Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29Cb-20-2020.pdf
PDF · 111.18 KB
Case nature
Area
Subarea
29Cb/20/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudcom JUDr. Borisom Gálom, v právnej veci žalobcu: CARGO GROUP SLOVAKIA s.r.o., sídlo: Ulica Zavarská 10M/9172, Trnava, IČO: 47 429 364, zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., sídlo: Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: ŠVEC a SPOL, s.r.o., sídlo: Staničná 502, Vráble, IČO: 31 429 947, zastúpený: Advokátska kancelária STOKLASA & STOKLASOVÁ s.r.o., IČO: 36 856 282, sídlo: Farská 25, Nitra, o zaplatenie sumy 1.560,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 1.560,- eur, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.560,- eur od 21.12.2019 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky v sume 40,- eur.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou postúpenou na tunajší súd dňa 10.06.2020 domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť sumu 1.560,- eur s príslušenstvom. Žalobca svoj nárok skutkovo vymedzil ako nárok na zaplatenie odmeny za prepravu veci. Žalovaný si u žalobcu objednal prepravu lisovacích nástrojov z mesta Vráble (Slovensko), nakládka 04.11.2019 o 6.00 hod. do mesta Meinerzhagen (Nemecko), vykládka dňa 05.11.2019 o cca 9.00 hod. Vykonaná preprava tovaru bola žalovanému vyúčtovaná faktúrou č. 611908830 zo dňa 20.11.2019, splatnou dňa 20.12.2019, na sumu vo výške 1.560,- eur. Nakoľko si žalovaný ani len čiastočne neplnil svoje zmluvné povinnosti na zaplatenie dohodnutej odmeny, žalobca ho opakovane vyzýval na zaplatenie, na čo žalovaný reagoval listom zo dňa 04.02.2020, v ktorom odmietol vykonať úhradu odplaty.
2. Žalobca k podanej žalobe pripojil listinné dôkazné prostriedky: (1) objednávka zo dňa 04.11.2019 (č.l. 14), (2) list o odmietnutí úhrady zo dňa 04.02.2020 (č.l. 15), (3) faktúra č. 611908830 zo dňa 20.11.2019, ktorej prílohou je medzinárodný nákladný list č. SK M 088841 (CMR) (č.l. 16).
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril vo včas podanom odpore s tým, že na svoju procesnú obranu uviedol, že žalobca meškal 24 hodín s vykládkou, ktorá bola pôvodne dohodnutá na deň 05.11.2019 v doobedňajších hodinách. Vykládka sa nakoniec uskutočnila až dňa 06.11.2019 o 13.30 h., s čím žalovanému vznikli ďalšie náklady, ktoré vyčísli na sumu 1.956,- eur. Podľa žalovaného sa žalobca z omeškania nemôže „vyviniť“ poukazom na poruchu na vozidle, ktorú kvalifikuje ako vis maior, ani tým, že o meškaní žalovaného včas informoval. Žalovaný teda prepravné služby reklamoval mailom zo dňa 18.12.2019 a faktúru za prepravu vrátil žalobcovi neuhradenú, nakoľko podľa jeho názoru bola vystavená neoprávnene, keďže suma bola dohodnutá za včasné dodanie tovaru. Žalovaný vykonal ďalšiu reklamáciu dňa 22.01.2020 a nakoniec listom zo dňa 04.02.2020 reagoval na list žalobcu, pričom
mu uviedol, že nežiada náhradu škody, ale chce aby sa žalobca k veci postavil profesionálne a uznal, že za nedodržanie termínu vykládky nie je možné fakturovať sumu zodpovedajúcu včasnému doručeniu a vyzval žalobcu na mimosúdne rokovanie.
