Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_52Ek-1591-2025.pdf
PDF · 90.67 KB
Case nature
Subarea
52Ek/1591/2025
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Business Legal s.r.o., so sídlom Župné námestie 7, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 352 566, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 276/46, 911 40 Trenčín, IČO: 36 837 857, proti povinnému: A. B., nar.: 17.02.1982, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., právne zastúpenému: HARŠÁNY advokáti, s.r.o., so sídlom Hlavná 31/15, 917 01 Trnava, IČO: 50 481 355, o vymoženie 10 000 EUR s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Pavel Šajánek, so sídlom exekútorského úradu Ružová 63/5, 909 01 Skalica, sp. zn. 166EX 487/25, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 52Ek/1591/2025 zo dňa 03.02.2026, takto
r o z h o d o l :
I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 52Ek/1591/2025 zo dňa 03.02.2026 z a m i e t a .
II. Oprávnenému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 52Ek/1591/2025 zo dňa 03.02.2026 n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 27.05.2025 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 10 000 EUR s príslušenstvom na základe exekučného titulu
- Rozsudku Krajského súdu v Trnave, č. k. 24Co/134/2023 - 400 zo dňa 14.01.2025, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.01.2025 (ďalej aj len ako „Exekučný titul“). Exekučný súd poverením zo dňa 19.06.2025 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Pavla Šajáneka, so sídlom exekútorského úradu Ružová 63/5, 909 01 Skalica, ktorý ju vedie pod sp. zn. 166EX 487/25. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 19.06.2025.
2. Uznesením sp. zn. 52Ek/1591/2025 zo dňa 03.02.2026 súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Súd priznal oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov exekúcie v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 184,63 eur vrátane DPH. Pokiaľ ide o námietky povinného týkajúce sa skutočností, že exekučný titul bol založený na skutkových a právnych záveroch, ktoré sa líšili od tých, ktoré boli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, čím odvolací súd porušil právo povinného na spravodlivý proces, resp. právo sa k takým skutočnostiam vyjadriť, predmetné uznesenie súd v osobe vyššieho súdneho úradníka odôvodnil, že procesné postupy súdu v základnom konaní exekučný súd nie je oprávnený skúmať a zisťovať ich akúkoľvek správnosť, resp. nesprávnosť. Povinný v návrhu argumentoval skutočnosťou, že voči exekučnému titulu podal dovolanie a spolu s ním aj návrh na odloženie vykonateľnosti exekučného titulu. K danej skutočnosti exekučný súd uviedol, že vzhľadom na zákonnú dikciu, kedy v zmysle ust. § 444 ods. 1 CSP podanie dovolania nevyvoláva priamo ex lege odkladný účinok, teda dovolanie odkladný účinok nemá, pokiaľ dovolací súd o ňom na návrh nerozhodne a v spojení so skutočnosťou, že príslušný dovolací súd o odložení vykonateľnosti exekučného titulu nerozhodol, potom podanie dovolania voči exekučnému titulu ani v tomto prípade nemôže bez ďalšieho len samo o sebe vyvolať odkladný účinok, a teda nemôže mať a ani nemá vplyv
na vymáhanie nároku priznaného exekučným titulom. Pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie a následnom vydaní poverenia na vykonanie exekúcie súd vychádzal z vtedy jemu známych právnych a skutkových okolností, pričom aj samotný exekučný titul bol a stále je vykonateľným, z čoho vyplýva, že oprávnený mal právo sa domáhať núteného uspokojenia svojej pohľadávky voči povinnému. Súd pritom poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, cit.: „Exekučný súd nie je spravidla oprávnený preskúmať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu.“ (ďalej aj len ako „uznesenie ústavného súdu“). Na základe uvedeného, preto návrh na zastavenie exekúcie nie je možné využiť ako opravný prostriedok proti exekučnému titulu vydanému v základnom konaní, nakoľko základné konanie a konanie o výkon rozhodnutia (exekučného titulu) sú dve samostatné konania. K časti návrhu týkajúcej sa skutočnosti, že podpis konateľa oprávneného na plnomocenstve zo dňa 23.05.2025 (ďalej aj len ako „plnomocenstvo“), ktorým oprávnený splnomocnil Advokátsku kanceláriu JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 276/46, 911 40 Trenčín, IČO: 36 837 857, aby ho zastupovala vo veci exekučného konania voči povinnému nie je totožný s podpisom konateľa oprávneného na zakladateľskej listine oprávneného zo dňa 26.10.2018, na ktorej bola pravosť podpisu konateľa oprávneného osvedčená notárom, exekučný súd uviedol: V zmysle ust. § 48 ods. 3 písm. c) Exekučného poriadku musí byť v návrhu na vykonanie exekúcie označený právny zástupca oprávneného, čo je možné preukázať najmä predložením splnomocnenia (plnomocenstva), ktoré musí byť zároveň ako