Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Co-92-2023.pdf
PDF · 111.38 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/92/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu – sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: A. B. C., nar. X. XX. XXXX, bytom D. E. F. G. XXXX/XX, C. B., právne zastúpený spoločnosťou Janči & Partners s. r. o., so sídlom Belopotockého 720/2, Liptovský Mikuláš, proti žalovaným: 1/ H. C., nar. XX. X. XXXX, bytom I. J. XXXX/ X, K., 2/ A. I. L., nar. XX. X. XXXX, bytom I. XXXX/X, M., obaja žalovaní zastúpení splnomocneným zástupcom: I. A. B. N. B., O.. B., nar. XX. X. XXXX bytom B. XX, M. o nahradenie prejavu vôle, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4C/58/2022-183 zo dňa 11. mája 2023 takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaní 1/ a 2/ m a j ú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal nahradenia prejavu vôle uzavrieť darovaciu zmluvu podľa § 628 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi darcami - žalovanými 1/, 2/ a obdarovaným/žalobcom, predmetom ktorej má byť nehnuteľnosť zapísaná v katastri nehnuteľnosti na Okresnom úrade Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor na LV č. XXXX, pre katastrálne územie C. B., a to stavba garáže súpisné číslo XXXX, postavená na pozemku parcely registra „C“ evidovanom na katastrálnej mape parc. č. 3326/281 a pozemku parcely registra „C“ evidovanom na katastrálnej mape parc. č. 3325/281 o výmere 20 m2 - ostatná plocha.
2. Východiskovo okresný súd za preukázané vyhodnotil, že strany sporu, a to žalobca v právnom postavení budúceho obdarovaného a žalovaní 1/, 2/ v právnom postavení budúcich darcov uzatvorili dňa 1. 10. 2021 zmluvu o budúcej darovacej zmluve, predmetom ktorej bol záväzok budúcich darcov budúcemu obdarovanému previesť vyššie označené/špecifikované nehnuteľnosti s tým, že budúcu darovaciu zmluvu uzatvoria najneskôr do 31. 1. 2022. Obdarovaný bol povinný zaslať výzvu na uzavretie darovacej zmluvy darcom spolu s návrhom darovacej zmluvy najneskôr tri dni pred dňom 31. 1. 2022. V zmysle článku IV. bod 3 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že v prípade, ak niektorá zo zmluvných strán odmietne splniť svoj záväzok vyplývajúci z tejto zmluvy, môže sa druhá strana do jedného roka odo dňa uzavretia tejto zmluvy domáhať vydania rozsudku, ktorý nahradí vôľu strany, ktorá odmietla zmluvu podpísať. Výzvou na uzatvorenie darovacej zmluvy zo dňa 26. 11. 2021, doručenou žalovanej 1/ dňa 6. 12. 2021 a žalovanému 2/ dňa 15. 12. 2021, žalobca vyzval žalovaných 1/, 2/ na uzatvorenie riadnej darovacej zmluvy, pričom návrh darovacej zmluvy pripojil ako prílohu.
3.Zo zápisnice o predbežnom šetrení notárky JUDr. Viery Hámorskej (vo veci vedenej pod sp. zn. 5D/58/2021, D/not/28/2021) bolo ďalej zistené, že sa viedlo dedičské konanie po neb. F. P., Q. L., nar. XX. X. XXXX, zomr. XX. X. XXXX, pričom žalobca ako sused poručiteľky poskytol notárke vyhlásenie o stave majetku zomrelej a jej podlžnostiach a listom zo dňa 16. 3. 2021 požiadal o zaradenie do druhej dedičskej skupiny. Dňa 1. 10. 2021 (deň uzavretia zmluvy o budúcej darovacej zmluve) v dedičskom konaní po neb. poručiteľke žalobca zobral svoj návrh na zaradenie do druhej dedičskej skupiny v celom rozsahu späť a zároveň si v dedičskom konaní uplatnil pohľadávku titulom úhrady nákladov spojených s pohrebom poručiteľky. Notárka ako súdna komisárka konštatovala, že so žalobcom ako dedičom v dedičskom konaní nebude ďalej konať.
