Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/23/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Grečmal a sudkýň JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, v právnej veci manželky: A. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, C. E. F., proti manželovi: G. H. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/ XX, C. E. F., štátny občan Českej republiky, o rozvod manželstva a úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva: I. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom ako rodičia, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom Jána Bottu 4, Trnava, o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 40P/58/2025-48 zo dňa 15.10.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým rozsudkom manželstvo účastníkov konania rozviedol (I. výrok). Maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky (II. výrok) s tým, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach (III. výrok), otca zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 500,- eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva (IV. výrok). Styk otca s maloletým dieťaťom neupravil (V. výrok) a o trovách rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (VI. výrok).

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 18, § 22, § 23 ods. 1, 2, 3, § 24 ods. 1, 4, 5, § 25 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 2, 4, § 75 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej aj „ZoR“). Z dokazovania mal za preukázané, že manželstvo účastníkov konania si neplní spoločenský účel a nemožno od manželov očakávať obnovenie riadneho manželského spolužitia, vzhľadom na odmietavý postoj manželky zotrvať v manželskom zväzku. Tiež prvoinštančný súd zistil, že manželia spolu nehospodária, intímne sa nestýkajú viac ako 4 roky a i keď sa pokúsil o odstránenie príčin rozvratu manželstva, ktoré je navyše dobrovoľný zväzok 2 ľudí a nikoho nemožno nútiť zotrvať v ňom, mal za preukázaný odmietavý postoj manželky v manželstve zotrvať, navyše ho opísala už len ako formálny, pričom manžel trval na zachovaní manželstva a podmieňoval to tým, že v opačnom prípade sa odsťahuje zo Slovenska a dcéra príde o otca. Podľa manželky je v ich domácnosti dusno, maloletá vidí, že sa neľúbia, nerozprávajú sa, pričom manžel pripustil hlasnejšie rozprávanie a používanie aj iných výrazových prostriedkov, vulgárne sa vyjadruje aj pred maloletou, čo odôvodňoval profesionálnou deformáciou povolania krízového manažéra, avšak nebol ochotný rešpektovať slobodnú vôľu manželky, ktorá nemá záujem žiť v spoločnej domácnosti s ním a zotrvať v manželstve, kričal aj na pojednávaní a jeho prejav bol nátlakový s prvkami emočného vydierania manželky, a to aj 5 mesiacov po podaní návrhu,

po niekoľkoročnom frustračnom spolužití nebol ochotný priznať neplnenie ani základnej biologickej funkcie manželstva, keďže manželia sa niekoľko rokov intímne nestýkajú, ani sociálnej funkcie, keďže dobrovoľne netrávia voľný čas, nekomunikujú a nezdieľajú svoje vnútorné prežívanie. Manželka prejavila únavu z takéhoto spolužitia, nemala záujem o poradenstvo za účelom zachovania manželstva, pričom ekonomickú stránku si manželia upravili, zohľadňujúc jednotlivé zmeny zárobkových pomerov, ktoré žitie nemožno považovať za harmonické spoločenstvo nielen pre manželov, ani pre maloleté dieťa. Vzhľadom na neplnenie účelu manželstva a najmä na postoj manželky nemožno očakávať obnovenie riadneho spolužitia a za príčinu rozvratu prvoinštančný súd ustálil manželkou označenú narušenú povinnosť rešpektovania a zachovávania vzájomnej dôstojnosti vo vzťahu. Vzhľadom na postoj manžela k rozvodu, nebol ochotný sa s matkou dohodnúť na úprave práv a povinností k maloletej, pričom vo vzťahu k starostlivosti o maloletú nie je schopný zabezpečovať výlučnú osobnú starostlivosť pre objektívne prekážky a najmä nepriaznivý zdravotný stav, ktorý ho diskvalifikuje aj z iných foriem starostlivosti o maloletú, s ktorou styk nežiadal upraviť, keďže matka mu v tom nebráni a má s dcérou dobrý vzťah, nerozporoval výdavky vyčíslené matkou na maloletú celkovo v sume 700,- eur mesačne, preto súhlasil s určením výživného vo výške 500,- eur mesačne, keďže aj počas rodičovskej dovolenky manželke prispieval sumou pôvodne 2 000,- eur mesačne na domácnosť a po jej zamestnaní sa túto sumu znížil na sumu 1 000,- eur mesačne, s výživným vo výške 500,- eur mesačne súhlasil. Príjem manžela prvoinštančný súd ustálil v sume 3 454,33 eura z lustrácie Sociálnej poisťovne SR, pričom otec vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť ako podnikateľ evidovaný na Živnostenskom úrade v Českej republike a za posledných 12 mesiacov v súvislosti s poradenskými službami klientom dosahoval príjem cca 6 456,60 eura, ktorá je nižšia oproti príjmu otca v mesiaci februára 2025, keďže otec v zásade dosahuje na mesačnej báze príjem nad 7 000,- eur brutto mesačne. Vzhľadom na neochotu otca uzavrieť rodičovskú dohodu, keď nesporným bolo stanovisko otca s výlučnou osobnou starostlivosťou o maloletú zo strany matky a na ochotu otca prispievať na výživu dieťaťa peňažným plnením na zabezpečenie dôslednej starostlivosti o dieťa, nebola daná požiadavka na úpravu styk, prvoinštančný súd rozhodol o úprave výkonu rodičovských a povinností vychádzajúc z nesporného záveru z ich skutkových tvrdení a vykonaného dokazovania.

