Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_61Csp-30-2021.pdf
PDF · 139.26 KB
Case nature
Subarea
61Csp/30/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III, v právnej veci žalobcov: 1/ Z. D., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom A. S. XX/XX, H., 2/ Z. D., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom A. S. XX/XX, H., obaja právne zastúpení: Podhorský & Partners, s.r.o., IČO: 46 962 000, so sídlom Ventúrska 1, Bratislava, proti žalovaným: 1/ ThomasSabini s.r.o., IČO: 53 063 082, so sídlom Karpatské námestie 10A, Bratislava, 2/ R. K., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s a z a m i e t a .
II. Žalovaným sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobcovia dňa 12.07.20217 s poukazom na ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. b) a c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok podali na tunajší súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. V obsahu návrhu uviedli nasledovné skutočnosti. Dňa 04.11.2019 bola uzatvorená Zmluva o dielo (ďalej len „Zmluva o dielo“) medzi žalobcami ako Objednávateľom a spoločnosťou Tophouse Gemer Stred s.r.o., IČO: 50 378 694, so sídlom Laurinská 3, 811 01 Bratislava (ďalej len „Tophouse Gemer Stred s.r.o.“) ako Zhotoviteľom, predmetom ktorej bola výstavba rodinného domu - D. C. na pozemkoch parcela registra "C" č. XXX/XXX, parcela registra "C" č. XXX/XXX, parcela registra "C" č. XXX/XXX, parcela registra "C" č. XXX/XXX, parcela registra "C" č. XXX/XXX, parcela registra "C" č. XXX/XXX, parcela registra "C" č. XXX/XXX a parcela registra "C" XXX/XXX zapísaných na LV č. XXXX pre okres: K., obec: D. C., katastrálne územie: D. C., vedených Okresným úradom K., odbor katastrálny, podľa projektovej dokumentácie vypracovanej P.. E. U. (ďalej len „Dielo“). Podľa článku III. bod 2 Zmluvy o dielo bola zmluvnými stranami dojednaná cena Diela vo výške 127.293,- eur. Žalobcovia podľa článku III. bod 3 Zmluvy o dielo uhradili žalovanému v 1. rade cenu diela v troch splátkach, a to dňa 18.02.2019 vo výške 6.000,- eur, dňa 04.11.2019 vo výške 36.000,- eur, dňa 07.04.2020 vo výške 64.310,- eur spolu celkom vo výške 106.310,- eur. Dňa 24.08.2018 žalovaný v 2. rade prostredníctvom Vyhlásenia ručiteľa o prevzatí ručiteľského záväzku (ďalej len „Vyhlásenie ručiteľa“) prevzal ako ručiteľ ručiteľský záväzok za peňažné záväzky spoločnosti TopHouse Gemer Stred s.r.o., ktoré vzniknú titulom Zmluvy o dielo. Dňa 31.8.2020 bola uzatvorená Dohoda o prevode práv a povinností zo Zmluvy o dielo (ďalej len „Dohoda“) na základe ktorej prešli všetky práva a povinnosti spoločnosti Tophouse Gemer Stred s.r.o. v postavení zhotoviteľa titulom Zmluvy o dielo na žalovaného v 1. rade. Podľa článku III. bod 1 Dohody žalovaný v 2. rade prevzal ručiteľský záväzok, že finančné nároky žalobcov ako Objednávateľa v prípade odstúpenia od Zmluvy o dielo uspokojí, ak ich neuspokojí žalovaný v 1. rade ako zhotoviteľ. Dohodou ako aj Vyhlásením ručiteľa sa žalovaný v 2. rade zaviazal ručiť za záväzky žalovaného v 1. rade až do výšky 127.293,- eur. Dňa 02.09.2020 bol medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade uzatvorený Dodatok č. 1 k Zmluve o dielo, ktorým sa okrem iného zmenil konečný termín dokončenia diela na deň 30.04.2021 a taktiež bola dojednaná povinnosť žalovaného v 1. rade v postavení zhotoviteľa dokončiť aspoň hrubú stavbu Diela spolu so strechou ku dňu 31.12.2020. (ďalej len „Dodatok č. 1“). Žalovaný v 1. rade vykonal iba časť diela a to v rozsahu prvej etapy výstavby diela t.j. základov rodinného domu.
