Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31S-98-2020.pdf
PDF · 78.85 KB
Case nature
Subarea
31S/98/2020
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Brniakovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a Mgr. Silvie Tisovej (sudkyne spravodajkyne) v právnej veci žalobcu v 1. rade: V. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom U A. XXX, XXX XX I., žalobcu v 2. rade: U. G., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom: U A. XXX, XXX XX I., obaja právne zastúpení JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom, so sídlom F. XXXX, XXX XX G., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, za účasti ďalších účastníkov: v 1. rade: P.. V. Z. P., trvale pobytom: I. XXX, XXX XX I., v 2. rade: F. L., trvale pobytom: Q. XXX/XX, XXX XX G., v 3. rade: T. L., trvale pobytom: ul. Q. XXX/XX, XXX XX G., v 4. rade: J. L., trvale pobytom: B. XXX, XXX XX K., G. republika, v 5. rade: J. G., trvale pobytom: I. XXX, XXX XX I., v 6. rade: L. X., trvale pobytom: U A. XXX, XXX XX U A., v 7. rade: F. F., trvale pobytom: H. XXX, XXX XX H., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: OU-ZA-OVBP2-2020/004120-003/ PAV zo dňa 4.6.2020, takto
rozhodol:
Správny súd žalobu odmieta.
Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
Ďalší účastníci n e m a j ú p r á vo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou doručenou správnemu súdu dňa 5.8.2020 domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: OU-ZA-OVBP2-2020/004120-003/PAV zo dňa 4.6.2020, ktorým žalovaný zrušil rozhodnutie obce Zákopčie č.s.: Výst.-370/2016/TS/19 zo dňa 7.5.2019 a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie s odôvodnením, že v postupe prvostupňového stavebného úradu - obce Zákopčie žalovaný ako príslušný odvolací orgán zistil porušenie procesnoprávnych predpisov, ktoré malo vplyv na zákonnosť vydaného preskúmavaného rozhodnutia.
2. Na výzvu správneho súdu sa k žalobe vyjadril žalovaný podaním doručeným správnemu súdu dňa 23. 9. 2020 a navrhol žalobu ako predčasne podanú a aj nedôvodnú zamietnuť, a to z dôvodu, že konanie pred prvostupňovým správnym orgánom nie je právoplatne ukončené. Prílohou vyjadrenia bol aj administratívny spis.
3. Krajský súd v Žiline, ako vecne a miestne príslušný správny súd na konanie v predmetnej veci, po oboznámení sa s obsahom podanej žaloby, vyjadrenia žalovaného, administratívneho spisu a žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2020/004120-003/PAV zo dňa 4.6.2020 dospel k záveru, že žalobcami podanú žalobu je potrebné podľa ustanovenia § 98 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) odmietnuť ako neprípustnú.
4. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
5. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
6. Podľa § 3 ods. 1 písm. a), b), c) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie a) administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov, b) rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka, c) opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
7. Podľa § 7 písm. a) a e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú:
a. právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená, b. rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
8. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
9. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
10. Správny súdny poriadok v § 7 obsahuje výpočet vecí, ktoré sú vylúčené z prieskumu zákonnosti správnych súdov. Dôvody pre vyňatie vecí uvedených v § 7 SSP zo súdneho prieskumu zákonnosti sú predovšetkým procesného charakteru; ide najmä o aplikáciu zásady subsidiarity súdneho prieskumu a negáciu tých verejnosprávnych vecí, pri ktorých nie je daný priamy dotyk na subjektívnych právach účastníkov konania alebo sú spojené s inými než právnymi odbornými otázkami.
