Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_7T-16-2020.pdf
PDF · 85.05 KB
Case nature
Area
Subarea
7T/16/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky samosudkyňou Ing. Mgr. Annou Přikrylovou v trestnej veci obžalovaného D. P., nar. XX.XX.XXXX v L., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05. augusta 2021 v Malackách, takto
rozhodol:
Obžalovaný
D. P., nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bydliskom Q. P. T. č. XXX
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
dňa 17.05.2019 o 17.00 h na úseku cesty medzi obcami Lozorno a Jablonové počas jazdy v idúcom motorovom vozidle, po prechádzajúcej slovnej výmene názorov s poškodeným T. B., ktorá vyústila do fyzického kontaktu medzi obvineným a poškodeným, kedy obvinený sedel vpredu na mieste spolujazdca a poškodený sedel na zadných sedadlách, udrel obvinený poškodeného viackrát opakovane päsťou do oblasti tváre, čím poškodenému T. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, spôsobil ťažké pohmoždenie tváre vľavo, zlomeninu nosových kostí, drtivú zlomeninu nad a pod očnicovým oblúkom a poškodenie tvárovej dutiny, tržnú ranu v dutine ústnej, čo si vyžiadalo liečenie spojené s práceneschopnosťou od 17.05.2019 do 01.09.2019,
t e d a
inému úmyselne ublížil na zdraví a spôsobil ním ťažkú ujmu na zdraví,
č í m s p á c h a l
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona
Za to sa mu
ukladá
podľa § 156 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a s poukazom na § 36 písm. l), § 38 ods. 3 Trestného zákona peňažný trest vo výmere 3.000,- (tri tisíc) Eur.
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona sa obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému Sociálna poisťovňa, IČO: 30 807 484, so sídlom ul. 29. Augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava škodu vo výške 1.921,60 Eur.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava škodu vo výške 4.693,25 Eur.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd odkazuje poškodeného T. B., nar. XX.XX.XXXX v Q., trvale bydliskom B.. XXX s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky podal dňa 29. septembra 2021 Okresnému súdu Malacky obžalobu č. 2Pv 287/19/1106-23 na obžalovaného D. P. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona na skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05. augusta 2021 obžalovaný po poučení o svojich právach a povinnostiach urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) zákona č. 301/2005 Z.z. Trestného poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len Trestný poriadok), že je vinný zo spáchania skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3, písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku a vo vzťahu k tomuto skutku, zisťoval či obžalovaný:
c) rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa jej kladú za vinu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno. d) bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, na čo obžalovaný odpovedal: Áno. f) rozumie právnej kvalifikácii skutkov, ako trestného činu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno. g) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy mu kladené za vinu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno. h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchané skutky, ktoré sa v obžalobe kvalifikujú ako určitý trestný čin, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.
Súd na základe vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny a jeho kladných odpovedí na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku prijal toto vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná. Súd preto uznal obžalovaného za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Súd vzhľadom na prijatie vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vykonal dokazovanie len ohľadne trestu a prípadnom ochrannom opatrení, a to oboznámením aktualizovaného odpisu z registra trestov, lustráciou z registra priestupkov, vyjadrením Všeobecnej zdravotnej poisťovne k škode, vyjadrením Sociálnej poisťovne k škode, podaním poškodeného o výške škody.
V súvislosti s výrokom o treste je primárne nevyhnutné uviesť, že Trestný zákon vo svojich ustanoveniach, najmä v ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu spoločnosti pred trestnými činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov za súčasného vyjadrenia morálneho odsúdenia páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie v ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na zreteli.
Všetky okolnosti prípadu však treba nielen zisťovať, ale aj objektívne, t. j. bez preceňovania alebo podceňovania niektorých z nich komplexne hodnotiť a mať pritom na zreteli, že bližšie sú konkretizované v ďalších ustanoveniach Trestného zákona, najmä v ustanoveniach o poľahčujúcich a priťažujúcich okolnostiach (§ 36 Trestného zákona a § 37 Trestného zákona) a v ustanoveniach upravujúcich zásady ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona).
Vo všeobecnosti súd konštatuje, že pri ukladaní trestu musí súd v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu. Závažnosť trestného činu určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy, podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia, zaraďuje medzi prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu potom zodpovedá buď možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov (napríklad alternatívnych, nespojených s odňatím slobody), prípade povinnosť súdu uložiť len trest odňatia slobody.
Pri prečine ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona zákonodarca vymedzuje trestnú sadzbu v rozpätí od 2 rokov do 5 rokov. Tým, že ide o trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby neprevyšuje 5 rokov, zákonodarca ho radí medzi prečiny [§ 10 ods. 1 písm. b) Trestného zákona]. Okrem toho, stanovením uvedeného rozpätia trestnej sadzby je tento trestný čin zaradený medzi menej závažné trestné činy, nakoľko za jeho spáchanie súd nemusí povinne ukladať trest odňatia slobody (§ 34 ods. 6 Trestného zákona argumentum a contrario). Súd za spáchanie prečinu podľa § 156 ods. 3 Trestného zákona môže preto uložiť dokonca len samostatné alternatívne tresty ako napríklad peňažný trest alebo trest povinnej práce. Z uvedených skutočností preto súd uzatvára, že prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona nie je podľa zákonodarcu tak typovo závažným trestným činom, aby určil súdu povinnosť ukladať pri ňom len trest odňatia slobody, prípadne len nepodmienečný trest odňatia slobody a to ani za situácie, ak bol predmetný trestný čin spáchaný tak, že obžalovaný ním spôsobil ťažkú ujmu na zdraví.
