Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6T/93/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obž. J. X., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/, j/ Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05.08.2021 v Námestove, takto

rozhodol:

Obžalovaný J. X., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom Z. XXX/XX, na slobode,

u z n á v a s a v i n n ý m , ž e

ako otec v Z. a všade tam, kde ste sa zdržiaval v období od 01.03.2018 do súčasnosti, napriek zákonnej povinnosti vyživovať svoje maloleté deti, ktorá mu ako rodičovi vyplýva priamo zo o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v platnom znení, rozsah ktorej mu bol určený rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp.zn. zo dňa 12.09.2017 právoplatným dňa 26.09.2017, na základe ktorého je povinný platiť na výživu svojich detí a to na L. X., nar. XX.XX.XXXX, sumou 120,- €, N. X., nar. XX.XX.XXXX, sumou 100,- €, J. X., nar. XX.XX.XXXX, sumou 90,- € a na T. X., nar. XX.XX.XXXX, sumou 90,- €, na každé dieťa, vždy do každého 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky U. X., nar. XX.XX.XXXX, tr. bytom Z., t.č. Z. XXXX, pričom túto vyživovaciu povinnosť si neplnil riadne a včas, okrem mesiaca marec 2018 kedy zaplatil 100,- €, mesiaca apríl 2018 kedy zaplatil 400,- €, mesiaca júl 2018 kedy zaplatil 200,- €, mesiaca august 2018 kedy zaplatil 20,- €, mesiaca február 2019 kedy zaplatil 30,- €, mesiaca máj 2019 kedy zaplatil 30,- €, mesiaca jún 2019 kedy zaplatil 100,- €, mesiaca júl 2019 kedy zaplatil 50,- €, mesiaca august 2019 kedy zaplatil 50,- €, mesiaca september 2019 kedy zaplatil 50,- €, mesiaca november 2019 kedy zaplatil 100,- €, mesiaca december 2019 kedy zaplatil 50,- €, mesiaca apríl 2020 kedy zaplatil 400,- €, mesiaca máj 2020 kedy zaplatil 400,- €, mesiaca august 2020 kedy zaplatil 200,- €, mesiaca október 2020 kedy zaplatil 200,- €, mesiaca november 2020 kedy zaplatil 200,- €, mesiaca december 2020 kedy zaplatil 200,- €, mesiaca marec 2021 kedy zaplatil 100,- € a mesiaca apríl 2021 kedy zaplatil 50,- €, čím mu takto vznikol dlh na výživnom v období od 01.03.2018 do 05.08.2021 vo výške 13.370,- €, aj napriek tomu, že v období neplnenia vyživovacej povinnosti bol zamestnaný v spoločnosti R., s.r.o., K.-T., K. republika a mal tak stály príjem, s výnimkou obdobia od 26.05.2018 do 02.08.2018 a od 19.10.2020 do júla 2021, kedy bol evidovaný ako nezamestnaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, počas evidencie však nepožiadal o sociálne dávky, dňa 02.08.2018 bol vlastným zavinením vyradený z evidencie nezamestnaných, dňa 13.10.2020 na jeho žiadosť bol skončený dohodou pracovný pomer v spoločnosti R., s.r.o., K.-T., K. republika, nezabezpečil si tak vlastným zavinením dostatočný príjem, aby mohol platiť výživné ako mu to bolo uložené v súdnom rozhodnutí, a to napriek tomu, že to bolo v jeho možnostiach a schopnostiach a nebránili mu v tom žiadne objektívne dôvody,

t e d a

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, čin spáchal závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas a na viacerých osobách),

t ý m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/, j/ Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e:

Podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona, § 38 ods. 2, 4 Tr. zákona, § 37 písm. m/ Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Námestovo dňa 13.10.2020 podala na J. X. okresnému súdu obžalobu pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný vypovedal, že si je vedomý toho, že výživné riadne neplatil. Na svoju obranu uviedol, že výživné platil podľa svojich možností. Keď pracoval mal malý príjem, musel uhrádzať výdavky na domácnosť, stravu. Počas celej doby od 01.03.2018 pracoval v Čechách, bol nejaké obdobie aj evidovaný ako nezamestnaný. Od 26.05.2018 do 02.08.2018 bol evidovaný na úrade práce. Do 26.05.2018 pracoval v Čechách na pracovnú zmluvu v spol. R. s.r.o., K. T., pracoval tam asi rok, a potom s ním zamestnávateľ ukončil pracovný pomer kvôli pandémii COVID, pracovný pomer bol ukončený výpoveďou. Od 02.08.2018 opäť začal chodiť do zamestnania, zamestnal sa v spol. R. s.r.o., kde pracoval do dňa 19.10.2020, kedy sa zaevidoval na úrade práce. V spoločnosti R. mal príjem okolo 400,- eur mesačne, robil pomocné výkopové práce. Za celé obdobie býval doma s otcom a výživné platil podľa príjmu. Má vedomosť, že podľa súdneho rozhodnutia má dlh na výžinom min. 9000,- eur. Po podaní obžaloby uhradil výživné v apríli 2021 vo výške 100,- eur a v marci 2021 vo výške 50,- eur. Počas evidencie na úrade práce nepoberal žiadne dávky, nevlastnil žiadne hodnotnejšie hnuteľné veci, ani vozidlo, nemal žiadne úspory v banke. Je spoluvlastníkom pozemkov, na ktoré však je vedená exekúcia. Počas doby ako bol evidovaný na úrade práce zháňal si prácu, ale cez pandémiu to bol problém, bolo mu povedané, že aj živnostníci sú doma kvôli tej pandémii. Telefón má na kredit, ktorý si dobíja cca 10,- eur na mesiac. Fajčiť prestal asi pred 5 rokmi. Na návrh prokurátora mu bola prečítaná časť výpovede z prípravného konania zo dňa 20.07.2020, kde obžalovaný vypovedal, že denne vyfajčí krabičku cigariet. Finančne mu vypomáha sestra a rodina. Voči jeho osobe je vedená exekúcia, nakoľko ešte počas manželstva si s manželku zobrali pôžičku, ktorú nemal z čoho splácať. Je vyučený stolár. Nemá žiadne zdravotné problémy, nosí iba okuliare. Kedysi dávno si hľadal prácu aj v odbore, v ktorom je vyučený, ale nevedel dobre robiť. Mal nejaké problémy s alkoholom, aj teraz trocha požíva alkohol kvôli tomu, že nemá z čoho platiť, aj kvôli tomu, že mal výstup kvôli pandémii. Peniaze na alkohol nemá, ale občas ho prídu pozrieť známi, donesú fľašu. Počas manželstva pracoval na píle, kde mesačne zarobil 500,- eur. Teraz ho tam do práce zobrať nechcú, lebo keď tam robil, seklo ho v krížoch. Požiadal o vyplácanie sociálnych dávok, ale neboli mu schválené, lebo mal malý príjem.

Svedkyňa U. X. vypovedala, že obžalovaný je jej bývalý manžel, čo sa týka vyživovacej povinnosti, obžalovaný na deti platil výživné len v mesiaci marec 2021 sumu vo výške 100,- eur a v mesiaci apríl 2021 sumu vo výške 50,- eur. V septembri 2020 jej zaplatil 100,- eur, v októbri 2020 zaplatil 200,- eur, v novembri 2020 zaplatil 200,- eur, v decembri 2020 zaplatil 200,- eur. Obžalovaný nemá záujem o deti, pracoval kde ho zobrali, keďže požíva alkohol. Obžalovaný má vyživovaciu povinnosť voči štyrom deťom. Najstaršia L. navštevuje 4. ročník strednej škole, dcéra N. 3. ročník strednej školy, syn J. je v 1. ročníku strednej odbornej školy a syn T. navštevuje 8. ročník ZŠ. Ona pracuje v Domove soc. služieb, jej príjem je 500,- eur. Finančne na tom nie sú dobre, je nútená si požičiavať peniaze. Obžalovaný nekupuje deťom darčeky, na Vianoce im dal po 10,- eur. Obžalovaný žije u rodičov a alkohol požíva asi každý deň, preto za ním prestali deti chodiť. Keby prestal piť, robotu by si našiel. Má vedomosť o tom, že obžalovaný dal v mesiaci apríl 2021 každému dieťaťu po 20,- eur.

