Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Sf-91-2025.pdf
PDF · 78.08 KB
Case nature
Subarea
6Sf/91/2025
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici, v právnej veci žalobcu Bidfood Slovakia s. r. o., so sídlom: Piešťanská 2321/71, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 34 152 199, právne zast. Blaňár & Partners s. r. o., so sídlom: Gunduličova 4, 811 05 Bratislava, IČO: 36 866 784, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 504135/2025 zo dňa 30. 09. 2025, takto
r o z h o d o l :
Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa správnou žalobou domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 504135/2025 zo dňa 30. 09. 2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej len „správca dane“) č. 277302/2025 zo dňa 29. 05. 2025 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobcovi za zdaňovacie obdobie október 2012 vyrubený rozdiel na dani z pridanej hodnoty vo výške 150.047,05 eur.
2. Žalobca podal spolu so správnou žalobou návrh na priznanie odkladného účinku podľa § 185 písm. a) SSP. V návrhu uviedol, že napadnutým rozhodnutím mu bol opätovne (štvrtýkrát) vyrubený rozdiel na dani z pridanej hodnoty s tým, že v poradí prvé dve rozhodnutia správcu dane boli zrušené žalovaným a v poradí tretie rozhodnutie bolo zrušené Najvyšším správnym súdom SR pre nezákonnosť. Správca dane napriek tomu prekopíroval odôvodnenie zo zrušeného rozhodnutia vrátane skutkových a právnych argumentov, ktoré Najvyšší správny súd SR odmietol, a to bez vykonania jediného nového dôkazu. Žalobca vyrubenú sumu zaplatil a má za to, že správca dane mu ju zadržiava neprávom, pretože vyrubenie dane bolo vykonané v rozpore s rozsudkom Najvyššieho správneho súdu SR. Okrem toho je pred správcom dane vedených ďalších 16 konaní a možno predpokladať, že správca dane bude postupovať rovnako a žalobcovi opätovne vyrubí daň aj za tieto iné kontrolované zdaňovacie obdobia spolu v sume 1.787.078,21 eur. Ak by správny súd nepriznal správnej žalobe odkladný účinok, žalobcovi by hrozila závažná hospodárska a finančná ujma, keďže by mu ostala blokovaná vysoká suma peňažných prostriedkov, ktoré by nemohol využiť na riadne podnikanie. Žalobca má v hospodárskom roku 2025/2026 schválené investície v objeme 3.212.000 eur zamerané na rozvoj logistiky (vybudovanie tretieho depa a rozšírenie existujúceho depa v Novom meste nad Váhom) a obnovu vozového parku, ktoré sú týmto postupom ohrozené. Žalobca zdôraznil aj sociálny aspekt svojej činnosti, keďže zamestnáva približne 500 zamestnancov s ročnými mzdovými nákladmi vo výške 16.327.855 eur. Dôležitým argumentom žalobcu je hrozba nenapraviteľného následku z dôvodu uplynutia lehoty na vyrubenie dane (dňa 17. 10. 2025), čo by po prípadnom zrušení rozhodnutia súdom znemožnilo ďalšie pokračovanie vo vyrubovacom konaní. Priznanie odkladného účinku považuje za jediný prostriedok, ktorý môže zabrániť nenapraviteľnej ujme. Podľa názoru žalobcu priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, nakoľko ten vyžaduje predovšetkým rešpektovanie právoplatných súdnych rozhodnutí a ochranu pred nezákonným postupom štátu.
3. Na osvedčenie hrozby vzniku závažnej hospodárskej a finančnej ujmy žalobca k návrhu priložil listinné dôkazy č. 6 a č. 7. Dôkaz č. 6 s názvom „Schválené investície“ obsahuje plánované investičné aktivity žalobcu v celkovej hodnote 3.212.000 eur, ktoré boli schválené v apríli 2025. Dokument špecifikuje zámery na rozvoj logistických kapacít žalobcu, vrátane výstavby nového depa alebo rozšírenia existujúcich priestorov v horizonte troch rokov. Dôkaz č. 7 s názvom „Schválený rozpočet“ predstavuje finančný plán schválený v júni 2025 pre nastávajúci hospodársky rok. Listina obsahuje detailný rozpis očakávaných výdavkov, v ktorom sú zahrnuté aj mzdové a sociálne náklady na približne 500 zamestnancov v celkovom objeme 16.327.855 eur.
4. Žalovaný navrhol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietnuť, pretože dôvody uvedené žalobcom nie sú dostatočné na to, aby zakladali opodstatnenosť priznania odkladného účinku správnej žalobe.
5. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
6. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
7. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách, pretože správny súd pred rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Osobitnými náležitosťami návrhu na priznanie odkladného účinku podľa § 185 písm. a) SSP sú jednak tvrdenie o tom, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, resp. iný vážny nenapraviteľný následok, a zároveň osvedčenie hrozby vzniku predpokladanej ujmy, resp. iného vážneho nenapraviteľného následku. V tejto súvislosti poukazuje správny súd na závery bodu 11. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 132/2022-11 zo dňa 03. 03. 2022, podľa ktorého: „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“
8. Pokiaľ žalobca v návrhu uvádza, že rozhodnutie správcu dane je v rozpore so skôr vydaným zrušujúcim rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu SR a že správca dane opätovne uviedol rovnaké skutkové a právne argumenty odmietnuté Najvyšším správnym súdom SR, tieto skutočnosti nie sú relevantné pre posúdenie návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle § 185 písm. a) SSP. Správny súd totiž pri rozhodovaní o odkladnom účinku nepreskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ale výlučne existenciu skutočností uvedených v § 185 písm. a) SSP (hrozba závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok). Zákonnosť napadnutého prípadne prvostupňového rozhodnutia posúdi správny súd až v rozhodnutí vo veci samej.