Z dôvodu pasivity žalovaného v 1. rade, ktorý od zhotovenia základov rodinného domu nepokračoval v žiadnej činnosti smerujúcej k zhotoveniu stavby žalobcovia k zhotovenej časti diela prizvali odborníka na statiku, ktorý žalobcom uviedol, že zhotovená časť diela vykazuje nasledovné vady: nesprávna výška prekladu Gb nad garážou (250 mm oproti vencu), nevyhovujúca únosnosť vnútorného prekladu (svetlosť 3625 mm), nevyhovujúca únosnosť prekladu b (svetlosť 3000 mm), nesprávne uloženie nosných stien 2. NP na konštrukciu stropu (ďalej len „Vady“). Podľa článku X. bod 2 Zmluvy o dielo v znení Dodatku č. 1 sa Zmluvné strany dohodli, že Objednávateľ je oprávnený odstúpiť od Zmluvy ak je Zhotoviteľ v omeškaní s plnením Zmluvy podľa čl. IV. ods. 1 Zmluvy o viac ako 30 dní, ak Zhotoviteľ vykonáva Dielo v rozpore s touto Zmluvou, ak bol na majetok Zhotoviteľa vyhlásený konkurz a/alebo povolená reštrukturalizácia a/alebo ak Zhotoviteľ vstúpil do likvidácie. Žalobcovia z dôvodu, že žalovaný v 1. rade vykonal Dielo v rozpore so zmluvou s odkazom na existujúce vady odstúpili ku dňu 08.04.2021 od Zmluvy o dielo a zároveň vyzvali žalovaného v 1. rade aby žalobcom vydal bezdôvodné obohatenie vo výške 87.110,- eur, v lehote do troch dní odo dňa doručenia odstúpenia od zmluvy. Po márnom uplynutí lehoty na zaplatenie ceny diela žalovaným v 1. rade žalobcovia vyzvali žalovaného v 2. rade aby titulom ručiteľského záväzku plnil namiesto žalovaného v 1. rade. Žalobcovia z dôvodu právnej istoty ( pre odstránenie pochybností ohľadne dôvodu odstúpenia od zmluvy) odstúpili od Zmluvy o dielo aj ku dňu 01.06.2021 pre nedodržanie zmluvne dojednaného termínu konečného odovzdania diela žalovaným v 1. rade (t.j. ku dňu 30.04.2021). Následne žalobcovia opätovne vyzvali na plnenie aj žalovaného v 2. rade titulom ručiteľského záväzku. Žalobcovia podali na Okresný súd Banská Bystrica návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie sumy 87.110,- eur s príslušenstvom. Žalovaní do dňa podania tohto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevykonali ani čiastočnú úhradu ceny Diela. V prvom rade žalobcovia uviedli, že nemajú vedomosť o majetkových pomeroch žalovaných. Lustráciou v katastri nehnuteľností prostredníctvom webového portálu www.katasterportal.sk <http://www.katasterportal.sk/ >v katastrálnom území sídla žalovaného v 1. rade a trvalého pobytu žalovaného v 2. rade neboli zistené žiadne nehnuteľnosti, ktoré by boli vo vlastníctve žalovaných. Žalobcovia nedisponujú ani informáciou o čísle bankového účtu žalovaného v 1. rade, nakoľko žalobcovia uhrádzali cenu Diela titulom Zmluvy o dielo na účet právneho predchodcu žalovaného v 1. rade a v Dohode o prevode práv a povinností zo zmluvy o dielo ako ani v Dodatku č. 1 nie je uvedený údaj o bankovom účte žalovaného v 1. rade. Lustráciou v Obchodnom registri SR žalobcovia zistili, že žalovaný v 2. rade zastáva funkciu štatutárneho orgánu a jediného spoločníka v spoločnosti ThomasSabini s.r.o., so sídlom Karpatské námestie 10A, IČO: 53 063 082, t.j. u žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 2. rade je podľa výpisu z Obchodného registra majiteľom obchodného podielu v spoločnosti ThomasSabini s.r.o. vo výške 5.000,- eur. Žalovaný v 2. rade je zároveň jediným konateľom a spoločníkom v nasledovných spoločnostiach: Prestige HOME s.r.o ., so sídlom Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava, IČO: 53 065 638 (ďalej len Prestige Home s.r.o.“), pričom výška obchodného podielu žalovaného v 2. rade je predstavuje sumu 5.000,- eur, DKM company s.r.o., so sídlom Laurinská 3, 811 01 Bratislava, IČO: 51 436 094 (ďalej len „DKM company s.r.o.