Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoEk/9/2024

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Olivera Kolenčíka a JUDr. Mareka Olekšáka, v právnej veci oprávneného: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. XXXX/X, C., proti povinnému: E. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XX, F., v konaní zastúpený G. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XX, F., o vymoženie pohľadávky na zaostalom výživnom v sume 150,- eur za obdobie od 01. 01. 2016 do 31. 01. 2016, bežného výživného v sume 200,- eur mesačne od 15. 02. 2016 do 29. 03. 2016, bežného výživného v sume 370,- eur mesačne od 30. 03. 2016 do 27. 06. 2017, o odvolaní oprávneného a povinného proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 8. februára 2021, č. k. -143, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .

II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

III. Žiadnemu z účastníkov sa právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Levice (súd prvej inštancie podľa , ďalej len „CSP“ a ako exekučný súd v zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“) uznesením zo dňa 8. februára 2021, č. k. -143, zastavil exekučné konanie v časti o vymoženie bežného výživného od 28. 06. 2017.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ustanovení § 57 ods. 1, 3, § 58 ods. 1, § 75 ods. 2 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekúcie.

3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že dňa 29. 01. 2016 podal oprávnený súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému pre vymoženie pohľadávky na zaostalom výživnom v sume 150,- eur za obdobie od 01. 01. 2016 do 31. 01. 2016, ďalej pohľadávky na bežnom výživnom v sume 200,- eur mesačne od 15. 02. 2016 do zaplatenia, trov oprávneného v exekučnom konaní vo výške 7,50 eura a trov exekúcie, a to na základe vykonateľného exekučného titulu - rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. -106 zo dňa 03. 04. 2012, právoplatný dňa 19. 06. 2012 a vykonateľný dňa 16. 06. 2012. Poverením č. 5402 147116 vydaným dňa 09. 02. 2016 súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie voči povinnému v prospech oprávneného na vymoženie pohľadávky na zaostalom výživnom v sume 150,- eur za obdobie od 01. 01. 2016 do 31. 01. 2016, ďalej pohľadávky na bežnom výživnom v sume 200,- eur mesačne od 15. 02. 2016 do zaplatenia a trov exekúcie.

4. Opakovanými podaniami sa povinný domáhal na súde zastavenia predmetnej exekúcie odôvodnením, podľa ktorého dňom 28. 06. 2017 bola povinnému ukončená vyživovacia povinnosť voči oprávnenému, nakoľko oprávnený už bol schopný sám sa živiť. Prílohu k podaniu povinného zo dňa 25. 09. 2019 tvorila

fotokópia poštových poukazov na adresu oprávneného preukazujúcich platby vykonané povinným v dňoch: 16. 03. 2016, 15. 04. 2016, 16. 05. 2016, 16. 06. 2016, 17. 08. 2016, 18. 07. 2016, 19. 09. 2016, 18. 10. 2016, 22. 11. 2016, 19. 12. 2016, 17. 01. 2017, 16. 02. 2017, 17. 03. 2017, 21. 04. 2017, 17. 05. 2017 a 30. 05. 2017, každá vo výške 200,- eur. Ďalej, prílohu k podaniu povinného zo dňa 16. 09. 2020 tvorila kópia uznesenia Okresného súdu Levice č. k. -513 zo dňa 09. 06. 2020. V návrhu na zastavenie exekúcie povinný okrem iného uviedol, že oprávnený súdneho exekútora nepravdivo informuje, nakoľko z uznesenia Okresného súdu Levice č. k. -513 zo dňa 09. 06. 2020 vyplýva, že vyživovacia povinnosť bola určená do dátumu 27. 06. 2017.

