Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TN-11S/38/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov Mgr. Marka Anovčina a Mgr. Stanislavy Kollárovej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická č. 46/276, Trenčín, IČO: 36 837 857, proti žalovanému: Slovenský poľovnícky zväz, Poľovnícke združenie "Žľab" Drietoma, so sídlom D. E. XXX/XX, F. - G., IČO: 36 120 545, právne zastúpený JUDr. Martinom Bartkom, advokátom so sídlom v Trenčíne, ul. Piaristická 6667 a JUDr. Silviou Bartkovou, advokátkou so sídlom v Trenčíne, ul. Piaristická 6667, o neplatnosť Uznesenia členskej schôdze Slovenského poľovníckeho zväzu, Poľovníckeho združenia "Žľab" Drietoma č. 1/2022 z V.Č.S. zo dňa 27.02.2022, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 9. septembra 2025, č. k. 17C/87/2023

- 246, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. V odôvodnení uviedol, že dňa 15.12.2023 bola Okresnému súdu Trenčín postúpená žaloba žalobcu, ktorou sa pôvodne v rámci správneho súdnictva domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by súd preskúmal zákonnosť Uznesenia členskej schôdze Slovenského poľovníckeho zväzu - Poľovníckeho združenia "Žľab" Drietoma č. 1/2022 z V.Č.S. zo dňa 27. februára 2022, zamietajúceho odvolanie žalobcu a potvrdzujúce rozhodnutie Výboru Poľovníckeho združenia Žľab Drietoma č. 1/2021 zo dňa 05.12.2021. Správnou žalobou navrhoval uvedené uznesenie členskej schôdze Slovenského poľovníckeho zväzu - Poľovníckeho združenia "Žľab" Drietoma zrušiť. Krajský súd v Trenčíne v rámci správneho súdnictva rozsudkom, sp. zn. 11S/38/2022 zo dňa 09.08.2022 rozhodol tak, že zrušil Uznesenie členskej schôdze Slovenského poľovníckeho zväzu - Poľovníckeho združenia "Žľab" Drietoma č. 1/2022 z V.Č.S. zo dňa 27. februára 2022 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako ,,kasačný súd") vzhľadom na zistenú procesnú vadu - nedostatok právomoci správneho súdu v predmetnej veci konať a rozhodnúť, kasačnú sťažnosť žalovaného vyhodnotil ako dôvodnú, a preto podľa rozsudkom, sp. zn. 6Svk/48/2022 zo dňa 27.07.2023 zrušil rozsudok krajského súdu a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie. Uviedol najmä to, že vzťah poľovníckeho združenia a jeho člena je vzťahom súkromnoprávnym, o ktorom sa koná a rozhoduje v civilnom sporovom konaní, preto nespadá do oblasti verejnej správy. Správny súd v Banskej Bystrici uznesením, sp. zn. 4S/36/2023 zo dňa 21.11.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06.12.2023, vec postúpil Okresného súdu Trenčín, ktorý o podanej žalobe koná v konaní, vedenom pod sp. zn. 17C/87/2023.

3. Za účelom rozhodnutia o žalobe súd nariadil na deň 18.04.2024 pojednávanie, na ktorom právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že žalobca zotrváva na podanej žalobe, avšak navrhuje zmeniť jej žalobný návrh v zmysle jej podania zo dňa 17.04.2024. Súd pripustil zmenu žaloby na pojednávaní uznesením vyhláseným v prítomnosti sporových strán. Žalobca sa po pripustení zmeny žaloby domáha rozhodnutia súdu, ktorým by určil neplatnosť Uznesenia členskej schôdze Slovenského poľovníckeho zväzu - Poľovníckeho združenia "Žľab" Drietoma č. 1/2022 z V.Č.S zo dňa 27.02.2022. Následne súd na vykonanom pojednávaní vyhlásil vo veci samej rozsudok, ktorým žalobu žalobcu zamietol pre tzv. procesné dôvody, nakoľko vyhodnotil žalobu žalobcu o neplatnosť uznesenia členskej schôdze poľovníckeho združenia ako neprípustnú v zmysle . Na základe odvolania žalobcu proti tomuto rozsudku, bol vydaný rozsudok súdu prvého stupňa zrušený uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 18.12.2024. Odvolací súd zrušil odvolaním napadnutý rozsudok z dôvodu, že žaloba o určenie neplatnosti rozhodnutia poľovníckeho združenia o vylúčení jeho člena je ako osobitný typ žaloby prípustná a predstavuje riadny a spôsobilý prostriedok súdnej ochrany práv člena poľovníckeho združenia. Ďalej uviedol, že v ďalšom konaní súd prvej inštancie prejedná žalobu žalobcu ako procesne prípustnú a meritórne o nej rozhodne.

4. Žalobca sa podanou žalobou domáha určenia neplatnosti rozhodnutia druhostupňového disciplinárneho orgánu žalovaného, ktorý ako poľovnícka organizácia vylúčil žalobcu z radov svojich členov. Uznesenie, ktorým bol žalobca vylúčený z členstva u žalovaného, prijal prvostupňový disciplinárny orgán, ktorým je výbor žalovaného. V zmysle právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým je súd prvého stupňa viazaný, je takáto žaloba žalobcu procesne prípustná a súd sa musí zaoberať aj samotným meritom veci, teda dôvodnosťou tvrdenia žalobcu o neplatnosti Uznesenia členskej schôdze Slovenského poľovníckeho zväzu - Poľovníckeho združenia "Žľab" Drietoma č. 1/2022 z V.Č.S. zo dňa 27. februára 2022, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu proti uzneseniu, ktorým bol vylúčený z členstva u žalovaného. Na úvod tohto odôvodnenia súd prvej inštancie považoval za potrebné uviesť, že žiadnym právnym predpisom nie sú určené akékoľvek kritériá "zneplatnenia" disciplinárneho rozhodnutia o vylúčení člena poľovníckeho združenia, resp. kritériá pre platnosť takého rozhodnutia. Zákon upravujúci výkon práva poľovníctva, teda zo 16. júna 2009, upravuje okrem iného aj vznik, registráciu a zánik poľovníckej organizácie, neupravuje však samotnú vnútornú organizáciu poľovníckej organizácie alebo jej organizačnej zložky (ktorou je žalovaný ako organizačná zložka Slovenského poľovníckeho združenia), resp. spôsob disciplinárneho stíhania a postihnutia jej členov. Uvedené okolnosti ponechávajú všeobecne záväzné právne predpisy na vnútorné predpisy (napr. stanovy) jednotlivých poľovníckych organizácií alebo ich organizačných zložiek. Ako nakoniec až po niekoľkých rokoch rozhodovania ustálila súdna prax, vzťah poľovníckeho združenia a jeho člena je vzťahom súkromnoprávnym a nespadá do oblasti verejnej správy. Aj preto je rozhodovanie o neplatnosti uznesení takýchto súkromnoprávnych subjektov poznačené nutným vyplnením medzery v právnom poriadku, čo v konečnom dôsledku vedie k tomu, že je až vecou súdnej úvahy, či pri spravodlivom uvážení, obstojí vylúčenie člena poľovníckeho združenia z jeho členstva v ňom in concreto. Teda malo by sa podľa názoru súdu jednať o celkové posúdenie prípadu po formálnej aj materiálnej stránke. Celkom dobre nie je možné aplikovať na rozhodnutie orgánu žalovaného všeobecné ustanovenia o neplatnosti právnych úkonov podľa (ako argumentoval žalovaný), pretože tento zákon je primárne všeobecným predpisom súkromného práva, ktorého účelom nie je upravovať disciplinárne konania súkromných právnických osôb, resp. spôsob združovania sa v nich, ich organizáciu a pod. Avšak ako hlavné na tomto mieste je potrebné uviesť, že v prípade prijatia uznesenia orgánu poľovníckej organizácie sa nejedná o právny úkon, ale ide o inú právnu skutočnosť v občianskom práve. Preto nemožno uvažovať o neplatnosti tohto právneho úkonu, ktorým takéto rozhodnutie nie je.

