Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/142/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členov senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu H&K Stav s.r.o. Tallerova 4, 811 02 Bratislava, IČO: 51 442 001, proti žalovanému 1/ TREENIUM inverso, s.r.o., Černyševského 10, 851 01 Bratislava, IČO: 50 490 176, žalovanému 2/ EU IMMO s.r.o., Areál IN VEST 1179, 927 03 Šaľa, IČO: 51 910 918, práv. zast. BK ADVO PARTNERS, s.r.o., Štúrova 24, Šaľa, IČO: 51 074 150, žalovanému 3/ RED_DUBY s.r.o., Sabinovská 15, 821 03 Bratislava, IČO: 51 255 162, práv. zast. BK ADVO PARTNERS, s.r.o., Štúrova 24, Šaľa, IČO: 51 074 150 o zaplatenie 249.208,04 EUR s príslušenstvom, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a o odvolaní žalovaného 2/ a 3/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k. -397 zo dňa 21.4.2021, jednohlasne takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. -397 zo dňa 21.4.2021 m e n í tak, že návrh žalovaného na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 15.3.2021 sa žalobca domáhal od žalovaných 1/ až 3/ zaplatenia 249.208,04 EUR s príslušenstvom titulom náhrady škody.

2. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zriadil záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného 3/, nachádzajúcej sa v okrese Z. R., obec: Z.-m.č. L., katastrálne územie: L., parc. č. XXX/X vo výmere 1171 m2 - ostatná plocha, spôsob využitia 37, umiestnenie pozemku 1, parc. č. XXX/XX vo výmere 1427 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využitia 26, umiestnenie pozemku 1. spôsob využívania pozemku: 37 - pozemok, na ktorom sú skaly, svahy rokliny, výmole, vysoké medze s krovím alebo kamením a iné plochy, ktoré neposkytujú trvalý úžitok. 26 - pozemok, na ktorom je rozostavaná stavba. umiestnenie pozemku: 1 - pozemok je umiestnený v zastavanom území obce. STAVBY: bez súpisného čísla, na parcele číslo XXX/XX, druh stavby 21. druh stavby: 21 - rozostavaná budova. Kód umiestnenia stavby: 1 - stavba postavená na zemskom povrchu. 1/-rozostavaný byt: vchod 0,3. posch. byt č. XX. Podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku: XXXX/XXXXXX. 2/ - byt č. XX na 8. posch., vchod 0, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXXX/XXXXXX, nehnuteľnosť je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Z., katastrálny odbor. Titul nadobudnutia: kúpna zmluva podľa V-6137/21 zo dňa 11.03.2021, v prospech žalobcu, za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcu vo výške 304 208,04 EUR s príslušenstvom z faktúr: faktúra č. 00292019, faktúra č. 00012020, faktúra č. 00022020, faktúra č. 0032020, faktúra č. 00052020, faktúra č. 00082020, faktúra č. 00092020 a žalobcovi priznal voči žalovaným 1/ až 3/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3. Podaním zo dňa 26.3.2021 sa žalobca domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým súd zriadi záložné práva na vyššie uvedené nehnuteľnosti na zabezpečenie žalovanej pohľadávky. Žalobca návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým, že ohrozenie exekúcie spočíva v tom,

že majetok žalovaného 1/ bol prevedený na žalovaného 2/ a následne v krátko čase sa uskutočnil ďalší prevod vlastníctva, a to na žalovaného 3/, čo významne ovplyvňuje vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu, čo je špekulatívne konanie v zhode na strane žalovaných 1/, 2/ a 3/ vyhnúť sa v konečnom dôsledku zaplatenia oprávneného nároku žalobcu. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že žalovaný 2/, ktorý odkúpil pohľadávku od financujúcej banky žalovaného 1/ - Tatra banky, a.s., Bratislava, ju mohol odkúpiť spolu so záväzkami, ktoré viazli na žalovanom 1/, pretože tejto povinnosti sa priamo zo zákona nemohol zbaviť a žalovaný 3/, ktorý v neprimerane krátkom čase odkúpil od žalovaného 2/ jeho majetok, tento musel nadobudnúť aj z toho vyplývajúcimi záväzkami. Keby tomu tak nebolo, takáto kúpna zmluva by bola neplatná, pretože by sa priečila dobrým mravom a ako taká by nepožívala právnu ochranu. Z uvedeného konania žalovaného 1/, ktorý našiel podporu v žalovanom 2/ a následne aj v žalovanom 3/ je jasne čitateľný modus operandi developerov, akým pôsobia a fungujú v rezorte stavebníctva na úkor drobných zhotoviteľov diela a živnostníkov, ktorých dostávajú do likvidácie a priameho ohrozenia nielen so svojimi malými stavebnými spoločnosťami, ale aj rodinami, ktoré sú na nich ako živiteľov odkázané, čo je aj prípad žalobcu. Predmetná nehnuteľnosť pritom predstavuje základný majetok žalovaného 1/, ktorý bol prevedený na žalovaného 2/ a vo veľmi krátkom čase na žalovaného 3/. Z uvedeného je teda zrejmé, že účel sledovaný žalobcom - predovšetkým zabezpečenie jeho pohľadávky, nakoľko je predpoklad, že v tento bude prevedený na štvrtú osobu, lebo aj žalovaný 3/ sa zrejme bude zbavovať tohto majetku, aby ho „očistil a zbavil pasív“, ako sa tomu vraví v kruhoch, ktoré sú im blízke s tým, že nárok žalobcu je možné v súčasnom štádiu dosiahnuť práve zabezpečovacím opatrením.