listina prikladajúca sa k takémuto návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle ust. § 48 ods. 6 Exekučného poriadku priložené buď ako pôvodný elektronický dokument, ktorý je autorizovaný, alebo ako elektronický dokument, ktorý vznikol zaručenou konverziou z listinnej podoby. Z uvedeného v žiadnom smere nevyplýva, že takéto plnomocenstvo, resp. pravosť podpisov na ňom, musí byť pre exekučné konanie úradne osvedčené. Nakoľko oprávnený spolu s návrhom na vykonanie exekúcie súdu predložil aj plnomocenstvo spolu s osvedčovacou doložkou zaručenej konverzie z listinnej podoby do novovzniknutého elektronického dokumentu, súd porovnal zápis osoby konateľa oprávneného z Obchodného registra s osobou konateľa, ktorý plnomocenstvo udelil a tieto sa zhodovali, potom povinnosť v zmysle ust. § 48 ods. 3 písm. c) v spojení s ust. § 48 ods. 6 Exekučného poriadku bola oprávneným splnená a súd pravosť akýchkoľvek podpisov už ďalej nie je oprávnený ani povinný skúmať. Preskúmaním návrhu a s ohľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že povinný v rámci podaného návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol také okolnosti, ktoré by podľa jeho argumentácie bránili vymáhateľnosti exekučného titulu, rovnako tiež ani také, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, ani také, na základe ktorých bol exekučný titul zrušený, prípadne pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Vzhľadom na uvedené súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
3. Proti uvedenému uzneseniu podal povinný v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že vyšší súdny úradník vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav potrebný na rozhodnutie, čím došlo k porušeniu práva povinného na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie v bode 11 odôvodnenia napadnutého uznesenia odmietol argumentáciu povinného o nepravosti podpisu konateľa oprávneného s tým, že nakoľko bolo plnomocenstvo predložené s osvedčovacou doložkou o zaručenej konverzii, nie je oprávnený ani povinný ďalej skúmať pravosť podpisov. Tento záver považuje povinný za zásadne chybný a neudržateľný. Zaručená konverzia neosvedčuje pravosť podpisu. Súd si nesprávne vysvetľuje inštitút zaručenej konverzie, konverzia osvedčuje len zhodu obsahu elektronického dokumentu s listinou predlohou. Neosvedčuje pravosť podpisu na pôvodnej listine, ani to, že ho podpísala oprávnená osoba. Ak je podpis na pôvodnej listine falzifikátom, konverzia z tohto falzifikátu neurobí platný právny úkon. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie predložil jasné indície, ktoré nasvedčujú tomu, že návrh na vykonanie exekúcie podala osoba bez platného oprávnenia. Ak plnomocenstvo nebolo podpísané konateľom, ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, ktorý spôsobuje neprípustnosť exekúcie. Súd sa odmietol zaoberať dôkazmi o falšovaní len s formálnym odkazom na elektronickú konverziu. Týmto postupom súd de facto legalizuje potencionálny podvod a odopiera povinnému ochranu proti neoprávnenému vymáhaniu. Súd v napadnutom uznesení bod 10 konštatuje, že podanie dovolania nemá automaticky odkladný účinok a že exekučný súd nemôže preskúmať vecnú správnosť exekučného titulu. Hoci povinný rešpektuje, že exekučný súd nie je dovolacím súdom, súd v tomto prípade ignoroval špecifické okolnosti, ktoré podraďujú tento prípad pod tzv. „iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti“: 1/ existencia
rizika nevymožiteľnosti spätného plnenia: povinný v návrhu preukázal, že oprávnený je spoločnosťou s nejasnou vlastníckou štruktúrou, klesajúcimi tržbami a nezverejnenými účtovnými závierkami za posledné obdobia 2/ Prekvapivé rozhodnutie ako exekučný titul: Exekučný titul rozsudok Krajského súdu Trnava zmenil právnu kvalifikáciu bez toho, aby stranám umožnil sa vyjadriť, čím došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, ide o zjavný zásah do ústavných práv, ktorý je predmetom dovolania 3/ Dvojité plnenie: povinný už raz plnil sumu 10.000 eur (osobe, ktorá reálne plnila – p. E.) v dobrej viere. Vykonanie exekúcie v prospech pochybnej spoločnosti predtým, ako najvyšší súd rozhodne o odklade vykonateľnosti, spôsobí povinnému nezvratnú ujmu. Súd sa mal zaoberať tým, či v kontexte týchto skutočností nie je výkon exekúcie v rozpore s princípmi spravodlivej ochrany práv a exekúciu minimálne odložiť alebo zastaviť pre rozpor s dobrými mravmi, keďže hrozí, že povinný zaplatí dvakrát a peniaze vymožené v prospech oprávneného nikdy neuvidí. S poukazom na nesprávnosť I. výroku napadnutého uznesenia povinný napáda aj II. výrok rozhodnutia o priznaní trov exekúcie oprávnenému. So zreteľom na uvedené povinný žiadal, aby súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo aby zákonný súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že exekúciu zastaví.
