Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4To-4-2026.pdf
PDF · 91.16 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/4/2026
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov JUDr. Petra Hunáka, PhD. a Mgr. Jána Bednára na verejnom zasadnutí konanom dňa 19. februára 2026, v trestnej veci obžalovaného A. B., stíhaného pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a iné, konajúc o odvolaní okresného prokurátora a obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/4/2025 zo dňa 07.11.2025, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. B. a okresného prokurátora zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/4/2025 zo dňa 07.11.2025 bol obžalovaný A. B. uznaný vinným zo zločinu ublíženia na zdrví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zák., a to za skutok, ktorého sa dopustil tak, že
dňa 16.06.2024 v čase okolo 03.10 hod. v meste Zvolen na ul. Sokolskej pred Domom kultúry ŽSR fyzicky napadol poškodeného C. D. nad schodmi vedúcimi do DK ŽSR, tak že odzadu pristúpil k C. D., s ktorým sa vzájomne udierali rukami do rôznych častí tela a pritom sa skotúľali dole schodmi na chodník pred DK ŽSR, kde ostal obvinený na vrchu a poškodený C. D. na zemi pod obvineným, na čo C. D. obvineného zhodil zo seba a postavil sa a obvinený nožom porezal poškodeného C. D. na pravom uchu, následne C. D. prišiel na pomoc E. F., ktorý chcel konfliktu zabrániť a chytil obvineného, ktorý ho však štyrikrát bodol nožom, a to dvakrát do oblasti brucha a dvakrát do oblasti ramien a napokon prišiel na miesto aj G. F., ktorý chcel zabrániť bitke a odzadu chytil obvineného a chcel ho z miesta odtiahnuť, na čo sa mu obvinený zo zovretia vymanil a jedenkrát ho bodol nožom do oblasti chrbta, čím takto svojim konaním spôsobil poškodeným:
- E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., nepenetrujúcu ranu brušnej steny v pravom podbrušku, nepenetrujúcu ranu brušnej steny v ľavom podbrušku, bodnú ranu hornej časti ľavého ramena a bodnú ranu pravého pleca s dobou liečenia a práceneschopnosti je 2 týždne, čim boli priamo ohrozené dôležité orgány (hrubé črevo, tenké črevo, cievy okružia, nadobličky, obličky, obličkové panvičky a močovody) a veľké cievy (ramenná tepna, pazuchová tepna) a pri mierne vyššej intenzite mohlo dôjsť k penetračnej rane brušnej dutiny spojenej s krvácaním alebo ťažkými infekčnými komplikáciami,
- C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., I. J. XXX/X, izolovanú ranu pravej ušnice s potrebou jednorazového ošetrenia bez práceneschopnosti a
- G. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., K. L. XXX/X, izolovanú nepenetrujúcu bodnú ranu pravej zadnej časti hrudnej steny s dobou liečenia 12 dní, pričom pri vyššej intenzite mohlo dôjsť k prieniku predmetu do hrudnej dutiny a poraneniu pohrudnice a otvoreniu pohrudnicovej dutiny s kolapsom pľúcneho tkaniva so vznikom pneumothoraxu.
Za toto konanie ho Okresný súd Zvolen odsúdil, a to podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h), m) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. a § 46 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť škodu poškodenému:
- Dôvera zdravotná poisťovňa, a. s. Bratislava, Einsteinova 25, IČO: 35 942 436 vo výške 865,81 Eur.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkázal poškodeného E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Uvedený rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho svojím odvolaním napadli jednak okresný prokurátor vo Zvolene, a to vo výroku o uloženom treste, ako aj obžalovaný, a to vo všetkých jeho výrokoch, pretože sa necíti byť zo žalovanej trestnej činnosti vinným.
Okresný prokurátor vo svojom odvolaní, ktoré bolo zamerané len na výšku trestu, a ktorá bola obžalovanému za uznané konanie uložená, uviedol, že sa nestotožňuje s názorom okresného súdu, že na nápravu a prevýchovu obžalovaného je postačujúci trest vo výmere 7 rokov. Takýto trest je uložený na samej dolnej hranici trestnej sadzby. Súd vzhľadom na kriminálnu minulosť obžalovaného, ktorý už bol 11-krát súdne trestaný, mal trest tomuto ukladať minimálne v polovici upravenej trestnej sadzby, avšak keďže ide o pokus, mohol ukladať trošku kratší trest.