5. Úlohou súdu v tomto spore bolo posúdiť, či žalovaný platne vylúčil žalobcu z členstva v ňom, resp. či mal na takéto rozhodnutie dôvody a či týmto vylúčením neboli porušené všeobecne záväzné právne predpisy. Súd v rámci svojej argumentácie v prejednávanom prípade analogicky poukázal napr. na združovanie fyzických osôb v politických stranách, s čím môže byť spojené aj rozhodnutie politickej strany o vylúčení člena politickej strany. Aj v prejednávanom prípade, teda pri poľovníckej organizácii, ktorej vznik, registrácia a zánik je zákonom upravená, sa pripúšťa jej rozhodnutie o vylúčení člena. Rovnako ako v prípade poľovníckych organizácií, aj v prípade politických strán sa realizuje ústavné právo občana (resp. fyzickej osoby) slobodne sa združovať. Aj politické strany vznikajú registráciou, majú svojich členov, štatutárne orgány a vlastné stanovy. V prípade politických strán je však v o politických stranách a politických hnutiach explicitne upravená možnosť

člena strany podať na správnom súde žalobu, ktorou sa člen strany domáha určenia, že rozhodnutie orgánu strany je nezákonné alebo odporujúce stanovám. Takáto zákonná úprava v prípade poľovníckych organizácií však daná nie je. V tejto súvislosti je potrebné poukázať napríklad na uznesenie Ústavného súdu SR z 20. januára 2009, sp. zn. III. ÚS 15/09, podľa ktorého podľa článku 29 ods. 4 SR sú politické strany a politické hnutia, ako aj spolky, spoločnosti alebo iné združenia oddelené od štátu. Sťažnosť člena politickej strany smerujúcu proti rozhodnutiu orgánu politickej strany o jeho vylúčení z politickej strany ústavný súd odmietne pre nedostatok svojej právomoci. Zhrnúc vyššie uvedené súd uviedol, že poľovnícke organizácie sú oddelené od štátu, pričom v prípade rozhodnutia o vylúčení člena poľovníckej organizácie sa nejedná o zásah do ústavného práva takto vylúčeného člena a je výlučne na vôli príslušných orgánov poľovníckej organizácie, či vylúčia svojho člena z poľovníckej organizácie (samozrejme za dodržania elementárnych pravidiel ustanovených v stanovách pre takéto rozhodnutie).

6. Po vykonaní dokazovania, následnom zistení podstatného skutkového stavu a právnom posúdení veci súd konštatoval, že v prípade vylúčenia žalobcu z členstva v žalovanom, resp. v prípade namietaného Uznesenia členskej schôdze Slovenského poľovníckeho zväzu - Poľovníckeho združenia "Žľab" Drietoma č. 1/2022 z V.Č.S zo dňa 27.02.2022, sa jedná o rozhodnutie funkčne a vecne príslušného orgánu žalovaného, toto rozhodnutie nie je svojvoľné, je zrozumiteľne odôvodnené a neexistuje dôvod na vyhlásenie tohto rozhodnutia za neplatné. Preto súd žalobu žalobcu zamietol. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že na rozhodnutie žalovaného nie je možné nazerať cez prizmu správneho súdnictva, ktoré v minulosti rozhodovalo o neplatnosti tohto typu rozhodnutí poľovníckych organizácií, pretože v prípade žalovaného sa nejedná o orgán verejnej správy. Teda na jeho rozhodnutie nemožno klásť požiadavky ako na rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré sú v zákone explicitne uvedené (všeobecne napr. § 46 a nasl. Správneho poriadku). Súd mal za to, že v zmysle aktuálnej právnej úpravy a v zmysle bodu 16.2 tohto odôvodnenia, si poľovnícka organizácia vo svojich stanovách môže určiť akékoľvek dôvody pre vylúčenia svojho člena a má vlastnú autonómiu v tom, aké náležitosti má disciplinárne rozhodnutie mať a akým spôsobom má prebiehať disciplinárne konanie voči členovi. Ako je uvedené vyššie, súd preto posúdil, či vylúčenia žalobcu z členstva u žalovaného bolo po formálnej stránke správne (neporušenie Stanov PZ v rámci rozhodovania a vyvodzovania disciplinárnej zodpovednosti) a po materiálnej stránke dôvodné (naplnenie skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia). Z hľadiska splnenia formálnych podmienok pri vydávaní žalobou napadnutého kárneho (disciplinárneho) rozhodnutia, súd nezistil žiadne významné pochybenia. Postup žalovaného pri vyvodzovaní disciplinárnej povinnosti jeho členov má žalovaný upravený v § 13 (členská disciplína) Stanov PZ. V posudzovanom prípade súd prihliadal na body 1 až 6 uvedeného § 13 Stanov PZ. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobcovi mohlo byť výborom žalovaného uložené kárne opatrenie v podobe vylúčenia z PZ (§ 13 bod 1 písm. d/ Stanov PZ), ak by okrem iného konal v rozpore so záujmami PZ alebo si dlhodobo neplnil povinnosti voči PZ (§ 13 bod 2 Stanov PZ). Proti takémuto kárnemu opatreniu uloženého výborom sa môže člen PZ odvolať (13 bod 5 Stanov PZ), pričom následne o tomto odvolaní rozhoduje členská schôdza PZ (§ 13 bod 6 a § 8 bod 3písm. l/ Stanov PZ). Ako vyplýva zo zisteného skutkového stavu, tieto ustanovenia Stanov PZ boli aj riadne dodržané. Nad rámec potreby súd uviedol, že rozhodnutie výboru žalovaného obsahuje v potrebnej (nevyhnutnej) miere aj náležitosti kárneho rozhodnutia výboru uvedené v § 13 bod 3 Stanov PZ. V tejto súvislosti súd uviedol, že či už sa jedná o rozhodnutie výboru žalovaného alebo rozhodnutie členskej schôdze (žalobou napadnuté), na ich písomné vyhotovenie nemožno klásť rovnaké kvalitatívne požiadavky ako na úradné rozhodnutia. Vyplýva to z povahy veci, ale najmä z argumentácie súdu uvádzanej v bode 16.7 tohto odôvodnenia. Čo sa týka povahy veci, je potrebné vziať do úvahy to, že v prípade žalobou napadnutého rozhodnutia ide o rozhodnutie laikov, členov poľovníckej organizácie, ktorá je zriadená za účelom výkonu poľovníctva a nie za účelom rozhodovania o právach a povinnostiach v správnych konaniach. Zmysel existencie poľovníckej organizácie (trvalo udržateľné, racionálne, cieľavedomé obhospodarovanie a využívanie voľne žijúcej zveri ako prírodného bohatstva a súčasti prírodných ekosystémov) nezakladá objektívnu požiadavku na taký personálny substrát, ktorý by vyhotovoval takú podobu odôvodnenia rozhodnutí, aké sú kladené na orgány verejnej moci.