3. O trovách konania rozhodol provinštančný súd podľa (ďalej aj „“).

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal manžel v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd v plnom rozsahu vyhovel jeho návrhu a napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na nové konanie.

5. Namietal nesprávne skutkové zistenia, nevykonanie navrhnutých dôkazov, porušenie práva na spravodlivý proces a nesprávne právne posúdenie veci. V súvislosti s nesprávnymi skutkovými zisteniami poukázal na jednostranné a prvoinštančným súdom zohľadnené len vyjadrenia manželky, ktoré nie sú založené na pravdivých informáciách, keď o tom neexistovali žiadne dôkazy a mnohé jeho vyjadrenia boli upravené alebo vytrhnuté z kontextu. Popieral vulgárne vyjadrovanie sa pred maloletou, ktorý záver je vyfabulovaný, pričom potvrdil, že prostredí, z ktorého pochádza, ľudia hovorili nahlas a používali vulgárne slová a silná reč je v jeho práci nevyhnutná, čo však nerealizuje pred maloletou. Vyjadrenie manželky ňou predložené je iné ako realita, keďže nie je pravdou, že neustále zápasila so zlou finančnou situáciou, pretože pravidelne od neho dostávala mesačné platby vo výške 1 000,- až 4 000,- eur, majú kompletne zrekonštruovaný dom, dve autá, pravidelne chodia na dovolenky aspoň dvakrát ročne, ktoré fakty si prvoinštančný súd neoveril, automaticky považoval tvrdenia manželky za pravdivé. Ohľadne spoločných výdavkov všetko spolu konzultovali, nikdy sa detailne nezaoberali osobnými výdavkami, nikdy nemali spoločný účet a ani to nechceli, čo nepovažuje za relevantný dôkaz pre tento prípad. Pokiaľ sa v napadnutom rozhodnutí uvádza, že nemajú spoločné záujmy, nekomunikujú spolu a netrávia čas, je jednostranný pohľad manželky, pretože by rád trávil čas s rodinou, snaží sa komunikovať a získať späť potrebnú intimitu vzťahu, čo sa však neodráža na strane manželky, ktorá ak má záujem, môžu spolu tráviť všetok čas sveta. V súvislosti s konštatovaním absencie intímneho života vyjadril súhlas, k tomu však existuje dôvod a to jeho celkový fyzický stav, keďže má výraznú pupočnú herniu, čo vedie k zásadnému obmedzeniu intímneho života a v danom smere chápe manželku o prezentovaní tejto skutočnosti ako dôkazu disfunkčného vzťahu, avšak je to spravodlivé vzhľadom na jeho zdravotný stav. Za zlé pochopenie považoval jeho vyjadrenie, že chce zachovať manželstvo zotrvaním na Slovensku, čo myslel tak, že pre zdravotný stav a chýbajúce zázemie na Slovensku bude nútený sa vrátiť do Českej republiky a príde o maloletú, nakoľko pre zdravotný stav nebude