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil tým, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je plne dôvodný. Žalobca osvedčil potrebu zriadenia záložného práva na majetok žalovaného 3/, nakoľko existuje reálna obava, že prípadná exekúcia na majetok žalovaných bude ohrozená z dôvodu opätovného scudzovania majetku žalovaných. Z uvedeného konania žalovaných 1/ a 2/ možno dôvodne predpokladať, že tak urobili s cieľom znížiť hodnotu svojho majetku, čím môže dôjsť k ohrozeniu prípadnej budúcej exekúcie na ich majetok. Taktiež podľa názoru súdu reálne hrozí, že aj žalovaný 3/ ďalej prevedie predmetný majetok na ďalšiu osobu, čo opätovne sťaží výkon exekúcie na jeho majetok žalovaného 3/. Súd prvej inštancie sa stotožnil s argumentáciou žalobcu ohľadom cieľa žalovaných ohroziť budúcu exekúciu na ich majetok, ako aj ohľadom existencie reálnej hrozby, že sa žalobca v prípade ďalšieho konania žalovaných v naznačenom smere dostane do finančných ťažkostí značného rozsahu, príp. aj samotnej likvidácie, čo je v danom prípade možné zvrátiť len prostredníctvom nariadenia požadovaného zabezpečovacieho opatrenia. S poukazom na a nasl. (ďalej len “) súd prvej inštancie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel v celom rozsahu.

5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v celom jeho rozsahu podali podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) C.s.p v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní 2/ a 3/, v ktorom uviedli, že návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa zriaďuje záložné právo na nehnuteľnosti je zrejme podaný len zo špekulatívnych dôvodov. Žalobca sa návrhom domáhal zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré však nepatria do vlastníctva žalovaného 1/, ale patria do výlučného vlastníctva žalovaného 3/ a návrh odvodzuje od ničím nepodloženej a nepravdivej špekulatívnej domnienky, v zmysle ktorej odkúpením pohľadávky financujúcej banky zo strany žalovaného 2/ malo údajne automaticky dôjsť aj k prevzatiu záväzkov žalovaného 1/ voči jeho veriteľom. Výlučným vlastníkom jednotlivých rozostavaných bytov, nebytových priestorov a k nim prináležiacim spoluvlastníckym podielom bol pôvodne žalovaný 1/. Žalovaný 2/ ako postupník sa na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.1.2021, účinnou dňa 28.1.2021, uzatvorenej so spoločnosťou Tatra banka, a.s., (ďalej len „Zmluva o postúpení pohľadávky“) ako postupcom stal výlučným vlastníkom pohľadávky spoločnosti Tatra banka, a.s. vzniknutej na podklade Zmluvy o splátkovom úvere č. S02386/2016 uzatvorenej dňa 15.2.2017 medzi Tatra bankou, a,s. ako veriteľom a žalovaným 1/, v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 3.9.2018 a Dodatku č. 2 zo dňa 26.2.2019 (ďalej len „Úverová zmluva"). Spolu s pohľadávkou prešli na žalovaného 2/ všetky práva vyplývajúce zo zabezpečenia pohľadávky, t.j. aj práva z vyššie špecifikovanej Zmluvy o záložnom práve. Postúpenie pohľadávky oznámila Tatra banka, a.s. tak žalovanému 1/ ako i príslušnému katastru nehnuteľností. Žalovaný 2/ nikdy nijakým spôsobom neprevzal ani nepristúpil k žiadnym záväzkom žalovaného 1/ voči jeho veriteľom. Následne žalovaný 2/ pristúpil k výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného 1/, zapísaným na LV č. XXXX, pre kat. územie: L., obec Z.-W..Č. L., okres Z. R.. V rámci výkonu záložného práva bol žalovaný 2/ ako záložný veriteľ v zmysle bodu 2.4.2. písm. b/. Zmluvy o záložnom práve riadne oprávnený uspokojiť aj priamym predajom zálohu tretím osobám podľa výberu záložného veriteľa, pričom žalovaný 1/ ako záložca bol povinný strpieť