5. V ďalšom súd prvej inštancie uviedol, že lustráciou v súdnom registri bolo zistené, že vo veci vedenej na súde na základe návrhu navrhovateľa (oprávnený) na zvýšenie vyživovacej povinnosti voči odporcovi (povinný) zo dňa 30. 03. 2016, vedené pod sp. zn. , bol dňa 26. 06. 2018 vydaný rozsudok č. k. -415, ktorom vo výroku I. bolo konanie v časti návrhu na zvýšenie výživného za obdobie od 21. 03. 2016 do 29. 03. 2016 zastavené, ďalej vo výroku II. bola vyživovacia povinnosť zvýšená za obdobie od 30. 03. 20169 do 27. 06. 2017 zo sumy 20,- eur na sumu 500,- eur mesačne, vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca, im došlo zmene rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. -106 zo dňa 30. 04. 2012 v časti výšky výživného (výrok III.). Ďalším výrokom (IV.) bola odporcovi (povinný) uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi (oprávnený) zameškané výživné vo výške 4 480,63 eura za obdobie od 30. 03. 2016 do 27. 06. 2017 v splátkach po 100,- eur mesačne vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca s tým, že omeškanie jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Výrokom V. bol návrh v prevyšujúcej časti zamietnutý a výrokom VI. súd nepriznal účastníkom náhradu trov konania. Výroky I. a V. nadobudli právoplatnosť dňa 11. 01. 2019. Na základe odvolania odporcu (povinný) proti výrokom II., III. a IV. rozsudku súdu prvej inštancie bola vec predložená odvolaciemu súdu na rozhodnutie, pričom rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. -459 zo dňa 13. 06. 2019 odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa zvýšenia výživného zmenil tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť za obdobie od 30. 03. 2016 do 27. 06. 2017 zo sumy 200,- eur na sumu 370,- eur mesačne, čím došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. -106 zo dňa 30. 04. 2012 v časti vyživovacej povinnosti, a ďalej v časti zameškaného výživného za obdobie od 30. 03. 2016 do 27. 06. 2017 bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Rozhodnutie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 10. 07. 2019.

6. Po vrátení veci na ďalšie prejednanie bol uznesením Okresného súdu Levice č. k. -513 zo dňa 09. 06. 2020 schválený zmier uzatvorený medzi účastníkmi konania, podľa ktorého zameškané výživné za obdobie od 30. 03. 2016 do 27. 06. 2017 je povinný otec (povinný) zaplatiť výživou oprávnenej osobe (oprávnený) vo výške 1 727,04 eura, všetko v splátkach po 50,- eur mesačne až do zaplatenia, počnúc dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03. 08. 2020. Z odôvodnenia v texte uvedeného rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že v konaní bolo preukázané, že navrhovateľ (oprávnený) ukončil denné štúdium dňa 27. 06. 2017 a dňom nasledujúcim, t. j. od 28. 06. 2017 mu zanikol status študenta a nadobudol schopnosť samostatne sa živiť. Podľa oznámenia príslušnej inštitúcie navrhovateľ pracoval na základe dohody o brigádnickej práci študentov od 01. 07. 2017 do 31. 08. 2017, ďalej od 01. 08. 2017 do 07. 08. 2017 a od 01. 08. 2017 do 09. 08. 2017 ako zamestnanec pre dvoch rôznych zamestnávateľov, a od 15. 08. 2017 pracoval na základe dohody o pracovnej činnosti. Z uvedených dôvodov bol jeho návrh na zvýšenie výživného za obdobie od 28. 06. 2017 do 31. 08. 2017 zamietnutý. Rozhodné obdobie zvýšenia vyživovacej povinnosti bolo určené od podania návrhu na zvýšenie, teda od 30. 03. 2016 do 27. 06. 2017, kedy navrhovateľ (oprávnený) preukázateľne ukončil denné štúdium a dňom nasledujúcim, t. j. od 28. 06. 2017 mu zanikol status študenta a navrhovateľ nadobudol schopnosť samostatne sa živiť (§ 62 Zákona o rodine).

7. Z lustrácie oprávneného v registri Sociálnej poisťovne bolo zistené, že oprávnený bol od 20. 10. 2017 do 22. 11. 2020 registrovaný ako zamestnanec, pričom dátum jeho prvej registrácie je 01. 07. 2017.

8. Po preskúmaní na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu dospel súd prvej inštancie k záveru, že vo veci je potrebné čiastočne zastaviť exekučné konanie v časti vymáhania bežného výživného. Rozhodnutie - exekučný titul, na základe ktorého bola vedená predmetná exekúcia bolo v časti vyživovacej povinnosti zmenené, a to počnúc dňom 30. 03. 2016 do dňa 27. 06. 2017. Z uvedeného vyplýva, že došlo k zmene pohľadávky, pre vymoženie ktorej je vedená predmetná exekúcia, a to v časti pohľadávky na bežnom výživnom nasledovne: bežné výživné v sume 200,- eur mesačne od 15.