4. Žalovaný k podanému odporu pripojil listinné dôkazné prostriedky, a to: (1) mailová komunikácia zo dňa 31.10.2019 (č.l. 25), (2) objednávka zo dňa 04.11.2019 (č.l. 14, 26), (3) mail zo dňa 18.12.2019 a mailová komunikácia zo dňa 10.01.2020 (č.l. 27, 28), (4) list o odmietnutí úhrady zo dňa 04.02.2020 (č.l. 15, 29), (5) list o neakceptácii faktúry vystavenej žalobcom zo dňa 22.01.2020 (č.l. 30). Súčasne žalovaný bez bližšieho zdôvodnenia a bez uvedenia kontaktných údajov navrhol vypočuť svedkov: Peter Mihál a Mária Čajkovičová.
5. Žalobca sa k podanému odporu (v replike) vyjadril v tom zmysle, že tvrdenia žalovaného nie sú vecné a dostatočne odôvodnené. Podľa žalobcu sa žalovaný v odpore sústredil na opis skutkového stavu, ktorý súvisel s omeškaním a pritom opomenul, že v zmysle dohovoru CMR len samotným prekročením dodacej lehoty nezaniká nárok dopravcu na úhradu prepravného. Za neurčité vyjadrenia považuje žalobca vyčíslenie nákladov, ktoré žalovanému z dôvodu omeškania vznikli. V tejto súvislosti poukázal na to, že ak by mali tieto náklady byť hmotnoprávnou námietkou, je potrebné ich dôkazne preukázať. Jediným listinným dôkazom týkajúcim sa škody je len list zo dňa 04.02.2020, v ktorom sa vyslovene uvádza, že nie je požiadavkou na náhradu škody. Žalobca ďalej poukázal na to, že podľa skutkových tvrdení žalovaného sa vykládka uskutočnila dňa 06.11.2019 o 13.30 hod. a k prvému spochybneniu nárokov žalobcu došlo až dňa 18.12.2019, kedy bola žalobcovi doručená mailová správa ohľadom nákladov vo výške 1.956,- eur. Žalobca tiež poukázal na to, že medzinárodný nákladný list č. SK M 088841 neuvádza žiadny záznam ani výhradu poukazujúcu na prekročenie dodacej lehoty a/ alebo požadovanie náhrady za prekročenie dodacej lehoty. Na základe uvedeného žalobca uviedol, že žalovaný sa nárokov súvisiacich s prekročením dodacej lehoty domáhal najskôr po 41 dňoch od prevzatia zásielky. V tomto kontexte potom žalobca poukázal na čl. 30 bod 3 dohovoru CMR tvrdiac, že došlo zániku (k preklúzii) práv žalovaného spojených s omeškaným plnením. V ďalšom rade žalobca uviedol, že vznik škody v dôsledku nedodržania dodacej lehoty nebol žalovaným nijako preukázaný. Žalobca považuje procesnú obranu žalovaného za účelovú, pričom k prvému spochybneniu jeho nároku zo strany žalovaného došlo dva dni pred splatnosťou doručenej faktúry. Od toho momentu žalobca vyvinul maximálnu snahu, aby mohol vzniknutú situáciu napraviť, avšak žalovaný odmietol predložiť poisťovni žalobcu doklady týkajúce sa vzniknutej škody z omeškania.
6. Žalobca k vyjadreniu k odporu pripojil listinné dôkazné prostriedky, a to: (1) mailová komunikácia z 10.01.2020 až 14.02.2020 (č.l. 37-39), (2) list o odmietnutí úhrady zo dňa 04.02.2020 (č.l. 15, 29, 40), (3) list o neakceptácii faktúry vystavenej žalobcom zo dňa 22.01.2020 (č.l. 30, 41) a (4) odpoveď žalobcu na list zo dňa 22.01.2020 (č.l. 40).
7. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu k podanému odporu (v duplike) poukázal na § 610 a 617 ods. 1 OBZ a zdôraznil potrebu dodržania dodacej lehoty. Žalovaný si pritom žalobcu vybral práve pre garantovanie dodržania dodacej lehoty, pretože mal výrazný záujem na včasnej preprave. Žalovaný ďalej poukázal na čl. 17 dohovoru CMR a s ohľadom na skutkové okolnosti omeškania konštatoval neprofesionálne konanie žalobcu a tiež nedodržanie odbornej starostlivosti žalobcu. Podľa žalovaného nemal žalobca čakať na náhradný diel vozidla s poruchou, ale mal zabezpečiť náhradné vozidlo. Podľa žalovaného došlo aj k porušeniu povinnosti podľa § 377 OBZ, keď žalobca neoznámil, že nedodrží ani druhý (ním uvedený) náhradný termín vykonania prepravy. Podľa žalovaného mu vznikol nárok na náhradu škody, ktorú ale od žalobcu nežiada nahradiť, ale faktúru za oneskorenú prepravu odmieta uhradiť. Žalovaný tiež vyjadril vôľu dohodnúť sa zmierne s tým, že prejavil ochotu uhradiť 50 % ceny prepravy.
8. Žalobca sa k veci vyjadril aj ďalším písomným podaním (triplikou) poukazujúc na to, že žalobca sa vo vyjadrení k odporu (v replike) nechcel exkulpovať z omeškania, ale poukázal na to, že jeho nárok na prepravné nemožno započítavať s tvrdenou škodou, ktorá navyše nie je tvrdená jednoznačne a ani nie je preukázaná. Žalobca tiež osobitne zdôraznil prekludovanie, zánik nároku žalovaného na náhradu škody, resp. nákladov súvisiacich s omeškaním žalobcu s poukazom na to, že vo veci treba primárne aplikovať dohovor CMR, ktorý má prednosť pred ustanoveniami OBZ. Žalobca na podanej žalobe zotrval.
9. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie (§ 177 ods. 1 CSP), na ktorom žalobca v rámci prednesu okrem iného odkázal na predchádzajúce písomné vyjadrenia. Zároveň konštatoval, že je nesporné, že pri preprave došlo k oneskoreniu s dodaním zásielky, žalobca sa pokúsil túto situáciu riešiť so žalovaným ako poistnú udalosť v súvislosti s prípadnou vzniknutou škodou žalovaným. Žalovaný odmietol riešiť prípadné nároky, či s poisťovňou, alebo žalovaným a deklarovať, že škodu nepožaduje, ale zároveň odmietol uhradiť odplatu za vykonanú prepravu. Žalovaný si svoj nárok voči žalobcovi uplatnil oneskorene, čim v zmysle čl. 30 bodu 3 dohovoru CMR mu zanikol nárok na uplatnenie prípadnej škody v dôsledku prekročenia dodacej lehoty.
10. Žalovaný sa v rámci svojej procesnej obrany pridržal všetkých svojich doterajších písomných podaní. Ďalej uviedol, že žalobca garantoval a ubezpečoval žalovaného ohľadom včasnosti vykonania prepravy tovaru a to aj napriek tomu, že cena prepravy bola o 300,- eur vyššia ako v danom čase ponúkali iní prepravcovia. Žalobca tak porušil povinnosti riadne a včas doručiť tovar a porušil podmienky prepravy výslovne vymienené žalovaným. S dodaním tovaru meškal viac ako 24 hodín. Žalovaný chcel so žalobcom riešiť túto záležitosť zmierlivo, zaplatením zníženej ceny za dopravu, čo však žalobca odmietol. Žalovaný je toho názoru, že žalobca nie je oprávnený nárokovať si zaplatenie ceny za prepravu tak ako si ju uplatnil, teda v rozsahu 100% dohodnutej ceny, nakoľko hrubým a podstatným spôsobom porušil podmienky prepravy. Pokiaľ ide o čl. 30 bod 3 dohovoru CMR tento týka prípadov, kedy si objednávateľ prepravy uplatňuje nároky na náhradu. Žalovaný však v predmetnom konaní namieta účtovania ceny 100%. Žalovaný nad rámec doteraz prezentovaných argumentov navyše poukázal na skutočnosť, že žalobca vystavil faktúru č. 611908830, s nesprávnymi a nepravdivými údajmi. Na faktúre ako dátum dodania služby žalobca uvádza 20.11.2019, ktorý údaje je ale nesprávny, nakoľko dodanie služby bolo vykonané 6.11.2019. Z tohto dôvodu je uvedená faktúra chybná a nemôže byť relevantným daňovým dokladom na zaplatenie. Žalovaný je aj naďalej prejavil ochotu zaplatiť 50 % žalovanej sumy.