“), pričom výška obchodného podielu žalovaného v 2. rade je predstavuje sumu 5.000,- eur. Žalobcovia majú za to, že účel ktorý podaným návrhom sledujú nie je možné dosiahnuť formou iného právneho inštitútu. Hoci má podľa platnej právnej úpravy zabezpečovanie opatrenie prednosť, v danom prípade by aj prípadné zriadenie záložného práva neodstránilo nebezpečenstvo ujmy, ktorá žalobcom hrozí. S ohľadom na nevedomosť žalobcov o reálnych majetkových pomerov žalovaných, kedy žalobcom nie je známy majetok žalovaných, t. j. veci práva a iné majetkové hodnoty, ku ktorým by mohlo byť zriadené záložné právo, s výnimkou obchodného podielu žalovaného v 2. rade. Napriek skutočnosti, že žalovaný v 2. rade je majiteľom vyššie uvedených obchodných podielov v spoločnostiach ThomasSabini s.r.o., Prestige HOME s.r.o. a DKM company s.r.o., podľa názoru žalobcov zriadenie záložného práva k jednotlivým obchodným podielom žalovaného v 2. rade by nebolo spôsobilé dosiahnuť žalobcami sledovaný účel a to s odkazom na neúmernosť hodnoty obchodných podielov žalovaného v 2. rade (spolu 15.000,- eur) vo vzťahu k výške pohľadávky žalobcov (87.110,- eur), keďže pohľadávka žalobcov je niekoľkokrát vyššia než majetková hodnota obchodných podielov žalovaného v 2. rade. Berúc do úvahy predmetný nepomer zabezpečovanie opatrenie nepredstavuje spôsobilý a efektívny inštitút na dosiahnutie ochrany ohrozeného práva žalobcov, nakoľko by nebol spôsobilý zabezpečiť celú hodnotu pohľadávky žalobcov. Z uvedeného dôvodu majú žalobcovia za to, že účelnou ochranou ich ohrozeného práva je nariadenie neodkladného opatrenia, predmetom ktorého bude uloženie povinnosti žalovaným aby žalobcami zaplatenú cenu diela vo výške 87.110, - eur zložili podľa § 325 ods. 2 písm. b) Civilného sporového poriadku do úschovy na súde a zároveň aby sa žalovanému v 2. rade podľa § 325 ods. 2 písm. c) Civilného sporového poriadku nariadilo zdržať sa nakladania s jeho obchodným podielom v spoločnosti ThomasSabini s.r.o., a to až do času úplného zaplatenia ceny Diela. Žalobcovia majú za to, že nariadeným neodkladného opatrenia sa predíde vzniku priestoru pre vytvorenie nezvratného
stavu, a to vylúčenie faktickej dispozície žalobcov s finančnými prostriedkami poukázanými právnemu predchodcovi žalovaného v 1. rade titulom Zmluvy o dielo, a teda by sa predišlo rozširovaniu majetkovej ujmy žalobcov. V čase podania tohto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú obaja žalovaní pasívny a so žalobcami žiadnym spôsobom nekomunikujú. Žalobcovia majú za to, že nariadením neodkladného opatrenia bude naplnená požiadavka ochrany vlastníckeho práva žalobcov. Žalobcovia poukazujú na skutočnosť, že konaním žalovaného v 1. rade, ktorý nezhotovil dielo riadne a včas sú poškodení tým, že vynaložili finančné prostriedky, za ktoré im však nebolo dodané dojednané dielo, pričom čiastočne zhotovená stavba vykazuje vady, ktoré budú musieť žalobcovia odstrániť. Z uvedeného dôvodu hrozí, že sa ujma, ktorá žalobcom už vznikla bude rozširovať, nakoľko musia vynaložiť finančné prostriedky na odstránenie existujúcich vád a zároveň musia vynaložiť ďalšie finančné prostriedky na účely dokončenia stavby - diela, za súčasného stavu kedy žalovaní neplnia ich zmluvnú a zákonnú povinnosť vrátiť žalobcom nimi zaplatenú cenu diela, ktorá prevyšuje skutočnú hodnotu zhotovenej časti diela. Žalovaní od uzatvorenia Dohody o prevode práv a povinností, Dodatku č. 1 so žalobcami žiadnym spôsobom nekomunikujú a nevyvíjajú žiadnu aktivitu vo vzťahu k riešeniu vzniknutej situácie po odstúpení od zmluvy o dielo. Podľa vedomosti žalobcov právny predchodca žalovaného v 1. rade spoločnosť Tophouse Gemer Stred s.r.o. (ktorej konateľom bol žalovaný v 2. rade) sa