11. Medzi najtypickejšie prejavy zásady subsidiarity správneho súdnictva, založenej na preferencii odstránenia nezákonnosti prostriedkami administratívneho práva pred súdnym prieskumom zákonnosti, patrí povinnosť vyčerpať riadny opravný prostriedok. Subjektom, ktorý má povinnosť vyčerpať riadny opravný prostriedok, je vždy fyzická alebo právnická osoba ako účastník administratívneho konania alebo zainteresovaná verejnosť, ak má v administratívnom konaní oprávnenie na podanie riadneho opravného prostriedku. Špecifickým prípadom (ktorý nastal aj v tomto prípade), kedy nie je potrebné od žalobcu požadovať vyčerpanie riadneho opravného prostriedku, je situácia, keď prvostupňovým orgánom verejnej správy bolo žalobcovi vyhovené a až na základe riadneho opravného prostriedku podaného iným účastníkom administratívneho konania bolo druhostupňovým orgánom rozhodnuté inak. Keďže v takomto prípade je predmetom súdneho prieskumu druhostupňové rozhodnutie, je zrejmé, že tým súčasne bola naplnená zásada subsidiarity správneho súdnictva. Výnimku v tomto smere však tvorí také rozhodnutie druhostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bolo na základe riadneho opravného prostriedku prvostupňové rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Takéto rozhodnutie má totiž procesnú povahu v zmysle § 7 ods. 1 písm. e) SSP. Správne súdy procesné rozhodnutia nepreskúmavajú, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníkov konania a títo majú naďalej možnosť sa domáhať ochrany svojich práv v rámci administratívneho konania.
12. Pod procesným rozhodnutím je potrebné pritom rozumieť také rozhodnutie, ktoré v rámci administratívneho konania upravuje určitú procesnú otázku. Podstata vyňatia procesných rozhodnutí uvedených v § 7 písm. e) SSP zo súdneho prieskumu zákonnosti je založená na tom, že tieto rozhodnutia predstavujú len samotný procesný postup orgánu verejnej správy v administratívnom konaní. Prípadné pochybenie alebo vady procesného postupu sa môžu (ale i nemusia) preniesť do zákonnosti rozhodnutia vydaného v tomto konaní vo veci samej alebo rozhodnutia, ktorým sa administratívne konanie končí. Inak povedané, ak sa dotknutý účastník domnieva, že príslušné procesné rozhodnutie je nezákonné, môže túto skutočnosť namietať ako porušenie procesných predpisov, ktoré sa odrazilo v nezákonnosti prijatého a žalobou napadnutého meritórneho alebo konečného rozhodnutia.
13. Z obsahu podanej žaloby, ako aj z administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že rozhodnutím č.: OU-ZA-OVBP2-2020/004120-003/PAV zo dňa 04.06.2020 žalovaný ako odvolací správny orgán zrušil prvostupňové rozhodnutie obce Zákopčie č.s.: Výst.-370/2016/TS/19 zo dňa 07.05.2019 vydané v spojenom územnom a stavebnom konaní a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na nové prejednanie s tým, že právny názor vyslovený v druhostupňovom zrušujúcom rozhodnutí je záväzný pre správny orgán prvého stupňa. Takéto rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo zrušené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec bola vrátená prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie, z dôvodu porušenia procesnoprávnych predpisov, ktoré malo vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, nepochybne predstavuje rozhodnutie procesnej povahy. Nedošlo ním totiž k meritórnemu rozhodnutiu vo veci samej, správne konanie nebolo právoplatne skončené a súčasne toto rozhodnutie nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcov, keďže vo veci sa ďalej bude konať a účastníci konania majú možnosť hájiť svoje práva priamo v pokračujúcom administratívnom konaní. V tejto súvislosti primerane správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžo/207/2015 zo dňa 28. júla 2016, podľa ktorého: Rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu, ktorým je zrušené iba prvostupňové rozhodnutie a vec je vrátená na nové konanie a rozhodnutie možno považovať za procesné rozhodnutie, ktoré nič nemení na subjektívnych právach účastníkov správneho konania.
14. Žalobcovia sa podanou žalobou teda domáhali preskúmania zákonnosti takého rozhodnutia, ktoré treba považovať za rozhodnutie procesnej povahy vylúčené zo súdneho prieskumu zákonnosti podľa ust. § 7 písm. e) SSP. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd rozhodol tak, ako je to uvedené v prvom odseku výroku tohto uznesenia a žalobu žalobcov zo dňa 5.8.2020 odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 7 písm. e) SSP.
15. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. Vo vzťahu k ďalším účastníkom správny súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 169 SSP, podľa ktorého ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania. Toto ustanovenie súd aplikoval a contrario, skonštatujúc, že nebol preukázaný vznik trov konania ďalších účastníkov v súvislosti s plnením povinnosti uloženej súdom ani vznik ďalších trov konania.
16. Rozhodnutie súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.