4. Predmetnú sťažnosť povinného súd z dôvodu hospodárnosti konania (nenavyšovania trov exekúcie) na vyjadrenie oprávnenému nezasielal, nakoľko povinný v podanej sťažnosti uvádzal rovnaké skutočnosti ako v návrhu na zastavenie exekúcie, ku ktorým skutočnostiam sa oprávnený vyjadril v rámci svojho podania – vyjadrenia sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
6. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
7. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
9. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
10. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
11. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 249 CSP) dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná.
12. Súd má za to, že vyšší súdny úradník rozhodol správne, keď návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Na podporu vecnej správnosti rozhodnutia s poukazom na nesúhlas a argumentáciu povinného v podanej sťažnosti súd udáva:
13. Samotná skutočnosť, že povinný podal návrh na odklad vykonateľnosti a ani že napadol rozhodnutie krajského súdu mimoriadnym opravným prostriedkom (dovolaním), nie je (bez ďalšieho) pre vedenie exekučného konania nijako významná. Skutočnosť zakladajúca neprípustnosť exekúcie je taká okolnosť, ktorá definitívne a trvale bráni výkonu exekúcie na podklade konkrétneho exekučného titulu. Samotné podanie návrhu na odklad vykonateľnosti takou okolnosťou nie je, keďže súd môže takýto návrh aj zamietnuť, prípadne odmietnuť. To isté platí aj pre podané dovolanie, ktoré samo
osebe nemá žiaden vplyv na vykonateľnosť a právoplatnosť exekučného titulu. Samotné dovolanie, ako správne konštatoval vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení, nemá suspenzívny účinok a teda podanie dovolania nezakladá odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia ex offo (až na výnimku uvedenú v § 444 ods. 4 CSP nedopadajúcu na tento prípad, keďže v tomto exekučnom konaní sa nevymáha nárok zo zmenky). Táto skutočnosť nastáva len v prípade, že dovolací súd na návrh odloží vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody osobitného zreteľa. Kým dovolací súd právoplatne nerozhodne o odklade vykonateľnosti exekučného titulu (príp. o zrušení exekučného titulu), exekúcia je vedená na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Obsahom tohto rozhodnutia je exekučný súd viazaný a musí z neho vychádzať, prípadné vady základného konania (aj vtedy, ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Pokiaľ teda súd rozhodujúci o návrhu povinného na odklad vykonateľnosti bude tento pokladať za dôvodný, vykonateľnosť (prípadne právoplatnosť) dotknutého rozhodnutia odloží. Ak bude mať exekútor za preukázané, že po začatí exekúcie bolo rozhodnuté o odklade vykonateľnosti exekučného titulu (viď § 444 CSP, § 61h ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku), vydá upovedomenie o odklade exekúcie. Zákonodarca tak osobitne poskytuje povinnému dostatočnú ochranu v podobe odkladu exekúcie až v prípade odkladu vykonateľnosti exekučného titulu.
14. Z platného právneho poriadku zároveň vyplýva, že do vykonateľnosti rozhodnutia pri jeho napadnutí mimoriadnym opravným prostriedkom (dovolaním) môže byť primárne zasiahnuté len tými orgánmi, ktoré o uvedených prostriedkoch nápravy konajú a rozhodujú. V tomto prípade ide o Najvyšší súd SR, ktorý má rozhodnúť o dovolaní a zároveň môže odložiť vykonateľnosť, čo povinný navrhol.
15. Rozhodnutie, ktoré sa v exekúcii vykonáva, je právoplatné a vykonateľné. Ako správne skonštatoval vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení, súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu (či išlo o prekvapivé rozhodnutie, dvojité plnenie zo strany povinného) teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal. Exekučný titul sa nadobudnutím jeho právoplatnosti stal pre strany záväzným a založil tzv. prekážku veci rozhodnutej (res iudicata). Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti voči označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek na tomto rozhodnutí meniť, ani opätovne preverovať. Argumentácia povinného ohľadom extrémneho rizika nevymožiteľnosti spätného plnenia s poukazom na nejasnú vlastnícku štruktúru, klesajúce tržby a nezverejnené účtovné závierky je hypotetická a pre účely exekučného konania právne irelevantná.