7. Z hľadiska splnenia materiálnych podmienok pre vylúčenia žalobcu z členstva u žalovaného súd uviedol, že nebolo sporným a súd o tejto nespornej okolnosti nemal ani žiadne pochybnosti, že žalobca jednak svojvoľne vzal knihu návštev poľovného revíru žalovaného, ktorú odmietol vrátiť aj na výzvu polície SR, a takisto dňa 17.10.2021 na riadnej členskej schôdzi žalovaného sám uviedol, že má záujem o poľovný revír žalovaného, už vykonal nejaké ponuky urbárskym spoločnostiam, už má založenú poľovnú spoločnosť, kde by chcel byť majoritným vlastníkom. Bude robiť ďalšie kroky k tomu aby sa

dostal k tomuto revíru. Ďalej sa žalobca vyjadril, že už skončili takéto časy, aby strieľali tí istí členovia, a akýsi bodový komunistický systém tu skončí, kde bude rozhodovať poľovný hospodár. Jednoducho kto zaplatí, bude poľovať. Končí 10 ročné obdobie nájmu a začne niečo nové a on si bude robiť čo chce, nakoľko je demokracia. Týmito svojimi konaniami podľa názoru súdu založil materiálne dôvody na vyvodenie jeho kárnej (disciplinárnej) zodpovednosti v zmysle § 13 bod 2 Stanov PZ v spojení s porušením jeho povinností podľa § 6 ods. 2 písm. c/ Stanov PZ a v spojení s článkom VII. Bod. 1 Domáceho poriadku žalovaného. Takisto aj v zmysle § 4 ods. 3 Disciplinárneho poriadku Slovenského poľovníckeho zväzu. Nakoniec za zamietnutie predmetného odvolania žalobcu hlasovali všetci členovia zúčastnení na členskej schôdzi.

8. Záverom súd v krátkosti a nad rámec potreby tohto rozhodnutia odôvodnil aj nesprávnosť, resp. irelevantnosť argumentácie žalobcu v niektorých jej častiach. Ak sa žalobca vyjadruje k písomnému vyjadreniu výboru žalovaného zo dňa 30.01.2022 v rámci podaného odvolania žalobcu proti rozhodnutiu výboru žalovaného o jeho vylúčení, tak je potrebné uviesť, že výbor žalovaného postupoval plne v súlade s § 13 bod 6 Stanov PZ. Teda, ak na základe odvolania a dôvodov v ňom uvedených dospel k názoru, že sú nie dané predpoklady, aby sa odvolaniu v celom rozsahu vyhovelo, do 15 dní od svojho zasadnutia spolu so svojim stanoviskom k jednotlivým bodom odvolania a kompletným spisovým materiálom odstúpil toto odvolanie členskej schôdzi PZ. Ku skutočnosti, že žalovaný prijal rozhodnutie o vylúčení žalobcu z členstva v ňom v jeho neprítomnosti súd uviedol, že táto okolnosť nie je dôvodom pre neplatnosť vylúčenia. Jednak prijatie disciplinárneho rozhodnutia je v zmysle Stanov PZ možné aj v neprítomnosti disciplinárne stíhaného člena a zároveň súd nezistil to, že by žalobca nevedel o jeho stíhaní a žalovaný mu neumožnil zúčastniť sa disciplinárneho konania osobne. Takisto je potrebné uviesť, že žalovaný nie je orgánom verejnej správy, resp. verejnej moci a pri jeho postupoch a rozhodovaniach sa nejedná o správne, resp. úradné konania. Jeho postup v disciplinárnom konaní nie je úradným postupom a nie je možné na celkový priebeh jeho rozhodovacích procesov klásť požiadavky ako na úradný postup. Tým súd nechce povedať, že sú prípustné akékoľvek procesné pochybenia, resp. netransparentnosť konania, avšak v prejednávanom prípade nemožno o takomto závere ani uvažovať. Žalobca ako disciplinárne stíhaný vedel o jeho stíhaní včas, bol na zasadnutie výboru riadne predvolaný (mesiac pred konaním výboru), všetky prijaté rozhodnutia alebo vyrozumenia mu boli v písomnej podobe doručené, bol v konaní právne zastúpený advokátkou a mal vytvorený dostatočný časový priestor na svoju disciplinárnu obhajobu. Či dôvodne žiadal o odročenie konania výboru, konaného dňa 05.12.2021, bolo na posúdení samotného výboru, pričom súd v jeho postupe nezistil žiadny zlý úmysel alebo pochybenie (napríklad, ak by konal v čase, kedy by napríklad zdravotný stav žalobcu alebo iný ospravedlniteľný dôvod objektívne neumožňoval jeho osobnú účasť na výbore). Žalobca žiadal o odročenie zasadnutia iba na základe všeobecnej pandemickej situácie s poukazom na uznesenie vlády SR č. 695 o zákaze hromadných podujatí. Úplným záverom súd uviedol, že žalobca vôbec neargumentuje tým, že by sa nedopustil konania, z ktorého voči nemu bola vyvodená disciplinárna zodpovednosť, ale jeho argumentácia sa týka procesného postupu žalovaného, ktorý, ako je uvedené vyššie, nie je úradnou osobou, ale subjektom súkromného práva s vlastnou autonómiou. Popri členstve u žalovaného si pritom žalobca založil vlastnú poľovnícku organizáciu (registrovanú dňa 26.01.2022) s podobným názvom (Poľovné združenie Žľab - Ostrá hôrka Drietoma) a zároveň je jeho štatutárnym orgánom (predsedom) - č. l. 206 a nasl. spisu. O trovách konania súd rozhodol podľa , pretože žalovaný bol v konaní plne úspešný. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

9. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, v ktorom namietal, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dal do pozornosti § 13 ods. 2 Stanov PZ. Pojem „hrubé porušenie“ nie je v Stanovách PZ bližšie špecifikovaný ani definovaný, a preto nie je zrejmé, aké konkrétne konanie možno pod tento pojem podriadiť. V zmysle teleologického výkladu uvedeného pojmu, je hrubým porušením možno rozumieť také správanie člena, ktoré je v rozpore s účelom a poslaním poľovníckeho združenia. Ide teda o správanie, ktoré podstatne narúša základné princípy alebo ciele organizácie, ohrozuje jej činnosť, povesť alebo dôveru členov, je vykonané vedome alebo z hrubej nedbanlivosti, a je nezlučiteľné s členstvom alebo výkonom funkcie v danej organizácii. Žalobca po zistení skutočností nasvedčujúcich tomu, že v poľovnom revíri žalovaného dochádzalo k porušovaniu ustanovenia o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), čím zároveň vzniklo dôvodné podozrenie, že dochádza k