Obžalovaný má dva záznamy v registri trestov, pričom pri oboch sa naňho hľadí ako keby nebol odsúdený. Z evidencie priestupkov súd zistil, že obžalovaný spáchal viacero priestupkov, všetky na úseku dopravy.
Vzhľadom na okolnosti, za ktorých došlo ku skutku (ústna provokácia zo strany poškodeného a podľa svedka A. B. aj prvý útok na obžalovaného) ako aj vzhľadom k výkonu povolania obžalovaného, ktorému by podmienečný trest mohol spôsobiť problémy v zamestnaní súd dospel k záveru, že je možné obžalovanému uložiť miernejší trest, než trest odňatia slobody s podmienečným odkladom výkonu, ktorý súd po priznaní obžalovaného považoval za neprimeraný. Súd dospel k záveru, že uloženie podmienečného trestu odňatia slobody je v prípade obžalovaného, ktorý nie je kriminálne závadovou osobou, ale len osobou ktorá sa nechala vyprovokovať a následne neprimerane reagovala na náhodne vzniknutý konflikt s kolegom - poškodeným, neprimerané.
Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, jeho osobu, pomery a možnosti nápravy, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému prečinu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom
- potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie(výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).
Obžalovaný sa ku skutku v plnom rozsahu priznal a tento oľutoval a teda súd zistil poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. l) Trestného zákona. Priťažujúcu okolnosť súd nezistil žiadnu. Prevahu počtu poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi v pomere 1:0 a povahu vyššie uvedených okolností, osobu obžalovaného a jeho pohnútku bolo potrebné zohľadniť aj pri výmere iného, ako trestu odňatia slobody, i keď s podmienečným odkladom jeho výkonu a to peňažného trestu tak, aby bol tento v súlade s § 34 ods. 1 a ods. 4 Trestného zákona. V zmysle zásady proporcionality a primeranosti trestu bolo potrebné pristupovať obozretne, keď na jednej strane obžalovaný má trvalý pracovný pomer v stabilnom zamestnaní a má jednu vyživovaciu povinnosť, súd bol toho názoru, že na jeho prevýchovu a nápravu
bude dostatočný iný alternatívny trest, nakoľko práve v jeho prípade, môže lepšie viesť k jeho náprave a ponaučeniu z uvedenej situácie, ktorú vyvolal. Vzhľadom k uvedenému má súd za to, že peňažný trest 3.000,- Eur bude dostatočný nielen na potrestanie obžalovaného, ale aj jeho prevýchovu a splní svoj účel. Súd má zato, že práve peňažný trest bude pre obžalovaného takým citeľným zásahom, že sa bude v budúcnosti vyvarovať protiprávneho konania. Na druhej strane uložený peňažný trest nespôsobí obžalovanému problémy pri výkone jeho povolania, čo mu umožní zachovať si stabilné zamestnanie a následne zo svojho príjmu uhradiť škodu poškodeným. Tento druh trestu a jeho výmera je vymožiteľný, dostatočne a spravodlivo zohľadňuje účel trestu z hľadiska jeho individuálnej i generálnej prevencie a možno dôvodne očakávať, že ho s porozumením príjme aj spoločnosť ako trest primerane vyjadrujúci aj morálne odsúdenie páchateľa. Pri jeho ukladaní súd prihliadol na osobné a majetkové pomery obžalovaného, pričom by tak neurobil, ak by bolo zrejmé, že by bol nevymožiteľný na základe § 57 odsek 1 Trestného zákona. Podľa § 57 ods. 2 Trestného zákona vymožená suma peňažného trestu pripadá štátu.
Pre prípad, že by výkon tohto peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil súd náhradný trest odňatia slobody podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona, nakoľko podľa tohto ustanovenia ak súd ukladá peňažný trest, ustanoví pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody až na päť rokov. Náhradný trest nesmie spolu s uloženým trestom odňatia slobody presahovať zákonom dovolenú hranicu trestnej sadzby. Obligatórne preto súd ustanovil obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere dvanásť mesiacov, úmerne k uloženému peňažnému trestu. Takto uložený trest súd považoval za spravodlivý.
Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, tak súd zaviazal obžalovaného nahradiť poškodenej spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa škodu vo výške 4.693,25 Eur a poškodenej spoločnosti Sociálna poisťovňa škodu vo výške 1.921,60 Eur, škody týkajúce sa liečebných nákladov, resp. poskytnutej zdravotnej starostlivosti a vyplatených nemocenských dávok, pričom vychádzal z dokladov, ktoré boli predložené do vyšetrovacieho spisu ešte počas prípravného konania (č. l. 76, resp. č. l. 85-86), ktoré nároky obžalovaný ani nenamietal a súd tieto sumy považoval za nesporné.
Čo sa týka výroku o náhrade škody vo vzťahu k poškodenému T. B., súd odkázal poškodeného na civilný proces z dôvodu, že poškodený si spôsobenú škodu v trestnom konaní síce uplatnil ale nevyčíslil. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že už bola podaná samostatná žaloba v civilnom sporovom konaní, kde si uplatňuje škodu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebné uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.