schopný za ňou dochádzať a to bude viesť k odcudzeniu. K jeho hlasnému prejavu poukázal na svoju osobnosť, keďže je emocionálny človek, hovorí nahlas a tiež jednoducho gestikuluje, pričom vyjadrenie nesúhlasu formou zvýšenia hlasu je v tejto situácii normálne, avšak popieral vulgárne nadávanie pred maloletou. Podľa neho prvoinštančný súd prípad posudzoval len z jednej strany (žiadateľa), čo viedlo k nesprávnemu záveru o trvalom rozpade manželstva, rozhodnutie odráža slobodnú vôľu manželky opustiť vzťah, ale netýka sa jeho voľby vzťah udržať a tiež nezohľadňuje to najlepšie pre výchovu maloletej. Prvoinštančný súd nevykonal dôkazy možné ovplyvniť posúdenie stavu a zároveň vykonané dôkazy boli nesprávne vyhodnotené v jeho neprospech, pričom chýbajú dôkazy o zlom finančnom stave, o pravidelných konfliktoch, o urážke a neúcte voči manželke, psychologická analýza jeho osoby a manželky a svedectvá ľudí blízkych ich rodine. Rozvod je pre neho negatívna vec a z celého procesu vychádza vo veľmi démonizovanej podobe a s veľkou šancou o zhoršení jeho vzťahu s maloletou, preto by rád potvrdil tvrdenie o dôvodoch rozpadu manželstva uvádzaných manželkou, pričom ich blízki ľudia, susedia a členovia rodiny nemajú ani potuchy o celej situácii, keďže nikdy si nevšimli podobné známky jeho správania voči manželke, dcére a voči nim samotným. Prvoinštančným súdom zvolený procesný prístup považoval za jednostranný a výrazne ho znevýhodňujúci. Tiež namietal nesprávne právne posúdenie veci, keď rozhodnutie nebolo dostatočne odôvodnené, nebolo dokázané, že vzťah bol tak vážne poškodený, že by sa nedal vrátiť do funkčného vzťahu a nezohľadňuje najlepší záujem dieťaťa, zároveň hodnotenie miery rozpadu vzťahu bolo hodnotené na základe jednostranného stanoviska. Žiadal doplniť dokazovanie dodatočne hneď po zabezpečení a to o zlom finančnom stave, o pravidelných konfliktoch, o urážkach a neúcte voči manželke, o psychologickú analýzu jeho osoby a manželky, o svedectvá ľudí blízkych ich rodine a zvukový záznam zo súdneho pojednávania.

