Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14P-54-2025.pdf
PDF · 81.63 KB
Case nature
Subarea
14P/54/2025
Uznesenie
Okresný súd Prešov v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa A. B., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. XX, C. E., toho času bytom F. G., H. C. I. XXX, J. E., dieťa rodičov: matky K. B., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. XX, C. E., toho času bytom F. G., H. C. I. XXX, J. E., a otca neuvedeného, dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky L. B., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. XX, C. E., toho času bytom F. G., H. C. I. XXX, J. E., o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov na zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti, takto
r o z h o d o l :
I. v y h l a s u j e , že Okresný súd Prešov nemá právomoc vo veci konať,
II. konanie z a s t a v u j e ,
III. navrhovateľ n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom doručeným súdu dňa 08.04.2025 sa Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov (ďalej ako ,,navrhovateľ“) domáhal, aby súd zrušil náhradnú osobnú starostlivosť maloletému A. a maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky.
2. Návrh navrhovateľ skutkovo odôvodnil tým, že stará matka sa s maloletým A. pravdepodobne v júni 2024 odsťahovala do Českej republiky k svojej dcére/matke maloletého K. B.. Dňa 06.01.2025 Odbor sociálních věcí a zdravotnictví Městského úradu Česká Lípa na základe dožiadania navrhovateľa vykonal neohlásené preverenie na adrese M. XXXX, J. N., pri ktorom bolo zistené, že maloletý A. býva spolu so svojou matkou a starou matkou. Stará matka uviedla, že v J. E. plánuje zostať, chce žiadať aj o povolenie k trvalému pobytu. Maloletý A. od septembra 2024 navštevuje 2. ročník Základnej školy Špičák. Spolu s návrhom bol súdu predložený aj rodný list maloletého A..
3. Zo správy K. O. J. N. z 05.01.2026 súd zistil, že maloletý A. so svojou matkou a starou matkou býva v F. G., U Starého divadla 248 a navštevuje 3. ročník Základnej školy praktickej v F. G., F. K. XXX.Tieto informácie telefonicky uvedenému úradu poskytla matka maloletého A..
4. Podľa čl. 1 písm. a) Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa prijatého Haagskou konferenciou medzinárodného práva súkromného dňa 19.10.1996 a oznámeného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 344/2002 Z. z. (ďalej len ,,Haagsky dohovor“), cieľom tohto Dohovoru je určiť, orgány ktorého štátu majú právomoc prijímať opatrenia na ochranu osoby alebo majetku dieťaťa.
5. Podľa čl. 5 ods. 1 Haagskeho dohovoru právomoc prijímať opatrenia na ochranu dieťaťa alebo jeho majetku majú justičné alebo správne orgány zmluvného štátu, kde má dieťa svoj obvyklý pobyt.
6. Podľa Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (ďalej ako ,,nariadenie“) s cieľom zabezpečiť rovnosť pre všetky deti by sa toto nariadenie malo vzťahovať na všetky rozhodnutia o rodičovských právach a povinnostiach, vrátane opatrení na ochranu dieťaťa, a to nezávisle od toho, či súvisia s konaniami v manželských veciach alebo inými konaniami. 7. Podľa čl. 7 ods. 1 nariadenia súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Uvedené sa uplatňuje s výhradou článkov 8 až 10. 8. Podľa čl. 8 nariadenia keď sa dieťa oprávnene presťahuje z jedného členského štátu do iného členského štátu a nadobudne tam nový obvyklý pobyt, súdy členského štátu pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa si v rámci výnimky z článku 7 ešte tri mesiace po presťahovaní zachovávajú právomoc na zmenu rozhodnutia o práve styku, ktoré bolo vydané v tomto členskom štáte pred tým, ako sa dieťa presťahovalo, ak osoba, ktorej bolo upravené právo styku uvedeným rozhodnutím, má naďalej svoj obvyklý pobyt v členskom štáte pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa. Uvedené sa neuplatňuje, ak sa nositeľ práva styku podrobil právomoci súdov členského štátu nového obvyklého pobytu dieťaťa účasťou na konaní pred týmito súdmi bez toho, aby namietal ich právomoc. 9. Čl. 9 nariadenia upravuje právomoc v prípade neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania dieťaťa v inom členskom štáte ako je členský štát, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred jeho neoprávneným premiestnením alebo zadržaním. 