4.Nadväzne súd prvej inštancie po zadefinovaní právnej povahy zmluvy o budúcej zmluve pripustil, že síce možno prisvedčiť žalovaným 1/, 2/, že zmluva o budúcej darovacej zmluve vykazuje určité formálne chyby, keď žalovaní 1/, 2/ ako budúci darcovia sú v zmluve nesprávne označení ako „budúci predávajúci“ a žalobca ako budúci obdarovaný je v zmluve o budúcej darovacej zmluve nesprávne označený ako „budúci kupujúci“. Jedná sa však len o formálne chyby, ktoré nespôsobujú neplatnosť budúcej zmluvy, pretože jednoznačne vôľou zmluvných strán ku dňu 1. 10. 2021 bolo bezplatne previesť zo žalovaných 1/, 2/ na žalobcu nehnuteľnosti bližšie špecifikované v článku II. bod 1 zmluvy. 5.Čo sa týka námietok žalovaných 1/, 2/, že v čase uzatvorenia budúcej zmluvy ešte neboli vlastníci prevádzanej nehnuteľnosti, okresný súd uviedol, že v zmysle § 460 Občianskeho zákonníka sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. Žalovaní 1/, 2/ ako právni nástupcovia po neb. poručiteľke v prebiehajúcom dedičskom konaní nadobudli predmetnú nehnuteľnosť do podielového spoluvlastníctva a pretože ešte neboli zapísaní ako podieloví spoluvlastníci na liste vlastníctva na príslušnom katastrálnom úrade, mali vôľu predmetnú nehnuteľnosť po zápise vlastníckych práv bezodplatne previesť na žalobcu. Práve tomuto účelu slúži inštitút zmluvy o budúcej zmluve v zmysle ust. § 50a Občianskeho zákonníka. 6.Pokiaľ v rámci procesnej obrany žalovaní 1/, 2/ tvrdili, že žaloba bola podaná po uplynutí jednoročnej lehoty odo dňa uzavretia zmluvy o budúcej darovacej zmluvy, ktorá podľa ich tvrdení uplynula dňa 1. 10. 2022 (žaloba na súd bola podaná dňa 21. 10. 2022), súd prvej inštancie hodnotil, či zmluvné dojednanie článku IV. bod 3 budúcej zmluvy bolo dojednané platne. V zmysle ust. § 50a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak v lehote dojednanej v zmluve o budúcej zmluvy nedôjde k uzavretiu konečnej zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Podľa názoru okresného ide o lehotu prekluzívnu (§ 583 OZ), čo znamená, ak účastník zmluvy o budúcej zmluve neuplatní v lehote jedného roka od okamihu, kedy mala byť budúca zmluva uzavretá na súde právo, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím, nemôže tak už neskôr s úspechom urobiť a na márne uplynutie tejto lehoty prihliadne súd aj bez námietky. Ak pre konkrétnu prekluzívnu lehotu zákon presne vymedzuje dĺžku jej trvania a neumožňuje účastníkom záväzkového vzťahu dohodou túto lehotu predĺžiť alebo skrátiť, má takéto ustanovenie kogentný charakter a nemožno sa od neho odchýliť. Preto súd považoval dojednanie zmluvných strán v článku IV. bod 3 zmluvy o budúcej zmluve za neplatné (§ 39 OZ) pre rozpor s ust. § 50a ods. 2 Občianskeho zákonníka. 7.Napriek tomu, že súd prvej inštancie konštatoval čiastočnú neplatnosť právneho úkonu, dospel k záveru, že zostávajúca časť právneho úkonu je platný právny úkon, keďže vadnú časť právneho úkonu je možné oddeliť od zvyšnej časti (§ 41 OZ). Aj keď si zmluvné strany v rozpore so zákonnom dojednali lehotu, dokedy sa niektorá zo zmluvných strán mohla na súde domáhať nahradenia prejavu vôle druhej zmluvnej strany, táto lehota vyplýva zo zákona (§ 50a ods. 2 OZ), preto čiastočnú neplatnosť právneho úkonu nemá vplyv na platnosť zvyšku právneho úkonu. Pretože k uzavretiu budúcej zmluvy malo dôjsť do 31. 1. 2022 a žaloba na súd bola podaná dňa 21. 10. 2022, žaloba bola podaná v zákonnom stanovenej jednoročnej prekluzívnej lehote.