Svedkyňa L. X. vypovedala, že jej mama to mala veľmi ťažké, otec si neplatil výživné, musela v práci ťahať 12- tky, aby mali za čo chodiť do školy, aby mali peniaze na školské pomôcky a tak, bolo to veľmi ťažké. Čo sa týka dlhu na výživnom, vyjadriť sa nevie, otec jej osobne dal asi za celé obdobie sumu 40,- eur. Keď ho prišli pozrieť, dal im max. sumu 20,- eur. Po rozvode rodičov, otca ešte chodili navštevovať, on ešte vtedy javil nejaký záujem o nich, ale teraz už len kde tu napíše nejakú sms. Otec požíva alkohol, vždy keď prišli na návštevu, bol opitý. Tiež fajčí, ale nevie, koľko cigariet vyfajčí. Študuje 4. ročník strednej školy v Dolnom Kubíne. Čo sa týka finančnej pomoci, pomáhala im rodina, ale mama skoro všetko ťahala sama. Teraz má krátkodobý vzťah, má priateľa a pomáha im aj on.

Podľa so súhlasom prokurátora a obžalovaného bola prečítaná výpoveď svedka L.. P. O. zo dňa 06.08.2020, ktorá sa vyjadrila, že dňa 27. 11. 2019 si oprávnená U. X. podala žiadosť o náhradné výživné z dôvodu neplnenia vyživovacej povinnosti povinnou osobou obžalovaným. Rozhodnutím zo dňa 18.12.2019, právoplatným 18.12.2019 jej bolo priznané náhradné výživne na L. vo výške 102,65 eur od 1.8.2019 do 30.9.2019, vo výške 115,15 eur od 1.10.2019. Tiež jej bol priznaný nárok na náhradné výživné na N. vo výške 87,50 eur od 1.8.2019 do 30.9.2019, 100,- eur od 1.10.2019, na J. vo výške 77,50 eur od 1.8.2019 do 30.9.2019, vo výške 90,- eur od 1.10.2019, na T. vo výške 77,50 eur od 1.8.2019 do 30.9.2019 a vo výške 90,- eur od 1.10.2019.

Podľa boli prečítané a oboznámené listinné dôkazy, a to: rozsudok Okresného súdu Námestovo sp.zn. zo dňa 12.09.2017 a sp. zn. zo dňa 12.09.2017, rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo o priznaní náhradného výživného, rozhodnutie ohľadom exekúcie vedenej voči obžalovanému na vymoženie dlhu na výživnom, správy Okresného úradu Námestovo, odbor živnostenského podnikania, správy mobilných operátorov, správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo a správy Sociálnej poisťovne, pobočka Dolný Kubín, správa z Katastra nehnuteľností a od správa od zamestnávateľa R. s.r.o. K. T. + výplatné pásky, vrátane pracovných zmlúv, žiadosti o rozviazanie pracovného pomeru a dohoda o skončení pracovného pomeru, príjmové pokladničné doklady , potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti a pod.

Podľa súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu.

Podľa ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní návrhu na dohodu o vine a treste podľa alebo 5 , súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.

Podľa súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Súd sumarizujúc výsledky mal za preukázané, že obžalovaný v rozhodnom čase vymedzenom v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku si riadne neplnil vyživovaciu povinnosť voči svojim maloletým deťom. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný výživné riadne neplatil v období od 01.03.2018 v rozsahu, ktorý mu bol určený rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp.zn. zo dňa 12.09.2017 na L. sumou 120,- eur, N. sumou 100,- eur, J. sumou 90,- eur a na T. sumou 90,- eur s výnimkou mesiacov: marec 2018 uhradil 100,- eur, apríl 2018 uhradil 400,- eur, júl 2018 uhradil 200,- eur, august 2018 zaplatil 20,- eur, február 2019 zaplatil 30,- eur, máj 2019 zaplatil 30,- eur, jún 2019 zaplatil 100,- eur, júl 2019 zaplatil 50,- eur, august 2019 zaplatil 50,- eur, september 2019 zaplatil 50,- eur, november 2019 zaplatil 100,- eur, december 2019 zaplatil 50,- eur, apríl 2020 zaplatil 400,- eur, máj 2020 zaplatil 400,- eur, august 2020 zaplatil 200,- eur, október 2020 zaplatil 200,- eur, november 2020 zaplatil 200,- eur, december 2020 zaplatil 200,- eur, marec 2021 zaplatil 100,- eur a v mesiaci apríl 2021 zaplatil 50,- eur. Obžalovanému tak vznikol dlh na výživnom od 01.03.2018 do 05.08.2021 vo výške 13.370,- eur. Subjektívna stránka trestného činu bola preukázaná, obžalovaný bol v období neplnenia vyživovacej povinnosti zamestnaný v spoločnosti R., mal tak stály príjem, v období od 26.05.2018 do 02.08.2018 a od 19.10.2020 do júla 2021 bol síce evidovaný ako nezamestnaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, počas evidencie však nepožiadal o sociálne dávky, nezabezpečil si tak príjem, z ktorého by si mohol platiť výživné, dňa 02.08.2018 bol vlastným zavinením vyradený z evidencie nezamestnaných, dňa 18.10.2020 na jeho žiadosť bol dohodou skončený pracovný

