Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4Pc-11-2019.pdf
PDF · 140.42 KB
Case nature
Area
Subarea
4Pc/11/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Ivetou Farkašovskou, v spore navrhovateľky - oprávnenej V. X., nar. XX.XX. XXXX, bytom R. XXX, XXX XX Z. G., zast. LEGAL IURIS - advokátska kancelária s.r.o., Tehelná 11, 048 01 Rožňava a odporcu - povinného platiť výživné N. X., nar. XX.XX. XXXX, bytom Ž. XXX, XXX XX I., zast. JUDr. Ladislavom Csákóm, advokátom, Hviezdoslavova 4, 048 01 Rožňava, o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Súd m e n í uznesenie tunajšieho súdu č.k. 8Pc/15/2017 - 24 zo dňa 16.04. 2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.04. 2018 a to tak, že z v y š u j e výživné odporcu - povinného na navrhovateľku - oprávnenú na 250,- Eur mesačne, počnúc od 08.10. 2019 , vopred, vždy do 15 dňa toho - ktorého mesiaca.
II. Z a v ä z u j e odporcu - povinného zaplatiť nedoplatok na výživnom navrhovateľke - oprávnenej vo výške 1.150,- Eur za obdobie od 08.10. 2019 do 05.08. 2021 v mesačných splátkach po 50, - Eur, splatných spolu s bežným výživným, od právoplatnosti tohto rozsudku , pod stratou výhody splátok.
III. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .
IV. Žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania nárok.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.10. 2019 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by bol odporca zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 450,- Eur mesačne, vždy do 15 dňa toho - ktorého mesiaca vopred, počnúc dňom 08.10. 2019. Svoj návrh odôvodnila tým, že má určené výživné rozhodnutím tunajšieho súdu č. k. 8Pc/l 5/2017 - 24, na základe ktorého otec jej prispieva na jej výživu sumou 200,- EUR mesačne do 15 dňa toho -ktorého mesiaca od 1.5.2018. Odo dňa právoplatnosti vyššie uvedeného súdneho rozhodnutia došlo k podstatnej zmene pomerov na strane plnoletej dcéry aj povinného - otca. Ukončila štúdium na strednej škole a od 23.9.2019 začala študovať na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave na Fakulte sociálnych vied. S uvedeným nástupom na denné štúdium na vysokej škole v inom meste aj ďalších objektívnych skutočností uvedených nižšie došlo k nárastu pravidelných aj nepravidelných mesačných nákladov na jej výchovu a výživu. Mesačné náklady na jej výchovu a výživu sa zvýšili za posledný mesiac geometrickým radom, čo súvisí s jej vekom a aj s jej zlým zdravotným stavom. Mesačné náklady na výchovu a výživu maloletej sa zvýšili minimálne o cca 400,- EUR za posledný mesiac. Jedná sa o: odoslaných 6 prihlášok na vysoké školy v hodnote 185,- EUR, potvrdenie o zaplatení prihlášok - 6 x 5,- EUR je 30,- EUR, prijímacie konania - 6 x 40,- EUR je 240,- EUR, výpisy výsledkov štúdia je 20,- EUR, mesačné priame náklady - poplatky v Trnave od 23.9.2019: Internát - 100,- EUR/september, Internát - 50,- EUR/mesačne do budúcna, Cesta autom do Trnavy 3 x mesačne tam aj späť je 3 x 50 je 150,- EUR/mesačne, Cesta autobusom do Trnavy a
späť je 3 x 34 je 136,- EUR/mesačne, Strava - internát ju nezabezpečuje ani škola, takže je to 220,- EUR/mesačne, MHD v Trnave je 30,- EUR/mesiac, Cestovný kufor - jednorazovo 30,- EUR, Nákup školských potrieb ako zošity a skriptá je 220,- EUR, Nový notebook stál 527,- EUR, Nová laserová tlačiareň stála 199,- EUR, Ostatné mesačné výdavky: Mobil: 25,- EUR/mesiac, Hygiena, kozmetika: 70,- EUR/mesiac, Vitamíny: 58,- EUR/mesiac, Lieky na imunitu: 63,- EUR/mesiac, Kontaktné šošovky: 40,- EUR/mesiac, Oblečenie: 150,- EUR/mesiac, Kontrola u kardiológa: 60,- EUR/ročne, Kontrola na krčnom: 30,- EUR/každý druhý mesiac, Kultúrne vyžitie: 120,- EUR/mesiac. S nástupom navrhovateľky na vysokú školu v meste Trnava mesačne vzrástli náklady minimálne o cca 400,- EUR, nehovoriac o zakúpení školských pomôcok a prostriedkov ako napr. písací stôl, notebook, knihy a podobne. Otec je zamestnaný ako príslušník bezpečnostnej služby a ako bývalý príslušník Policajného zboru Slovenskej republiky poberá výsluhový dôchodok. Má stabilné zamestnanie, jeho čistý príjem dosahuje sumu cca 1.400,- EUR mesačne. Otec bol matkou navrhovateľky v priebehu roku 2019 niekoľkokrát vyrozumený o zvýšených potrebách na plnoletú dcéru Lianu, no nereagoval na ne. Navrhovateľka má za to, že došlo za čas od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti k podstatným zmenám pomerov na strane plnoletej dcéry v súvislosti s jej nástupom na vysokú školu. Navrhovateľka je toho názoru, že minimálne od 1.10.2019 do budúcna dôjde k nárastu výdavkov na odôvodnené potreby plnoletej a úhrada navrhovaného zvýšenia výživného na plnoletú dcéru je v schopnostiach, možnostiach a majetkových pomeroch jej otca.