8.Následne (s poukazom na aplikáciu § 3 ods. 1 v spojení s § 39, § 41, § 50a ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka - všetky ustanovenia citované v napadnutom rozsudku) sa okresný súd zaoberal otázkou, či došlo k takej zmene okolností, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa budúca zmluva uzavrela, ktorá skutočnosť má za následok zánik záväzku žalovaných 1/, 2/ ako budúcich darcov uzavrieť so žalobcom ako budúcim obdarovaným budúcu darovaciu zmluvu. 9.V danej spojitosti uviedol, že Občiansky zákonník v ust. § 50a ods. 3 ustanovuje tzv. klauzulu výhrady nezmenených pomerov. Jej podstatou je, že v definovaných prípadoch záväzok trvá, s výhradou, že okolnosti, z ktorých strany záväzku vychádzali pri jeho uzatváraní sa do tej miery nezmenili tak, že tento skutkový stav bude viesť k zániku pôvodného záväzku. Zákonná klauzula sa uplatní pri splnení týchto dvoch podmienok:
1/ musí ísť o podstatnú zmenu podmienok, ktorá sa posudzuje objektívne, nestačí teda zmena v oblasti „chcenia, či nechcenia“ jednej zo zmluvných strán. Môže ísť o ekonomické pomery na strane povinnej osoby, no nie sú vylúčené ani osobné dôvody, 2/ k zmene podmienok musí dôjsť po uzavretí zmluvy o budúcej zmluve do uplynutia doby, do ktorej mala byť uzavretá zmluva (neskoršia zmena okolností, hoci aj taká, akú má na mysli § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka už nemá za následok zánik záväzku zo zmluvy o budúcej zmluve, pozri rozsudok NS ČR z 22. 3. 2007 sp. zn. 33Odo/343/2005). 10.V okolnostiach súdenej veci bolo podľa súdu prvej inštancie z rozoberaného hľadiska výsluchom žalovaných preukázané, že dôvodom uzavretia budúcej zmluvy bolo akési odvďačenie sa za starostlivosť, ktorú žalobca deklaroval, že poskytoval poručiteľke za jej života. Súd nemal dôvod neveriť tvrdeniam žalovaných 1/, 2/, že títo mali vedomosť o tom, že za uvedené „služby“ alebo výpomoc žalobca bezplatne od poručiteľky s jej súhlasom užíval garáž, ktoré vlastnícke právo ku garáži následne chceli žalovaní na žalobcu bezplatne darovacou zmluvou previesť a rovnako nebolo v konaní sporné, ani namietané, že v čase uzavretia zmluvy o budúcej darovacej zmluvy dňa 1. 10. 2021 žalovaní ako dedičia po poručiteľke nemali prístup k bytu, v ktorom poručiteľka bývala, ani k účtom, s ktorými za života disponovala. Až po ukončení dedičského konania žalovaní ako dedičia získali vedomosť, že za života poručiteľky žalobca cez internetbanking z účtu poručiteľky na svoj účet previedol, a to dňa 24. 8. 2020 sumu 30.000 eur, dňa 31. 12. 2020 sumu 5.000 eur a po smrti poručiteľky dňa 15. 1. 2021 sumu 3.000 eur. V čase týchto prevodov mala poručiteľka 96 rokov, mobilným telefónom nedisponovala a všetky prevody na základe žalobcom tvrdených údajných pokynov poručiteľky vykonal samotný žalobca. Rovnako výsluchom žalobcu mal súd preukázané, že obdobným spôsobom si žalobca za života poručiteľky previedol na seba podielové listy poručiteľky vo R. F., podľa jeho tvrdení v hodnote od 20.000 až do 25.000 eur. 11.Opísané konanie žalobcu je podľa názoru okresného súdu samo o sebe takou podstatnou zmenou okolností, kedy povinnosť žalovaných ako budúcich darcov uzavrieť so žalobcom ako budúcim obdarovaným konečnú darovaciu zmluvu