Prokurátor v odvolaní ďalej uviedol, že súd nevyhodnotil všetky okolnosti pokusu, v konaní obžalovaného vidieť tzv. ukončený pokus, pretože obžalovaný vykonal všetko, čo pre dokonanie činu považoval za potrebné a je len vecou náhody a šťastia poškodených, že jeho konanie nemalo závažnejšie následky na ich zdraví.
Ukončený pokus je vždy závažnejším konaním ako neukončený pokus, kedy páchateľ nevykoná všetko, čo považuje na dokonanie činu za potrebné. Podľa prokurátora obžalovaný chcel svojím konaním poškodených ohroziť na živote a na zdraví a zo svojho pohľadu vykonal všetko potrebné, aby tak aj spravil. Súd potom neprihliadol na osobu obžalovaného a predovšetkým na jeho postoj k trestnej činnosti, pričom napriek viacerým výpovediam poškodených a svedkov, ktorí ho od počiatku trestného stíhania jednoznačne usvedčovali, zaujímal k tomuto odmietavý postoj a najmä k vlastnej trestnej činnosti. Obžalovaný absolútne nekriticky pristupoval k svojmu protiprávnemu konaniu a nie je ochotný si priznať ani tie skutočnosti, ktoré sú potvrdené viacerými osobami a javia sa byť ako jednoznačné. Samozrejme popieranie trestnej činnosti nemôže mať vplyv na výšku uloženého trestu, no možno ho hodnotiť vo vzťahu k možnostiam nápravy páchateľa. Z tohto dôvodu je preto prokurátor presvedčený, že uložený trest vo výmere 7 rokov sa javí byť neprimerane mierny a vzhľadom na povahu pokusu, osobu obžalovaného, jeho kriminálnu minulosť a postoj k trestnej činnosti navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov.
Obžalovaný vo svojom odvolaní uviedol, že nesúhlasí s napadnutým rozsudkom, tak vo výroku o vine, ako aj vo výroku o treste a domáhal sa toho, aby bol spod obžaloby oslobodený.
Na tomto mieste je nutné uviesť, že obžalovaný podal odvolanie jednak cestou svojho novozvoleného obhajcu, ktorý nastúpil do konania až v čase, keď vyniesol prvostupňový súd svoj odsudzujúci rozsudok, ako aj sám svojimi rozsiahlymi rukou písanými podaniami.
Obhajca v písomnom vyhotovení odvolania uviedol viaceré okolnosti, na ktoré poukázal.
V prvom rade uviedol, že súd svojvoľne a selektívne hodnotil výpovede svedkov, ktoré boli zaťažené rozporuplnosťou a zaujatosťou. Konkrétne poukázal na výpovede poškodeného C. D., ktorý mal zásadné
rozpory podľa obhajoby v mieste konfliktu so ženou po páde zo schodov, vypovedal rozporne na hlavnom pojednávaní ohľadne toho, kedy a kto si mal sadnúť na sedadlo spolujazdca.
Poukázal tiež na výpoveď poškodeného G. F., rozpor videl ohľadne noža a nelogickosti mechanizmu zranenia, skutočnosť, či tento svedok videl alebo nevidel nôž, lebo v jeho výpovediach je to rozporné tvrdenie, taktiež kontakt s obžalovaným popisuje podľa obhajoby rozporuplne.
Taktiež poukázal aj na rozpory vo výpovediach poškodeného E. F. o tom, kto koho registroval a ako prebiehal skutok pod schodmi.
Ďalej sa podrobne venuje podľa jeho názoru rozporným výpovediam svedkov, a to I. F., M. B., E. N., ďalej svedkýň F. F., C. F., E. L. a O. F.. Z tohto dôvodu je toho názoru, že súd postavil vinu na reťazci dôkazov, ktoré sú v podstatných bodoch vnútorne rozporné, čo je nesprávne.