2. Povinný otec sa k návrhu vyjadril tak, že nespochybňuje, že došlo k zmene pomerov na strane navrhovateľky, avšak zvýšenie výživného by bolo adekvátne len v prípade, ak by súčasná finančná situácia navrhovateľky nepokrývala jej náklady a ak by na seba nebral neodôvodnené majetkové riziko, s čím by som ohrozoval bývanie a výchovu svojho maloletého syna, nakoľko pomery sa zmenili aj z jeho strany. Avšak súčasná finančná situácia navrhovateľky s istotou pokrýva jej náklady, ba čo viac je vysoko nad štandard. Navrhovateľke momentálne prispieva na výživnom 200,- Eur mesačne. Navrhovateľka mala by byť finančne zabezpečená aj zo strany svojej matky, ktorá pracuje v zahraničí a jej príjem vysoko presahuje ten jeho. Popri tzv. zdokladovateľnom príjme má aj nezdokladovateľný príjem vo forme vysokého prepitného o čom svedčí jej pracovná pozícia a špičková úroveň hotela v ktorom matka navrhovateľky pracuje ako chyžná. Má neobmedzené možnosti hľadať a zabezpečovať pre seba lepšie platené zamestnanie v zahraničí, nakoľko nemá žiadne iné záväzky a povinnosti, ktoré pre neho ale vyplývajú z výchovy ich spoločného maloletého syna. Pri individuálnom preskúmaní schopností a možností oboch rodičov je zrejmé, že jeho možnosti a schopnosti sú obmedzené objektívne, kým možnosti a schopnosti matky navrhovateľky nie sú obmedzené vôbec. Z uvedených skutočností je jednoznačné, že navrhovateľka je zabezpečená aj zo strany svojej matky minimálne sumou 200,- Eur mesačne alebo viac, podľa schopností a možností matky navrhovateľky. S prácou matky navrhovateľky súvisia aj detské prídavky pre navrhovateľku v sume min 240,- Eur mesačne. Takto finančná situácia navrhovateľky v sume minimálne 640,- Eur mesačne je vysoko nad štandard. Táto suma avšak nezabezpečuje tie enormné nároky , ktoré navrhovateľka predložila súdu vo svojom návrhu, kde tvrdí, že jej mesačné náklady sú vo výške 1.347,- Eur. Okrem toho má aj nepravidelné náklady vo výške 1.391,- Eur. Tvrdenia navrhovateľky sa nezakladajú na pravde. Navrhovateľka zavádzala súd o svojom zdravotnom stave. Navrhovateľka tvrdí, že jej zdravotný stav je zlý, a užíva lieky, čím navýšila svoje výdavky o 63,- Eur mesačne, ( plus vitamíny za 58.- Eur ) avšak podľa jej ošetrujúceho lekára jej zdravotný stav je dobrý, bez liečby a lieky pravidelne neužíva. O dobrom zdravotnom stave navrhovateľky svedčí aj to, že počas letných prázdnin pracovala v zahraničí, čo by nebola schopná, keby bola v zlom zdravotnom stave. Ďalej tomu protirečí aj jej tvrdenie o tom, že cestuje domov a späť do školy 6 x za mesiac, čo znamená, že je schopná absolvovať 3.600 kilometrov mesačne. Vo svojom návrhu súdu tvrdí, že jej náklady na cestovanie činia 316,- Eur mesačne : „Cesta autobusom do Trnavy a späť, 3 x 34 je 136,- Eur mesačne, cesta autom do Trnavy tam aj späť, 3 x 50 je 150 Eur mesačne, MHD v Trnave je 30 Eur mesačne" (Ani samotný výpočet navrhovateľky nie je správny, nakoľko 3 x 34 je len 102 a nie 136. ) Navrhovateľka tvrdí že cesta autobusom do Trnavy a späť stojí 136,- Eur mesačne, čo ale v skutočnosti so študentským preukazom činí len 3 x 16 Eur, t.j. 42,- Eur mesačne, vrátane spiatočnej cesty. Faktom ale je, že navrhovateľka cestuje domov raz, maximálne 2x mesačne, čo znamená že jej skutočne vynaložené náklady na cestovanie domov činia maximálne 32 Eur,- mesačne. MHD v Trnave pre študentov do 26 rokov stojí 0,25 centov na jednu cestu, čo znamená že skutočný výdavok navrhovateľky na MHD je maximálne 10,- Eur mesačne, a nie 30,- Eur, ako to tvrdí ona . Z uvedených skutočností vyplýva, že skutočné a odôvodnené náklady navrhovateľky na cestovanie sú maximálne 42,- Eur mesačne. Cestovanie vlakom pre študentov do 26 rokov je zadarmo. S nákladmi na internát navrhovateľka opäť zavádzala súd, keď tvrdila, že za necelý mesiac september, na 7 dní, hradila za ubytovanie 100 Eur,-. Cena za necelý mesiac je podľa