10. Podľa čl. 10 ods. 1 a ods. 2 nariadenia súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností, ak sú splnené tieto podmienky: a) dieťa má vo vzťahu k tomuto členskému štátu podstatnú väzbu, najmä na základe skutočnosti, že: (i) aspoň jeden z nositeľov rodičovských práv a povinností má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte; (ii) dieťa malo predtým v tomto členskom štáte obvyklý pobyt, alebo (iii) dieťa je jeho štátnym príslušníkom; b) účastníci, ako aj každý nositeľ rodičovských práv a povinností: (i) sa slobodne dohodli na voľbe právomoci najneskôr v čase začatia konania, alebo (ii) výslovne prijali uvedenú právomoc počas daného konania a súd zaistil, že všetci účastníci boli informovaní o svojom práve neprijať právomoc; a c) ak je výkon právomoci v najlepšom záujme dieťaťa. Dohoda o voľbe súdu musí mať písomnú formu, musí v nej byť uvedený dátum a musia ju podpísať dotknutí účastníci, alebo sa musí zaznamenať v zápisnici súdu v súlade s vnútroštátnym právom a vnútroštátnymi postupmi. Každá komunikácia elektronickými prostriedkami, ktorá poskytuje trvalý záznam o dohode, sa považuje za rovnocennú s písomnou formou. Osoby, ktoré sa stanú účastníkmi konania po jeho začatí, môžu vyjadriť svoj súhlas po začatí konania. Pokiaľ neuplatnia námietku, považuje sa ich súhlas za udelený. 11. Nariadenie sa uplatňuje podľa čl. 1 ods. 1 písm. b) na všetky občianske veci, ktoré sa vzťahujú na nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností. Pojem ,,rodičovské práva a povinnosti“ sa široko vymedzuje v čl. 1 ods. 2 nariadenia. Zoznam vecí v zmysle pojmu ,,rodičovské práva a povinnosti“ podľa čl. 1 ods. 2 nariadenia nie je však úplný, je len orientačný (demonštratívny) a zahŕňa, okrem iného, aj ,,opatrovnícke právo“ či ,,právo styku s dieťaťom“. Aplikácia nariadenia je vylúčená iba v taxatívne vymedzenom (uzavretom) okruhu vecí podľa čl. 1 ods. 4 nariadenia (určenie alebo popretie rodičovstva; rozhodnutia o osvojení, na opatrenia predchádzajúce osvojeniu alebo na vyhlásenie osvojenia za neplatné alebo na jeho zrušenie; priezvisko a mená dieťaťa; nadobudnutie plnej právnej spôsobilosti dieťaťa; vyživovaciu povinnosť; poručnícke fondy („trusty“) alebo otázky dedenia; opatrenia prijaté ako sankcia za trestné činy spáchané deťmi).
12. Podľa čl. 18 nariadenia ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať vo veci samej a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
13. Podľa § 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CMP“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
14. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP“) ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
15. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
16. Podľa § 9 CSP ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
17. V konaní sa objavuje cudzí prvok, ktorý je daný tým, že maloletý A. spolu s matkou a starou matkou býva v J. E., kde maloletý navštevuje základnú školu. Súd preto pristúpil k skúmaniu právomoci vo veci konať a rozhodovať, ktorú je povinný skúmať z úradnej povinnosti v každom štádiu konania.
18. Pre určenie právomoci súdu vo veci s cudzím prvkom týkajúcim sa niektorého z členských štátov Európskej únie, vo veci osobnej starostlivosti o maloleté dieťa vrátane náhradnej osobnej starostlivosti, je rozhodujúca právna úprava obsiahnutá v Nariadení Rady (EÚ) č. 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (ďalej len ,,nariadenie“), pričom nariadenie má podľa čl. 7 ods. 2 druhej vety Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Pri skúmaní právomoci je v rámci európskeho prostredia relevantným pojmom pojem ,,obvyklý pobyt“. V zmysle názorov právnej vedy a praktickej príručky k uvedenému nariadeniu je možné za obvyklý pobyt považovať miesto, kde má osoba centrum, ťažisko svojho života, svojich záujmov, s ohľadom na svoj rodinný, pracovný, či sociálny život. Pri určovaní právomoci súdu pritom nie je rozhodujúce štátne občianstvo, rovnako ani miesto prihlásenia k trvalému pobytu. Obvyklý pobyt sa určuje ku dňu začatia konania.