zaniká. Nebolo sporné, že sa žalovaní 1/, 2/ až po právoplatnom skončení dedičského konania po neb. F. P. dozvedeli, ako žalobca nakladal s finančnými prostriedkami poručiteľky a ním deklarované tvrdenie v návrhu na zaradenie do druhej dedičskej skupiny, že sa o poručiteľku staral bezplatne, sa ukázali ako nepravdivé. Ak by nedošlo k vyššie uvedeným prevodom zo strany žalobcu, uvedené aktíva by boli predmetom dedenia a nadobudli by ich žalovaní ako právni nástupcovia po poručiteľke.
12.Okrem toho, súd prvej inštancie dospel k záveru, že priznanie akéhokoľvek nároku žalobcovi by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy sú nepísané morálne normy, teda akýsi kódex morálnych pravidiel, ktoré nie sú právnymi normami, ale napriek tomu im pozitívne právo prostredníctvom odkazov priznáva svoju vážnosť, právnu relevanciu a právnu ochranu. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných pravidlách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovať. Dobré mravy je nutné chápať ako súhrn určitých etických a kultúrnych noriem spoločnosti, z ktorých niektoré sú trvalou a nemennou súčasťou ľudskej spoločnosti. Ako vyplýva z ust. § 3 ods. 1 OZ, výkon práv vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. V prípade, ak to tak je, súd má možnosť požadovanú ochranu odoprieť. 13.Za úkon vykonaný v rozpore s dobrými mravmi okresný súd považoval už samotný návrh žalobcu na zaradenie do dedičského konania po neb. F. P. do druhej dedičskej skupiny zo dňa 16. 3. 2021. V zmysle § 474 Občianskeho zákonníka v druhej skupine dedí manžel, poručiteľovi rodičia a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Žalobca požiadal o zaradenie konkrétne do druhej dedičskej skupiny, hoci mal vedomosť, že nikdy s poručiteľkou v spoločnej domácnosti nežil, a už vôbec nie jeden rok pred jej smrťou, keďže v tom čase bola umiestnená v DSS, mal vedomosť, že nikdy nebol odkázaný na výživu poručiteľky. Žalobca ako sused po poručiteľke v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka nikdy dediť nemohol. 14.V tejto súvislosti poukázal súd prvej inštancie aj na rozporné tvrdenia žalobcu, ktorý v návrhu na zaradenie do druhej dedičskej skupiny uviedol, že sa staral o poručiteľku bez nároku na peniaze, peniaze od poručiteľky nepýtal, nežiadal a ani nepotreboval, pričom pred orgánmi činnými v trestnom konaní, ako aj v priebehu tohto súdneho sporu uviedol, že dôvodom prevodu finančných súm 35.000 eur mala byť odmena za jeho starostlivosť. Z rovnakých dôvodov si žalobca na seba previedol aj podielové listy poručiteľky. Ďalej si žalobca v rámci dedičského konania uplatnil pohľadávku titulom úhrady nákladov spojených s pohrebom poručiteľky, keď tvrdil, že sa postaral o pohreb poručiteľky z vlastných finančných prostriedkov. Následne bolo zistené, že po smrti poručiteľky si sám previedol na svoj účet čiastku 3.000
eur, z ktorej sumy vystrojil pohreb a až následne, zrejme v snahe vyhnúť sa trestnému stíhaniu, rozdiel sumy 3.000 eur a nákladov na pohreb 744,01 eur, t. j. 2.255,99 eur dňa 7. 2. 2022 zaslal na účet žalovaného 2/, v dôsledku ktorého konania poverený príslušník PZ uznesením zo dňa 11. 2. 2022 vec podozrenia zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona odmietol.