obdobného konania kedy po vylákaní určitých finančných prostriedkov v postavení zhotoviteľa následne nevykonal dojednané dielo a taktiež ani nevrátil prijaté finančné prostriedky dopustil k väčšiemu množstvu subjektov (bližšie v písmene c) tohto článku návrhu). S odkazom na existenciu viacerých obdobne poškodených subjektov považujú žalobcovia za nevyhnutné, aby sa formou neodkladného opatrenia zabezpečili finančné prostriedky zodpovedajúce cene diela a zabránilo sa žalovanému v 1. rade vykonať akékoľvek personálne a majetkové zmeny v spoločnosti, ktoré by mohli do budúcna znemožniť vymoženie pohľadávky žalobcov titulom zmluvy o dielo. Žalobcovia zastávajú názor, že nimi navrhované neodkladné opatrenia nie sú spôsobilé obmedziť žalovaných ako povinné osoby neprimeraným spôsobom. Vo vzťahu k navrhovanému neodkladnému opatreniu podľa § 325 ods. 2 písm. b) Civilného sporového poriadku spočívajúceho v povinnosti zloženia finančných prostriedkov vo výške 87.110,- eur do úschovy na súde nemôžu byť žalovaní postihnutý nad mieru primeranú pomerom, nakoľko žalobcovia titulom Zmluvy o dielo poukázali právnemu predchodcovi žalovaného v 1. rade celkom sumu vo výške 106.310,- eur, pričom navrhovaná suma, ktorá sa má zložiť do úschovy na súde je nižšia, než tá ktorá bola žalobcami právnemu predchodcovi žalovanému v 1. rade poukázaná. Čo sa týka žalovaného v 2. rade tento je konečným užívateľom žalovaného v 1. rade a teda má podiel na zisku spoločnosti vrátane zisku z ceny diela titulom Zmluvy o dielo. Vo vzťahu k navrhovanému neodkladnému opatreniu podľa § 325 ods. 2 písm. c) Civilného sporového poriadku spočívajúceho v povinnosti nenakladať s obchodným podielom žalovaného v 2. rade v spoločnosti ThomasSabini s.r.o., majú žalobcovia za to, že samotný výkon podnikateľskej činnosti žalovaného v 1. rade a zároveň žalovaného v 2. rade ako spoločníka a zároveň konateľa nebude žiadnym spôsobom obmedzený a nariadenie predmetnej povinnosti nebude pre žalovaných predstavovať neprimeraný zásah do ich práv. Žalobcami navrhované neodkladné opatrenia nemajú za následok vznik nezvratného stavu , ktorý by neprimeraným spôsobom zasiahol do práv žalovaných. Navrhovaná povinnosť zdržania sa nakladania s obchodným podielom žalovaného v 2. rade ako spoločníka v spoločnosti ThomasSabini s.r.o., nemá charakter trvalosti, ale návrh žalobcov smeruje na dočasné obdobie, t. j. do času úplného zaplatenia ceny Diela, resp. do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rovnako tak ku navrhovanej povinnosti zložiť finančné prostriedky do úschovy na súde táto povinnosť má vždy dočasný a zabezpečovací charakter. Pokiaľ by žalobcovia neboli úspešní v konaní vo veci samej, v ktorom sa domáhajú nároku na zaplatenie ceny Diela tak, finančné prostriedky zložené v úschove na súde budú žalovaným vrátené naspäť. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti majú žalobcovia za to, že nimi navrhované nariadenie neodkladných opatrení podľa § 325 ods. 2 písm. b) Civilného sporového poriadku a § 325 ods. 2 písm. c) Civilného sporového poriadku nespôsobia neprimeraný trvalý zásah do práv a oprávnených záujmov žalovaných, a preto sú v plnom rozsahu v súlade s princípmi efektívnosti a proporcionality. Žalobcovia okrem potreby neodkladnej úpravy pomerov zastávajú názor, že pre nariadenie nimi navrhovaných neodkladných opatrení je daný aj ďalší zákonný dôvod podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového, a to obava že exekúcia bude ohrozená. V tomto smere žalobcovia poukazujú na postavenie žalovaného v 2. rade, ktorý je personálne prepojený so žalovaným v 1. rade, ako aj s právnym predchodcom žalovaného v 1. rade spoločnosťou Tophouse Gemer Stred s.r.o., v ktorej do dňa 07.09.2020 vykonával funkciu konateľa spoločnosti. Žalobcovia v tejto súvislosti odkazujú na reportáž, ktorá je verejne dostupná na webovom portáli www.tvnoviny.sk, <http://www.tvnoviny.sk/> konkrétne: https://www.tvnoviny.sk/ekonomika/2017235_stavebna-firma-od- klientov-zinkasovala-statisice-eur-ich-domy-stale-nestoja, z ktorej vyplýva, že spoločnosť Tophouse Gemer Stred s.r.o. ( ktorej bývalým konateľom vykonávajúcim funkciu v čase uzatvorenia jednotlivých