19. V danom prípade je zrejmé, že maloletý A. nemal v čase začatia konania (dňa 08.04.2025, kedy bol súdu doručený návrh) bydlisko na území Slovenskej republiky. Bydlisko maloletého bolo v Českej republike, kde maloletý žije so svojou matkou a starou matkou a kde si od septembra 2024 aj plní povinnú školskú dochádzku. Preto v zmysle čl. 7 ods. 1 nariadenia nie je daná právomoc slovenských súdov na konanie o zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti.
20. Právomoc tunajšieho súdu by mohla byť založená na prijatí právomoci tunajšieho súdu podľa čl. 10 ods. 1 písm. a) až c) nariadenia, ak by po začatí konania došlo ku kumulatívnemu splneniu podmienok tam uvedených. Tieto podmienky však v konaní splnené neboli, pretože všetci účastníci konania neprijali právomoc súdov Slovenskej republiky. Matka na výzvu súdu nijako nereagovala. Súd má za to, že nie je splnená ani podmienka vyplývajúca z čl. 10 ods. 1 písm. c) nariadenia a to, že právomoc slovenského súdu by v danom prípade bola v najlepšom záujme dieťaťa, najmä kritériu blízkosti. Právomoc by mal mať v prvom rade členský štát obvyklého pobytu dieťaťa. V danom prípade je takýmto súdom súd Českej republiky, kde sa zdržiava maloleté dieťa spolu s matkou a so starou matkou, a ktorý bude lepšie schopný zistiť pomery, v akých maloleté dieťa žije.
21. Keďže tunajší súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že nie je daná jeho právomoc na konanie vo veci návrhu na zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti, v súlade s čl. 18 nariadenia tento právny záver vyslovil osobitným výrokom (I. výrok) a zároveň vzhľadom na absenciu jeho právomoci ako jednej zo základných podmienok konania, ktorej nedostatok nie je možné odstrániť, ďalším výrokom (II. výrok) konanie v súlade s § 161 ods. 2 CSP a s § 9 CSP zastavil.
22. Podľa čl. 30 ods. 1 nariadenia rozhodnutie vydané v členskom štáte sa uznáva v ostatných členských štátoch bez potreby osobitného konania.
23. Podľa čl. 34 ods. 1 nariadenia rozhodnutie vo veciach rodičovských práv a povinností vydané v členskom štáte a vykonateľné v tomto členskom štáte je vykonateľné v iných členských štátoch bez toho, aby bolo potrebné vyhlásenie jeho vykonateľnosti.
24. Súd dodáva, že v prípade právomoci súdu cudzieho štátu nemá povinnosť postúpiť vec tomuto súdu. Je však dané oprávnenie účastníkov konania obrátiť sa na miestne a vecne príslušný súd v Českej republike. Rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 27P/53/2021-76 z 12.04.2022, ktorý nadobudol
vykonateľnosť dňa 25.06.2022, a ktorým bol maloletý A. zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, je v súlade s čl. 30 a 34 nariadenia, po jeho predložení s osvedčením vydaným slovenským súdom na žiadosť účastníka (Príloha III nariadenia), priamo vykonateľný na území Českej republiky bez potreby osobitného uznávacieho konania a bez potreby osobitného vyhlásenia jeho vykonateľnosti českými orgánmi.
25. Podľa § 58 ods. 1 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 54 - § 55 CMP).
27. Súd nárok na náhradu trov konania navrhovateľovi nepriznal, keďže konanie bolo zastavené pre nedostatok právomoci. (III. výrok)
Poučenie:
Poučenie: Proti uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov. (§ 357 písm. a) a m) CSP) V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. (§ 364 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (62 ods. 1 CMP) Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)