pytliačeniu, zaistil poľovnú knihu s cieľom vyvodiť zodpovednosť voči členom PZ, ktorí sa mali dopustiť uvedeného konania. Žalobca o tejto skutočnosti informoval vedenie PZ, s ktorým mal v úmysle celú vec objasniť. Vedenie PZ však namiesto toho, aby vykonalo nápravu a vyvodilo zodpovednosť voči členom, ktorí porušovali zákon a stanový PZ, začalo disciplinárne konanie so zámerom vylúčiť žalobcu. Na základe uvedeného správania žalovaného, resp. jeho vedenia, žalobca odmietol vydať knihu návštev poľovného revíru, nakoľko mal dôvodnú obavu, že žalovaný sa pokúsi tieto skutočnosti zatajiť alebo zamlčať. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, je toho názoru, že jeho správanie nemožno v žiadnom zmysle slova chápať, ako správanie, ktoré je v hrubom rozpore so Stanovami. Práve žalobca sa snažil zachovať poriadok a zákonnosť v PZ a zmysel existencie poľovníckej organizácie. V zmysle uvedených skutočností je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia postráda dostatočné zdôvodnenie s ohľadom na materiálne naplnenie hrubého porušenia stanov, ktoré malo tvoriť dôvod vylúčenia. Taktiež nesúhlasí so záverom súdu týkajúceho sa kvalitatívnej stránky, kladenej na formálne náležitosti jednotlivých rozhodnutí či písomností zo strany Poľovníckeho združenia. Je pravdou, že v oblastí súkromnoprávnych vzťahov je kvalitatívna úroveň, najmä pokiaľ ide o odôvodnenie jednotlivých rozhodnutí či postupov, spravidla nižšia v porovnaní so sférou správneho práva. Žalobca však nesúhlasí s tvrdením, že by žalovaný postupoval aspoň v rámci rozumného postupu s mierou primeranosti, ktorú možno od takéhoto úkonu spravodlivo očakávať. Celé konanie žalovaného bolo vedené účelovo, so snahou vylúčiť nepohodlného člena, ktorý poukazoval na nedostatky a protizákonné pochybenia. Postup bol zjavne vykonštruovaný proti osobe žalobcu, pričom rozhodnutia výboru PZ, ako aj členskej schôdze PZ, trpia zásadnými nedostatkami, sú zmätočné, nepreskúmateľné a v konečnom dôsledku viedli k situácii, že o vylúčení žalobcu sa rozhodovalo celkovo štyrikrát (z toho trikrát v rámci odvolacieho konania). Súd predmetné uznesenie Členskej schôdze PZ posúdil krajne formalistický, keď sa zameral výlučne na dodržanie a splnenie základných formálnych náležitostí. Je pravdou, že poľovnícke združenie je subjektom súkromného práva a v rámci svojej autonómie má právomoc upraviť si podmienky členstva a vylúčenia člena, avšak takýto prísne formalistický prístup, ktorý súd zaujal, nemožno v žiadnom prípade akceptovať, keďže popiera základné princípy spravodlivosti, proporcionality a ochrany práv. Ako už bolo uvedené vyššie, v zmysle stanov nie je bližšie špecifikované, čo možno považovať za závažné konanie proti Stanovám PZ alebo SPZ. Pokiaľ súd zastáva názor, že je výlučne v kompetencii súkromnoprávneho subjektu určiť, za aké správanie možno viesť disciplinárne konanie voči svojím členom, potom by mala existovať aj povinnosť jasne vymedziť, za aké správanie môže člen oprávnene očakávať disciplinárne dôsledky. V danom prípade ide len o veľmi všeobecné ustanovenie, ktorého výklad je ponechaný výlučne na orgán rozhodujúci o disciplinárnom opatrení. Má za to, a považuje za spravodlivé a nevyhnutné očakávať, že orgán, ktorý prijíma rozhodnutie zásadne zasahujúce do práv členov, svoje závery aspoň presvedčivo a dostatočne odôvodní, a to vrátane vysvetlenia, z akých dôvodov považuje konkrétne správanie za porušenie stanov. V opačnom prípade, by bolo možné vylúčiť ktoréhokoľvek člena, kedykoľvek a prakticky za akékoľvek konanie, bez toho, aby bolo takéto rozhodnutie riadne odôvodnené alebo aby mala dotknutá osoba reálnu možnosť brániť sa a zvrátiť takéto konanie. Ide o výkon verejnej správy, ktorá bola prenesená zo štátu na Slovenský poľovnícky zväz a následne na jednotlivé poľovnícke združenia, čo si nevyhnutne vyžaduje, aby aj ich rozhodovacia činnosť spĺňala základné kritériá zákonnosti, odôvodnenosti a preskúmateľnosti. V takomto prípade je logické a nevyhnutné, aby rozhodnutie, ktoré predstavuje tak závažný zásah do práv jednotlivca, bolo v dostatočnej miere odôvodnené. Každé rozhodnutie o vylúčení člena by malo dosahovať aspoň minimálnu mieru právnej istoty a predvídateľnosti, aby sa predišlo svojvôli najmä v oblasti, kde je súkromnoprávnemu subjektu zverený výkon časti verejnej správy. Ďalej nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie uvedenom v bode 16.8 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. V tomto ohľade opätovne uvádza, že predmetné uznesenie Členskej schôdze PZ nespĺňa podmienky podľa § 12 ods. 2 Disciplinárneho poriadku Slovenského poľovníckeho zväzu. V danom prípade bol odvolacím orgánom Členská schôdza PZ. Z tohto dôvodu mala byť Členská schôdza zvolaná najneskôr do 15 dní od zasadnutia Výboru PZ, a to za účelom prerokovania odvolania žalobcu. Výbor PZ mal povinnosť predložiť Členskej schôdzi kompletný spisový materiál spolu so svojím riadnym stanoviskom ku všetkým bodom odvolania. V súlade s § 12 ods. 2 Disciplinárneho poriadku Slovenského poľovníckeho zväzu malo k prerokovaniu dôjsť najneskôr dňa 14.02.2022, pričom Členská schôdza sa uskutočnila až 27.02.2022. Týmto postupom nebola dodržaná zákonom predpísaná lehota, čím došlo k porušeniu Disciplinárneho poriadku Slovenského poľovníckeho zväzu. Na záver opätovne zdôrazňuje, že svojím správaním, nikdy nemal v úmysle akokoľvek poškodiť žalovaného, pričom svoje správanie nepovažuje za porušenie akýchkoľvek ustanovení stanov PZ, či SPZ. Nesúhlasí s právnym záverom súdu prvej inštancie, nakoľko tento posúdil skutkový stav krajne formalistický, nezohľadňujúc významné skutkové okolnosti tohto prípadu, pričom vydaním napadnutého rozhodnutia poskytol ochranu nepoctivému a úmyselnému konaniu žalovaného, ktoré je učebnicovým

príkladom správania sa, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a sleduje nepoctivý zámer systémového zbavenia sa nepohodlných členov PZ. Vzhľadom na vyššie uvedené má za to, že napádané rozhodnutie súdu prvej inštancie je arbitrárne a porušujúce základné právo žalobcu na spravodlivý proces, pričom nedáva relevantnú odpoveď na otázky podstatné pre rozhodnutie prejednávanej veci. Vzhľadom na doposiaľ uvedené skutočnosti navrhoval, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie a prizná mu trovy odvolacieho konania.