výkon záložného práva a bol povinný poskytnúť žalovanému 2/ ako záložnému veriteľovi primeranú súčinnosť potrebnú na výkon záložného práva. Prostredníctvom výkonu záložného práva sa na základe kúpnej zmluvy zo dňa 8.3.2021 stal žalovaný 3/ výlučným vlastníkom nehnuteľností, bytového domu a v ňom sa nachádzajúcich bytov a nebytových priestorov (vrátane Bytu č. XX a Bytu č XX). Na žalovaného 2/ ani na žalovaného 3/ však žiadnym spôsobom neprešli akékoľvek záväzky žalovaného 1/, ani ich neprevzali, ani k nim nepristúpili. Údajná pohľadávka žalobcu mala vzniknúť z obchodno- právneho vzťahu, ktorý mal existovať výlučne medzi žalobcom a žalovaným 1/, pričom žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného 2/ a žalovaného 3/. Žalovaný 2/ a 3/ namietali ich pasívnu legitimáciu v konaní. V ďalšom žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia a obsahom záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1/. Žalobca poukázal na uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č.k. -140 zo dňa 9.9.2020 a uznesenie KS BA č. k. -152 zo dňa 24.6.2021, v ktorých bolo rozhodované o skutkovo a právne obdobných návrhoch. Žalobca namietal, že záložné právo možno zriadiť súd na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka, nie na majetku tretej osoby. Žalovaný 2/ a žalovaný 3/ nie sú vo vzťahu k žalobcovi v žiadnom právnom vzťahu. Ďalej namietal, že žalovaný 1/, žalovaný 2/ a žalovaný 3/ sú od seba vzájomne nezávisle pôsobiace a existujúce právnické osoby, pričom medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/, resp. medzi žalovaným 1/ a žalovaným 3/ neexistuje žiadne majetkové, ekonomické, personálne alebo iné prepojenie. Členovia štatutárnych orgánov a spoločníci žalovaného 2/ a žalovaného 3/ pritom nie sú ani spriaznenými osobami žalovaného 1/ a ani závislými osobami. Žalovaný 2/ a žalovaný 3/ v celom rozsahu popierajú ničím nepodložené tvrdenia žalobcu o údajných účelových „prevodoch“ nehnuteľnosti, o údajnej snahe zmariť budúcu exekúciu a o akomsi údajnom „modus operandi developerov“. Žalovaný 2/ a 3/ namietali aj porušenie princípu proporcionality pretože hodnota bytov vo vlastníctve žalovaného 3/, ku ktorým zriadil záložné právo v zmysle napadnutého uznesenia je neporovnateľne vyššia ako výška údajnej pohľadávky žalobcu. Dlžník, ktorému má byť zabezpečovacím opatrením zriadené sudcovské záložné právo k jeho majetku, nemôže byť zabezpečovacím opatrením obmedzený neprimeraným spôsobom povahe veci. Žalobca odôvodnil návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia subjektívnou a ničím nepodloženou obavou, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ a žalovaný 3/ mali vykonať akési špekulatívne prevody svojho majetku údajne s cieľom zbaviť sa povinnosti uhradiť domnelú pohľadávku žalobcu, pričom túto domnelú pohľadávku riadne neosvedčil ani čo do výšky, ani čo do právneho dôvodu. V konaní nebolo preukázané splnenie ani procesných ani materiálnych podmienok pre poskytnutie ochrany žalobcom požadovaného zriadenia zabezpečovacieho opatrenia. Žalovaný 2/ a žalovaný 3/ navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 26.3.2021 zamietne v celom rozsahu.