pomer v spoločnosti R., s.r.o., K.-T., K. republika. Na strane obžalovaného tak neboli zistené žiadne objektívne dôvody, ktoré by mu bránili zabezpečiť si príjem tak, aby mohol plniť zákonnú povinnosť vyživovať svoje maloleté deti tak, ako mu to bolo uložené v súdnom rozhodnutí.

Súd tak nemal pochybnosti o naplnení obligatórnych znakov skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/ Tr. zákona, podľa ktorého prečinu sa dopustí, kto najmenej dva mesiace v období dvoch rokov si neplní, čo aj len z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spácha závažnejším konaním. Obžalovaný sa dopúšťala súdeného prečinu úmyselnou formou (§ 15 písm. a/ Tr. zákona), preukázateľne mal príjem, aj keď to popieral, vedel že má vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom a túto si neplanil riadne, v stanovenom rozsahu. Zároveň súdený skutok páchal od 01.03.2018, t.j. už viac ako 3 roky a vyživovaciu povinnosť si neplnil voči svojim štyrom deťom, čím naplnil aj kvalifikačný znak uvedený v ust. , Tr. zákona - po dlhší čas a na viacerých osobách (viacerými osobami sa na účely rozumejú najmenej tri osoby Tr. zákona). Keďže sa jedná o trváci trestný čin s prvkami hromadného trestného činu, súd upravil skutkovú vetu súdeného prečinu oproti podanej obžalobe do doby vyhlásenia rozsudku a zároveň upravil výšku dlhovaného výživného.

Páchateľom trestného činu podľa Tr. zákona môže byť len osoba, ktorá má povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného. Obžalovaný, ako rodič mal v rozhodnom období podľa o rodine v platnom znení zákonnú vyživovaciu povinnosť, ktorej rozsah bol určený aj súdnym rozhodnutím, konkrétne rozsudkom Okresného súdu Námestovo zo dňa 12.09.2017. V trestnom konaní sa súdom posudzuje otázka zavinenia na žalovanom prečine, pričom súd nie je viazaný rozhodnutím súdu v občianskom súdnom konaní a takéto rozhodnutie, ak bolo vydané, ako tomu bolo aj v tejto trestnej veci, sa posudzuje ako listinný dôkaz. Zo zákona o rodine vyplýva, že každé dieťa má zákonný nárok na výživné a každému rodičovi je zákonom o rodine uložená povinnosť výživné plniť, pričom ich vyživovacia povinnosť má vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov. Zákon o rodine v ust. stanovuje, že pri určovaní výšky výživného sa vychádza z odôvodnených potrieb oprávneného a schopnosti a možnosti povinného. Schopnosti a možnosti povinného neurčuje len rozsah príjmu povinného, ale aj reálne možnosti tejto osoby uplatniť sa v pracovnom procese. Keďže obžalovaný v rozhodnom období riadne neplatil výživné, výživné neplatil buď vôbec, alebo len v niektorých v skutkovej vete vymedzených mesiacoch svojim konaním naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty súdeného prečinu, pretože dieťaťu sa nedostalo výživné vo výške, na ktorú malo zákonný nárok. Obžalovaný sa bránil, že v rozhodnom období nemal finančné prostriedky, aby mohol výživné riadne platiť, pričom poukazoval na skutočnosti, že v rozhodnom období bol aj vedený v evidencii nezamestnaných. Obžalovaný však za celé obdobie však nepožiadal o poskytnutie dávok v hmotnej núdzi, čo znamená že sa pripravil o finančné prostriedky, z ktorých by výživné platiť mohol. Tiež pokiaľ bol nezamestnaný, nezamestnaným bol len zo subjektívnych dôvodov na svojej strane, dňa 2.8.2018 bol vyradený z evidencie nezamestnaných pre nespoluprácu a dňa 18.10.2020 ukončil pracovný pomer dohodou, na svoju žiadosť. Z vyjadrení obžalovaného a vykonaných dôkazov bolo preukázané, že jeho tvrdenia boli účelové, motivované snahou na úkor životnej úrovne svojich detí, zabezpečiť si svoj vlastný laxnejší spôsob života. Účelovosti jeho konania nasvedčuje aj samotná skutočnosť, že sa dostavil na hlavné pojednávanie pod vplyvom alkoholu, pričom tvrdil, že nemá finančné prostriedky na úhradu výživného. Jeho obrana, že v rozhodnom období nemal dostatočný príjem, aby mohol platiť výživné, resp. nemal žiaden príjem nekorešponduje s tvrdeniami svedkyne, že vždy keď ho prišli navštíviť bol pod vplyvom alkoholu a paradoxne, keď uvádzal, že nemal príjem v tomto období, niektoré mesiace výživné platil. Všetky tieto skutočnosti v súhrne nasvedčujú, že keby obžalovaný chcel, vedel by si zabezpečiť prácu a príjem, aby si mohol plniť zákonnú povinnosť voči nezaopatreným deťom. Schopnosť obžalovaného pracovať a plniť tak riadne svoju zákonnú povinnosť nie je obmedzená žiadnou zdravotnou prekážkou a obžalovaný rovnako nie je kvalifikovaný k výkonu nejakej úzko špecializovanej činností, ktorú by nemohol v mieste, kde sa zdržuje vykonávať. V nadväznosti na uvedené súd tiež zistil, že obžalovaný v minulosti prevádzkoval živnosť v oblasti stavebníctva so širokým predmetom podnikania, pričom trh práce ponúka dostatok ponúk na výkon takéhoto druhu prác.

Podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné zistenie, či konanie nesie nielen všetky formálne znaky trestného činu - prečinu, ale i toho, či ide o prečin aj v intenciách § 10 ods. 2 Tr. zákona to znemená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť nie nepatrná (materiálny korektív). V súdenej veci mal súd preukázané naplnenie

materiálneho korektívu jednak samotným objektom súdeného prečinu, ktorým je zákonný nárok na výživu a tiež osobou obžalovaného, ktorý už bol v minulosti dvakrát odsúdený za úmyselné trestné činy, dobou páchania skutku, obžalovaný si neplanil vyživovaciu povinnosť voči deťom viac ako tri roky.

K osobe obžalovaného po prečítaní a oboznámení sa so správami súd zistil, že zo správy z miesta trvalého bydliska nevyplynuli na obžalovaného žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na jeho potrestanie. Z odpisu z registra trestov vyplynulo, že v registri trestov má dva záznamy, v prvom prípade trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo sp. zn. z 28.3.2014 bol uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona na podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky so skúšobnou dobou v trvaní do 14.9.2017, nariadený výkon trestu mu bol dňa 15.8.2017, trest vykonal dňa 14.11.2017 a trest zákazu činností viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 3 roky. V druhom prípade bol trestným rozkazom Okresného súdu Námestovo sp. zn. z 16.1.2017 uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a Tr. zákona a iné na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, trest vykonal dňa 27.6.2017 v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a trest zákazu činností viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 6 rokov.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4 Tr. zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom zistil, že na strane obžalovaného existuje prevaha priťažujúcich okolností. V prípade obžalovaného súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, naopak zistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona, že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený. Keďže súd zistil prevahu priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby stanovenej pre žalovaný trestný čin o jednu tretinu t.j. o 16 mesiacov (vychádzal z rozdielu medzi hornou a dolnou hranicou trestnej sadzby), obžalovanému tak ukladal trest v rozpätí od 2 rokov a 4 mesiacov do 5 rokov. Súd uložil obžalovanému nepodmienečný trest na dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby vo výmere 2 roky a 6 mesiacov. Na výkon tohto trestu súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže obžalovaný v posledných desiatich rokoch bol vo výkone trestu odňatia slobody (naposledy na základe rozhodnutia Okresného súdu Námestovo sp. zn. z 16.1.2017). Takto uložený trest považuje súd za spravodlivý a objektívny obraz potrieb tak individuálnej ako aj generálnej prevencie, ktorý odzrkadľuje závažnosť spáchaného prečinu, spôsobu jeho vykonania a jeho následok a rovnako zohľadňuje možnosť nápravy obžalovaného a jeho pomery.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (/2 )

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (/1a ) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (/1,2 ). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (/2 )

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (/1b ) a to len vo svoj prospech (/2 )

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (/2 )

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (/2 )

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (/1 )

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (/1c ), a to v neprospech obžalovaného (/1 ). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu ( )

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (/1d ), (/1 )

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.