02. 2016 do 29. 03. 2016, bežné výživné v sume 370,- eur mesačne od 30. 03. 2016 do 27. 06. 2017. Pôvodné rozhodnutie, ktoré v predmetnej veci predstavovalo exekučný titul (rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. -106 zo dňa 30. 04. 2012), bolo menené rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. -459 zo dňa 13. 06. 2019, právoplatné dňa 10. 07. 2019, ktorým bola vyživovacia povinnosť zvýšená zo sumy 200,- eur na sumu 370,- eur počnúc dňom 30. 03. 2016, pričom táto bola určená s konečným dátumom 27. 06. 2017. Z uvedeného vyplýva, že po tomto dátume (t. j. od 28. 06. 2017) súdny exekútor nedisponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom na vymoženie bežného výživného v prospech oprávneného. Napriek absencii výroku o výslovnom zrušení vyživovacej povinnosti povinného voči oprávnenému, podľa názoru súdu prvej inštancie dátum ukončenia vyživovacej povinnosti je z odôvodnenia (ako aj výroku) rozhodnutia odvolacieho súdu jasný, zrozumiteľný a odôvodnený. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné zastaviť exekúciu v časti bežného výživného, tak ako je uvedené vo výroku napadnutého uznesenia.

9. Pokiaľ sa týka platieb bežného výživného deklarovaných povinným, súd prvej inštancie uviedol, že suma 200,- eur mesačne bolo od 30. 03. 2016 zvýšená na sumu 370,- eur mesačne. Keďže súd prvej inštancie nemal jednoznačne preukázané úhrady celých súm výživného, ani oprávnený tieto nepotvrdil, ani sa nevyjadril súhlasom so zastavením predmetnej exekúcie, ako aj ohľadom na vyjadrenie súdneho exekútora, bolo podľa stavu veci v okamihu rozhodovania možné jedine čiastočné zastavenie exekúcie v časti bežného výživného, nakoľko súd prvej inštancie mal jednoznačne preukázaný jedine zánik bežnej vyživovacej povinnosti povinného k oprávnenému.

10. Pre úplnosť súd prvej inštancie dodal, že týmto rozhodnutím nezanikla povinnosť povinného uhradiť zvyšnú časť pohľadávky, pre vymoženie ktorej sa vedie predmetné exekučné konanie a ktorá doposiaľ z jeho strany uhradená nebola.

11. Proti tomuto rozhodnutiu podali včas odvolanie oprávnený aj povinný.

12. Oprávnený v ním podanom odvolaní uviedol, že ho podáva z dôvodu, že nebolo riadne rozhodnuté o zrušení jeho nároku na bežné výživné.

13. Povinný k odvolaniu oprávneného uviedol, že ním uvedené tvrdenie nie je pravdivé. Zročné výživné má povinný povolené splácať v splátkach po 50 eur,- mesačne, takže nie je dôvod, aby na splátky bola vedená exekúcia, keďže ich spláca pravidelne mesačne od 08/20. Taktiež má za to, že exekútor neoprávnene vyplatil oprávnenému 758,81 eura, keďže výživné oprávnenému platil do vlastných rúk poštovými poukážkami každý mesiac až do ukončenia vyživovacej povinnosti. Ďalej má za to, že vedenie exekúcie bolo a aj je zbytočné, súdy SR sú v súčasnosti zahltené exekučnými konaniami. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že exekúciu zastaví v celom rozsahu.

14. Povinný v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci nesprávne zistil skutkový stav, takto zistený skutkový stav nesprávne vyhodnotil, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnuté uzneseniu súdu prvej inštancie zmenil tak, že exekučné konanie zastaví v celom rozsahu. Vyjadril nesúhlas s tým, že došlo v exekučnom konaní k zmene pohľadávky, pre vymoženie ktorej je vedená predmetná exekúcia, a to v časti pohľadávky na bežnom výživnom nasledovne: bežné výživné v sume 200,- eur mesačne od 15. 02. 2016 do 29. 03. 2016, bežné výživné v sume 370,- eur mesačne od 30. 03. 2016 do 27. 06. 2017. Pohľadávka v sume 370,- eur mesačne od 30. 03. 2016 do 27. 06. 2017 je čiastočne splatená v sume 200,- eur, to znamená, že pohľadávka predstavuje 170,- eur mesačne od 30. 03. 2016 do 27. 06. 2017. Ďalej uviedol, že od právoplatnosti uznesenia č. k. -513, t. j. od 03. 08. 2020 uhrádza pravidelne mesačne zameškané výživné, ktoré predstavuje sumu 1 727,04 eura po 50,- eur mesačne do 20. dňa v mesiaci. Nesúhlasí s tým, že na zameškané výživné, ktoré má v uvedenom uznesení povolené platiť v splátkach má byť vedené predmetné exekučné konanie. Uviedol, že následkom vedenia exekučného konania bude v budúcnosti ohrozený príjem povinného v prípade zamestnania do pracovného pomeru alebo v prípade práceneschopnosti, kde pri splátkach, ktoré pravidelne spláca, mu bude z príjmu zo zamestnania alebo z príjmu PN strhávaná časť tohto príjmu podľa exekučného príkazu. Je toho názoru, že okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Taktiež zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,

ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

15. Skôr, ako odvolací súd pristúpil k preskúmaniu napadnutého uznesenia z hľadiska jeho vecnej správnosti a správnosti postupu súdu v konaní, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , okrem iného najskôr posudzoval, či odvolania oprávneného a povinného boli podané v zákonnej lehote na podanie odvolania, či boli podané oprávnenou osobou, či sú odvolania prípustné a či obe spĺňajú všetky zákonné náležitosti.

16. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bolo doručené oprávnenému dňa 23. 02. 2021, ktorý proti nemu podal v zákonnej lehote odvolanie. Keďže odvolanie nemalo zákonné náležitosti, uznesením zo dňa 18. marca 2024, č. k. -231 vyzval súd prvej inštancie oprávneného, aby svoje odvolanie doručené súdu prvej inštancie dňa 08. 03. 2021 doplnil v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy, a to tak, že presne uvedie, z akého dôvodu podáva odvolanie (odvolacie dôvody), presne uvedie, čoho sa domáha (odvolací návrh) a doplnené podanie je potrebné datovať a podpísať. Oprávneného zároveň súd poučil, že v prípade, že výzve súdu v stanovenej lehote 10 dní nevyhovie, návrh bude odmietnutý postupom podľa . Oprávnený na túto výzvu súdu prvej inštancie nereagoval.

17. Odvolací súd poznamenáva, že jeho rozhodnutie závisí od výsledku zistenia, ku ktorému dospeje po preskúmaní napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd môže rozhodnúť o odvolaní tak, že ho odmietne, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší. Odvolací súd však môže o podanom odvolaní rozhodnúť aj bez toho, aby skúmal obsah napadnutého rozhodnutia a odvolanie odmietne, ak zistí, že bolo podané oneskorene, bolo podané neoprávnenou osobou, smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné alebo nemá náležitosti podľa , ak pre vady odvolania nie je možné v odvolacom konaní ďalej pokračovať.

18. Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré nemá náležitosti podľa , ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

Podľa ust. , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa , ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať ( ). Ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania. Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov ( ). Podpis patrí pod všeobecné náležitosti podania v zmysle ust. .

19. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ) prihliadajúc na splnenie podmienok odvolacieho konania dospel k záveru, že podané odvolanie oprávneného bolo potrebné v zmysle citovaného odmietnuť z dôvodu vád podaného odvolania spočívajúcich v tom, že podané odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 8. februára 2021, č. k. -143 bolo nejasné, nebolo zrejmé, čo ním odvolateľ sledoval, a neobsahovalo dôvody, ktoré mali odôvodňovať vady podmienok vydania (vyhlásenia) napadnutého uznesenia. Pretože takto podané odvolanie nemôže odvolací súd v odvolacom konaní prejednať, keď z neho nie je zrejmé, čo odvolateľ namietal, v čom videl nesprávnosť napadnutého uznesenia a čoho sa odvolateľ domáha, pritom odvolateľ vady odvolania neodstránil. Vzhľadom k uvedenému rozhodnutiu o odvolaní oprávneného v rámci výroku I. tohto uznesenia odvolací súd vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v rozsahu odvolania oprávneného už preskúmavať nemohol.

20. Predmetom odvolacieho prieskumu tak zostalo len odvolanie podané povinným.

21. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (, 362 ods. 1 ) a zistení, že spĺňa náležitosti , viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (, ), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§

385 ods. 1 ) vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie povinného nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa potvrdil.

22. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

23. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov s doplnením ďalších dôvodov na zdôraznenie jeho správnosti.

24. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že Návrhom na vykonanie exekúcie doručeným exekútorovi dňa 29. 01. 2016 sa oprávnený domáhal vymoženia pohľadávky voči povinnému na zaostalom výživnom v sume 150,- eur za obdobie od 01. 01. 2016 do 31. 01. 2016, pohľadávky na bežnom výživnom v sume 200,- eur mesačne od 15. 02. 2016 do zaplatenia, ďalej trov exekučného konania vo výške 7,50 eura a trov exekúcie, a to na základe exekučného titulu – rozsudok Okresného súdu Zvolen zo dňa 3. apríla 2012, č. k. -106. Uvedený exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 19. 06. 2012 a vykonateľnosť dňa 16. 06. 2012. Súd prvej inštancie dňa 09. 02. 2016 vydal poverenie č. 5402 147116, ktorým súd poveril súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu na vykonanie predmetnej exekúcie. Dňa 07. 03. 2016 bolo súdnemu exekútorovi doručené podanie povinného, ktorým podal námietky proti upovedomeniu o začatí exekúcie a proti trovám exekúcie, o ktorých súd prvej inštancie uznesením zo dňa 28. novembra 2018, č. k. -35 rozhodol, že námietky povinného zo dňa 03. 03. 2016 proti exekúcii a proti trovám konaniam zamieta. Súdu prvej inštancie boli doručené opakované podania, ktorými sa povinný domáhal zastavenia predmetnej exekúcie. Následne súd prvej inštancie rozhodol uznesením, ktoré je predmetom tohto odvolacieho prieskumu.

25. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh, l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom, m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku Exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

26. Podľa Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

27. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý správne exekučné konanie v časti vymoženia bežného výživné od 28. 06. 2017 zastavil. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

28. Na zdôraznenie správnosti uznesenia súdu prvej inštancie odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že účelom exekučného konania je nútená realizácia vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi, s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami ( ). Materiálnym predpokladom exekúcie je tzv. exekučný titul. Exekučný titul tvorí podklad exekučného konania, na základe ktorého exekúcia prebieha. Bez existencie exekučného titulu je exekučné konanie nemysliteľné. Zákon taxatívne vymedzuje, čo považuje za exekučný titul. Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok ( Exekučného poriadku).

29. Ak oprávnený disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, exekučný súd sa v exekučnom konaní v rámci podaného návrhu zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Vo vykonávacom konaní súd musí vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože sa len vykonáva to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti voči označenému subjektu, a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek na tomto rozhodnutí meniť.

30. Exekučnému súdu vyplýva z ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku povinnosť kedykoľvek počas exekúcie skúmať či pokračovaniu v exekúcii nebráni žiadny z dôvodov vymedzených v § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, resp. z dôvodov vymedzených v osobitnom zákone (s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 2 Exekučného poriadku). Ak exekučný súd zistí naplnenie ktoréhokoľvek z týchto dôvodov, je povinný podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaviť, a to aj ex offo, bez návrhu účastníka exekučného konania alebo podnetu súdneho exekútora.

31. Jedným z dôvodov obligatórneho zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku je, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené (alebo sa stalo neúčinným).

32. V prejednávanej veci ide práve o taký prípad. Exekúcia je vedená na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Zvolen zo dňa 30. apríla 2021, č. k. -106, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 19. 06. 2012 a vykonateľnosť dňom 16. 06. 2012, avšak toto rozhodnutie bol v časti výšky výživného zmenené, a to rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 13. júna 2019, č. k. -459, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 10. 07. 2019. V zmysle rozsudku odvolacieho súdu bola vyživovacia povinnosť zvýšená zo sumy 200,- eur mesačne na sumu 370,- eur mesačne, pričom táto bola určená s konečným dátumom 27. 08. 2017. Teda rozsudok Okresného súdu Zvolen, ktorý je podkladom na vykonanie exekúcie, bol po začatí exekúcie (keď exekúcia začala dňa 09. 02. 2016, kedy exekučný súd vydal poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie) bol v časti zmenený, resp. zrušený. V prejednávanej veci tak boli splnené všetky zákonné podmienky za naplnenia

ktorých bol súd prvej inštancie ako exekučný súd povinný exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v časti zastaviť.

33. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom súd prvej inštancie správne postupoval, keď exekučné konanie v časti o vymoženie bežného výživného od 28. 06. 2017 zastavil v zmysle rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 13. júna 2019, č. k. -459 v časti výroku, ktorým sa zmenila vyživovacia povinnosť v kontexte dátumu jej ukončenia.

34. Odvolací súd dáva záverom do pozornosti povinného, že exekučné konanie naďalej trvá a vo veci nebolo rozhodnuté meritórnym rozhodnutím. Posúdenie úhrad celých súm výživného tak ostáva naďalej predmetom prieskumu exekučného súdu (súdu prvej inštancie).

35. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia je odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z dostatočne zistených skutočností odôvodňujúcich potrebu zastaviť exekučné rozhodnutie v časti, pričom jasne, dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil, z akého dôvodu tak rozhodol.

36. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním povinného napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia a výrokom II. tohto uznesenia ako vecne správne potvrdil a odvolanie oprávneného podľa výrokom I. tohto uznesenia odmietol.

37. Odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania v rámci výroku III. tohto uznesenia rozhodol podľa v spojení s tak, že v tomto štádiu konania nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal žiadnemu z účastníkov.

38. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( druhá veta v spojení s posledná veta o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).