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca neuvádza vo svojom odvolaní žiadnu takú právne relevantnú námietku, ktorá by mohla spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku alebo odôvodniť iné rozhodnutie vo veci samej. Žalovaný sa plne stotožňuje s tým, ako súd prvej inštancie vyhodnotil vo veci vykonané dokazovanie a aj s tým, k akým skutkovým a právnym záverom dospel, pričom odôvodnenie jeho rozhodnutia žalovaný vníma jednoznačne ako presvedčivé, logické a inštruktívne, avšak najmä ako zákonné a spravodlivé. V prvej časti svojho odvolania žalobca namieta, že konania, ktorých sa dopustil, a pre ktoré bol vylúčený z Poľovníckeho združenia, nie je možné považovať za „hrubé porušenie“ predpisov Poľovníckeho združenia. V tejto svojej námietke však žalobca akosi opomína najmä tú hlavnú skutočnosť, že svojím konaním žalobca jednoznačne konal proti záujmom poľovníckeho združenia a jeho členov. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na to, že vecným dôvodom pre jeho vylúčenie – teda samotnej podstate svojho konania žalobcu, pre ktoré bol vylúčený - sa žalobca začal venovať až v odvolaní a až potom, ako súd prvej inštancie na túto skutočnosť poukázal v bode 16.14 svojho rozsudku. Žalobca pred súdom prvej inštancie v zásade nerozporoval tú skutočnosť, že by konania, pre ktoré bol žalobca vylúčený z Poľovníckeho združenia, sa stali a že tieto sú namierené proti záujmom združenia a jeho členov a že sú žalovaným a jeho členmi považované za závažné porušenie povinností člena poľovníckeho združenia. Žalobca doteraz namietal len údajné formálne nedostatky v procese žalovaného, napriek tomu však súd prvej inštancie hodnotil aj obsahovú stránku uznesenia členskej schôdze žalovaného, a teda aj s touto časťou sa vo svojom rozhodnutí náležite a presvedčivo vysporiadal. Na druhej strane, v podanom odvolaní žalobca jasne priznáva, že svojvoľne odcudzil knihu návštev poľovného revíru žalovaného a že túto odmietol žalovanému vydať, ktoré konanie bolo samo osebe dôvodom pre vylúčenie žalobcu zo žalovaného. Takáto konanie je jasne proti záujmom združenia a jeho členov, nakoľko bez knihy návštev poľovného revíru nie je možné sa pohybovať po revíri so zbraňou, čo priznáva aj sám žalobca. Ak sa teda členovia žalovaného nemôžu po revíri pohybovať so zbraňou, nemôžu ani poľovať, a teda vykonávať základnú činnosť, pre ktorú založili Poľovnícke združenie. Je tak nespochybniteľným faktom, že odcudzenie knihy návštev poľovného revíru je proti záujmom poľovného združenia a jeho členov. Žalobca podáva k tejto svojej činnosti proti záujmom združenia a jeho členov svoje čisto subjektívne „dôvody“, pre ktoré tak mal urobiť, avšak tieto jeho „dôvody“ sú absurdné a absolútne ich nemožno považovať za legitímne. V prvom rade je žalovaný toho názoru, že v tomto štádiu konania už odvolací súd na túto novú argumentáciu žalobcu ani nemôže prihliadať. V druhom rade žalovaný považuje takúto argumentáciu žalobcu za úplne nedôvodnú až absurdnú. Žalobca tvrdí, že odcudzil knihu návštev poľovného revíru (tzv. poľovnú knihu) z dôvodu, že mal podozrenie na pytliačenie v revíri a chcel vyvodiť zodpovednosť voči členom PZ. Pričom sám v podanom odvolaní cituje , z ktorého vyplýva, že bez knihy návštev poľovného revíru nie je možné v revíri poľovať. Čiže kvôli svojmu subjektívnemu presvedčeniu o tom, že v revíri údajne dochádza k pytliačeniu, na ktoré si žalobca osoboval právo jeho vyšetrovania, odcudzil žalobca knihu návštev poľovného revíru a tým znemožnil poľovať všetkým 32 členom poľovníckeho združenia.!!! Žalobca však nemal právo odcudziť knihu návštev poľovného revíru. A už vôbec nemal právo vyšetrovať údajné pytliactvo. Ak žalobca mal podozrenie z pytliactva, ktoré je jasne a zrozumiteľne upravené ako skutková podstata trestného činu v , mal sa riadne obrátiť so svojím podozrením na orgány činné v trestnom konaní, ktoré sú povinné, a hlavne výlučne oprávnené, každé takáto podozrenie preveriť a vyšetriť. Zároveň, pokiaľ mal žalobca podozrenie na to, že kniha návštev poľovného revíru môže byť ako dôkaz znehodnotená, mal ju odniesť a odovzdať na Polícii SR alebo riadne žiadať o jej zabezpečenie ako dôkazu v trestnom konaní. Žalobca nič z uvedeného neurobil. Žalobca knihu návštev žalovanému nevydal a nevydal ju ani na žiadosť Polície SR. Už len z tejto jasnej argumentácie žalovaného vyplýva, že dôvody žalobcu, ktoré uvádza ako dôvody, pre ktoré odcudzil žalovanému a následne odmietol vydať knihu návštev poľovného revíru, nie sú dôvodmi pádnymi a relevantnými, ale svojvoľným konaním žalobcu, proti záujmom združenia a jeho členov s mimoriadne vážnym dopadom na činnosť združenia a jeho členov. Svojím konaním žaloba vážne poškodil záujmy združenia a jeho členom a na dlhú dobu znemožnil výkon práva poľovať v poľovnom revíri. Pritom žalobca knihu návštev poľovného revíru nevrátil doteraz,