Ďalej podrobne rozobral skutočnosť, prečo nebola vykonaná rekognícia vo veci, je toho názoru, že poškodení mohli pred vykonaním rekognície v médiách vidieť fotografiu obžalovaného, čím bola nenávratne ovplyvnená ich pamäťová stopa, avšak obhajoba nekonkretizuje, kde a kedy mala byť fotografia obžalovaného v médiách.
V konečnom dôsledku rozobrala obhajoba aj tú skutočnosť, že podľa jej názoru došlo k nesprávnej právnej kvalifikácii skutku, najmä z toho dôvodu, že už v záverečnej reči predchádzajúca obhajkyňa uvádzala konanie obžalovaného ako skratové, odvolávajúc sa na to, že konal v rámci dynamickej a neprehľadnej šarvátky a v takýchto situáciách rozhodujú zlomky sekúnd a dominuje stres a strach. Preto, aby mohlo byť jeho konanie kvalifikované ako ublíženie na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., je nutné preukázať aspoň nepriamy úmysel, teda uzrozumenie, avšak konanie obžalovaného bolo vedené snahou brániť sa alebo ukončiť konflikt, a nie niekoho zmrzačiť.
Na záver svojho odvolania obhajca poukázal na použitie zásady „in dubio pro reo“, teda v pochybnostiach v prospech obžalovaného, kde podľa jeho názoru vo výpovediach svedkov boli také pochybnosti, že ho mal okresný súd spod obžaloby jednoznačne oslobodiť. Preto navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a postupoval v zmysle § 285 písm. c) Tr. por.
Okrem tohto odvolania podal písomné dôvody odvolania aj sám obžalovaný A. B., a to rukou písaným podaním na celkom 48 stranách. V tomto odvolaní poukazoval na konkrétne rozpory vo výpovediach jednotlivých svedkov, či poškodených, rozoberal tieto rozpory s tým, že je toho názoru, že tieto rozpory sú tak závažné, že nie je možné na základe týchto rozporov prijať jednoznačný záver o tom, že sa on dopustil trestnej činnosti. V podstate toto jeho odvolanie korešponduje aj so záverečnou rečou, ktorú urobil už na okresnom súde v prvostupňovom konaní, kde taktiež podroboval kritike jednotlivé svedecké výpovede svedkov a poukazoval na nezrovnalosti, resp. rozpory v jednotlivých výpovediach.
V konečnom dôsledku je teda presvedčený, že bol nespravodlivo odsúdený a navrhol, aby krajský súd jeho odvolaniu vyhovel a spod obžaloby ho oslobodil, lebo je nevinný.
Už potom, čo bol trestný spis predložený krajskému súdu k odvolaciemu konaniu, doručil Krajskému súdu v Banskej Bystrici najprv podanie a následne aj doplnenie odôvodnenia odvolania, ktoré obidve podania boli napísané jeho vlastnou rukou.
V prvom podaní poukázal na podľa jeho názoru vážne procesné pochybenie okresného súdu, ktorý zadržal, keďže sa nedostavila na pojednávanie, svedkyňu O. F., vypočul ju bez prítomnosti obhajcu obžalovaného, ktorá obhajkyňa sa na tento úkon dobrovoľne nedostavila, avšak otázky pre svedkyňu predložila a potom na hlavnom pojednávaní, keď sa táto svedkyňa nedostavila na pojednávanie, túto jej výpoveď prečítal bez toho, aby požiadal o súhlas s takýmto úkonom prokurátora, resp. obžalovaného, čo je podľa obžalovaného zásadné a hrubé porušenie ustanovení práva na spravodlivý proces a preto je toho názoru, že bolo jeho právo na spravodlivý proces porušené.
V doplňujúcom odôvodnení odvolania, a to celkom na 16 rukou písaných stranách opätovne poukázal na rozpory vo výpovediach kľúčových svedkov a poukazoval na to, čo ktorý svedok kedy povedal a čo sa mu javí byť ako nezákonné. Aj z tohto odôvodnenia odvolania jednoznačne vyplýva podľa obžalovaného
záver, že mal byť spod obžaloby oslobodený a preto žiada ctený senát, aby sa zaoberal vážnymi pochybeniami okresného súdu a aby ho spod obžaloby oslobodil.