15.O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovaným 1/, 2./ voči žalobcovi plnú náhradu trov konania.
16.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne zmeny v podobe nahradenia prejavu vôle žalovaných v zmysle petitu žaloby. 17.Namietal, že nebolo vôľou žalovaných odvďačiť sa žalobcovi za vykonávané susedské výpomoci, tak ako na to mylne poukazuje súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku. Práve naopak, bolo preukázané, že jedinou vôľou žalovaných, vypracovať a podpísať zmluvu o budúcej darovacej zmluve, bolo spôsobiť následok a to, aby žalobca ako dedič, ktorý pripadal do úvahy v dedičskom konaní po poručiteľke F. P. podal späťvzatie svojho návrhu na zaradenie do predmetného dedičského konania. Na základe toho nie je možne ustáliť názor, že sa zmenili okolnosti zmluvných strán, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali a nemožno spravodlivo požadovať, aby sa budúca zmluva uzatvorila. Keby došlo k takej podstatnej zmene okolností, za ktorých budúca darovacia zmluva bola uzatvorená, musí ísť o zmenu okolnosti, ktorá založila vôľu zmluvných strán uzatvoriť túto zmluvu, a to jedine nenadobudnutie predbežne prejednávaného dedičstva v dedičskom konaní po poručiteľke F. P.. Jedinou okolnosťou a motívom uzatvorenia budúcej darovacej zmluve teda bolo späťvzatie návrhu na zaradenie do dedičského konania po poručiteľke F. P. a nie obdarovanie žalobcu za susedskú výpomoc a bezplatnú starostlivosť. 18.Podľa odvolateľa ďalej ak súd prvej inštancie tvrdí, že žalobca nemal predpoklad na zaradenie do dedičstva (a preto sa predmetné javí ako rozpor s dobrými mravmi), mali žalovaní právo ponechať návrh na zaradenie dedičstva žalobcu a o predmetnom by rozhodoval súd v samostatnom konaní. V takom prípade je oprávnený jedine vecne a miestne príslušný súd, po preštudovaní spisu a zabezpečených dôkazov, vysloviť, že žalobca nie je legitimovaný sa stať dedičom po poručiteľke. V takomto prípade by mal žalobca v samostatne prejednávanej veci uplatniť všetky dôkazy a toto právo by mu nebolo odopreté. Späťvzatím samotného návrhu na základe prísľubu žalovaných v zmluve o budúcej darovacej zmluve sa svojho práva vzdal sám; keď súčasne vedel, že nadobudne nehnuteľnosť – garáž do vlastníctva. Nezavŕšením samotného aktu – podpisu darovacej zmluvy však mu tieto práva odopreté boli a práve úkony žalovaných sa priečia dobrým mravom, keď žalobca súčasne nemá, a to bez svojho pričinenia, právo sa domáhať súdenej ochrany v dedičstve, ktoré bolo právoplatne ukončené. Žalovaní súčasne nadobudli celý majetok po poručiteľke, ktorý bol predbežne prejednávaný 8. 3. 2021 a s ktorého súpisom boli oboznámení na predbežnom šetrení a preto nie je možné ustanovovať odôvodnenie rozsudku, že úkony, ktoré boli vykonané žalobcom sa života poručiteľky, boli úkonmi proti dobrým mravom jej dedičov; keď títo nadobudli celý predbežne prejednávaný majetok a neboli zo strany žalobcu ukrátení.