6. Manželka vo vyjadrení k odvolaniu manžela žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť, keďže manželom nie je spochybnené ani rozporované zverenie maloletej do jej starostlivosti, ani oprávnenosť zastupovania a spravovania jej majetku, v rámci odvolania sa manžel nevyjadruje k výške vyživovacej povinnosti, ktorú nerozporuje, ako ani k otázke styku či trovám konania, z ktorého dôvodu mala za to, že je napadnutý len výrok o rozvode manželstva a výrok o úprave práv a povinností k maloletej je právoplatný a vykonateľný. K argumentom manžela uviedla, že na súde mali rovnakú možnosť vypovedať a odpovedať na otázky súdu, nemala dôvod nehovoriť pravdu, rozvod nie je v rozpore voči starostlivosti o maloletú, manžel súhlasil s jej zverením do jej starostlivosti, ako aj s výškou výživného. Odvolacie dôvody manžela považovala za klamlivé alebo vyfabulované. Popierala, že majú dve vozidlá, pričom vozidlo značky Suzuki Swift, ročník 2012 užíva približne dva roky, jeho vlastníkom je jej otec a manžel má v užívaní vozidlo značky Range Rover Velar na leasing, ktorý spláca, predchádzajúce spoločné vozidlo nadobudnuté na leasing predali v roku 2022 z finančných dôvodov a odvtedy si vlastné auto nezaobstarala. Nesporne spolu finančne nehospodária a nepravdivé sú aj jeho tvrdenia o absencii dlhodobých finančných problémov, keďže mali zlé obdobia a finančne pomáhali rodičia, manžel sa stretával s finančným problémami dlhodobo, niekoľkokrát si požičal peniaze bez jej vedomia, čo zahmlieval, pričom išlo o pôžičky od bankových aj nebankových inštitúcií, od jeho matky a známych, a poslednú pôžičku bez jej vedomia si vzal dva týždne po pojednávaní vo veci rozvodu manželstva vo výške 1 000 000,- Kč od mBank. Podľa vyjadrenia manžela ju to nemá čo zaujímať. Rodinný dom majú síce zrekonštruovaný, ale aj vysokú hypotéku. Na spoločnej dovolenke minulý rok neboli, iba na jednodňových výletoch a v roku 2025 boli aj s maloletou na trojdňovom pobyte v Poľsku, kam by bez nej manžel s maloletou nešiel a ona sama bola s maloletou dvakrát na pobyte na Slovensku, čo sčasti pokryla rekreačným poukazom. Ohľadne absencie intímneho života to manžel prijíma ako pravdivý fakt, pričom za sedem rokov manželstva intímne spolu nežijú od apríla 2021, čo tvorí podstatnú časť ich manželského spolužitia, napriek ktorej skutočnosti sa nedopustila nevery. Trvala na rozvrátení manželstva a pokiaľ ide o návrhy na doplnenie dokazovania, tak zo samotných dôkazov je to zrejmé, že rozvod nijako nepostihuje vývoj maloletej a je v jej záujme, keďže manžel nepristupuje k manželstvu zodpovedne. Dokazovanie o zlom finančnom stave možno preukázať výpisom z úverového registra manžela a cez verejne prístupný zoznam, kde je všade dlžníkom a kedy mu prišla exekučná výzva, zosplatnenie úveru alebo finančná správa mu zablokovala účet. Manžel nezvratne svojim konaním a postojom k manželstvu narušil jej dôveru, odcudzila sa a finančnými rozhodnutiami ohrozuje BSM a výživu maloletej. Nemá záujem o psychologické poradne a ich spolužitie je neobnoviteľné, ich manželstvo je trvalo rozvrátené, nepodporujú sa vzájomne a dochádza ku konfliktom, panuje neúcta, chýba súdržnosť a intimita. Napriek tomu, že vyskúšala každú stratégiu na zlepšenie situácie, táto zostáva dlhodobo mizerná. Rozvod manželstva sa nedotkne maloletej. Mala za to, že sú splnené všetky hmotnoprávne podmienky na rozvod manželstva, pričom príčinou rozvratu sú rozdielne povahy, nezhoda v komunikácii a názoroch na fungovanie manželského spolužitia, dlhodobé porušovanie morálnych

zásad spolužitia a atribútov zdravého rodinného a manželského vzťahu. Ich manželstvo je aktuálne len formálne a neplní si už žiadnu zo svojich funkcií.

7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení sa pridržiaval vyjadrenia zaslaného prvoinštančnému súdu dňa 26.11.2024.

8. Krajský súd, ako súd odvolací ( – ďalej aj ,,CSP“), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami a , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie v podľa , 2 ako vecne správny potvrdil.

9. Podľa , 2 , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým manželstvo účastníkov konania rozviedol a zároveň rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z manželstva.

11. Podľa § 18 ZoR, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach, sú povinní žiť v spolužití, verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

12. Podľa § 22 ZoR, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

13. Podľa § 23 ods. 1, 2 a 3 ZoR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia (ods. 1). Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí (ods. 2). Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19 (ods. 3).

