Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_TT-47Sa-3-2023.pdf
PDF · 105.47 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TT-47Sa/3/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
TT-47Sa/3/2023
Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Markom Michaláčom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. D. XX, E., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom: Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. januára 2023, takto
r o z h o d o l :
TT-47Sa/3/2023
I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia
1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. mája 2022 Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj ako „orgán prvého stupňa“) v zmysle § 70 a § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákona č. 461/2003 Z. z.“) žalobcovi odňala invalidný dôchodok od 08.06.2022.
2. Svoje rozhodnutie orgán prvého stupňa odôvodnil tým, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Senica zo dňa 16. decembra 2021 už žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, od 16. decembra 2021.
3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie podal žalobca odvolanie, v ktorom vyjadril nesúhlas s napadnutým rozhodnutím, odvolávajúc sa na jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Poukazuje na obdobie pandémie, pre ktoré nemal možnosť absolvovať odborné vyšetrenia. Žiada o opätovné posúdenie zdravotného stavu a prehodnotenie napadnutého rozhodnutia.
4. Žalovaná Sociálna poisťovňa, generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne svojím rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. januára 2023 podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. odvolanie žalobcu zamietla a v celom rozsahu potvrdila rozhodnutie orgánu prvého stupňa.
5. Svoje rozhodnutie žalovaná odôvodnila podľa § 218 ods. 1, 2, § 71 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, § 112 ods. 2 a 6, § 153 ods. 5 a § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. a vecne tým, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Senica dňa 22. júna 2022, ktorý nevyhovel odvolaniu a predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 3. januára 2023 s tým, že celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zodpovedá naďalej 35 %.
6. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár určil iné poruchy medzistavcových platničiek, ochorenie podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, zaradené do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmena b) - s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % z percentuálneho rozsahu 20 % až 35 %.
7. Žalobcova miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 35 %, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
8. Invalidný dôchodok bol odňatý v súlade s§ 70, § 71 a § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z. z. od 8. júna 2022, t. j. odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila.
II. Žaloba a jej dôvody
9. Proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 10. januára 2023 podal žalobca správnu žalobu a žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.
10. Žalobca vo svojej žalobe poukazuje na neurologické vyšetrenie F. G., podľa ktorého žalobca disponuje poruchou satodynamiky LS chrbtice, poruchou statodynamiky C-TH- L chrbtice, skoliózou, spondylózou, spondylatrózou, hyper TH kyfóza, sydrómom karpálneho tunela bil. Žalobca zdôrazňuje, že trpí každodennými bolesťami, ktoré tlmí liekmi, má často sa prejavujúce svalové a nervové dráždenie chrbtice. Ochorenie tohto charakteru nie je vyliečiteľné, stav sa mu iba zhoršuje, čo preukazujú aj lekárske správy.
11. Taktiež poukazuje na vyjadrenie v posudku, kde sa uvádza, že zistený objektívny nález zodpovedá aj nepravidelnému /sporadickému/ ošetreniu u odborníka. Treba brať do úvahy o akom časovom období sa píše, ide o obdobie pandémie, kedy návštevy u lekárov boli v prísne obmedzenom režime a v prípade, ak nešlo o smrteľnú chorobu, tak vás lekár neobjednal. Lekárska správa z 08.11.2022 uvádza, že ide o pokročilú osteochondrózu chrbtice a protrúzie diskov aj s kontaktom na nervovú štruktúru. Stav je chronifikovaný, a na základe tohto vyjadrenia sa žalobca domnieva, že došlo k nesprávnemu posúdeniu jeho zdravotného stavu. Po operácií karpálneho tunela v roku 2019 s reziduálnou chronickou neuropatiou, potvrdenou EMG vyšetrením sú viac než zrejmé pretrvávajúce neurogénne zmeny v tenarovom svalstve PHK.
III. Vyjadrenie žalovanej
12. Vo vyjadrení žalovaná uvádza, že posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej ústredie, preskúmal všetky predložené odborné vyšetrenia, odvolanie žalobcu a vypracovaný posudok posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej, pobočky Senica a zistil, že vypracovaný posudok posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej, pobočky Senica je správny, bez zistenej príčiny na zmenu.
13. V odvolacom konaní, po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobcu, podľa diagnostických záverov odborných lekárov, posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej, ústredie objektívne zistil skutkový stav, neboli diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením zdravotného stavu posudkovými lekármi sociálneho poistenia žalovanej.
14. Subjektívne presvedčenie žalobcu, že jeho zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia.
IV. Replika žalobcu
15. Žalobca uvádza, že po preštudovaní všetkých lekárskych správach, je zrejmé že v roku 2013 mu bola diagnostikovaná koxartóza I. stupňa a v súčasnosti 11. stupňa, čo znamená, že jeho zdravotný stav má zhoršujúcu tendenciu a naďalej trvá na tom, že invalidný dôchodok mu bol odňatý neprávom.