19.V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaní navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť. 20.Mali za to, že súd v rámci dokazovania vykonal všetky navrhované dôkazné prostriedky a vydal správne a nestranné rozhodnutie, ktoré v dostatočnej miere reflektovalo na všetky okolnosti prípadu. Zdôraznili, že právny zástupca žalobcu počas výsluchu rôznymi manipulatívnymi technikami, kapcióznymi a sugestívnymi otázkami podsúval odpovede žalovaným (zneužívajúc ich vek i zdravotný stav), hoci títo počas (ich) monológu uvádzali, že ich cieľom bolo odvďačiť sa. Okrem toho prihlásenie sa žalobcu do okruhu oprávnených dedičov nemá oporu v zákone a už vôbec nie v morálke a normách správania sa. Jednalo len o získanie času, keďže kľúče od bytu bezdôvodne odmietol vydať oprávneným dedičom, vytvorenie psychického nátlaku na žalovanú 1/ a žalovaného 2/, a odvedenie pozornosti od trestných činov páchaných žalobcom za účelom svojho obohatenia na úkor oprávnených dedičov. Počas dokazovania vyšli najavo aj ďalšie skutočnosti, ktoré preukázali, že žalobca nikdy nekonal v súlade s morálkou, dobrými mravmi a jeho tzv. „susedská výpomoc“ bolo zištné konanie naplňujúce skutkové podstaty viacerých trestných činov, pričom k niektorým sa aj priznal počas dokazovania a niektoré sa snažil zahmliť neurčitými odpoveďami, čiastočnou alebo dočasnou amnéziou. Bolo preukázané, že žalobca viackrát previedol z účtu nebohej p. P. na svoj účet finančné prostriedky a to aj v dobe, keď nebohá už zo zdravotných, alebo z iných dôvodov nemohla prejaviť svoju vôľu a nemohla súhlasiť s prevodom peňazí na účet žalobcu. Neuniesol dôkazné bremeno ani v prípade odcudzenia šperkov a zlata nebohej, keď kamerou monitoroval jej byt, kľúče od jej bytu mal len on, nikto zo žalovaných, no
napriek tomu šperky a zlato zmizli, pričom nebola zistená krádež, alebo vniknutie do bytu neznámym páchateľom. Takisto nesvedčí o dobrých mravoch ani skutočnosť, že kúpil z prostriedkov nebohej veľkoplošný televízor starej pani, ktorá zle videla a ten televízor vždy užíval len žalobca a napriek tomu, že mal tvoriť predmet dedičstva nikdy sa do dedičstva nedostal. Počas dokazovania takisto priznal, že si zobral aj cenné papiere, pričom bolo takisto jasné, že nebohá nikdy svoj súhlas s takýmto prevodom nevyjadrila a opäť ukrátil predmet dedičstva a obohatil sa na úkor zákonných dedičov. 21.Záverom zdôraznili, že sa nezakladá sa na pravde tvrdenie žalobcu, že žalovaní nadobudli celý majetok po poručiteľke, nakoľko z dokazovania jasne vyplynulo, že veľkú časť tohto majetku už odcudzil žalobca.
