Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoP-4-2026.pdf
PDF · 90.92 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoP/4/2026
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Janka Grečmal a Mgr. Andrea Hadnagyová, v právnej veci starostlivosti súdu o toho času už plnoleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ako matka, dieťa rodičov: matka – C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, E. F. B., a otec – G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, F., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 104P/97/2024-122 zo dňa 09. apríla 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolanie sa o d m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zveril v tom čase maloletého A. do osobnej starostlivosti matky. Výrokom II. rozhodol, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Výrokom III. neupravil styk otca s maloletým dieťaťom. Výrokom IV. zaviazal otca povinnosťou prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 400,- eur mesačne a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, s tým, že nedoplatok na zročnom výživnom vo výške 1.490,- eur sa zaväzuje splácať v splátkach po 100,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky, počnúc mesiacom apríl 2025, až do úplného zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok nezaplatením ktorejkoľvek splátky. Výrokom V. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil aplikáciou čl. 4 a 5, § 28 ods. 1 a 2, § 31 ods. 1 a 2, § 32 ods. 1, § § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, § 232 ods. 3 a 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „Civilný sporový poriadok“). Vecne tým, že o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky rozhodol na základe podanej správy a odporúčania kolízneho opatrovníka, ako i skutočnosti, že otec so zverením maloletého do výlučnej starostlivosti matky súhlasil. Rovnako na základe návrhu matky, vykonaného dokazovania a skutočnosti, že otec uvedené nenamietal, neupravil styk otca s maloletým. Súd prvej inštancie pri určovaní výšky výživného postupoval v zmysle odporúčaní Ministerstva spravodlivosti SR a tabuliek, ako aj primeranosti výšky výživného, vzhľadom na vek a potreby maloletého dieťaťa, ako aj mieru, ktorou sa otec podieľa na výchove a starostlivosti o maloleté dieťa. Výživné súd prvej inštancie určil v sume 400,- eur mesačne, keďže mal za preukázané, že čistý príjem matky je cca 1.700,- eur a príjem otca je cca 4.000,- eur. Prvoinštančný súd čiastočne prihliadol na zvýšené výdavky otca v Nemecku, avšak zároveň vyhodnotil jeho hospodárenie do značnej miery ako účelové, nakoľko z predložených výpisov zistil výdavky otca v sumách, ktoré zodpovedajú takmer celej výške výživného a nepovažoval ich za nevyhnutné výdavky (napr. útratu v reštaurácii vo výške 223,50 eur dňa 09.07.2024, pandora jewellery vo výške 176,- eur dňa 30.04.2024, M+M tabak vo výške 75,59 eur dňa 02.04.2024, bowlingové centrum Dolná Streda vo výške 146,90 eur opakovane). Napriek upozorneniu súdu prvej inštancie o povinnosti preukázať oprávnené výdaje, otec predložil iba výpisy z účtu s tým, že k veci
nemá viac, čo uviesť. Súd prvej inštancie nezohľadnil do výdavkov otca sumu, ktorou sa mal otec podľa jeho vyjadrenia podieľať na zaplatení kurzu na vodičské oprávnenie maloletému, a to z dôvodu, že išlo o dobrovoľné plnenie poskytnuté pred podaním návrhu. Súd prvej inštancie nepovažoval zároveň za vhodné, aby otec plnil vyživovaciu povinnosť na maloletého v prospech jeho účtu a bez možnosti matky zabezpečujúcej starostlivosť o maloletého mať dosah na poskytnuté peňažné plnenie. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže Civilný mimosporový poriadok neustanovuje inak.
2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie, voči výroku IV., podal otec v zákonnom stanovenej lehote odvolanie. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil jeho majetkové a zárobkové pomery, pričom určená výška výživného je pre neho likvidačná a nie je schopný ju pravidelne platiť. Uviedol, že má nižší príjem ako ustálil súd a zároveň má zvýšené výdavky na bývanie v zahraničí. Prvoinštančný súd taktiež neprihliadol na to, že synovi kupuje oblečenie, platí vreckové, zaplatil mu kurz autoškoly a pod. Záverom odvolania otec navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že výživné na maloletého určí vo výške 250,- eur mesačne a zároveň zruší nedoplatok na zročnom výživnom.
3. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník maloletého Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava s tým, že súdom prvej inštancie stanovená výška bežného výživného s ohľadom na odôvodnené potreby dieťaťa, jeho zdravotný stav i vek, ako aj na dosahovaný príjem otca sa javí ako primeraná.
4. Matka v reakcii na odvolanie otca navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Poukázala na to, že súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní z podkladov predložených otcom. Nižší príjem otca a jeho údajne zvýšené výdavky na bývanie v zahraničí neboli preukázané hodnovernými dôkazmi. Podľa matky bola výška výživného určená v primeranom pomere k schopnostiam a možnostiam otca. Určené výživné nepresahuje bežný rámec a zohľadňuje predovšetkým potreby dieťaťa. Pred súdom prvej inštancie nezamlčala, že otec mesačne posielal maloletému na účet cca 135,- eur. Kurz autoškoly maloletého bol otcom uhradený ešte počas spolužitia v spoločnej domácnosti. Uvedené plnenia nemožno preto započítať na výživné.
5. Uznesením č. k. 104P/97/2024-165 zo dňa 10.10.2025, ktoré bolo otcovi doručené dňa 14.10.2025, súd prvej inštancie vyzval otca, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia uznesenia odstránil vadu svojho odvolania, a za tým účelom odvolanie doplnil o riadny podpis odvolateľa. Prvoinštančný súd súčasne poučil otca, že v prípade, ak odvolanie nemá náležitosti podľa § 363 Civilného sporového poriadku a pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať, odvolací súd odmietne odvolanie.
