Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_23To-48-2025.pdf
PDF · 77.24 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/48/2025
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Valáška a sudcov JUDr. Milana Straku a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., okres D., trvale bytom E. D. F. – F. E., D. G. XX/XX, B. D., pre prečin neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, prejednal na verejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 18. februára 2026 odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 31. marca 2025 pod sp. zn. 1T/2/2025 a jednomyseľne takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr. poriadku s a odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 31. marca 2025 pod sp. zn. 1T/2/2025, na podklade podanej obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza zo dňa 14. januára 2025 pod č. k. 2Pv 313/24/3307-13, doručenej okresnému súdu dňa 15. januára 2025, bol obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný za vinného zo spáchania prečinu neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona číslo 300/2005 Z. z. v znení Zákona číslo 40/2024 Z. z, na tom skutkovom základe, že
„dňa 02.08.2024 v čase okolo 17.00 hodiny si v Meste C. zadovážil od doposiaľ nestotožnenej osoby drogu – metamfetamín (tzv. pervitín) v injekčnej striekačke s modrým piestom, ktorú následne u seba neoprávnene prechovával na rôznych miestach v okrese Prievidza až do dňa 03.08.2024 do 01.45 hodiny, kedy v súvislosti obmedzením na osobnej slobode a zadržaním v inej trestnej veci bola u neho nájdená a túto dobrovoľne po zákonnom poučení vydal na Obvodnom oddelení PZ SR Nováky, pričom znaleckým skúmaním bolo zistené, že išlo o metamfetamín o hmotnosti 0,576 gramov s priemernou koncentráciou 76,3 percenta hmotnostných (báza), čo je 439 mg absolútneho metamfetamínu, pričom metamfetamín je zaradený v zmysle Zákona číslo 139/1998 Z.z. O omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny omamných a psychotropných látok a obvinený nedisponoval legislatívou predpokladaným povolením Ministerstva zdravotníctva SR na držbu, resp. akúkoľvek manipuláciu s takouto látkou.“
Za to bol obžalovaný odsúdený podľa § 171 ods. 3 Tr. zákona, § 42 ods. 1 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. l), n) Tr. zákona, § 37 písm. h), m) Tr. zákona k súhrnnému nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súčasne bol obžalovanému podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona, § 42 ods. 1 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. l), n) Tr. zákona, § 37 písm. h), m) Tr. zákona uložený súhrnný trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov. Okresný súd vzhľadom na ukladanie súhrnných trestov súčasne podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 0T/101/2024 zo dňa 04.08.2024, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
15.08.2024, ako aj ďalšie rozhodnutia naň obsahovo nadväzujúce, ktoré vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.
Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote napadol písomným odvolaním zo dňa 09.04.2025 doručeným okresnému súdu dňa 11.04.2025 proti výroku o treste obžalovaný. V písomnom odôvodnení odvolania zo dňa 26.06.2025 následne poukázal na skutočnosť, že sa k spáchaniu trestného činu, ktorý mu bol kladený za vinu, doznal a svoje konanie oľutoval. Zdôraznil, že od spáchania predmetnej trestnej činnosti vedie riadny život, prestal konzumovať návykové látky a skôr uložený a vykonaný nepodmienečný trest, vo vzťahu ku ktorému mu má byť ukladaný súhrnný trest, mal na jeho osobu dostatočný prevýchovný vplyv. Súčasne zaslal súdu aktuálnu pracovnú zmluvu, kladný pracovný posudok a vyhlásenie jeho rodinných príslušníkov k jeho osobe svedčiaci o pozitívnom vplyve skôr vykonaného trestu odňatia slobody na jeho osobu. Z odvolania vyplýva, že obžalovaný žiada, aby mu nebol uložený ďalší taký trest, ktorý by spôsobil odňatie jeho osobnej slobody.
Prokurátor okresnej prokuratúry sa do dňa konania verejného zasadnutia k odvolaniu obžalovaného bližšie písomne nevyjadril.
Verejné zasadnutie odvolacieho krajského súdu bolo dňa 18. februára 2026 vykonané za splnenia všetkých procesných podmienok (§ 293 ods. 5, ods. 7 Tr. poriadku).
Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu v rámci konečného návrhu uviedol, že navrhuje odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. poriadku ako nedôvodné zamietnuť.
Obžalovaný v rámci konečného návrhu uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava jeho písomného odvolania a žiada rozhodnúť spôsobom v ňom uvedeným.
Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd, na podklade podaného odvolania obžalovaného, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 03. júna 2025, na verejnom zasadnutí dňa 18. februára 2026, postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť len obžalovaným napadnutých výrokov o uložených trestoch a výrokoch na tento výrok priamo naviazaných, proti ktorým obžalovaný podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného, ktoré bolo prípustné, podané oprávnenou osobou, včas i na správnom mieste, však dôvodné nie je. Odvolací súd nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.
Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o výrok o vine, súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď po tom, čo prijal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku o uznaní viny, po splnení zvyšných obligatórnych zákonných podmienok uznal obžalovaného za vinného zo spáchania prečinu neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona číslo 300/2005 Z. z. v znení Zákona číslo 40/2024 Z. z, pretože tento svojím konaním popísaným v skutkovej vete napadnutého rozsudku naplnil všetky zákonné znaky citovaného trestného činu. Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací krajský súd rovnako zistil, že prvostupňový okresný súd, vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia konania obžalovaného, postupoval v súlade so zákonom pri ukladaní trestnoprávnych sankcií obžalovanému, t. j. pri určení druhu a výmery trestu. Okresný súd nepochybil pri identifikácii poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, keď obžalovanému priznal ako poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zákona, keďže obžalovaný spáchanie žalovaného skutku priznal a uveriteľne aj jeho spáchanie úprimne oľutoval, ako aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zákona, keď obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, a to či už v priebehu prípravného konania, ale aj uskutočnením vyhlásenia o vine na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa. Správne tiež u obžalovaného konštatoval existenciu priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. h) Tr. zákona, keď obžalovaného vzhľadom na ukladanie súhrnného trestu k trestu uloženého trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza pod sp. zn. 0T/101/2024 odsudzoval za viacero trestných činov ako aj priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zákona (a to s prihliadnutím na ďalšie trestnoprávne postihnutia obžalovaného). Za správne krajský súd taktiež považoval konštatovanie, že prichádza v danom prípade do úvahy vo vzťahu k trestnému
rozkazu Okresného súdu Prievidza pod sp. zn. 0T/101/2024 ukladanie súhrnného trestu podľa § 42 Tr. zákona vrátane výmery trestnej sadzby, v rámci ktorej má byť trest za zbiehajúcu trestnú činnosť uložený (6 mesiacov až tri roky). Okresný súd taktiež správne pri postupe podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona vyhodnocoval nielen negatívne, ale aj pozitívne poznatky o osobe obžalovaného a okolnosti týkajúce sa trestnej činnosti, t. j. nielen jeho negatívne pôsobiacu trestnoprávnu minulosť, ale aj pozitívne pôsobiace okolnosti spočívajúce v tom, že motiváciou trestnej činnosti nebol finančný zisk, ale zabezpečenie návykovej látky pre vlastnú potrebu a tiež, že množstvo obžalovaným držanej drogy bolo relatívne menšie. K uvedenému krajský súd dopĺňa aj aktuálne pozitívne poznatky k osobe obžalovaného a vplyvu skôr uloženého trestu na jeho prevýchovu (neexistencia ďalších trestnoprávnych a priestupkových postihnutí v ostatnom období a nástup obžalovaného do zamestnania). Okresný súd nakoniec správne vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti vyhodnotil, že u obžalovaného je účel trestu naplnený, a to napriek jeho trestnoprávnej a priestupkovej minulosti aj uložením súhrnného trestu odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov (t. j. iba mierne prevyšujúcim dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby) so zaradením na jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Súčasne súd prvého stupňa dôvodne uložil obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov, a to vzhľadom na ukladanie súhrnného trestu, keď takýto trest bol obžalovanému uložený už v rámci potrestania za zbiehajúcu sa trestnú činnosť trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza pod sp. zn. 0T/101/2024.
Trest ako taký je právnym následkom trestného činu, a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.
Odvolací súd berúc do úvahy viaceré odvolacie námietky obžalovaného konštatuje, že prvostupňový okresný súd postupoval v súlade so zákonom pri ukladaní trestnoprávnych sankcií obžalovanému, pričom obžalovaným navrhované rozhodnutie o upustení od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k odsúdeniu trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza pod sp. zn. 0T/101/2024, by naopak v súlade s Trestným zákonom nebolo. Aktuálne posudzovaná trestná činnosť bola závažnejšou, ako to bolo v prípade spomínanej trestnej veci vedenej pod sp. zn. 0T/101/2024, čomu nasvedčuje aj prísnejšia zákonom predvídaná trestná sadzba, ktorej samotná dolná hranica predvída uloženie prísnejšieho trestu, ako to bolo v prípade skoršieho vyššie uvedeného trestného rozkazu. Súčasne napriek vyhláseniu obžalovaného o vine možno konštatovať (a to aj s prihliadnutím na vyššie uvedené poznatky o osobe obžalovaného), že v danom prípade neboli v dostatočnej miere naplnené žiadne zo zákonom predvídaných dôvodov pre ukladanie trestu pod dolnú zákonom stanovenú hranicu trestnej sadzby (§ 39 Tr. zákona), a preto ani krajský súd nepokladal trest uložený skorším trestným rozkazom na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného za dostatočný, tak ako to predvída ustanovenie § 44 Tr. zákona o upustení od súhrnného trestu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový okresný súd rozhodol na základe náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolanie obžalovaného ako nedôvodné, podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e sťažnosť prípustná.