6. K odvolaniu žalovaných 2/ a 3/ sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 12.6.2021, v ktorom uviedol, že dňa 27.1.2021 bola medzi postupcom - Tatra banka, a.s, a žalovaným 2/ ako postupníkom uzatvorená „ZMLUVA O POSTÚPENÍ POHĽADÁVKY“ v zmysle a nasl. , na základe ktorej podľa čl. I prišlo k zmene osoby veriteľa vo vzťahu k pohľadávkam dlžníka, ktorým bol žalovaný 1/ s tým, že pohľadávkou podľa tejto zmluvy sa rozumie pohľadávka veriteľa voči dlžníkovi na splatenie úveru spolu s príslušenstvom pohľadávky. Žalovaný 2/ ako postupník sa na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.1.2021, účinnou dňa 28.1.2021, stal výlučným vlastníkom pohľadávky spoločnosti Tatra banka, a.s.. Skutočnosť, že medzi žalovaným 2/ a 3/ existuje personálne prepojenie, vyplýva z výpisov z obchodného registra príslušných súdov obidvoch spoločností. Žalobca trvá na tom, že na základe uvedených skutočností sú žalovaní 1/, 2/ a 3/ v prejednávanej veci pasívne legitimovaní a za nesplatenú pohľadávku po lehote splatnosti zodpovedajú spoločne a nerozdielne. V prípade, keby si podnikateľské subjekty medzi sebou navzájom mohli predávať svoje pohľadávky bez povinnosti ich zaplatenia svojim Veriteľom, takým spôsobom by bolo možné „vytunelovať“ každú spoločnosť a obohatiť sa bez splnenia povinnosti splatenia svojich dlhov, čo by bolo nedovolené „reťazenie“ obohacovania sa porušiteľov zákona na úkor tých, ktorí si zákony vážia, čo by bol nežiadúci stav spoločnosti a v rozpore s verejným záujmom. Podľa názoru žalobcu je napadnuté uznesenie preskúmateľné a nie je arbitrárne ani formalistické. Žalobca nie je jediným poškodeným, pred Okresným súdom Bratislava II je vedených viacej identických žalôb proti tým istým žalovaným, ktorí boli práve z nekalých a špekulatívnych praktík týchto istých podnikateľských subjektov požiadať o súdnu ochranu. Súd pri rozhodovaní a vydaní predmetného uznesenia postupoval vecne aj právne správne a dospel k objektívnemu a spravodlivému rozhodnutiu, ktorý je v plnom súlade so skutočným stavom vo veci samej, pretože aj z obsahu odvolania žalovaných 1/ až 3/ vyplýva, že nemajú záujem na zaplatení pohľadávky, ktorú prevzali s dôrazom na to, že takýchto žalôb na súde a poškodených je viac. Žalobca trvá na tom, že napadnutým uznesením

nebola porušená zásada proporcionality a zriadenie zabezpečovacieho opatrenia k dotknutým bytom žiadnym neprimeraným a neproporcionálnym spôsobom nezasahuje do majetkovej sféry žalovaného 3/, pretože akonáhle zaplatí pohľadávku žalobcu, zabezpečovacie opatrenie bude z listu vlastníctva vymazané. Žalobca navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalovaných 2/ a 3/ proti uzneseniu Okresného súdu v Bratislava II sp. zn. -397 zo dňa 21.4.20312 ako nedôvodné zamietol.

7. K vyjadreniu žalobcu sa podaním zo dňa 25.6.2021 vyjadrili žalovaní 2/ a 3/ v tom zmysle, že z údajov z katastra nehnuteľností je riadne preukázané vlastnícke právo žalovaného 3/. Za účelom objasnenia rozdielu medzi nadobudnutím pohľadávky a pristúpením k záväzku, resp. prevzatím dlhu žalobcovi uviedol, že pri štandardnom postúpení pohľadávky (nie prevzatí/pristúpení k záväzku resp. dlhu) postupník nastupuje do právneho postavenia postupcu ako pôvodného veriteľa(nie dlžníka). Z tohto titulu sa tak postupník stáva dlžníkovým riadnym veriteľom a nestáva sa ďalším dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi. je nepochybné, že predmetný spor je sporom medzi žalobcom a žalovaným 1/ o zaplatenie spornej sumy, pričom žalovaný 2/ a žalovaný 3/ nie sú v tejto súvislosti v nijakom postavení voči žalobcovi, ktoré by žalobcovi voči žalovanému 2/ a 3/ zakladalo akýkoľvek, čo i len domnelý hmotnoprávny nárok.

8. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa a , bez nariadenia pojednávania v zmysle , a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 2/ a 3/ je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť.

Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

Podľa , zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu ako aj vzhľadom na skutočnosti uvádzané žalovaným 2/ a 3/ v odvolacom konaní dospel k záveru, že v danom prípade nie je dôvod na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Zmyslom zabezpečovacieho opatrenia je aj tá skutočnosť, že v prípade jeho nariadenia sa má zabezpečiť taký stav, bez nariadenia ktorého by tento nebolo možné dosiahnuť v prípade úspechu žalobcu v konaní vo veci samej. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Ohľadom posúdenia potreby neodkladnej úpravy pomerov strán, obavy ohrozenia prípadnej exekúcie ako aj nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy na strane žalobcu dospel odvolací súd k názoru, že návrh nie je dôvodný. Odvolací súd konštatuje, že samotná existencia dlhu ako aj prípadné prebiehajúce konanie nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca hodnoverným spôsobom neosvedčil, že by na strane žalovaných 1/, 2/ a 3/ dochádzalo k takému konaniu, ktoré by vzbudzovalo dôvodnú obavu že by prípadná exekúcia mohla byť zmarená. V konaní o nariadení predbežného/zabezpečovacieho opatrenia musí byť v návrhu na jeho nariadenia aspoň osvedčenie danosti práva /nároku/ bez akejkoľvek pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, pričom zásadne neprejudikovanie práva a záujmy strán sporu sú riešené v konaní o veci samej. V komplexe teda platí, že nariadenie neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami sporu, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, aby sa v daných právnych vzťahoch nevytvoril nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania, keď povinná strana sporu nemôže byť na právach obmedzená neprimeraným spôsobom.

10. Podľa názoru odvolacieho súdu je účelom zriadenia záložného práva zabezpečenie pohľadávky, ktorú má žalobca voči žalovanému 1/ a nie voči žalovanému 3/ , pričom by došlo k obmedzeniu práv osoby, ktorá nijak nespôsobila neplnenie záväzkov voči žalobcovi. Žalobca hodnoverným spôsobom neosvedčil že žalovaní 2/ a 3/ sú so žalobcom v záväzkovom vzťahu. Prechod vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti na žalovaného 3/ na základe postúpenia pohľadávky banky voči žalovanému 1/ a následnej realizácie záložného práva žalovaným 2/ môže u žalobcu vzbudiť obavu o schopnosti žalovaného plniť si svoje finančné záväzky ale takýto prevod vlastníctva nehnuteľností priamo neosvedčuje obavu, že prípadná exekúcia môže byť ohrozená. Postúpenie pohľadávky banky bolo zákonným spôsobom realizované bez vôle žalovaného 1/. Žalobca v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil hodnoverným spôsobom, že postúpenie pohľadávky banky voči žalovanému 1/ a následnej realizácie záložného práva žalovaným 2/ je úmyselným konaním žalovaného 1/, ktorým sa zbavuje svojho majetku za účelom zmarenia prípadnej exekúcie. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca hodnoverným spôsobom neosvedčil, že zo strany žalovaných dochádza k takému konaniu, ktoré by vzbudzovalo obavu, že žalobcovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Žalobca hodnoverným spôsobom neosvedčil účelové konanie žalovaných 2/ a 3/ súvisiace s prevodom vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, podľa ust. môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V posudzovanej veci neboli osvedčené základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a to, že predmetná nehnuteľnosť, na ktorej žiadal žalobca zriadiť záložné právo je vo vlastníctve žalovaného 1/ ako dlžníka žalobou uplatnenej pohľadávky. Vlastníkom nehnuteľnosti je žalovaný 3/, ktorý však nie je dlžníkom žalobcu. Preto v zmysle ust. , nie sú splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Podľa názoru odvolacieho súdu postúpenie pohľadávky z úverového vzťahu žalovaného 1/ a banky na žalovaného 2/ nemá bez ďalšieho (uplatnenie iných zákonných možností žalobcu) právny súvis s pohľadávkou žalobcu voči žalovanému 1/. V konaní vo veci samej na základe vykonaného dokazovania bude súdom prvej inštancie posúdená namietaná pasívna legitimácia žalovaných 2/ a 3/, ako aj otázka dôvodnosti a výšky uplatneného nároku, ktoré v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je možné bez vykonaného dokazovania posúdiť a nemajú ani bezprostredný vplyv na dôvodnosť a zákonné podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd v zmysle zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

12. O náhrade trov odvolacieho konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhodne v zmysle súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej, ktorým sa konanie končí.

13. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).