11. V ďalšom priebehu pojednávania žalobca okrem iného z dôvodu právnej istoty rozporoval ako nepreukázané tvrdenia žalovaného o vyššej cene prepravných služieb žalobcu s porovnaní s konkurenciou. Vo vzťahu k chybnému údaju na faktúre uviedol, že nárok žalobcu sa odvíja od právneho vzťahu a nie od faktúry, ako účtovného dokladu.
12. Žalovaný zotrval na návrhu na výsluchu svedkov Petra Mihála a Márie Čajkovičovej vo vzťahu k čomu na dopyt súdu uviedol, že títo svedkovia dokážu ozrejmiť bližšie okolnosti prepravy, dohodnutý podmienky prepravy a komunikáciu v čase vykonávania prepravy medzi stranami sporu.
13. V konaní bolo nesporné, že žalovaný si u žalobcu objednal vykonanie medzinárodnej prepravy tovaru za cenu 1.560,- eur, že žalobca vystavil žalovanému faktúru na uvedenú sumu, ktorú žalovaný odmietol uhradiť a že sa žalobca omeškal s vykonaním prepravy, keďže nedodržal pôvodný termín 05.11.2019 o cca 9.00 hod., ale vykládku realizoval až dňa 06.11.2019 o 13.30 hod.
14. Súd vykonal na pojednávaní dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu v rámci písomnej fázy konania a zistil nasledovné skutočnosti:
15. Z objednávky zo dňa 04.11.2019 (č.l. 14) a z mailovej komunikácie zo dňa 31.10.2019 (č.l. 25) súd zistil, že žalovaný si u žalobcu objednal prepravu lisovacích nástrojov z mesta Vráble (Slovensko), nakládka 04.11.2019 o 6.00 hod. do mesta Meinerzhagen (Nemecko), vykládka dňa 05.11.2019 o cca 9.00 hod. Cena za prepravu tovaru bola podľa objednávky 1.560,- eur.
16. Z faktúry č. 611908830 zo dňa 20.11.2019 (č.l. 16) súd zistil, že žalobca ako dodávateľ vystavil žalovanému ako odberateľovi faktúru za vykonanie prepravy z mesta Vráble (Slovensko), nakládka 04.11.2019 do mesta Meinerzhagen (Nemecko), vykládka dňa 06.11.2019. Fakturovaná suma je 1.560,- eur, dátum vystavenia je 20.11.2019 a dátum splatnosti je 20.12.2019.
17. Z medzinárodného nákladného listu č. SK M 088841 (CMR) (č.l. 16) súd zistil, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o medzinárodnej preprave tovaru, že žalobca ako dopravca prevzal od žalovaného zásielku a že túto doručil do mesta Meinerzhagen (Nemecko), a to spoločnosti Lydall Gerhardi GmBH and Co. KG, tzn. subjektu určenému v objednávke žalovaného.
18. Z listu o odmietnutí úhrady zo dňa 04.02.2020 (č.l. 15) súd zistil, že žalovaný si od žalobcu neuplatnil náhradu škody, avšak odmieta uhradiť faktúru. Z uvedených dôvodov žalovaný nemá dôvod komunikovať s poisťovňou žalobcu. Žalovaný si poškodenie dobrého mena a vzniknuté náklady rieši interne so svojim zákazníkom.
19. Z mailu zo dňa 18.12.2019 a mailovej komunikácii zo dňa 10.01.2020 (č.l. 27, 28) súd zistil, že dňa 18.12.2019 došlo zo strany žalovaného k reklamácii prepravy vykonanej žalobcom, v rámci čoho došlo k oznámeniu nákladov, ktoré v súvislosti s omeškaním žalovanému vznikli (suma 1.956,- eur), oznámeniu o neakceptácii faktúry a žiadosti o návrh riešenia vzniknutej situácie. Na základe reklamácie následnej komunikácie však k vyriešeniu situácie nedošlo.