14. Vo vyššie citovanom ustanovení § 23 ods. 1 a 2 ZoR je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Predmetné ustanovenie predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom.

15. Všeobecne platí, že rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek rozvrat. Intenzita rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný, teda trvalý. Nezhody manželov sa musia týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi. Trvalým rozvratom preto nie sú rozpory prechodného charakteru s možnou perspektívou obnovenia vzťahov. Atribút trvalosti však nemožno chápať len so zreteľom na minulosť, t. j. že rozvrat vzťahov trvá už dlhý čas, ale aj so zreteľom na budúcnosť manželského spolužitia, to znamená, či rozvrat trvalo vylučuje ďalšie spolužitie manželov. Intenzita vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi je určovaná nemožnosťou ďalšieho plnenia účelu manželstva, t. j. vytvárania harmonického a trvalého životného spoločenstva.

16. Konanie o rozvod manželstva je konaním o osobnom stave a v tomto konaní nejde o ochranu určitého práva navrhovateľa, ale o ochranu oprávnených záujmov obidvoch účastníkov. Úlohou súdu v konaní o rozvod manželstva je posúdiť, či so zreteľom na ustanovenie § 22 ZoR sú dané zákonné hľadiská pre zrušenie manželstva rozvodom podľa § 23 ZoR, a v kladnom prípade vyslovením rozvodu zabezpečiť ochranu oprávnených záujmov obidvoch účastníkov.

17. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania je rozvod manželstva a úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z manželstva. Súd prvej inštancie mal za to, že nastal v manželstve účastníkov konania trvalý a vážny rozvrat, prihliadol na nemenný a zreteľný postoj manželky, ktorá odmieta zotrvať v manželstve, ktoré si neplní svoje funkcie. Ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností síce rodičia neuzavreli rodičovskú dohodu, avšak manžel nemal výhrady k zvereniu maloletej do starostlivosti matky, ani k výške vyživovacej povinnosti a tiež nežiadal upraviť styk rozhodnutím súdu. Aj z vyjadrenia manžela k rozvodu manželstva vyplýva, že došlo k citovému odcudzeniu a za kľúčový dôvod zachovania manželstva vníma záujem maloletej dcéry a jej výchovu, kde by rozvodom už nebola rodina kompletná, pričom citové odcudzenie manželky potvrdil v priebehu konania, ako aj občas zlú komunikáciu a tiež časté spory ohľadom financií. Manžel tiež pred prvoinštančným súdom potvrdil, že s manželkou nekomunikujú, pretože vždy sa stretáva s kritikou od manželky, ktorá žiada prevzatie viny jeho osobou, intímne sa nestýkajú už 4 roky, hoci manželku ľúbi, ale vidí krivdy a necíti satisfakciu, pociťoval, že manželka ho neľúbi, keďže to neprejavuje.

18. Napriek odvolacím argumentom manžela, ktorý nesúhlasil so závermi a s postupom prvoinštančného súdu, aj odvolací súd dospel k jednoznačnému záveru o trvalom a vážnom rozvrate v manželstve účastníkov konania, pričom vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je možné súhlasiť s námietkami manžela o jednostrannom prevzatí tvrdení manželky prvoinštančným súdom, ktoré manžel považoval za nepravdivé. Aj z odvolania manžela a jeho vyjadrenia pred prvoinštančným súdom je zrejmé, že manželstvo účastníkov nie je funkčné, sám manžel potvrdil, že sa s manželkou intímne nestýkajú a necíti lásku z jej strany, nekomunikujú. Nie je ani v záujme maloletého dieťaťa zachovať takéto manželstvo jeho rodičov, pretože táto atmosféra určite nie je priaznivá pre nerušený psychický rasť a duševný vývoj či zdravie maloletého dieťaťa.