22.V následnom písomnom stanovisku k vyjadreniu žalovaných žalobca zopakoval svoju argumentáciu a dodal, že zmluva o budúcej darovacej zmluve bola vypracovávaná až po otvorení dedičského konania a táto nebola pripravená vopred. Na základe toho jednoznačne nie je možné zakladať pohnútku budúceho darovania na „morálnom kódexe“ žalovaných. Výsluch žalovaných bol vykonávaní v súlade so zásadami spravodlivého procesu, keď súd právneho zástupcu žalobcu neprerušil a žalovaní a ani ich splnomocnený zástupca nenamietal na pojednávaní spôsob vedenia výsluchu. Tvrdenie splnomocného zástupcu žalovaných o morálnych a kresťanských hodnotách nie je namieste, keď skôr by bolo vhodné sa zamerať na základnú zásadu „pacta sunt servanda“ (zmluvy sa majú dodržiavať) čo však je v rozpore s konaním žalovaných. Orgány činné v trestnom konaní dospeli k záveru, že konanie žalobcu neboli trestným činnom a ani priestupkom. Žalovaní sa dostavili na dedičské konanie za úmyslom nadobudnúť majetok (byt, garáž a finančné prostriedky) v hodnote okolo 300.000,- €; keď tieto nadobudli v celosti. Konaním žalobcu pred smrťou poručiteľky resp. za života poručiteľky nebola spôsobená akákoľvek ujma na majetku žalovaných keď títo sa stali vlastníkmi toho majetku, ktorý bol ku dňu smrti. Aj keď podľa žalovaných sa konanie žalobcu zdá byť „nevhodné“, je takéto konanie racionálne, správne a v súlade so zákonom. Nemenej, že žalobca ako dlhoročný sused, ktorý vykonával denno-dennú výpomoc poručiteľke, sa nikdy nestretol s dedičmi ako „starostlivou“ rodinnou, ktorá žiaľ poručiteľku „bráni“ až po jej smrti a jediná starosť, ktorú poručiteľka vyvolala v žalovaných počas života a po svojej smrti je výlučne starosť o dedičstvo, ktoré nadobudli (a ešte mohli) čo v zásade preukazuje „čistú a kresťanskú“ morálku žalovaných.
23.Napokon v poslednom vyjadrení žalovaní okrem zopakovania skoršej argumentácie uviedli, že konanie žalobcu ab initio nemalo nič spoločného s morálkou. Jednak sa usiloval o niečo, čo mu právom nepatrilo a za ďalšie si prisvojil čo mu právom nepatrilo. Majetková ujma bola potvrdená samotným výsluchom žalobcu, ktorý neuniesol dôkazné bremeno, že konal so súhlasom poručiteľky, nakoľko v čase keď tvrdil, že súhlas dostal, poručiteľka nebola schopná akéhokoľvek prejavu vôle pre jej aktuálny zdravotný stav, alebo aj pre smrť, ktorá nastala asi deň pred posledným výberom finančnej hotovosti, ktorú žalobca najprv popieral a pod hrozbou trestného stíhania vrátil. Dôkazy práve vytvoril žalobca a nedokázal vysvetliť zmiznutie vecí z uzamknutého a ním monitorovaného bytu a sám povedal, že kúpil veľkoplošný televízor poručiteľke, ktorá dobre nevidela, a televízor používa on a televízor nikdy nebol predmetom dedičského konania, napriek tomu, že mal byť. Týmto a ďalšími vyjadreniami žalobca preukázal a potvrdil jeho úmysel, pohnútky, ako aj skutočnosť, že nekonal čestne.
24.Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná (neúspešná) strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 – 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.
25.Aplikácia § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka realizovaná súdom prvej inštancie vo vzťahu k skutkových okolnostiam/osobitostiam súdenej veci je náležitá. V konaní bolo totiž dostatočne preukázané, že v relevantnom časovom okamihu, t. j. v čase vzniku záväzku zo zmluvy o budúcej zmluve, žalovaní (ako zmluvná strana) nemali vedomosť o počínaní/správaní žalobcu spočívajúcom v tom, že za života poručiteľky, cez internetbanking z jej účtu na svoj účet previedol dňa 24. 8. 2020 sumu 30.000 eur, dňa 31. 12. 2020 sumu 5.000 eur a po smrti poručiteľky dňa 15. 1. 2021 sumu 3.000 eur, resp. za života poručiteľky previedol na seba podielové listy poručiteľky vo R. F. v hodnote od 20.000 až do 25.000 eur. Je preto možné s rozumnou mierou istoty konštatovať, že pri existencii tejto vedomosti (u žalovaných v danom čase) by títo k uzavretiu zmluvy o budúcej darovacej zmluve nepristúpili. Práve absencia vedomosti o opísanom postupe žalobcu je tou okolnosťou, z ktorej účastníci
„pri vzniku záväzku vychádzali“, tak ako to explicitne ustanovuje/predvída relevantná právna norma (§ 50a ods. 3 OZ) a ktorá „sa do tej miery zmenila, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela“.