20. Z listu o neakceptácii faktúry vystavenej žalobcom zo dňa 22.01.2020 (č.l. 30) súd zistil, že žalovaný neakceptoval faktúru vystavenú žalobcom z dôvodu nedodržania termínu vykonania prepravy, ktorá sa uskutočnila až dňa 06.11.2019 o 13.30 hod. a žiadal žalobcu o návrh riešenia situácie.
21. Z mailovej komunikácie z 10.01.2020 až 14.02.2020 (č.l. 37-39) súd zistil, že žalovaný neposkytol poisťovni žalobcu súčinnosť pri riešení škodovej udalisti vzniknutej v dôsledku omeškania žalobcu s vykonaním prepravy.
22. Z odpovede žalobcu na list zo dňa 22.01.2020 (č.l. 40) súd zistil, že žalovaný odmieta uhradiť faktúru za prepravu pre nedodržanie podmienok prepravy a odmieta tiež komunikovať s poisťovňou žalobcu.
23. Podľa čl. 7 ods. 4 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), na platnosť medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodných politických zmlúv, medzinárodných zmlúv vojenskej povahy, medzinárodných zmlúv, z ktorých vzniká Slovenskej republike členstvo v medzinárodných organizáciách, medzinárodných hospodárskych zmlúv všeobecnej povahy, medzinárodných zmlúv, na ktorých vykonanie je potrebný zákon, a medzinárodných zmlúv, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, sa vyžaduje pred ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.
24. Podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.
25. Podľa čl. 1 bod 1 dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) (ďalej len „dohovor CMR“), tento Dohovor sa vzťahuje na každú zmluvu o preprave zásielok za odplatu cestným vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jej dodania, ako sa uvádza v zmluve, ležia vo dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom tohto Dohovoru. Toto ustanovenie platí bez ohľadu na trvalé bydlisko a štátnu príslušnosť strán.
26. Podľa čl. 9 bod 1 dohovoru CMR nákladný list je, pokiaľ sa nedokáže opak, vierohodným dokladom o uzavretí a obsahu prepravnej zmluvy, ako aj o prevzatí zásielky dopravcom.
27. Podľa čl. 17 bod 1 dohovoru CMR, dopravca zodpovedá za úplnú alebo čiastočnú stratu zásielky alebo za jej poškodenie, ktoré vznikne od okamihu prevzatia zásielky na prepravu až do okamihu jej vydania, ako aj za prekročenie dodacej lehoty.
28. Podľa čl. 19 dohovoru CMR, prekročenie dodacej lehoty nastane vtedy, keď zásielka nebola vydaná v dojednanej lehote, a pokiaľ lehota nebola dojednaná, keď skutočný čas prepravy s prihliadnutím na okolnosti a pri čiastkových nakládkach najmä s prihliadnutím na čas potrebný na zostavenie vozovej zásielky presahuje čas, ktorý možno očakávať od starostlivého dopravcu.
29. Podľa čl. 23 bod 5 dohovoru CMR, ak sa prekročí dodacia lehota a oprávnený preukáže, že škoda vznikla z tohto dôvodu, dopravca je povinný uhradiť škodu len do výšky dovozného.
30. Podľa čl. 30 bod 3 dohovoru CMR, nárok na náhradu za prekročenie dodacej lehoty možno uplatniť len vtedy, ak sa dopravcovi zaslala písomná výhrada do 21 dní po tom, čo sa zásielka dala k dispozícii príjemcovi.
31. Podľa čl. 30 bod 4 dohovoru CMR, deň vydania zásielky, alebo podľa okolností deň zistenia stavu zásielky, alebo deň, keď sa zásielka dala k dispozícii príjemcovi, sa do lehôt uvedených v tomto článku nezapočítava.
32. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
33. Podľa § 1 ods. 2 OBZ, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
34. Podľa § 583 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonníka, k zániku práva preto, že nebolo uplatnené v určenom čase, dochádza len v prípadoch uvedených v zákone. Na zánik súd prihliadne, aj keď to dlžník nenamietne.