cenníka Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave 25,- Eur, čo znamená 75,- Eurové navýšenie na jednej položke. Navrhovateľka tvrdí, že nákup školských potrieb ako zošity a skriptá činia 220,- Eur mesačne. Univerzita má dobre vybavenú knižnicu, skadiaľ študenti si vypožičiavajú študijný materiál, ktorý majú uverejnený aj na nástenke fakulty. Je to nemysliteľné, že študent denného štúdia by minul 220,- Eur na skriptá v mesačných intervaloch. Navrhovateľka ďalej tvrdí, že mesačne minie 25,- Eur na telefón. Túto sumu považuje za plytvanie, nakoľko za 15 - 20 Eur už každý mobilný operátor ponúka svoje paušály s neobmedzenými volaniami do všetkých sietí s Internetom a s dotykovým mobilným telefónom vrátane. Momentálne v takom istom balíku spláca telefón pre syna. Okrem horeuvedených skutočností návrh na zvyšovanie výživného je jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi, dôkazom čoho sú viaceré skutočnosti. Už 6 rokov je tomu, že okrem zvyšovania výživného ( 3 x za 4 roky) s navrhovateľkou nemá žiadny kontakt, nakoľko ho napriek jeho početným snahám, v celom rozsahu odmieta. Navrhovateľka sa vyjadruje na verejnosti a na sociálnych sieťach nevraživo a vulgárne v súvislosti s jeho osobou. Je plnoletá, má 20 rokov, čo znamená, že by mala byť plne vedomá svojich činov a správania sa. Napriek týmto skutočnostiam po rozvode platil jej životnú poistku 6 rokov. V roku 2018, po dovŕšení 19 rokov, navrhovateľka obdržala značnú finančnú hotovosť, ktorú podľa ich ústnej dohody mala používať na zabezpečenie svojho budúceho vzdelávania. Je si vedomý, že k jednotlivým tvrdeniam navrhovateľky sa vyjadruje veľmi podrobne, ale nároky navrhovateľky ako napríklad 40,- Eur na šošovky, 70,- Eur na kozmetiku, 150,- Eur na oblečenie, a 120,- Eur na kultúrne vyžitie, a to všetko v mesačných intervaloch sú na ich pomery nemožné. Jeho príjem, činí mesačne približne 1.200,- Eur. Jeho výsluhový dôchodok je 806,12 Eur mesačne a jeho čistý mesačný príjem zo zamestnania je 415,47 Eur. Jeho mesačné náklady na bývanie činia: elektrina 49,- Eur, voda 25,- Eur, zemný plyn 4,- Eur, propán bután 18,50 Eur, kúrenie 135,- Eur mesačne. Rozhlas a televízia 4,64,- Eur mesačne. Internet 10,- Eur mesačne. Telefón 20,- Eur mesačne. Poplatky na daniach 65,- Eur ročne. Komunálny odpad pre neho a pre syna 2 x 18,50,- Eur ročne. Po rozvode manželstva s matkou navrhovateľky ostal bez trvalého bývania. V roku 2012 bol nútený čerpať úver na kúpu bytu na ul. Ž.H. XXX G. I.. Úver spláca aj v súčasnosti v mesačných splátkach po 221,73 Eur. Roku 2018 predal byt a bývanie si zabezpečil kúpou rodinného domu v I. Y. M.. W. XXX. Kvôli vysokým nárokom navrhovateľky je ohrozené aj jeho bývanie s maloletým synom, nakoľko pri neschopnosti splácať úver, exekútor siahne na jeho jedinú nehnuteľnosť, s čím nezabezpečuje len svoje bývanie, ale aj bývanie maloletého syna. Vyživovacia povinnosť voči 14 ročnému synovi vyžaduje tiež značné finančné prostriedky, nakoľko je v deviatom ročníku základnej školy, čo znamená že sa pripravuje na strednú školu. ( doučovanie, dni otvorených dverí, lekárske prehliadky, prihlášky ). Chodí aj do tanečnej školy, takže bude mať Venček, na ktorý mesačne prispieva. Pre syna platí životné poistenie v hodnote 32,- Eur mesačne. Ako už spomínal, pre navrhovateľku životnú poistku už doplatil. Dochádzku do zamestnania je nútený zabezpečiť osobným motorovým vozidlom, nakoľko v čase nástupu do zamestnania, ako ani v čase skončenia zmeny nemá autobusový spoj, čo činí 30,- Eur mesačne. Jeho osobné motorové vozidlo potrebuje pravidelnú údržbu vo výške minimálne 280,- Eur ročne, ide o staršie vozidlo, ktoré bolo kúpené už ako ojazdené. V súvislosti s vozidlom musí pravidelne uhrádzať aj platbu poistného vo výške 93,90 Eur ročne. Kvôli jeho práci ako bezpečnostný pracovník potrebuje zvlášť okuliare na čítanie a do diaľky, ( na sledovanie monitorov a na šoférovanie, nakoľko medzi jeho pracovnú náplň patrí aj sprevádzanie kamiónov na služobnom motorovom vozidle). Pri práci na ťažko dostupných miestach potrebuje aj kontaktné šošovky v hodnote 20,- Eur mesačne. Ako onkologický pacient v mesačných intervaloch potrebuje si zabezpečiť aj výživové doplnky v hodnote minimálne 65,- Eur mesačne. V roku 2005 mu bol odstránený zhubný nádor v centrálnom rozklade nad slinnou žľazou, ďalším zákrokom mu odstránili celú slinnú žľazu v dôsledku čoho má trvalé následky. Pravá strana tváre mu nefunguje, a nakoľko sa mu pravé oko nezatvára, v pravidelných intervaloch