26.Predostretá odvolacia argumentácia je založená na zdôrazňovaní skutočnosti, že určujúcou môže by len zmena „jedinej okolnosti a motívu uzatvorenia budúcej darovacej zmluve...teda späťvzatia návrhu na zaradenie do dedičského konania po poručiteľke F. P. a nie obdarovania žalobcu za susedskú výpomoc a bezplatnú starostlivosť“. 27.Opísaní konštrukcia je nesprávna a zavádzajúca. Odhliadnuc od skutočnosti, že vôbec nespochybňuje (okresným súdom konštatovanú) existenciu zásadnej zmeny v skutkových zisteniach/ vedomostiach (viď bod 25 tohto odôvodnenia), z ktorých žalovaní v rozhodnej dobe vychádzali, fakticky táto argumentácia len účelovo podsúva zmluvné dojednanie o späťvzatí návrhu na zaradenie do predmetného dedičského konania ako jedinú okolnosť, ku zmene ktorej pre nastúpenie účinkov zániku záväzku mohlo/malo dôjsť. K takémuto späťvzatiu zo strany žalobcu nepochybne došlo (t. j. ohľadne tejto okolnosti zmena pomerov skutočne neexistuje), odvolateľ však v plnej miere opomína vysvetliť nelogickosť situácie, z akého iného dôvodu, než z (nespornej) skutočnosti, že žalobca poskytoval právnej predchodkyni žalovaných starostlivosť, by ho žalovaní mienili obdarovať nehnuteľnosťami. Práve opísané ilustruje absurdnosť tvrdení odvolateľa. 28.Možno teda zhrnúť, že späťvzatie návrhu v dedičskom konaní bolo/je len nevyhnutným formálnym právnym úkonom, ktorí síce žalovaní zmluvou o budúcej zmluve skutočne aj sledovali, avšak smerujúcim práve a len k tomu aby majetok (jeho časť), ktorý sa v dedičskom konaní riadne (po späťvzatí návrhu žalobcom) prejedná, následne ako výraz/prejav vďaky darovali žalobcovi, pričom z určujúceho hľadiska žalovaní v čase uzavretia zmluvy o budúcej zmluve vychádzali z pomerov definovaných jedine vedomosťou o tom, že žalobca poskytoval ich právnej predchodkyni osobnú starostlivosť, ktoré (pôvodné/východiskové) pomery doznali zásadnej/kvalifikovanej zmeny (následnými) zisteniami o zneužívaní svoje pozície a rozsiahlom svojvoľnom obohacovaní sa žalobcu na ťarchu právnej predchodkyne žalovaných (vo veku 96 rokov), čo predstavuje tak závažnú okolnosť, že nepochybne napĺňa hypotézou aplikovanej právnej normy predvídaný zánik záväzku zo zmluvy o budúcej zmluve. 29.Nad bezprostredne nevyhnutný rámec je možné dodať, že skutkovému deju súdenej veci zodpovedajú aj úvahy súdu prvej inštancie prezentované vo vzťahu k inštitútu dobrých mravov.
30.Konštatované úvahy viedli odvolací súd k vysloveniu/potvrdeniu vecnej správnosti meritórneho výroku. 31.Nadväzne, odvolanie neobsahuje žiadne konkrétne výhrady voči výroku o trovách prvoinštančného konania, preto odvolací súd pristúpil aj k jeho potvrdeniu ako výroku závislého (bezprostredne podmieneného). Len pre komplexnosť dodáva, že okresný súd náležite aplikoval určujúci princíp úspechu.
32.O nároku na trovy odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Odvolateľ nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu vznikla povinnosť nahradiť protistrane odvolacie trovy v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník súdu prvej inštancie.
33.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.