napriek tomu, že žiadne vyšetrovanie údajného pytliactva sa nekonalo a žiadne pytliactvo sa ani nepreukázalo. Za danej situácie považuje žalovaný zo strany žalobcu za absolútne nemiestne tvrdiť, že toto jeho konanie nie je v rozpore so záujmami Poľovníckeho združenia alebo že nie je vážnym previnením. Znemožnenie základnej funkcie poľovného združenia a jeho členov – poľovať, a to nie na krátku dobu, je mimoriadne vážnym previnením člena združenia a jasný konaním proti jeho záujmom. Za rovnako nedôvodnú považuje žalovaný aj námietku žalobcu vo vzťahu k súdom prvej inštancie posudzovanej forme a obsahu samotného uznesenie členskej schôdze. Súd prvej inštancie k tejto otázke pristúpil k maximálnou pozornosťou a jeho právnemu názoru a skutkovým zisteniam v tejto časti nie je možné nič vytknúť. Žalobca opäť úplne chybne zavádza odvolací súd, že pri žalovanom ide o výkon verejnej správy, pričom už opakovane bolo súdmi ustálené, že v danom prípade sa nejedná o žiadny výkon verejnej moci, ale o čisto súkromnoprávnu záležitosť vo vnútri súkromnej právnickej osoby, ktorá si na základe nájomnej zmluvy prenajme a spravuje poľovný revír. Na základe toho je výsostným právom každej súkromnoprávnej osoby autonómne si nastaviť svoje vnútorné procesy a pravidlá, a to vrátane toho, čo bude považovať za ich porušenie a čo za porušenie vážne a čo bude považovať za konanie proti jej záujmom. Pokiaľ zákon v osobitných prípadoch neustanovuje oprávnenie súdu do týchto vnútorných procesov zasahovať – ako je to napríklad pri niektorých rozhodnutiach obchodných spoločnosti podľa alebo pri niektorých rozhodnutiam bytových spoločenstiev a pod. – tak súd toto oprávnenie nemá. Súd môže zasiahnuť v súkromnoprávnej oblasti jedine tam, kde má na to svoje oprávnenie ( SR). Žalovaný tak zotrváva na svojom právnom názore, že zákon nedáva súdu oprávnenie posudzovať ani náležitosti rozhodnutia ohľadne vnútorných procesov spoločnosti ani stupeň závažnosti previnenia člena tejto súkromnoprávnej spoločnosti. Súd tak automaticky nemá právo revízie rozhodnutí súkromných osôb. Toto posúdenie je výhradne na úvahe a v kompetencii súkromnej právnickej osoby. Jedná sa o jej imanentné právo samostatne rozhodovať o svojich vnútorných otázkach. Napriek tomu názoru žalovaného, súd prvej inštancie vcelku inštruktívnym spôsobom našiel hranicu medzi nevyhnutnou ochranou člena súkromnej spoločnosti a nezákonným zasahovaním súdu do vnútorných procesov súkromnej osoby a žalovaný zdôvodnenie tohto postupu súdu prvej inštancie akceptuje. Hoci žalovaný aj naďalej zastáva názor, že pre absenciu právnej úpravy danej súkromnoprávnej oblasti súd nie je oprávnený preskúmať rozhodnutia súkromnoprávnej právnickej osoby v jej vnútorných vzťahoch, prístup, aký zvolil súd prvej inštancie, je v kontexte SR a aj predchádzajúceho názoru odvolacieho súdu v tejto veci, možné považovať za zákonný a presvedčivo zdôvodnený, a tým za prijateľný. Žalovaný tak akceptuje aj zdôvodnenie súdu prvej inštancie ohľadne jeho oprávnenia zasiahnuť do vnútorného procesu právnickej osoby, nakoľko súd prvej inštancie toto posúdil skutočne citlivo, logicky a racionálne tak, aby sa jeho právny názor nevymykal rámcu daného SR. Vzhľadom k takémuto prístupu súdu prvej inštancie sú potom námietky žalobcu absolútne nedôvodné, nakoľko súd prvej inštancie zodpovedne posúdil danú právnu situáciu a nedal sa žalobcom zatiahnuť do revízneho princípu správneho súdnictva, na ktorý v danom prípade súd skutočne nemá oprávnenie. V časti „C“ svojho odvolania potom žalobca završuje svoju bezzubú argumentáciu akýmsi poukazom na údajné nedodržanie formálnych náležitostí pri predkladaní odvolania žalobcu členskej schôdzi žalovaného. Pritom už len zo samotnej citácie žalobcom použitých predpisov je zrejmé, že je potrebné rozlišovať medzi lehotou na predloženie a lehotou na rozhodnutie, čo žalobca zjavne nerobí a tieto lehoty spája v jednu. Okrem toho, v čisto teoretickoprávnej rovine, aj prípadné formálne nedostatky rozhodnutí a procesov súkromnej právnickej osoby majú za následok neplatnosť týchto rozhodnutí a procesov len tam, kde zákon takýto následok s týmto nedostatkom spojuje. Bez ohľadu na tento právny postup žalovaného, prístup, aký v tejto veci zvolil a zdôvodnil súd prvej inštancie v bodoch 16.10 a 16.11, je pre účely rozhodnutia v tejto veci absolútne postačujúci až vyčerpávajúci a jednoznačne zákonný. Na základe toho, ani táto námietka žalobcu nie je dôvodná. Žalobca vytýka súdu prvej inštancie, že vec nesprávne právne posúdil. Je to však práve žalobca, ktorý vec nesprávne právne posúdil a pre ochranu svojho domnelého práva zvolil petit o neplatnosti Uznesenia členskej schôdze Slovenského poľovníckeho zväzu, Poľovníckeho združenia „Žľab“ Drietoma a na tomto petite zotrval aj svojím podaním zo dňa 26.08.2025 nazvaným ako Záverečný návrh žalobcu. Žalovaný aj naďalej zastáva názor, že o takto koncipovanej žalobe súd nemôže v danom prípade rozhodovať, nakoľko rozhodovanie o nej je v rozpore . Krajský súd v Trenčín ako odvolací súd v tejto veci vo svojom rozhodnutí, č. k. 5Co/77/2024-147 zo dňa 18.12.2024 teoreticky pripustil, že žalobca ako člen združenia sa môže na civilnom súde domáhať voči združeniu ochrany žalobou podľa , resp. podľa za predpokladu, že svoju žalobu vhodne formuluje. Hoci žalovaný s takýmto názorom odvolacieho súdu aj naďalej nesúhlasí, z dôvodov, ktoré už prezentoval vyššie, a stále je toho názoru, že pokiaľ osobitný predpis neumožňuje súdu ingerovať do vnútorného procesu súkromnej právnickej osoby, súd toto oprávnenie nemá, žalobca svoju žalobu v zmysle odôvodnenia

rozhodnutia odvolacieho súdu ani len neupravil. Žaloba žalobcu mala byť zamietnutá už len z toho základného dôvodu, a to pre jej právnu neprípustnosť. Hoci žalovaný si je vedomý právneho názoru, ktorý v danej veci vyslovil Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací v tejto veci, žalovaný zotrváva na tom, že žaloba žalobcu v znení, v akom je podaná, je nielen vecne nedôvodná, ale aj formálne neprípustná pre rozpor s . Na druhej strane žalovaný musí objektívne zhodnotiť, že súd prvej inštancie, riadiac sa názorom odvolacieho súdu v tejto veci o prípustnosti podanej žaloby, vec veľmi citlivo právne posúdil a presvedčivo zdôvodnil a žalovaný z pohľadu zákonných limitov a ústavného rámca jeho rozhodnutie vníma ako veľmi inštruktívne pre podobné prípady. Súd prvej inštancie dostatočne presvedčivo zdôvodnil možnosti súdneho zásahu do súkromnoprávnej sféry v danom prípade a žalovaný tento právny názoru súdu prvej inštancie považuje za rozumný. Žalovaný je tak jednoznačne toho názoru, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie vo veci samej riadne a presvedčivo odôvodnil a tomuto nie je možné nič vytknúť. V tomto smere žalovaný absolútne nesúhlasí s tým, že by súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako to žalobca v rámci svojho uplatneného odvolacieho dôvodu tvrdí alebo že by súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Žiadal odvolací súd, aby na nedôvodné námietky žalobcu uvedené v jeho odvolaní neprihliadol, a aby rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne a zákonné potvrdil, žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