16. Zastavením exekúcie (prípadne prerušením exekúcie) z dôvodu podania návrhu na odklad vykonateľnosti exekučného titulu by došlo k neprimeranému zásahu do práva oprávneného na súdnu ochranu, pretože oprávnený, ktorý disponuje vykonateľným exekučným titulom má oprávnené a legitímne očakávanie, že jeho pohľadávka, ktorú povinný dobrovoľne nesplnil, bude môcť byť uspokojená prostredníctvom výkonu exekúcie. Súd pre úplnosť dodáva, že upovedomenie o odklade exekúcie vydá súdny exekútor (bez ingerencie súdu) len v prípadoch taxatívne uvedených v § 61h ods. 1 Exekučného poriadku, medzi ktoré dôvody však samotné podanie návrhu na odklad vykonateľnosti alebo podanie dovolania nepatrí.
16. Pokiaľ ide o povinným namietanú pravosť podpisu oprávneného (resp. jeho konateľa) na udelenom plnomocenstve, v tejto súvislosti súd poukazuje na vyjadrenie vyššieho súdneho úradníka v napadnutom uznesení. Pre účely exekučného konania a konania pred súdom sa nevyžaduje úradne overená pravosť podpisu. Exekučné konanie sa začína len na návrh, na ktorý je procesne legitimovaný oprávnený, pričom v mene oprávneného môže podať návrh na vykonanie exekúcie aj ním splnomocnená osoba, t.j. osoba, ktorá sa preukáže oprávnením konať v mene a na účet oprávneného (v danom prípade na základe plnomocenstva zo dňa 23.05.2025 opatreného pečiatkou a podpisom oprávneného, jeho právny zástupca). V tomto prípade nie je dôvodné sa domnievať, že by nešlo o prejav vôle oprávneného (udeliť splnomocnenie na zastupovanie v exekučnom konaní advokátskou kanceláriu JUDr. Danica Birošová s.r.o.) a to najmä za situácie, keď uvedená advokátska kancelária zastupovala oprávneného aj v konaní pred súdom prvej inštancie a odvolacím súdom, ktorý exekučný titul vydal, pričom na plnomocenstve okrem samotného podpisu konateľa spoločnosti F. A., oprávneného konať v mene spoločnosti v zmysle výpisu z obchodného registra je aj odtlačok pečiatky spoločnosti Business Legal s.r.o.. Uvedená argumentácia povinného je v tomto smere podľa názoru súdu iba účelová v snahe
oddialiť výkon exekúcie, keď povinným uvádzané dôvody zastavenia exekúcie nijako neriešia jemu uloženú povinnosť. Naviac posúdenie platnosti a legitimity plnej moci bolo exekučným súdom riadne vykonané a to ešte v období pred zašatím exekúcie t.j. v štádiu posudzovania návrhu na vykonanie exekúcie. Povinný nepreukázal tvrdené pochybnosti vo vzťahu k udelenej plnej moci a ani v prípade ich preukázania by neboli spôsobilé privodiť zastavenie exekúcie. Oprávnená osoba je v návrhu na vykonanie exekúcie uvedená a označená správne a prípadné prekročenie oprávnení splnomocnenca je vzťahom medzi oprávneným a jeho zástupcom a nie vzťahom medzi povinnou a oprávneným.
17. Pokiaľ ide o II. výrok napadnutého uznesenia, v tomto smere súd poukazuje na vyjadrenie vyššieho súdneho úradníka v napadnutom uznesení, s ktorým sa stotožňuje. Výška priznaných trov konania oprávneného v súvislosti s právnym úkonom – vyjadrením sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie je vyčíslená v zákonnej výške, pričom s poukazom na ust. § § 199d a ust. § 199e Exekučného poriadku je uložená povinnosť tieto trovy konania nahradiť oprávnenému správna.
18. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti je súd toho názoru, že sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 52Ek/1591/2025 zo dňa 03.02.2026 nie je možné vyhovieť a túto ako nedôvodnú zamietol.
19. O trovách sťažnostného konania súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 199d ods. 1 Exekučného poriadku. Pretože súd prvej inštancie sťažnosť povinného zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti by sťažnostný súd priznal oprávnenému ako úspešnej strane. Nakoľko však z exekučného spisu vyplýva, že oprávnenému žiadne trovy v súvislosti s konaním o sťažnosti povinného nevznikli (tomuto sťažnosť na vyjadrenie zaslaná nebola), súd v súlade s princípom uvedeným v článku 17 CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodol tak, že oprávnenému náhradu trov konania o sťažnosti nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).