6. Na výzvu súdu prvej inštancie otec nereagoval. 7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku, § 7 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku – ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie nemá zákonné náležitosti podľa § 363 Civilného sporového poriadku a v odvolacom konaní nemožno pokračovať, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) odvolanie otca odmietol.
8. Z obsahu spisu bolo zistené, že otec podal osobne na súde prvej inštancie dňa 16.04.2025 odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie č. k. 104P/97/2024-122 zo dňa 09.04.2025. Po preskúmaní odvolania je zrejmé, že odvolanie nie je otcom riadne podpísané. Podpis otca, ktorý sa na odvolaní nachádza, je naskenovaný.
9. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
11. Podľa § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
12. Podľa § 127 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
13. Podľa § 373 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania.
14. Podľa § 129 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.
15. Podľa § 129 ods. 2 Civilného sporového poriadku, v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.
16. Podľa § 386 písm. d) Civilného sporového poriadku, odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.
17. Z citovaných ustanovení vyplýva, že zákon ustanovuje minimálne obsahové náležitosti odvolania (ktoré musí spĺňať okrem všeobecných náležitostí podania) v § 363 Civilného sporového poriadku. Ak takéto náležitosti podané odvolanie nespĺňa, súd vyzve odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil s poučením, že ak ich nedoplní, odvolací súd odvolanie odmietne.
18. Bolo preto povinnosťou otca ako odvolateľa odvolanie vybaviť náležitosťami vyžadovanými zákonom. Náležitosti odvolania uvedené v § 363 Civilného sporového poriadku musia byť splnené súčasne; ak absentuje ktorákoľvek z nich, nejedná sa o úplný procesný úkon. V zmysle uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 48/2000 zo dňa 06.09.2000 nestačí len podať prípustný opravný prostriedok, ale treba ho podať „zákonom ustanoveným postupom“, ktorý rešpektuje zákonom predpísané obsahové a formálne náležitosti. Nemožno pripustiť, aby súd rozhodoval o neurčitom alebo nesprávnom návrhu.
19. Jednou zo základných náležitostí každého podania adresovaného súdu je aj podpis toho, kto podanie urobil (§ 127 ods. 1 písm. e) Civilného sporového poriadku). Podanie musí byť podpísané osobou, ktorá podanie urobila. Podpis na podaní slúži na overenie toho, že úkon skutočne robí osoba v podaní označená. Pri podaní v listinnej podobe sa podpisom rozumie vlastnoručný podpis podávateľa na listine. Za podpis treba považovať vlastnou rukou písaný znak alebo slovo, pri ktorom nie je pochybnosť o tom, že ide o prejav vôle osoby, ktorá ho robí. Ustanovenie § 127 Civilného sporového poriadku nestanovuje, že by bolo možné podpis na podaní nahradiť mechanickými prostriedkami. Ani výkladom tohto ustanovenia nemožno dospieť k záveru, že by podpisom bolo možné rozumieť niečo iné, ako vlastnoručný podpis konajúcej osoby. Rovnako výkladom uvedeného predpisu nemožno dospieť k záveru, že by bolo možné náležitosť podpisu nahradiť inou alternatívou, ako napríklad odtlačkom pečiatky, či mechanickými prostriedkami. Procesné predpisy obsahujú vyčerpávajúcu úpravu podpisu ako náležitosti procesných podaní (por. ŠTEVČEK M., FICOVÁ S., BARICOVÁ J., MESIARKINOVÁ S., BAJÁNKOVÁ J., TOMAŠOVIČ M. a kol. Civilný sporový poriadok – komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 455).
20. Odvolanie musí teda obsahovať jednak základné, tzv. všeobecné náležitostí odvolania (§ 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku) a jednak osobitné náležitosti, ktoré sú taxatívne vymedzené
v ustanovení § 363 Civilného sporového poriadku. Týmito obsahovými náležitosťami odvolania je uvedenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ jeho nesprávnosť (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 373 ods. 1 Civilného sporového poriadku je možné výzvou súdu vo forme uznesenia adresovaného odvolateľovi odstrániť obsahové vady odvolania (odstrániteľné vady – napr. absentujúci podpis).
21. V danom prípade je z obsahu spisu zrejmé, že odvolanie otca urobené v listinnej podobe nebolo opatrené jeho vlastnoručným podpisom. Sken podpisu otca na odvolaní nemožno považovať za riadny podpis. Absencia podpisu v odvolaní nebola odstránená ani na výzvu súdu prvej inštancie urobenú uznesením č. k. 104P/97/2024-165 zo dňa 10.10.2025, ktoré bola otcovi doručená dňa 14.10.2025. Otec bol zo strany prvoinštančného súdu zároveň poučený o následkoch neodstránenia vád odvolania. Otec na výzvu odvolacieho súdu nijako nereagoval a uvedenú vadu odvolania neodstránil.
22. Nakoľko odvolanie otca neobsahuje zákonnú náležitosť odvolania (podpis odvolateľa), pričom pre túto vadu odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať, odvolací súd odvolanie otca podľa § 386 písm. d) Civilného sporového poriadku odmietol.
23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.
24. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta z. č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového poriadku). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 Civilného sporového poriadku). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného sporového poriadku). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 Civilného sporového poriadku).