potrebuje očné kvapky a masť na natieranie v hodnote 12,50 Eur mesačne. Kvôli odstránenej slinnej žľaze v okolí rany pokožka potrebuje neustále ošetrenie a následné natieranie špeciálnym krémom v hodnote 17,00 Eur mesačne. Nadštandardné nároky dcéry ho bezpochybne dostanú do finančnej tiesne, a tak nebude schopný zabezpečiť nevyhnutné náklady spojené s udržiavaním jeho zdravia, čo ohrozuje jeho zamestnanie. Jeho zdravotný stav a finančná situácia má dopad aj na výchovu 14 ročného syna Z. X., ktorého výchovu a vzdelávanie zabezpečuje on sám. Matka ich spoločného syna sa už dlhodobo zdržiava v zahraničí, a okrem súdom určeného výživného vo výške 150,- Eur mesačne na výchove syna sa ničím nepodieľa. Preukázateľne prehnané nároky navrhovateľky neuznáva a žiada, aby návrh o zvýšenie výživného pre plnoletú dcéru bol zamietnutý v plnom rozsahu. 3. Navrhovateľka sa ďalej vyjadrila tak, že odporca poberá výsluhový dôchodok vo výške cca 800,- Eur. Popritom aj pracuje a poberá aj výplatu vo výške 415,- Eur (ako aj uviedol vo svojom dopise). Keď odišiel od polície, dostal odchodné, o ktorého výške nevie a z ktorého dokonca nevidela ani cent. V roku 2019 mohol ísť odporca na dovolenku do Grécka a na wellness víkendový pobyt v Tatrách a to komplet aj
so svojou družkou a jej synom, kým ona musela ísť do Nemecka na brigádu, aby si vedela nakúpiť oblečenie na jeseň a zimu, nakoľko začala študovať na vysokej škole. Odporca sa vyhovára na ťažkú ekonomickú situáciu pretože vychováva jej brata Z. X., ktorý je v jeho opatere od júla 2019. Dovtedy ho 7 rokov vychovávala ich mama, ale vtedy sa odporca nesťažoval. Odporca udáva falošné údaje o detských prídavkoch, ktoré jej mama poberá z Rakúska. Odporca udáva, že jej mesačné výdavky sú vo výške 1.347,- Eur, čo úplne nie je pravda, pretože pri podaní žiadosti o výživné doložila aj rozpis výdavkov na mesiac a suma, ktorú uvádza odporca, je úplne nepravdivá. Cestovanie vlakom by bolo pre ňu oveľa obťažnejšie, nakoľko nie sú dobré vlakové spojenia a cestovanie vlakom by jej časovo vychádzalo na 6 hodín a možno aj viac, čo by ju týždenne stálo 12 hodín cestovania a viac. Odporca sa pozerá iba na finančnú stránku cestovania a nie na to, koľko času jej to cestovanie v skutočnosti uberie. 4. Povinný otec sa vyjadril tak, že dôkazom jeho snahy o priazeň odporkyne je aj suma 2.904,- Eur, ktorú jej zabezpečil na štúdium na vysokej škole, platením poistenia. Odporkyňa peniaze prevzala, avšak jeho o tom ani neinformovala. Keďže poistka bola ukončená a odporkyňa už plnenie prevzala, poisťovňa mu vrátila ďalšie mesačné splátky na jeho účet. Na jeho žiadosť ho informovali, že poistná zmluva mala dožitie dňa 18.09. 2018 a poistné plnenie bolo poslané dcére. V jeho predchádzajúcom vyjadrení náklady na bývanie boli vypočítané na dve osoby, spolu 231,50 Eur mesačne (a nie na štyri,) čo je skutočne skromná suma oproti požiadavkám navrhovateľky (napríklad 220 Eur na školské potreby, 316,- Eur na cestovanie, oblečenie 150,- Eur, hygiena 70,- eur, kultúrne vyžitie 120,- Eur, a to všetko v mesačných intervaloch). Na vykurovanie ich rodinného domu potrebujú na jednu vykurovaciu sezónu od 35 do 45 prm. palivového dreva a drevené brikety v závislosti od zimy. Jeden prm. stojí 42,- Eur, čo znamená 1890,- Eur ročne. Toto drevo treba aj spracovávať, čo znamená ďalšie náklady. Navrhovateľka uvádza, že potrebuje na stravu 220,- Eur mesačne. Predpokladá, že ak si ona môže nárokovať pre seba 220,- Eur na stravu, môže sa stravovať v takej výške aj on a tak isto aj 15 ročný syn. To znamená 440,- Eur mesačne. V roku 2018 kúpil rodinný dom v I.. Predmetný rodinný dom postavili rodičia jeho družky, s ktorou spolu žijú už 8 rokov. Bol to jej rodičovský dom, kde aj vyrastala. Po smrti svojich rodičov zdedila dom len v časti 1/3, nakoľko má dvoch súrodencov a takto ďalšie časti zdedili jej súrodenci, každý po 1/3. Ani jeden z dedičov nemal financie na vyplatenie 2/3 podielu súrodencov, takže sa rozhodli, že dom predajú. Napriek tomu, že dom veľmi dobre poznal, a investícia do tejto nehnuteľnosti sa mu zdala veľmi výhodná, poradil sa s odborníkom, aby svoje odchodné investoval vhodne a zodpovedne. Podľa odborníka, kúpa