Na podklade podaných odvolaní následne na to krajský súd vo veci určil termín verejného zasadnutia o odvolaní obžalovaného, kde deň pred vykonaním verejného zasadnutia obhajca obžalovaného doručil súdu doplnenie dôvodov odvolania, kde opakovane poukázal na rozpory kľúčových svedkov, a to najmä vo výpovediach poškodeného G. F., svedkyne F. F., svedkyne L. a poškodeného F., resp. svedkyne C. F.. Z tohto doplnenia odvolania potom vyplýva podľa obhajcu, že došlo k zásadným pochybeniam v konaní okresného súdu. Skutočnosti, ktoré napádajú, dopĺňajú a prehlbujú pôvodné odvolanie, obhajca uvádza, že je presvedčený, že napadnutý rozsudok je nezákonný, arbitrárny a neudržateľný, pričom skutkové zistenia súdu sú v extrémnom rozpore s vykonaným dokazovaným, čím bolo porušené právo obžalovaného na spravodlivý proces a prezumpciu neviny. Z tohto dôvodu opakovane uviedol, že je potrebné napadnutý rozsudok zrušiť a obžalovaného A. B. spod obžaloby oslobodiť.
Na verejnom zasadnutí, kde krajský súd konal o odvolaní obžalovaného, potom čo bol obžalovaný predvedený na pojednávanie eskortou, v rámci konečných návrhov procesné strany uviedli nasledovné.
Krajský prokurátor uviedol, že v súlade s podaným odvolaním navrhuje zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a obžalovanému navrhuje uložiť prísnejší nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov s tým, že odvolanie obžalovaného je podľa neho nedôvodné, a preto ho ako také navrhuje zamietnuť.
Obhajca obžalovaného E. C. F. uviedol, že v zhode s podaným písomným odvolaním a jeho doplnením trvá na ich obsahu a navrhuje, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a rozhodujúc sám, aby obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. c) Tr. por. oslobodil. Odvolanie prokurátora navrhuje ako nedôvodné zamietnuť.
Obžalovaný A. B. v konečnom návrhu uviedol, že namieta napadnutý rozsudok, priznáva sa len k tomu, že mal konflikt s C. D., ale po tomto konflikte vznikla hromadná bitka, on nikoho iného nenapadol, on bol zbitý, pričom stále poukazuje na rozpory vo výpovediach svedkov tak, ako to uviedol v písomných podaniach, a preto sa necíti byť v tejto trestnej veci vinným. Žiada, aby bol spod obžaloby oslobodený, pričom chce poukázať na to, že v rozsudku je uvedené, že hromadná bitka vznikla pravdepodobne až po dopichaní poškodených, avšak on tvrdí, že sa tak stalo hneď po tom, čo sa pobil s poškodeným D., o čom existuje 7 svedectiev.
Na podklade podaného odvolania potom Krajský súd v Banskej Bystrici postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým podali odvolatelia odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie tak obžalovaného A. B., ako aj okresného prokurátora nie je dôvodné.
Na tomto mieste musí krajský súd konštatovať po tom, čo sa podrobne oboznámil s predloženým trestným spisom, že súd prvého stupňa vykonal na viacerých pojednávaniach všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu napriek tomu, že niektorí svedkovia sa vyhýbali svedectvu na hlavnom pojednávaní, a následne tieto skutočnosti potom umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie v súlade s ust. § 2 ods. 10 Tr. por., ako aj to, že tieto dôkazy správne vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ust. § 2 ods. 12 Tr. por.
V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd síce stručne, ale v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por. uviedol, ktoré všetky skutočnosti vzal za preukázané, a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a čo ho viedlo k tomu, aby obžalovaného uznal vinným z danej trestnej činnosti a prečo jeho obrane neuveril.
Na tomto mieste musí krajský súd konštatovať, že takéto hodnotenie dôkazov, ako vykonal okresný súd, je aj podľa názoru krajského súdu zákonné a správne.