19. Odvolací súd má za to, že rozhodný postoj manželky a argumenty manžela nevytvárajú predpoklady pre to, aby mohlo v manželstve účastníkov konania nastať harmonické a pokojné prostredie, ani že by sa manželstvo mohlo dostať do normálnych koľají a plniť svoje funkcie. Ani dôvody uvádzané manželom k absencii intímneho života nemožno považovať za relevantné na to, aby bolo konštatované, že k plneniu biologickej funkcie nedochádza z objektívnych dôvodov, pričom iba pre absenciu tejto funkcie nedošlo k rozvratu v manželstve účastníkov konania, nepochybne sa na ňom podieľajú aj ďalšie závažné faktory, ako je neporozumenie, nekomunikácia, citové odcudzenie najmä zo strany manželky a nenachádzanie pochopenia a lásky. Manželom uvádzané dôkazy, na ktoré poukazoval, nepovažoval odvolací súd za potrebné pre zistenie skutočného stavu veci, keď dôkaz o konfliktných vzťahoch medzi manželmi vyplýval už z postoja a vyjadrení oboch manželov pred súdom prvej inštancie, analýza osoby manžela a manželky nie je potrebným dôkazom pre ustálenie rozvratu v manželstve účastníkov, rovnako ani svedectvá blízkych osôb, navyše keď účastníci konania nemali žiadne návrhy na doplnenie dokazovania pred súdom prvej inštancie, kedy mal možnosť manžel produkovať dôkazy na zvrátenie skutkových tvrdení manželky, uvedené však neučinil, no napriek tomu aj z jeho vyjadrenia bolo zrejmé, že manželstvo účastníkov konania nie je funkčné. Manžel len hypoteticky bez akýkoľvek perspektívnych argumentov uvádzal možnosť zlepšenia vzťahu, čo ale nevyplýva z doterajšieho vývinu rodinných vzťahov a pomerov medzi manželmi, navyše pre záchranu manželstva do teraz nevyvinul žiadnu snahu, čo nepochybne viedlo k rozhodnému stanovisku manželky pre rozvod. V prejednávanom prípade ani záujem maloletého dieťaťa neopodstatňuje udržanie manželstva rodičov, pretože dieťaťa má právo vyrastať v prostredí harmónie, lásky, úcty medzi rodičmi, aby si tak do budúceho života odnieslo kladné vzory správania.

20. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 1 ods. 1 ZoR, podľa ktorého manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.

21. Pokiaľ u existujúceho manželstva vývoj vzťahov medzi členmi tohto partnerského zväzku spôsobí, že pôvodný účel, pre ktorý bolo manželstvo uzavreté sa vytratil a dôvody pre dobrovoľné a slobodné zotrvávanie v manželskom zväzku pominuli, neexistuje rozumný dôvod takýto formálny vzťah zachovávať.

22. Preto odvolací súd mal za to, že prvoinštančný súd rozhodol vecne správne, pokiaľ manželstvo účastníkov konania rozviedol. Ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, otec v odvolaní neuviedol žiadne výhrady a námietky, teda aj keď nedošlo k uzavretiu rodičovskej

dohody, vychádzajúc z jeho vyjadrenia pred súdom prvej inštancie, keďže ide o závislý výrok v konaní o rozvod manželstva, v ktorom treba upraviť práva a povinnosti rodičov k dieťaťu narodenému počas manželstva, odvolací súd mal za to, že vecne správny je rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výrokoch II. až V.

23. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa , 2 .

24. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

25. v ustanovení upravuje základnú zásadu náhrady trov konania v mimosporovom procese, podľa ktorej žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pokiaľ zákon v nasledujúcich ustanoveniach neupravuje inak. O povinnosti nahradiť trovy konania (pokiaľ nejde o trovy konania štátu) rozhoduje súd len na návrh oprávneného účastníka ( ). Odvolací súd však vzhľadom na charakter daného konania považuje za spravodlivé, aby si každý z účastníkov znášal trovy odvolacieho konania sám a v súlade so všeobecnou zásadou náhrady trov v mimosporovom konaní a s poukazom na ustanovenie vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

26. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie jednomyseľne pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( ) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Ak má dovolanie vady podľa a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie ( a 2 ), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- eur ( ), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa ( ) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať ( ) a to všetko aj bez návrhu ( ).