tejto nehnuteľnosti kvôli jej nízkej cene a dobrej lokalite bola veľmi výhodná ako investícia, a ako aj zabezpečenie jeho dlhodobého bývania s maloletým synom, ktorý je v jeho trvalej osobnej starostlivosti. Jeho odchodné však vystačilo iba na 1/3 domu. Druhú tretinu vyplatil z predaja jeho bytu v I., ktorý kúpil po rozvode z úveru. Tento úver momentálne spláca vo výške 221,73,- Eur mesačne. Takto dvojtretinový podiel domu bol vyplatený dvom súrodencom jeho družky. Čo sa týka tretej tretiny, ešte stále nie je vyplatená, lebo na túto časť mu už nezostali žiadne finančné prostriedky. Napriek nevyplatenej tretine jeho družka súhlasila s tým, aby sa previedli vlastnícke práva predmetnej nehnuteľnosti na jeho osobu, ktorú spoločne ( jeho syn, jeho družka, jej syn a on ) užívajú od februára 2018 až dodnes. Jeho malý dvojizbový byt už ďaleko nespĺňal požiadavky dôstojného bývania pre štyri osoby. V auguste bude mať syn 15 rokov. Túžil po vlastnej izbe, čo mu takto vedel zabezpečiť. Cestovanie do zamestnania je nútený zabezpečiť osobným motorovým vozidlom, nakoľko v čase nástupu do zamestnania, ako ani v čase skončenia zmeny nemá autobusový spoj. Spoje sú prispôsobené k pracovným zmenám ráno od šiestej do druhej, alebo do šiestej večer, avšak jeho zmena sa začína ráno o siedmej a končí večer o siedmej. Pokiaľ ide o tvrdený nákup vitamínov až za 58,- Eur mesačne uvádza, že navrhovateľka opomína, že vitamíny do organizmu je potrebné dostať predovšetkým potravou a nie aplikáciou chemicky (alebo čo aj inak) vyrobených látok, zvlášť, ak sa údajne stravuje mesačne za 220,- Eur... Navrhovateľka síce tvrdí, že mesačne minie na lieky 58,- Eur a na kontaktné šošovky 40,- Eur, nie však aj to, že čo indikuje tieto výdavky, veď sa nezmieňuje o tom, že by bola chorá a pokiaľ vie, kontaktné šošovky nie je potrebné kupovať si každý mesiac. Rovnako nie je indikované každý mesiac si kupovať oblečenie (a to až za 150,- Eur!), čo platí o to viac, že navrhovateľka už dávno nie je vo veku, kedy pre dieťa je potrebné kupovať nové odevné zvršky každý druhý mesiac, lebo ich vyrastie... To isté platí aj o výdavkoch na kultúrne vyžitie (aké?) za 120,- Eur mesačne. 5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a svedeckými výpoveďami. 6. Svedkyňa J. X. vo svojej výpovedi uviedla, že navrhovateľka, jej dcéra, podala žiadosť na zvýšenie výživného, ako nastúpila na vysokú školu. Ona je momentálne nezamestnaná, medzi tým, čo bola doma nepoberala žiadne dávky. Pracovala v Rakúsku ako chyžná. V roku 2020 pracovala 6,5 mesiaca, nastal covid, podala žiadosť na dávky v nezamestnanosti, nič jej neschválili, Rakúsko neposkytlo žiadne papiere, od novembra 2020 nemá žiaden príjem. Platí na svojho syna 190,- Eur mesačne, nepracovala vlani, tohto roku je doma a platí na neho. Ona platí na 15 ročného syna 190,- Eur, už bolo dvakrát
zvýšenie výživného na neho, otec pracuje, má dôchodok, má zárobok, ona nemá každý mesiac príjem, nevie prečo nechce platiť na dcéru. Ona je bez príjmu, má úspory a rodičov, ktorí jej pomôžu. Dcéra žije s ňou, bývajú v rodinnom dome u rodičov, ktorý patrí rodičom. Bývajú v strede, dole bývajú rodičia a hore rozvedený brat. Inkaso majú 200,- Eur mesačne, to platí za ňu a za dcéru. Nevlastní žiaden majetok, má motorové vozidlo 9 ročné. Internát, strava, obliekanie, na všetko sa zvýšili náklady. Počas 9 rokov sa otec iným spôsobom nepodieľa na jej potrebách, ani na narodeniny ani na Vianoce. Navrhovateľka stále navštevuje kardiológiu, berie vitamíny, má kožné problémy. Vitamíny stoja 60,- Eur. Otec sa o jej zdravotný stav nezaujíma, nie sú v kontakte. Dcéra dostáva vitamíny aj prirodzenou formou, potrebuje cez zimu vitamíny, je to potrebné doplniť. Odporca tiež berie vitamíny. Podporuje dcéru ako je v jej silách, poskytuje jej stravu, ona sa o ňu stará, nedáva jej za to peniaze. Do 19 rokov platil on poistku na dcéru, od 19 rokov platí ona dcére poistku. Je pravda, že platil do 19 rokov navrhovateľky poistku, boli manželmi do roku 2012, išlo to zo spoločného. Okrem toho dostal povinný otec peniaze - odstupné asi 5 rokov dozadu a to 15.000,- Eur, aj na to majú deti nárok, kúpil dom, chodí na dovolenky, ona na dovolenke nebola.