zmlúv o dielo bol žalovaný v 2. rade) sa konaním, ktoré vykazuje znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu dopustila v postavení zhotoviteľa voči väčšiemu počtu bližšie neidentifikovaných subjektov v postavení objednávateľa, kedy na základe zmluvy o dielo zinkasovala od jednotlivých objednávateľov finančné prostriedky avšak dielo nezhotovila vôbec alebo len v určitej časti, ktorá však nespĺňa požiadavku obývateľnosti. Následne táto spoločnosť postúpila práva a povinnosti z jednotlivých zmlúv o dielo na žalovaného v 1. rade, ktorý mal jednotlivé stavby dokončiť, t. j. obdobne ako v prípade žalobcov. Tak v prípade žalobcov ako aj iných subjektov však už k dokončeniu diela nedošlo. Skutočnosť, že dielo má dokončiť právny nástupca spoločnosti Tophouse Gemer Stred s.r.o. potvrdil vo vyššie uvedenej reportáži samotný konateľ žalovaného v 1. rade, kde konateľ žalovaného v 1. rade, uviedol nasledovné (viď. pasáž videa od 02:15 - 02:35) „záväzky, ktoré vyplynuli z čias môjho pôsobenia ako konateľa spoločnosti Tophouse Gemer Stred s.r.o. prevzala moja spoločnosť, ktorá dokončí domy klientov za podmienok dohodnutých v pôvodnej zmluve.“. Napriek vyhláseniu žalovaného v 1. rade k dokončeniu stavby v prípade žalobcov nedošlo. Bez ohľadu na odstúpenie od zmluvy o dielo žalobcami, žalobcovia poukazujú na skutočnosť, že od vykonania základov rodinného domu (ktoré boli vykonané ešte právnym predchodcom žalovaného v 1. rade) nebola zo strany žalovaného v 1. rade uskutočnená žiadna iná stavebná činnosť smerujúca k zhotoveniu diela. Hoci žalobcovia odstúpili od zmluvy o dielo, títo odstúpili od zmluvy o dielo cca 3 týždne pred konečným termínom kedy malo byť dielo podľa zmluvných dojednaní dokončené, avšak ku dňu odstúpenia t.j. ku dňu 08.04.2021 boli zhotovené výlučne základy rodinného domu, a teda je zrejmé že by žalovaný v 1. rade objektívne nebol spôsobilý odovzdať úplne zhotovené dielo ku dňu 30.04.2021. V čase uzatvorenia Dohody o prevode práv a povinností zo dňa 31.08.2020 došlo zároveň aj k personálnym zmenám v spoločnosti Tophouse Gemer Stred s.r.o., kde s odkazom na informácie vo vyššie uvedenej reportáži s vysokou pravdepodobnosťou sa spoločníkom a konateľom stali neznáme resp. neexistujúce osoby tzv. biele kone. Podozrenie týkajúce sa tzv. bielych koní evokuje s odkazom na informácie obsiahnuté v reportáži skutočnosť, že došlo k sfalšovaniu doložky notárskeho overenia pravosti podpisov na zmluvných dokumentoch potrebných pre vykonanie príslušných personálnych zmien v obchodnej spoločnosti Tophouse Gemer Stred s.r.o.. Žalobcovia na túto skutočnosť poukazujú jednak z dôvodu personálneho prepojenia spoločnosti Tophouse Gemer Stred s.r.o. a žalovaného v 1. rade, keď v spoločnosti Tophouse Gemer Stred s.r.o. zastávala funkciu štatutárneho orgánu rovnaká osoba, ktorá je aktuálne konateľom a spoločníkom žalovaného v 1. rade, t. j. žalovaný v 2. rade a zároveň pre existenciu viacerých poškodených subjektov, kde v spojitosti s nevedomosťou žalobcov ohľadne reálnych majetkových pomeroch žalovaných, môže byť exekúcia v rámci ktorej žalobcovia budú súdom priznaný nárok na zaplatenie ceny diela vo výške 87.110,- eur vymáhať, neúspešná pre