Argumentácia obžalovaného, ktorá je podrobne na množstve strán rozvedená o tom, ako ktorý svedok, resp. poškodený, a kedy vypovedal a v čom sú rozpory, podľa názoru krajského súdu jednoznačne neznamená, že títo svedkovia vypovedali krivo alebo nepravdivo, ale práve naopak, na rozdiel toho, ako si to myslí obžalovaný, títo svedkovia vypovedali o veci správne a zákonne. Práve skutočnosť,
keby boli ich výpovede konštantné a nemenné, by znamenala, že tieto výpovede mali naučené a že boli pripravení na to, ako majú vypovedať, ale skutočnosť, že každý svedok v každej svojej výpovedi niektorú skutočnosť uviedol inak, znamená práve to, že prežívali a vnímali udalosti tak, ako sa odohrali a vzhľadom práve na závažnosť toho konania, toto aj podľa názoru krajského súdu spôsobilo, že tie výpovede nie sú totožné a identické.
Nemožno preto takéto výpovede svedkov z tohto dôvodu hodnotiť ako nesprávne, naviac, keď obhajca tvrdil vo svojom odvolaní, že mala byť vo veci vykonaná rekognícia, avšak nemohla byť, lebo poškodení mali vidieť obžalovaného v médiách, je nelogická, pretože z ničoho nevyplýva, že by sa tak bolo malo niekedy stať, resp. v ktorých médiách a aká fotka obžalovaného mala byť zverejnená.
Tento obhajca aj podľa názoru krajského súdu písal odvolanie len z dôkazov, ktoré si prečítal v trestnom spise bez toho, aby sa priamo podieľal na vypočúvaní týchto svedkov, aby vnímal, o čom rozprávali a akým spôsobom to uvádzali, kde krajský súd poukazuje práve na výpovede všetkých troch poškodených na hlavnom pojednávaní, ktoré výpovede síce boli čiastočne iné ako v prípravnom konaní, ale jednoznačne v nich uvádzali, že to bol práve obžalovaný, ktorý každého jedného z poškodených napadol a bodol bez toho, aby čo i len spochybnili záver, že to obžalovaný nebol.
Za týchto okolností preto Krajský súd v Banskej Bystrici nemá pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených vo výroku napadnutého rozsudku, tieto zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania na hlavných pojednávaniach a aj podľa názoru krajského súdu je jednoznačne preukázané, že obžalovaný A. B. sa dopustil žalovanej trestnej činnosti tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Okresný súd naviac správne postupoval, keď pri takto uznanej vine obžalovanému uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby, teda 7 rokov nepodmienečne, kde krajský súd sa nestotožnil s odvolaním okresného prokurátora v tom, že je potrebné obžalovanému ukladať prísnejší trest odňatia slobody, pričom krajskému súdu neuniklo pozornosti, že obžalovaný síce už bol 11-krát súdne trestaný, ale až na jeden prípad išlo o drobnú trestnú činnosť, a preto by aj podľa názoru krajského súdu bolo neprimerane prísne ukladať obžalovanému prísnejší nepodmienečný trest odňatia slobody.
Nakoniec musí krajský súd uviesť, že námietka obžalovaného v súvislosti s výpoveďou svedkyne F., ktorá nebola vypočutá na hlavnom pojednávaní a potom následne jej výpoveď po zadržaní urobená, kde bol prítomný prokurátor, avšak obhajkyňa obžalovaného sa ospravedlnila, bola prečítaná na hlavnom pojednávaní bez súhlasu obžalovaného. Takýto postup okresného súdu bol správny, pretože to umožňuje § 263 Tr. por.
Samotná svedkyňa vo svojom výsluchu pred súdom potom, čo bola poučená, aby sa dostavila na hlavné pojednávanie, zopakovala svoju výpoveď, uviedla, že sa nedostaví a žiada jej výpoveď prečítať, pričom za takýchto okolností nie je potom podľa Trestného poriadku potrebný na prečítanie jej výpovede súhlas prokurátora alebo obžalovaného či obhajcu.
Keďže krajský súd v konečnom dôsledku nezistil žiadne pochybenie okresného súdu ohľadne danej predmetnej trestnej veci, dospel k záveru, že tak odvolanie okresného prokurátora do výroku o uloženom treste, ako aj odvolanie obžalovaného do výroku o vine a treste, nie je dôvodné a z tohto dôvodu tieto odvolania postupom podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
Z týchto dôvodov preto krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.