7. Svedkyňa R. X. ( manželka povinného ) vo svojej výpovedi uviedla, že ona vie vyžiť z veľmi málo peňazí. Je v situácii, že je evidovaná na úrade práce, nemá žiakov kvôli Covidu. Učila angličtinu ako živnostníčka asi od roku 2006 a to 10 - 11 rokov, robila aj v zahraničí ako opatrovateľka, zhoršil sa jej zdravotný stav. Učila angličtinu aj v roku 2019, príjem mala 300,- Eur - 400,- Eur, v lete predávala ovocie, zeleninu, od októbra 2019 už živnosť nemala, ale učila. Vyplatila z toho zdravotnú poisťovňu. Od 01.03. 2021 je vedená ako nezamestnaná, predtým nebola nezamestnaná. Žijú v rodinnom dome, náklady sú 200,- Eur - 300,- Eur mesačne aj s kúrením, s nimi žije jej syn a syn povinného. Na jej syna prispieva bývalý manžel 190,- Eur. Odporca dobre nevidí, objavila sa mu znova cysta, je onkologický pacient. Navrhovateľka s ním nemá žiadny vzťah už asi 6 - 7 rokov. Dcéra sa vyjadruje na adresu otca škaredo: „ bodaj by sa zabil v prvej zákrute“, povedala jej to jej spolužiačka, hovorí to aj syn Z., že takto sa vyjadruje o otcovi. 8. Svedkyňa Mgr. A. R. vo svojej výpovedi uviedla, že svoje stanovisko už uviedla aj v písomnej podobe. Videla a počula, ako sa navrhovateľka nepekne vyjadruje o otcovi. Bolo to asi 5 rokov dozadu a nestalo sa to raz. Bolo to v Rožňave na autobusovej zastávke, alebo v Plešivci, hovorila to niekomu inému, ona to náhodou počula. Ona žila v tej istej domácnosti ako aj povinný otec, je bývalá švagriná, žili všetci v jednom dome. Takmer stále sa v rodine, stará mama, matka navrhovateľky vyjadrovali škaredo na stranu povinného otca. Je v rovnakej pozícii ako povinný, presne tie problémy má s dcérou ako on. Nevie, či je zakázané deťom stretnúť sa, alebo je to ich vlastná vôľa. Jej dcéra sa tiež s ňou nestýka, žiada od nej vysoké výživné, ako dcéra povinného otca. Na dennom poriadku špinia ju aj jeho, od nepriamych svedkov počula, že to ešte stále pretrváva. Bolo to na dennom poriadku, vulgarizmy, jeho prezývka bola príživník. Boli aj neverbálne : úškrny, prevracanie očami, vulgarizmy. Žila tam do konca roka 2013. Teraz už komunikuje s dcérou, posiela jej peniaze, ona neodpovedá, z jej strany nie je chyba v komunikácii. Dcéra má 24 rokov. Navrhovateľka ju nevidela, išla za ňou a počula ju. Ona ju zrejme nepoznala. Pri konfrontácii svedkyňa do očí povedala navrhovateľke, že v čase, keď ešte žili v jednom dome, ona počula, ako takto hovorila o otcovi, hovorila to.
9. Svedok Z. X. vo svojej výpovedi uviedol, že vzťah k sestre nemá zlý, bavia sa. Jej vzťah k otcovi nie je najlepší. Sestra hovorí na otca, že je sprostý, počul aj iné výrazy, že sa má autom v zákrute vykrútiť a zabiť. Keď je pri mame, sadli si napr. na večeru a už sa riešil otec. Včera mu povedal kamarát, že na zastávke videl navrhovateľku a počul, ako povedala o jeho kamarátovi, že „iste ide za mojim dementným bratom“. Keď bola hádka, povedala, „ choď za debilným otcom“. Jej vzťah k otcovi je určite nesprávny.
10. Právny zástupca navrhovateľky v záverečnej reči uviedol, že návrh plnoletej dcéry bol podaný dôvodne, od poslednej úpravy výživného povinného otca uplynula dosť dlhá doba, počas ktorej sa zmenili pomery na strane navrhovateľky, ako aj povinného otca. Navrhovateľka študuje na dennom štúdiu Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave, na fakulte sociálnych vied. Dokazovaním bolo preukázané, že všetky náklady a položky, ktoré sú potrebné na jej vzdelávanie sú opodstatnené. To, že právny zástupca otca navrhol vykonať aj dôkazy nad rámec petitu tohto návrhu považuje za irelevantné, nakoľko tendenčné výpovede svedkyne A. R. a Z. X. nepreukazujú skutkový stav, ale poukazujú len na zlé dlhodobé vzťahy, ktoré sú v tejto rodine. Navrhol, aby súd návrhu vyhovel a vyhlásil rozsudok, ktorým mení rozsudok OS RV zo dňa 26.0. 2018 tak, že zvyšuje výživné zo strany otca pre navrhovateľku zo sumy 200,- Eur mesačne na sumu 450,- Eur mesačne od 08.10. 2019 do budúcna, ktorú je povinný
poukazovať k rukám dcéry vždy do 15 dňa toho ktorého mesiaca vopred. Nedoplatok na výživnom vo výške 5.250,- Eur je otec povinný splatiť v 4 splátkach po 1.312,50 Eur mesačne.