nedostatok finančných prostriedkov žalovaných, a to najmä s ohľadom na počet prípadných veriteľov, domáhajúcich sa obdobného nároku ako žalobcovia. Taktiež hrozí riziko, že žalovaný v 1. rade vykoná personálne zmeny v spoločnosti, kedy sa spoločníkom a konateľom stanú tzv. biele kone ako v prípade spoločnosti Tophouse Gemer Stred s.r.o., alebo vyhlási na spoločnosť konkurz či iniciuje konanie vedúce k likvidácii spoločnosti. Predmetnému konaniu je podľa názoru žalobcov spôsobilé zabrániť navrhované neodkladné opatrenie, ktorým sa žalovanému v 2. rade v postavení spoločníka žalovaného v 1. rade zabráni nakladať s obchodným podielom, ktorým disponuje v spoločnosti ThomasSabini s.r.o. Navrhovanými neodkladnými opatreniami sa podľa názoru žalobcov zabráni zhoršeniu právnej pozície žalobcov, ktorí nemajú zhotovené Dielo hoci za neho zaplatili takmer celú dojednanú cenu diela, s tým že pre existenciu vád musia žalobcovia vynaložiť prostriedky na ich odstránenie a následne ďalšie finančné prostriedky za účelom dokončenia diela - stavby, ktorú mal zhotoviť žalovaný v 1. rade. Pasivita žalovaných, ktorí so žalobcami nekomunikujú a ani nepreberajú zásielky, ktoré im žalobcovia adresovali vyvoláva pochybnosť o dobrovoľnosti splnenia povinnosti vrátenia žalobcami zaplatenej ceny diela. Z dôvodu pasivity žalovaných žalobcovia iniciovali upomínacie konanie vedené Okresným súdom Banská Bystrica, avšak tak ako už žalobcovia vyššie uviedli majú dôvodnú obavu, že do dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej môže žalovaný v 1. rade s odkazom na skutkovú situáciu jeho právneho predchodcu spoločnosti Tophouse Gemer Stred s.r.o.) vykonať právne kroky, ktoré znemožnia žalobcom uspokojiť ich nárok na zaplatenie ceny diela, na ktorý im po odstúpení od zmluvy vznikol nárok. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobcovia žiadajú Okresný súd Bratislava III aby uznesením nariadil neodkladné opatrenie ktorým: I. Súd nariaďuje žalovaným povinnosť zložiť do úschovy na Okresnom súde Bratislava III cenu Diela vo výške 87.110,- eur, pričom plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného, a to až do času právoplatného rozhodnutia vo veci samej. II. Súd nariaďuje žalovanému v 2. rade povinnosť zdržať sa nakladania s obchodným podielom spoločníka R. K., narodený XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, trvale bytom X. XXX, XXX XX X. v spoločnosti ThomasSabini s.r.o., so sídlom Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava, IČO: 53
063 082 vo výške 5.000,- eur, a to vrátane jeho prevodu alebo zaťaženia v prospech inej osoby, a to až do úplného zaplatenia ceny diela vo výške 87.110,- eur titulom odstúpenia od Zmluvy o dielo zo dňa 08.04.2021 alebo až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. III. Žalobcovia majú voči žalovaným nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
2. K predmetnému návrhu žalobcovia pripojili Dodatok č. 1 k Zmluve o dielo zo dňa 04.11.2019 uzatvorený dňa 02.09.2020, dohodu o prevode práv a povinností zo Zmluvy o dielo zo dňa 31.08.2020, odstúpenie od Zmluvy o dielo 01.06.2021, doručenku, odstúpenie od zmluvy o dielo 08.04.2021, potvrdenie uskutočnenia prevodu 2019-02-18, 2019-11-04, 2020-04-07, podací lístok, vyhľadávania na katastri portáli, doručenku z 08.04.2021, vyhlásenie ručiteľa zo dňa 24.08.2020, internetové výpisy obchodných spoločností: DKM company s.r.o., Prestige HOME s.r.o., ThomasSabini s.r.o., oznámenie o porušení povinností zhotoviteľa, výzvu na plnenie zo dňa 23.04.2021 a zo dňa 01.06.2021, doručenku, Zmluvu o dielo zo dňa 04.11.2019, prílohu č. 2 cenu za stavbu rodinného domu D. C., príloha č. 3 etapy stavby rodinného domu D. C..