35. Podľa § 261 ods. 1 OBZ, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
36. Podľa § 610 OBZ, zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia), a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné).
37. Podľa § 625 ods. 1 OBZ, dopravcovi prislúcha dohodnutá odplata, alebo ak nebola dohodnutá, odplata obvyklá v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na obsah záväzku dopravcu.
38. Podľa § 625 ods. 2 OBZ, dopravcovi vzniká nárok na prepravné po vykonaní prepravy do miesta určenia, ak zmluva neurčuje za rozhodnú inú dobu.
39. Podľa § 369 ods. 1 OBZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
40. Podľa § 369 ods. 2 OBZ, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
41. Podľa § 369c ods. 1 OBZ, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20201001?ucinnost=28.06.2021> aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
42. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „nariadenie“), namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
43. Podľa § 2 nariadenia, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/> je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
44. Po právnej stránke súd, ktorého právomoc na prejednanie veci je daná čl. 31 ods. 1 dohovoru CMR, vyhodnotil záväzkový vzťah medzi stranami sporu ako relatívny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 1 OBZ), ktorý sa z dôvodu prednosti medzinárodných zmlúv pred zákonom (čl. 7 ods. 5 ústavy) spravuje primárne dohovorom CMR a podporne ustanoveniami OBZ (o zmluve o preprave veci) (keď rozhodným právom je podľa čl. 5 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) slovenský právny poriadok), pričom tento záväzkový vzťah medzi stranami vznikol na základe uzavretia zmluvy o preprave zásielok, ktorej predmetom bolo vykonanie medzinárodnej prepravy tovaru za odplatu.
45. Na základe vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že uplatnený nárok je dôvodný. Súd prejednávanú vec vyhodnotil tak, žalobca za vykonanú prepravu dôvodne vystavil faktúru na sumu odplaty, ktorá zodpovedala podmienkam objednávky žalobcu. V konaní bolo nesporné, že preprava sa vykonala, hoci nie v pôvodne objednanom termíne, tzn. s omeškaním. Tým, že sa žalobca dostal do omeškania s prepravou tovaru, ktorú vykonal, však nezanikol jeho nárok na dohodnutú odplatu podľa čl. 1 ods. 1 dohovoru CMR v spojení s § 625 ods. 1 a 2 OBZ (ktorý sa aplikuje vzhľadom na to, že inštitút odplaty - najmä kedy vzniká dopravcovi nárok na jej zaplatenie - dohovor CMR neupravuje, ale len v čl. 1 ods. 1 stanovuje, že odplatnosť za prepravu je jedným z pojmových znakov zmluvy, na ktorú sa vzťahuje dohovor CMR). Omeškanie by malo význam v danom prípade vtedy, ak by s ním žalovaný spojil právne relevantné účinky, resp. ak by si v súlade s ustanoveniami dohovoru CMR uplatnil nároky vyplývajúce z prekročenia dodacej lehoty. Takýmto nárokom je typicky náhrada škody, ktorú ale žalovaný v tomto konaní a ani v rámci mimosúdnych rokovaní nežiadal. Žalovaný nevzniesol kompenzačnú námietku a ani vzájomnú žalobu. Jeho procesná obrana ani nesmerovala k preukázaniu toho, že si uplatňuje nárok na náhradu škody v konkrétnej výške. Žalovaný sa v rámci procesnej obrany sústredil na omeškanie žalobcu, z ktorého vyvodzoval neexistenciu nároku žalobcu na dohodnutú odplatu, resp. z nej vyvodzoval možnosť jej zníženia. Takéto právne následky s prekročením dodacej lehoty však dohovor CMR nespája. Súd ďalej vyhodnotil procesnú obranu žalovaného týkajúcu sa vyššej ceny prepravných služieb žalobcu v porovnaní s konkurenciou ako nepreukázanú a odhliadnuc od tohto faktu aj za nerelevantnú, keďže žalovaný sa rozhodol vykonať objednávku s cenou, ktorá mu bola vopred známa. Súd tiež za právne irelevantnú považoval procesnú obranu poukazujúcu na chybný dátum dodania služieb na vystavenej faktúre. Dodanie služieb nebolo v konaní sporné a faktúra je (len) daňovým dokladom, pričom nárok na dohodnutú odmenu vychádza z preukázaného zmluvného vzťahu (k tomu bližšie v bode 44. odôvodnenia tohto rozsudku), preto faktúra vystavená s nesprávnym údajom nie je sama o sebe spôsobilá negovať inak preukázaný a dôvodný nárok na odplatu za vykonané prepravné služby.