9. Žalobca ďalej odôvodnil návrh na priznanie odkladného účinku tvrdením o hrozbe hospodárskej a finančnej ujmy, ktorú má predstavovať jednak povinnosť uhradiť vyrubený rozdiel dane vo výške 150.047,05 eur a existencia ďalších 16 daňových konaní s predpokladaným rovnakým výsledkom s povinnosťou uhradiť daň spolu v sume 1.787.078,21 eur. Tiež poukázal na svoj schválený investičný zámer v objeme 3.212.000 eur a personálne náklady na 500 zamestnancov vo výške 16.327.855 eur, čo osvedčil investičným plánom a rozpočtom na hospodársky rok 2025/2026. Správny súd po zhodnotení uvedených tvrdení a predložených listín dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu existencie hrozby závažnej hospodárskej alebo finančnej ujmy v zmysle § 185 písm. a) SSP. Predložené dokumenty síce preukazujú plánovanú výdavkovú štruktúru žalobcu a jeho investičné zámery, neposkytujú však žiadny ucelený obraz o jeho príjmovej stránke,
aktuálnej likvidite, disponibilných finančných rezervách, majetku ani o reálnom dopade úhrady vyrubenej sumy na jeho hospodárenie. Samotná výška vyrubenej dane, hoci nominálne významná, nemôže byť bez kontextu obratu, zisku a cash-flow žalobcu ako aj majetku žalobcu považovaná za spôsobilú automaticky zakladať závažnú hospodársku ujmu. Žalobca tak správnemu súdu nepreukázal svoju celkovú finančnú a majetkovú situáciu na posúdenie skutočnosti, či zaplatenie, resp. zadržanie dane vyrubenej napadnutým rozhodnutím by mu mohlo spôsobiť hrozbu značnej hospodárskej či finančnej škody.
10. Správny súd dodáva, že pokiaľ žalobca opiera svoju argumentáciu o existenciu ďalších, dosiaľ právoplatne neskončených konaní, a predpokladá ich výsledok (vyrubenie dane), ide o hypotetické ničím neosvedčené riziko, nakoľko žalobca ani len netvrdil, že by v týchto iných konaniach bolo už rozhodnuté, teda, že by bol povinný zaplatiť ďalšiu daň. Taktiež správny súd poukazuje na to, že žalobca argumentuje s poukazom na výdavky na svoj investičný zámer vo výške 3.212.000 eur, ktorý však predstavuje jeho vlastné rozhodnutie o rozšírení podnikania. Nejde teda o povinnosť žalobcu vynaložiť uvedenú sumu na splnenie nejakej povinnosti, ktorá by napr. vyplývala z rozhodnutia správneho orgánu alebo súdu, len o vlastný plán žalobcu na budúce podnikanie, ktorého prípadné nezrealizovanie nespôsobí žalobcovi hospodársku či finančnú ujmu, ako to má na mysli § 185 písm. a) SSP.
11. Žalobca ďalej odôvodňuje návrh na priznanie odkladného účinku tvrdením, že jeho nepriznanie by viedlo k nenapraviteľnému následku z dôvodu uplynutia lehoty na vyrubenie dane dňa 17. 10. 2025. Správny súd tento argument nepovažuje za dôvodný. Prekluzívna lehota na vyrubenie dane slúži predovšetkým na ochranu daňového subjektu, keďže po jej uplynutí správca dane stráca oprávnenie vydať nové rozhodnutie, ktorým by daň opätovne vyrubil. Ak by žalobca v konaní o správnej žalobe uspel a napadnuté rozhodnutie by bolo zrušené, vznikla by povinnosť správcu dane vrátiť zaplatenú sumu ako daňový preplatok v súlade s príslušnými ustanoveniami daňových predpisov. Skutočnosť, že lehota na vyrubenie dane medzičasom uplynula, tomu nebráni. Naopak, uplynutie tejto lehoty zvyšuje právnu istotu žalobcu, keďže vylučuje možnosť, aby správca dane po prípadnom zrušení rozhodnutia znovu otvoril vyrubovacie konanie a opätovne rozhodol v jeho neprospech. Tvrdenie o nenapraviteľnom následku preto nezodpovedá právnej realite, keďže prípadné vrátenie finančných prostriedkov je procesne aj právne realizovateľné a nepredstavuje nemožný alebo neodvratný stav. Samotný fakt, že finančné prostriedky sú dočasne v dispozícii štátu, nezakladá existenciu takého následku, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako nenapraviteľnú ujmu v zmysle zákonných podmienok pre priznanie odkladného účinku.
12. Vzhľadom na uvedené správny súd konštatuje, že žalobca neosvedčil podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) SSP. Žalobca neosvedčil existenciu konkrétnej a bezprostrednej hrozby závažnej hospodárskej alebo finančnej ujmy, ktorá by bola následkom výkonu napadnutého rozhodnutia a ktorá by mala intenzitu ťažko napraviteľného zásahu do jeho právneho postavenia. Za tejto situácie sú irelevantné úvahy žalobcu, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom, keďže táto skutočnosť sa skúma až po skonštatovaní existencie hrozby predpokladanej § 185 písm. a) SSP. Vzhľadom na uvedené správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP zamietol. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).