11. Právny zástupca povinného otca v záverečnej reči uviedol, že nekritické uplatňovanie takéhoto nároku v abnormálnej výške, navyše v hrubom rozpore s dobrými mravmi, nemôže byť predmetom súdnej ochrany. Poukázal na ich písomné vyjadrenia ako aj podanie zo dňa 20.10. 2020. Je potrebné dať do pozornosti tú skutočnosť, že hodnoverným spôsobom navrhovateľka nepreukázala ani len to, že by došlo na jej strane k podstatným zmenám majúcim vplyv na rozsah vyživovacej povinnosti. Nebolo preukázané, že by jej tvrdené nároky kopírovali alebo že by mali oporu v zárobkových a majetkových pomeroch otca. Veľmi podrobne sa vyjadrili k tomu, z akých dôvodov sú zavádzajúce tvrdenia navrhovateľky a súdu je veľmi dobre známe z úradnej činnosti, že výdavky na stravu v sume 220,- Eur mesačne, či nákup vitamínov 58,- Eur mesačne, 70,- Eur za kozmetiku a hygienu nie sú odôvodnené a už vôbec nie tak, aby mali byť kompenzované výživným povinného rodiča. Rovnako nemôže byť dôvodné tvrdenie o nehospodárnom nakupovaní literatúry, táto položka preukázaná nebola a navrhovateľka sa dostala do situácie, že niečo tvrdí a nepreukazuje. Škola, ktorú navštevuje, má knižnicu, je možné zabezpečiť študijnú literatúru iným spôsobom, než akým prezentuje navrhovateľka. Tvrdené je neopodstatnené nakupovanie oblečenia mesačne 150,- Eur. Keby to všetko bola pravda, čo spochybňujú, že by mala takéto výdavky, aj pre ten prípad by bolo treba tieto náklady považovať za nehospodárne a preto návrh navrhovateľky nemôže byť dôvodný. Protistrana všetky dôkazy, ktoré vyznievajú v ich neprospech považuje resp. označuje za tendenčné, súd by mal tieto dôkazy vyhodnotiť a pripísať im patričnú silu - výpoveď svedkyne A. Katona, D. Fabiána. Z hľadiska dobrých mravov nie je podstatné, či sa negatívne vyjadruje navrhovateľka o otcovi, ale aj to, či sa takto nespráva aj vo vzťahu k iným osobám, ktoré sú povinnému blízke, konkrétne synovi. Rozširujúco s tým, že aj ujmu blízkych osôb môže každý pociťovať ako ujmu vlastnú. Navrhol návrh v celom rozsahu ako zjavne nedôvodný zamietnuť.
12. Podľa ust. § 156 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (v texte ďalej len ako "C. m. p.") účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.
13. Podľa ust. § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (v texte ďalej len ako "zákon o rodine") plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
14. V zmysle ust. § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
15. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. (ust. § 62 ods. 4 zákona o rodine)
16. Podľa ust. § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
17. V zmysle ust. § 65 ods. 3 zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
18. Súd prihliadne pri určení výživného na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. (ust. § 75, ods. 1 a ods. 2 zákona o rodine)
19. Podľa ust. § 76 ods. 1 zákona o rodine sa výživné platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
20. V zmysle ust. § 77 ods. 1 prvá a druhá veta zákona o rodine sa právo na výživné nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
21. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie, či už potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, resp. kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Na strane oprávneného sa skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného, ako i vyživovacia povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Rovnako je potrebné prihliadnuť na počet, druh, výšku a dôvodnosť iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery.
22. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinnoprávnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečiť pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden zo základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti, t.j. deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa, matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pokiaľ rodičia spolu žijú, spoločne a dobrovoľne sa podieľajú na nákladoch rodiny a zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou, ale tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako bežného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačnú životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných jednotlivých nákladov rodiča. Vodiacou zásadou na strane povinného je však miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka a nemajú ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni.
23. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné potreby patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Na konkrétnej výške priemerných mesačných nákladov sa bude podieľať každý z rodičov v rozsahu, ktorý zodpovedá jeho schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. Na strane každého rodiča súd zohľadňuje jeho zárobky, schopnosti, možnosti a majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť,
plnenie vyživovacích povinností aj vecnými plneniami nad rámec určených súdnym rozhodnutím. Miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.
24. Z listinných dôkazov súd zistil, že naposledy bolo určené výživné uznesením tunajšieho súdu č.k. 8Pc/15/2017 - 24 zo dňa 16.04. 2018, ktorým bol schválený súdny zmier, od 01.05. 2018, sumou 200,- Eur mesačne v čase, keď navrhovateľka bola študentkou strednej školy. Návrh na zmenu rozhodnutia bol podaný dňa 08.10. 2019. Navrhovateľka je študentkou Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Fakulty sociálnych vied od 23.09. 2019. Vzhľadom na pandemickú situáciu v rokoch 2020 a 2021 výučba v školskom roku 2019/2020 - letný semester len od 01.03. 2020 do 29.03. 2020 prebiehala prezenčnou formou, od 30.03. 2020 do 30.06. 2020 dištančnou formou. Výučba v školskom roku 2020/2021 od septembra 2020 dištančnou formou ( správa vysokej školy na čl. 256 spisu zo dňa 11.05. 2021). Navrhovateľka realizovala tieto platby : preukaz študenta - 15,- Eur dňa 18.06. 2019 a zápisné 20,- Eur 18.06. 2019, dňa 10.07. 2020 zápisné 20,- Eur. Škola má knižnicu so študijnými materiálmi k študijnému programu, ktorý navrhovateľka študuje.