11. Žalobca v písomnom vyjadrení uviedol, že súd sa stotožnil s názorom, že na rozhodnutia PZ nemožno klásť vyššie kvalitatívne nároky. Takýto prístup by však umožnil vylúčiť člena prakticky za akékoľvek konanie, bez reálneho posúdenia skutkového stavu, proporcionality či bez riadneho odôvodnenia. Opätovne zdôrazňuje, že PZ vykonáva prenesenú správu poľovných revírov, a preto musí jeho rozhodovacia činnosť spĺňať aspoň základné štandardy zákonnosti, odôvodnenosti a preskúmateľnosti. Postup PZ v jeho veci bol chaotický, nesúladný a neodôvodnený, čo bolo napokon potvrdené aj v predošlých správnych konaniach a rozhodnutiach, ktoré tieto nedostatky explicitne identifikovali. Predmetné rozhodnutia nespĺňajú ani minimálne požiadavky, ktoré na ne boli kladené. Zotrváva na svojich tvrdeniach, že bol vylúčený protiprávne, a to jednak preto, že jeho konanie smerovalo výlučne k zabráneniu protiprávnym aktivitám v poľovnom revíri, a zároveň preto, že PZ nedodržalo viaceré základné formálne náležitosti. Tieto nedostatky sa týkali najmä nedostatočného odôvodnenia, nejasnej alebo nepríslušnej kompetencie orgánu, ktorý rozhodnutia vydal, ako aj nedodržania lehôt podľa vnútorných predpisov žalovaného a ďalších záväzných aktov PZ. Je pravdou, že samotným vylúčením nie je členovi formálne odňaté právo vykonávať poľovníctvo v inom združení. V praxi má však členstvo v poľovníckom združení úzku väzbu na miesto bydliska, prácu, rodinné a sociálne zázemie člena. Poľovník môže reálne vykonávať svoju činnosť len v území, v ktorom sa dlhodobo zdržiava, keďže povaha tejto činnosti vyžaduje jeho pravidelnú, často okamžitú dostupnosť priamo v poľovnom revíri. Preto je len ťažko predstaviteľné, aby člen mohol v plnom rozsahu vykonávať svoje povinnosti v združení, ktoré pôsobí mimo jeho prirodzeného životného priestoru. Tento záver podporuje aj praktická agenda poľovníka. Vylúčenie žalobcu reálne spôsobilo, že výkon jeho poľovníckeho oprávnenia sa stal prakticky nevykonateľným, keďže výkonom práva mimo jeho prirodzeného územia by bol fakticky zbavený základného zmyslu členstva v PZ. V tomto ohľade preto nemožno vylúčiť presah takéhoto rozhodnutia do oblasti verejnej správy a je preto krajne nelogické, aby bol celý proces posudzovaný výlučne v rovine súkromného práva. Takýto formalistický prístup nereflektuje reálny právny stav ani povahu činností, ktoré poľovnícke združenia vykonávajú. Nebezpečnosť takého prístupu je umocnená aj tým, že novelou o združovaní občanov došlo k vypusteniu , čím členom združení prakticky zanikla možnosť brániť sa proti interným rozhodnutiam, vrátane rozhodnutia o vylúčení. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti žalobca opätovne zdôrazňuje potrebu dôsledného formálneho posúdenia napadnutých rozhodnutí, najmä s prihliadnutím na ich presah do výkonu verejnej správy. Žalobca je presvedčený, že žalovaný zneužil svoje postavenie, keď účelovo vylúčil člena, ktorý sa snažil poukazovať na systémové zneužívanie právomocí vedením PZ. Takéto vylúčenie je podľa žalobcu v rozpore s dobrými mravmi a nemôže požívať právnu ochranu. Rozhodnutia žalovaného majú nepochybný presah aj do oblasti verejnej správy, a to aj napriek aktuálnej rozhodovacej praxi, ktorá je podľa názoru žalobcu nesprávna, keďže poskytuje nekontrolovanú ochranu výkonu funkcií, akými sú poľovníctvo či rybárstvo, napriek ich zjavnej verejnoprávnej dimenzii. Absencia akéhokoľvek efektívneho kontrolného mechanizmu tak umožňuje svojvoľné postupy vedení združení. Je preto mimoriadne nebezpečné, aby pri rozhodovaní o tak zásadnej otázke, akou je členstvo v PZ, neboli dodržané aspoň základné formálne nároky a minimálne záruky zákonnosti. Vzhľadom na doposiaľ uvedené skutočnosti navrhoval, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie.

12. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení prišiel s novým tvrdením, že vylúčenie z Poľovníckeho združenia zasiahlo do jeho rodinného života a že žalovaný bol vylúčený zo „svojho miestne príslušného poľovníckeho združenia“, čím sa mu malo prakticky zasiahnuť do výkonu práva žalobcu poľovať. Uvedená argumentácia žalobcu je jednak novým tvrdením žalobcu v odvolacom konaní, ktoré nie je prípustné podľa , a jednak je takáto argumentácia žalobcu aj úplne nenáležitá a nedôvodná a s podstatou veci ani priamo nesúvisí. Žalobca doteraz bežne poľoval v úplne iných poľovníckych združeniach a poľovných revíroch, ako u žalovaného, a to napr. aj na území Českej republiky, a vôbec mu nevadilo, že tieto poľovnícke združenia a revíry sú podstatne vzdialené od jeho bydliska, dokonca sú na území iného štátu. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, neexistuje nič také, ako „miestne príslušné poľovnícke združenie“ a poľovník môže byť členom každého poľovníckeho združenia, do ktorého ho príjmu. Pričom ako hosť, môže poľovník poľovať v každom poľovníckom revíry, kde mu to príslušné poľovnícke združenie umožní, a nemusí byť ani jeho členom. Takéto poľovačky sú absolútne bežnou súčasťou prakticky každého poľovníckeho združenia a „hosťovania“ poľovníci často využívajú. Okrem toho, nie je nič nezvyčajné, keď v katastrálnom území jednej obce pôsobí vedľa seba aj niekoľko poľovníckych združení, a teda žalobca má vždy možnosť požiadať o členstvo aj v susedných poľovníckych združeniach, pokiaľ je aktuálne toho názoru, že vzdialenosť od jeho bydliska je pre jeho členstvo dôležitá. Na základe toho tak tvrdenie žalobcu o tom, že vylúčením zo žalovaného sa mu znemožní vykonávať právo poľovníctva, je úplne nepravdivým tvrdením. Okrem toho, zvlášť v prípade žalobcu, ktorý si roky neplnil svoje povinnosti člena poľovného združenia a ako člen žalovaného bol dlhodobo nečinný, vyznieva jeho súčasná argumentácia „o miestne príslušnom združení“ a „praktickej agende poľovníka“ úplne nenáležite. Žalovaný je tak jednoznačne toho názoru, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie vo veci samej riadne a presvedčivo odôvodnil a tomuto nie je možné nič vytknúť. V tomto smere žalovaný absolútne nesúhlasí s tým, že by súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako to žalobca v rámci svojho uplatneného odvolacieho dôvodu tvrdí alebo že by súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí zohľadnil všetky podstatné tvrdenia účastníkov a tieto zhodnotil v zmysle vykonaného dokazovania, správne právne posúdil a presvedčivo zdôvodnil prečo žalobe žalobcu nevyhovel. V tomto svetle je jeho rozhodnutie zákonné a odrážajúce vo veci vykonané dôkazy, z ktorých súd správne zistil rozhodujúci skutkový stav veci. Odvolací dôvod podľa a h) žalobcu tak jednoznačne nie je daný. Na základe všetkých týchto skutočností žiadal odvolací súd, aby na nedôvodné námietky žalobcu uvedené v jeho odvolaní neprihliadol, a aby rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne a zákonné potvrdil, žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

13. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal v zmysle a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario, a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa , 2 .

14. Odvolací súd preskúmaním veci v rozsahu a z dôvodov vymedzených odvolaním žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal pri svojom rozhodovaní do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z . Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva, že po ich podrobnom preskúmaní nezistil dôvodnosť žiadnej z nich.