V. Relevantné právne predpisy
16. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
17. Podľa § 71 ods. 2 ZSP, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
18. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
19. Podľa § 71 ods 4 zákona č. 461/2003 Z. z., pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
20. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
21. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
22. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
23. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z., určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
24. Podľa § 71 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z., ak v prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.
25. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.
VI. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
26. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Trnave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10, § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Správneho súdneho poriadku (ďalej len ako „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej a rozhodnutie orgánu prvého stupňa, ako aj postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d/ SSP za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 1 písm. a/ SSP rozhodol vo veci po nariadenom pojednávaní za prítomnosti žalobcu a zástupkyne žalovaného, pričom súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.
27. Na pojednávaní žalobca zotrval na svojej žalobe a žalobných dôvodoch, zástupkyňa žalovaného zotrvala na nedôvodnosti žaloby. Na pojednávaní žalobca predložil do konania lekárske správy: lekársky nález zo dňa 24.09.2025 F. B. G., lekárske nálezy zo dňa 15.07.2025, 03.12.2025 a zo dňa 11.11.2025 F. C. H., lekársku správu zo dňa 07.01.2025 F. B. F..
28. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. januára 2023, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorým bol žalobcovi odňatý invalidný dôchodok.
29. Tunajší súd v prvom rade poukazuje na to, že jednou z podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok, jeho zvýšenie, ale aj podmienkou pri prehodnotení nároku invalidného dôchodku je invalidita poistenca, ktorá je v danom prípade medzi účastníkmi konania sporná. Podmienky, za ktorých sa považuje poistenec za invalidného upravuje § 71 zákona č. 461/2003 Z. z.. Posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou (medicínskou), na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť poistencov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia v zmysle § 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, zároveň so zreteľom na závažnosť aj ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu
konkrétneho záveru. Posudok je teda podstatným dôkazom, na ktorý je súd odkázaný, keďže sám nedisponuje potrebnými odbornými medicínskymi znalosťami. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok (porovnaj závery rozhodnutia NS SR sp. zn. 9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.1015). Práve preto, že posudok posudkových je podkladom rozhodnutia žalovanej, je potrebné, aby posudok bol dostatočne určitý, úplný a zároveň vo svojich záveroch presvedčivý, pričom v danom prípade posudky posudkových lekárov žalovanej tieto atribúty spĺňajú.
30. V prejednávanej veci záväzným podkladom pre vydanie rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej dňa 10. januára 2023, bol lekársky posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne zo dňa 03.01.2023, podľa ktorého žalobca už nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 35 %. Iné zdravotné ochorenia u žalobcu neodôvodňujú zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. o 10 % nakoľko závažnosť týchto ochorení neovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. K naplneniu medicínskej stránky invalidity posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne zo dňa 03.01.2023 uviedol, že :
31. „Účastník konania bol od roku 2013 invalidný s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % pre ochorenie chrbtice. V Českej republike nebol uznaný za invalidného, nakoľko jeho pracovná schopnosť poklesla len o 30 %.
32. V Slovenskej republike bol naposledy posúdený v decembri 2021 na základe kontrolnej lekárskej prehliadky určenej na máj 2021, kedy miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená na 35% - invalidita zanikla, účastník konania sa odvolal. 33. Podľa priložených neurologických nálezov zo dňa 29. novembra 2021, 22. júna 2022 a 8. novembra 2022, sa podrobil opätovnému vyšetreniu driekovokrížovej chrbtice magnetickou rezonanciou so zistením menej závažných degeneratívnych zmien stavcov a medzistavcových platničiek s nevýraznými posunmi a tlakmi na nervové štruktúry, bez poškodenia nervových štruktúr. Objektívny neurologický nález dokumentuje nezávažné obmedzenie statodynamiky celej chrbtice, funkčné obmedzenie chrbtice charakterizuje odborník pre neurológiu ako "jednotretinové". Zistený objektívny nález zodpovedá aj nepravidelnému (sporadickému) ošetrovaniu u odborníka pre neurológiu.
34. Ochorenie celej chrbtice degeneratívnymi zmenami s bolesťou chrbtice, s miernym funkčným postihnutím a prejavmi nervového a svalového dráždenia, je naďalej rozhodujúcim zdravotným postihnutím, ktoré odôvodňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %>, t. j. v hornej hranici referenčného rozmedzia pre mierne funkčné postihnutie chrbtice.