25. Zo správy Strednej odbornej školy poľnohospodárstva a služieb na vidieku Trnava zo dňa 27.04. 2021 (na čl. 144 spisu ) vyplýva, že navrhovateľka zaplatila v školskom roku 2019/2020 za internát spolu 500,- Eur, vrátených jej bolo 150,- Eur, v školskom roku 2020/2021 prijatých 200,- Eur (za september a október). Tieto platby budú vrátené podľa toho, či študenti budú alebo nebudú bývať na internáte. Na internáte je spoločná kuchynka, ktorá je určená len na ohrievanie jedla, nie na varenie.
26. Súd takto zistil, že navrhovateľka síce v septembri 2019 nastúpila na štúdium na VŠ do Trnavy, ale okrem zimného semestra ročníka 2019/2020 výučba prebiehala dištančnou formou, teda bez dochádzania (cestovania) do iného mesta, ubytovania na internáte, zvýšených nákladov na stravovanie a pod. V tomto období sa teda pomery od poslednej úpravy výživného zmenili zatiaľ len minimálne. V čase konania a rozhodnutia o výživnom v roku 2018 bola navrhovateľka študentkou strednej školy, bývala tiež s matkou, mala tiež podobné náklady na hygienu, oblečenie, zdravotné pomôcky (okuliare, šošovky), resp. vitamíny, na ošatenie, mobil a pod.
27. U povinného otca súd zistil, že došlo u neho k zmene pomerov od poslednej úpravy, pretože rozsudkom OS Rožňava č.k. 8P/25/2019 - 46 súd schválil dohodu rodičov, v zmysle ktorej Z. X., nar. XX.XX. XXXX, brat navrhovateľky, bol zverený do starostlivosti otca N. X. a matka maloletej bola povinná prispievať na jeho výživu po 150,- Eur mesačne, počnúc od 01.07. 2019. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 12P/82/2020 - 69 zo dňa 23.11. 2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.12. 2020 bola matka maloletého zaviazaná prispievať na jeho výživu po 190,- Eur mesačne od 01.09. 2020.
28. Zo mzdových listov povinného otca ( na čl. 233 až 239) vyplýva, že v roku 2019 mal priemernú čistú mzdu 529,- Eur, v roku 2020 649,- Eur, v roku 2021 741,- Eur. Okrem toho je poberateľom výsluhového dôchodku. vo výške 821,12 Eur (správa MV SR zo dňa 01.07. 2020 na čl. 213 spisu). Okrem navrhovateľky má vyživovaciu povinnosť ešte voči synovi Z. X., ktorý s ním žije v spoločnej domácnosti. Vzhľadom na nemožnosť dochádzania MHD do práce sa musí dopravovať motorovým vozidlom. Kvôli zlepšeniu štandardu bývania (aj preto, že mu bol súdom zverený maloletý syn), kúpil výhodne rodinný dom spôsobom, ktorý popísal. Z toho dôvodu spláca mesačne úver vo výške 221,73 Eur. Má zdravotné problémy, ktoré musí riešiť, aj preto, aby mohol popri poberania výsluhového dôchodku ešte aj pracovať.
29. Vzhľadom na minimálne zvýšenie nákladov na uspokojovanie potrieb oprávnenej od poslednej úpravy súd rozhodol o zvýšení výživného o 50,- Eur mesačne. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol.
30. Súd nepovažoval za dostatočne preukázané tvrdené správanie sa navrhovateľky v rozpore s dobrými mravmi, čo by bolo dôvodom na nepriznanie výživného. Súd tu apeluje na obidve strany, aby zintenzívnili snahu o zlepšenie ich vzájomných vzťahov.
31. Súd v súlade s ustanovením § 75 ods. 1/ Zákona o rodine, dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská určenia výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1/ Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že takto určené výživné
je primerané, berúc do úvahy, že odôvodnené potreby oprávnenej navrhovateľky do značnej miery sú závislé na schopnostiach a možnostiach povinného.
32. Podľa ustanovenia § 232 ods. 3/, 4/ Civilného sporového poriadku lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
33. Vzhľadom na zmenu pôvodného rozhodnutia došlo na strane povinného k vzniku dlžného výživného, ktoré mu súd uložil zaplatiť v mesačných splátkach, spolu s bežným výživným.
34. Pri takto určenom výživnom od podania návrhu ( 08.10. 2019) do rozhodnutia súdu, t.j. za 23 mesiacov, je tento nedoplatok 1.150,- Eur, ktorý súd zaviazal povinného zaplatiť po 50,- Eur mesačne, spolu s bežným výživným.
35. O trovách súd rozhodol podľa §52 CMP podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, majúc za to, že použitie iného rozhodnutia o trovách konania ( §§ 53 až 55 CMP) v tomto prípade nie je na mieste.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd Košice, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 363 CSP sa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučny poriadok).