15. Súd prvej inštancie teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil a vyvodil z nich i správny právny záver, že v prípade vylúčenia žalobcu z členstva v žalovanom, resp. v prípade namietaného Uznesenia členskej schôdze Slovenského poľovníckeho zväzu - Poľovníckeho združenia "Žľab" Drietoma č. 1/2022 z V.Č.S zo dňa 27.02.2022, sa jedná o rozhodnutie funkčne a vecne príslušného orgánu žalovaného, toto rozhodnutie nie je svojvoľné, je zrozumiteľne odôvodnené a neexistuje dôvod na vyhlásenie tohto rozhodnutia za neplatné, a preto správne žalobu žalobcu zamietol. V tejto súvislosti odvolací súd, tak ako správne uviedol i súd prvej inštancie, zdôrazňuje, že na rozhodnutie žalovaného nie je možné nazerať cez prizmu správneho súdnictva, ktoré v minulosti

rozhodovalo o neplatnosti tohto typu rozhodnutí poľovníckych organizácií, pretože v prípade žalovaného sa nejedná o orgán verejnej správy, a preto na jeho rozhodnutie nemožno klásť požiadavky ako na rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré sú v zákone explicitne uvedené. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že v zmysle aktuálnej právnej úpravy si poľovnícka organizácia vo svojich stanovách môže určiť akékoľvek dôvody pre vylúčenia svojho člena a má vlastnú autonómiu v tom, aké náležitosti má disciplinárne rozhodnutie mať a akým spôsobom má prebiehať disciplinárne konanie voči členovi. Správne preto posudzoval, či vylúčenie žalobcu z členstva u žalovaného bolo po formálnej stránke správne (neporušenie Stanov PZ v rámci rozhodovania a vyvodzovania disciplinárnej zodpovednosti) a po materiálnej stránke dôvodné (naplnenie skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia). Z hľadiska splnenia formálnych podmienok pri vydávaní žalobou napadnutého disciplinárneho rozhodnutia, ani odvolací súd nezistil žiadne pochybenia, pričom postup žalovaného pri vyvodzovaní disciplinárnej povinnosti jeho členov má žalovaný upravený v § 13 (členská disciplína) Stanov PZ, pričom žalobcovi mohlo byť výborom žalovaného uložené kárne opatrenie v podobe vylúčenia z PZ (§ 13 bod 1 písm. d/ Stanov PZ), ak by okrem iného konal v rozpore so záujmami PZ alebo si dlhodobo neplnil povinnosti voči PZ (§ 13 bod 2 Stanov PZ). Proti takémuto kárnemu opatreniu uloženého výborom sa môže člen PZ odvolať (13 bod 5 Stanov PZ), pričom následne o tomto odvolaní rozhoduje členská schôdza PZ (§ 13 bod 6 a § 8 bod 3písm.l/ Stanov PZ). Ako vyplýva zo zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie, tieto ustanovenia Stanov PZ boli aj riadne dodržané. Odvolací súd je zhodne so súdom prvej inštancie názoru, že na písomné vyhotovenie rozhodnutia členskej schôdze nemožno klásť rovnaké kvalitatívne požiadavky ako na úradné rozhodnutia, nakoľko v prípade žalobou napadnutého rozhodnutia ide o rozhodnutie laikov, členov poľovníckej organizácie, ktorá je zriadená za účelom výkonu poľovníctva a nie za účelom rozhodovania o právach a povinnostiach v správnych konaniach. Zmysel existencie poľovníckej organizácie nezakladá objektívnu požiadavku na taký personálny substrát, ktorý by vyhotovoval takú podobu odôvodnenia rozhodnutí, aké sú kladené na orgány verejnej moci. Čo sa týka splnenia materiálnych podmienok pre vylúčenia žalobcu z členstva u žalovaného súd prvej inštancie správne uviedol, že nebolo sporným a ani odvolací súd o tejto nespornej okolnosti nemal ani žiadne pochybnosti, že žalobca jednak svojvoľne vzal knihu návštev poľovného revíru žalovaného, ktorú odmietol vrátiť aj na výzvu polície SR, a takisto dňa 17.10.2021 na riadnej členskej schôdzi žalovaného sám uviedol, že má záujem o poľovný revír žalovaného, už vykonal nejaké ponuky urbárskym spoločnostiam, už má založenú poľovnú spoločnosť, kde by chcel byť majoritným vlastníkom, bude robiť ďalšie kroky k tomu, aby sa dostal k tomuto revíru. Taktiež sa vyjadril, že už skončili takéto časy, aby strieľali tí istí členovia, a akýsi bodový komunistický systém tu skončí, kde bude rozhodovať poľovný hospodár. Jednoducho kto zaplatí, bude poľovať.... Týmito svojimi konaniami aj podľa názoru odvolacieho súdu založil materiálne dôvody na vyvodenie jeho disciplinárnej zodpovednosti v zmysle § 13 bod 2 Stanov PZ v spojení s porušením jeho povinností podľa § 6 ods.2 písm. c/ Stanov PZ a v spojení s článkom VII. Bod. 1 Domáceho poriadku žalovaného a takisto aj v zmysle § 4 ods. 3 Disciplinárneho poriadku Slovenského poľovníckeho zväzu. Čo sa týka námietky žalobcu uvádzanej v odvolaní, že konania, ktorých sa dopustil, a pre ktoré bol vylúčený z Poľovníckeho združenia, nie je možné považovať za „hrubé porušenie“ predpisov Poľovníckeho združenia, odvolací súd túto nepovažoval za opodstatnenú, a to vzhľadom na to, že vecným dôvodom pre jeho vylúčenie – teda samotnej podstate svojho konania žalobcu, pre ktoré bol vylúčený - žalobca začal namietať až v odvolaní a až potom, ako súd prvej inštancie na túto skutočnosť poukázal v bode 16.14 svojho rozsudku. Žalobca pred súdom prvej inštancie v zásade nerozporoval tú skutočnosť, že by konania, pre ktoré bol žalobca vylúčený z Poľovníckeho združenia sa stali a že tieto sú namierené proti záujmom združenia a jeho členov a že sú žalovaným a jeho členmi považované za závažné porušenie povinností člena poľovníckeho združenia. Žalobca doteraz namietal len údajné formálne nedostatky v procese žalovaného, napriek tomu však súd prvej inštancie hodnotil aj obsahovú stránku uznesenia členskej schôdze žalovaného, a teda aj s touto časťou sa vo svojom rozhodnutí náležite a presvedčivo vysporiadal a správne konštatoval, že neexistuje dôvod na vyhlásenie tohto rozhodnutia za neplatné, s ktorými závermi sa odvolací súd stotožňuje.

16. Odvolací súd sa nezaoberal námietkou žalobcu v replike k vyjadreniu žalovaného, že vylúčenie z Poľovníckeho združenia zasiahlo do jeho rodinného života a že bol vylúčený zo „svojho miestne príslušného poľovníckeho združenia“, čím sa mu malo prakticky zasiahnuť do výkonu práva žalobcu poľovať, nakoľko túto námietku vzniesol až po lehote na podanie odvolania ( ).

17. Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd prvej inštancie v predmetnej veci z výsledkov dokazovania vyvodil správny skutkový záver, na ktorý aplikoval správnu právnu úpravu, preto odvolací súd nepovažoval námietky žalobcu za opodstatnené. V odvolacom konaní neboli tvrdené a ani preukázané

také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa , 2 ako vecne správny potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s a . V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ):

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( )

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( )

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, 2 )

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, )

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa ). Dovolateľ má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).