35. Účastník konania bol v roku 2019 operovaný pre syndróm karpálneho tunela vpravo, kontrolné elektromyografické vyšetrenie z júna 2022 vykazuje len mierne reziduálne zmeny pravého stredového nervu, čo je z posudkového hľadiska málo významným nálezom. Nález na ľavom stredovom nerve je ešte v norme. Dokumentovaný stav nemá vplyv na celkovú výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
36. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie preštudoval posudkový spis a novodoložené odborné neurologické vyšetrenie zo dňa 8. novembra 2022. Zistil, že vypracovaný posudok posudkového lekára vykonávajúceho lekársku posudkovú činnosť v Sociálnej poisťovni, pobočka Senica zo dňa 16. decembra 2021 a zo dňa 22. júna 2022 je naďalej správny a nebol zistený medicínsky dôvod na zmenu posudku.
37. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zodpovedá naďalej 35 %.“
38. Z uvedeného odborného posudku o invalidite, ktorý bol použitý ako jeden z dôkazov pre rozhodnutie, je zrejmé, z akých podkladov posudkový lekár sociálneho poistenia vychádzal, aké zdravotné postihnutie určil za rozhodujúce, lekár sa venoval aj možnému zvýšeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z.. Posudok je odôvodnený takým
spôsobom, že sú z neho zrejmé a poznateľné úvahy posudkového lekára sociálneho poistenia, ktoré nevzbudzujú odôvodnené pochybnosti o jeho správnosti. Posudkový lekár sociálneho poistenia v rámci druhostupňového odvolacieho konania pri posudzovaní invalidity zhodnotil zdravotný stav žalobcu, vychádzal pritom z objektívnych odborných lekárskych nálezov, ktoré aj žalobca predložil. Posudkový lekár riadne zdôvodnil z akého dôvodu pristúpil k zmene celkovej mieri poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu a prečo túto stanovil vo výške 35%.
39. Čo sa týka žalobcom doložených lekárskych správ v rámci jeho správnej žaloby: Neurologické vyšetrenie z 08.11.2022 od F. B. G., EMG vyšetrenie z 30.06.2022, Neurologické vyšetrenie z 21.06.2022 od F. B. G., MR LS chrbtice z 13.09.2022, tak všetky tieto posudkový lekár pri posúdení invalidity žalobcu v rámci svojho posudku z 03.01.2023 zhodnotil a na všetky tieto aj prihliadol. Pokiaľ žalobca k žalobe priložil aj neurologické vyšetrenie z 19.09.2013 od F. B. G. a neurologické vyšetrenie z 19.01.2016 (predložené súdu bez úradnej pečiatky a podpisu lekára, zrejme tiež od F. B. G.), tieto lekárske nálezy sú staršie, takmer 10 rokov staré a teda neodzrkadľujú aj naďalej reálny zdravotný stav žalobcu čo sa týka posúdenia trvania jeho invalidity. To najmä z toho dôvodu, že v administratívnom konaní boli produkované novšie lekárske nálezy týkajúce sa neurologického vyšetrenia žalobcu a to od rovnakého lekára - F. B. G..
40. Na lekárske správy predložené žalobcom na pojednávaní dňa 24.02.2026 (lekársky nález zo dňa 24.09.2025 F. B. G., lekárske nálezy zo dňa 15.07.2025, 03.12.2025 a zo dňa 11.11.2025 F. C. H., lekársku správu zo dňa 07.01.2025 F. B. F..) správny súd nemohol prihliadnuť nakoľko pri rozhodovaní súd vychádza v zmysle ustanovenia § 119 SSP zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak a na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP).
41. Pochybnosti žalobcu o správnosti posúdenia jeho zdravotného stavu sú nedôvodné, vyvolané jeho subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť ako už súd vyššie opísal, si vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z.
42. Posudkoví lekári žalovanej komplexne posúdili zdravotný stav žalobcu s prihliadnutím na všetky jeho diagnózy a dostatočne sa vyrovnali so všetkými skutočnosťami, ktoré boli podkladom pre ich závery. Vzhľadom na uvedené tunajší súd uzaviera, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej je vydané v súlade so zákonom, na základe riadne zisteného skutočného stavu veci, obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti, vec bola správne právne posúdená, pričom rozhodnutie žalovanej a ani rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy netrpí ani vadou nepreskúmateľnosti. Odborné posudky spĺňali požiadavku úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, a posudkový lekári sa vysporiadali so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, čo je spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.
43. Pokiaľ sa však žalobcovi po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia zhoršil zdravotný stav, čo by vedel preukázať novými lekárskymi správami, či nálezmi vydanými po právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia v tomto konaní, môže opätovne požiadať Sociálnu poisťovňu o invalidný dôchodok, pričom v novom konaní môže predložiť všetky dokumenty preukazujúce zhoršenie jeho zdravotného stavu.
44. S poukazom na uvedené považuje súd napadnuté rozhodnutie žalovanej za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
45. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že žalovanej nepriznal právo na náhradu trov konania napriek tomu, že mala úspech vo veci. Keďže žalovanej voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).