznivá. Z hodnotenia vyplývalo, že odsúdený bol viackrát disciplinárne odmenený, disciplinárne potrestaný nebol, pričom však boli zaznamenané aj viaceré porušenia zo strany odsúdeného, naplnenie cieľov zaobchádzania bolo iba čiastočné, správanie nebolo vždy na požadovanej úrovni, aktuálne je pracovne zaradený na pracovisku priemyselného charakteru.
Súd I. stupňa vychádzal pri odôvodnení svojho rozhodnutia aj z charakteru trestnej činnosti, pre ktorú v súčasnosti odsúdený vykonáva trest odňatia slobody (zločin lúpeže a prečin porušovania domovej slobody), ako aj z sklonov odsúdeného k páchaniu druhovej rovnakej trestnej činnosti (opakovane odsúdený za zločin lúpeže a za majetkovú trestnú činnosť). Odsúdeného vyhodnotil ako osobu, ktorá opakovane páchala trestnú činnosť, okrem iného závažnej povahy, ide o špeciálneho recidivistu, pričom nie je záruka, že po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody sa opätovne trestnej činnosti nedopustí (ide o osobu v minulosti 20-krát súdne trestanú).
Proti tomuto uzneseniu podal, ihneď po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí, sťažnosť odsúdený, ktorej písomné zdôvodnenie do začatia konania neverejného zasadnutia nadriadenému súde doručené nebolo.
Na verejnom zasadnutí odsúdený sám, aj prostredníctvom obhajcu, poukazoval na hodnotenie zo spisu Okresného súdu Levice sp.zn. 4Pp/46/2023, v rámci ktorého spĺňal materiálne podmienky na jeho prepustenie s tým, že od tej doby nedošlo k zhoršeniu jeho správania, práve naopak. Taktiež poukázal na splnenie formálnych podmienok na podmienečné prepustenie dňa 06.07.2023 s tým, že hodnotiť recidívu, bez možnosti dať šancu na riadny život je „neľudské a nezákonné“.
Krajský súd v Nitre ako nadriadený orgán na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou - odsúdeným, v zmysle § 192 ods. 1 písm. a), b) Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.
Na podklade predloženého spisového materiálu nadriadený súd konštatuje, že súd I. stupňa postupoval správne. Dodržal procesný postup upravený v § 415 Trestného poriadku - o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody rozhodol na verejnom zasadnutí (formou videokonferencie), za prítomnosti odsúdeného, ktorého k meritu veci vypočul a súčasne zabezpečil prítomnosť prokurátora a zástupcu riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody.
Pre kladné rozhodnutie o návrhu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody Trestný zákon vyžaduje, aby odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal také polepšenie, že sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. U osoby odsúdenej za prečin súd splnenie týchto podmienok skúma po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody a v prípade osoby odsúdenej za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody. Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliada aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva (§ 66 ods. 1 písm. a), ods. 2 Tr. zák.).
Súd I. stupňa správne zistil, že odsúdený splnil formálnu podmienku - výkon dvoch tretín z uloženého trestu odňatia slobody a jednu materiálnu podmienku - a to plnením povinností a správaním preukázal polepšenie a nesplnil druhú materiálnu podmienku – nemožno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Uvedené vyplýva aj z vykonaného dokazovania pred súdom I. stupňa. Nadriadený súd sa stotožnil s názorom súdu I. stupňa (strany 6 až 9 predmetného uznesenia), v rámci ktorého sa vysporiadal aj s tým, že odsúdený bol riaditeľom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce hodnotený pozitívne. Odsúdeným získané disciplinárne odmeny by bolo možné zohľadniť v inom návrhovom konaní napr. zmene spôsobu výkonu trestu odňatia slobody, kde sa skúma len otázka plnenia programu resocializácie.
Rozhodovanie o návrhu na podmienečné prepustenie odsúdeného je plne v kompetencii súdu, ktorého povinnosťou nie je stotožniť sa s každým podaným návrhom, ani so stanoviskom procesnej strany. Povinnosťou súdu však je, aby svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, v súlade s požiadavkami § 176 ods. 2 Tr. por., čo v danom prípade súd I. stupňa dodržal, pretože uviedol skutočnosti, ktoré považoval za dokázané, dôkazy, o ktoré svoje skutkové zistenia opieral, úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a tiež právne úvahy, na ktorých základe podľa príslušných ustanovení zákona posudzoval dokázané skutočnosti. Sťažnosťou napadnuté uznesenie – bez konkretizovania sťažnostných dôvodov odsúdeným - preto nemožno považovať za nesprávne len z toho dôvodu, že odsúdený s ním nesúhlasí.
Vychádzajúc zo zhora uvedených právnych úvah a záverov, nadriadený súd nezistiac žiadne dôvody na zmenu napadnutého uznesenia, ktorá by bola v prospech odsúdeného, sťažnosť podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.
Výrok tohto uznesenia bol prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok. (§ 185 ods. 2 Tr. por.)