46. Súd nevykonal žalovaným navrhnuté výsluchy svedkov Petra Mihála a Márie Čajkovičovej, a to primárne z dôvodu nehospodárnosti (nadbytočnosti), pretože žalovaný si v súvislosti s tvrdenými nákladmi, ktoré mu mali vzniknúť v dôsledku omeškania žalobcu s prepravou tovaru neuplatnil žiadne konkrétne nároky, resp. s tým nespojil žiadnu konkrétnu procesnú obranu napr. vo forme vznesenia kompenzačnej námietky, či podania vzájomnej žaloby. Výsluch týchto osôb teda nebol nijako spôsobilý ovplyvniť výsledok tohto konania. Navyše odôvodnenie potreby výsluchu týchto osôb tak, ako bolo prezentované žalovaným na pojednávaní by neprispelo k objasneniu žiadnych sporných skutkových okolností. Skutkové okolnosti, ktoré boli pre rozhodnutie podstatné, ako už súd uviedol vyššie, boli v tomto konaní nesporné a rozhodnutie teda záviselo výhradne od právneho posúdenia veci súdom. Súd teda súčasne návrh na výsluch svedkov vyhodnotil ako nedôvodný.
47. Nad rámec uvedeného tiež možno skonštatovať, že aj pre prípad kvalifikovaného uplatnenia nároku na náhradu škody (k čomu v danom prípade zo strany žalovaného nedošlo), by súd nemohol na takýto nárok prihliadať, a to s poukazom na zánik práva (preklúziu), nakoľko žalovaný v zmysle čl. 30 bod 3 dohovoru CMR nedodržal lehotu 21 dní na zaslanie písomnej výhrady dopravcovi (žalobcovi). Pritom táto lehota s v súlade s čl. 30 bod 4 dohovoru CMR, počíta od nasledujúceho dňa po tom, čo sa zásielka dala k dispozícii príjemcovi, a teda prvým dňom tejto 21 dňovej lehoty je v dnom prípade deň 07.11.2020 a posledným dňom je deň 27.11.2020. Po tomto dni nastáva zánik (preklúzia) akýchkoľvek nárokov na náhradu za prekročenie dodacej lehoty, pričom súd je povinný na takýto zánik prihliadať ex offo.
48. Žaloba je teda dôvodná, súd mal na základe vykonaného dokazovania nepochybne preukázané, že žalobca vykonal pre žalovaného objednanú medzinárodnú prepravu tovaru, za ktorému mu žalovaný nezaplatil, a to aj napriek mimosúdnej snahe žalobcu. Žalovaný sa tak svojím konaním (resp.
opomenutím konania) dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi dňom nasledujúcim po splatnosti faktúry aj nárok na úroky z omeškania (§ 369 ods. 1 OBZ). Súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v ním uplatnenej sadzbe (§ 369 ods. 2 OBZ v spojení s § 1 ods. 2 nariadenia). Súd taktiež žalobcovi priznal aj nárok na paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky v sume 40,- eur (§ 369c ods. 1 OBZ v spojení § 2 nariadenia). Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené v I. výroku tohto rozsudku.
49. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
50. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
51. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
52. O náhrade trov konania súd rozhodol v II. výroku tohto rozsudku v súlade s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko žalobca mal v konaní úspech v celom rozsahu. O jej výške rozhodne súd po právoplatnom skončení konania samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Nitra, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (stanovených v § 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.