3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj "CSP") pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
5. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 325 ods. 2 písm. b) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde.
7. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
8. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
9. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
10. Podľa § 327 CSP ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
11. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327 CSP, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
12. Podľa prvej vety § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
14. Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
15. Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
16. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
17. Podľa § 186 ods. 1 CSP skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy zverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a právne záväzné akty Európskej únie, ktoré boli zverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie, sa nedokazujú.
18. Podľa § 354 CSP na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak.
19. Podľa § 48 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj "OZ") (1) Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. (2) Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
20. Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
21. Podľa § 517 OZ (1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
22. Podľa § 518 OZ ak bol v zmluve určený presný čas plnenia a zo zmluvy alebo z povahy veci vyplýva, že na oneskorenom plnení nemôže mať veriteľ záujem, musí veriteľ oznámiť dlžníkovi bez zbytočného odkladu, že na plnení trvá; ak tak neurobí, zmluva sa od začiatku zrušuje.
23. Podľa § 546 OZ dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.
24. Podľa § 548 ods. 1 OZ ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval.
25. Podľa § 555 OZ záväzok dať zábezpeku možno splniť najmä zriadením záložného práva alebo spôsobilými ručiteľmi.
26. Podľa § 557 OZ vklady v peňažných ústavoch a štátne cenné papiere sú spôsobilou zábezpekou do celej svojej výšky.
27. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej aj "zákon č. 307/2016 Z.z.") tento zákon upravuje príslušnosť súdu, postup súdu a postup strán sporu v upomínacom konaní (ďalej len "konanie"), v ktorom sa rozhodujú spory o peňažných nárokoch uplatnených spôsobom podľa tohto zákona.
28. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 307/2016 Z.z. konanie podľa tohto zákona je alternatívnym spôsobom uplatňovania peňažných nárokov k postupu podľa Civilného sporového poriadku.
29. Podľa § 2 zákona č. 307/2016 Z.z. na konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len "súd").
30. Podľa § 3 ods. 7 zákona č. 307/2016 Z.z. návrh nie je prípustný tiež, ak a) nebol podaný spôsobom podľa § 4 ods. 1, b) žalobca nemá aktivovanú elektronickú schránku 3) a ak je zastúpený, tak jeho zástupca, c) návrh podávajú viacerí žalobcovia a nemajú spoločného zástupcu alebo d) platobný rozkaz by sa mal doručiť žalovanému do cudziny.
31. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. návrh sa podáva výlučne elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky 3) súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára. Návrh musí byť autorizovaný podľa osobitného predpisu.4) Listiny a vyhlásenia, ktoré sa pripájajú k návrhu, musia byť podané v elektronickej podobe spolu s návrhom.
32. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 307/2016 Z.z. žalobcovi a žalovanému sa platobný rozkaz doručuje ako elektronický úradný dokument podľa osobitného predpisu.5)
33. Podľa § 1 zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) tento zákon upravuje a) niektoré informačné systémy pre výkon pôsobnosti orgánov verejnej moci v elektronickej podobe (ďalej len "výkon verejnej moci elektronicky"), b) elektronické podanie, elektronický úradný dokument a niektoré podmienky a spôsob výkonu verejnej moci elektronicky a elektronickej komunikácie, c) elektronické schránky a elektronické doručovanie, d) identifikáciu osôb a autentifikáciu osôb, e) autorizáciu, f) zaručenú konverziu, g) spôsob vykonania úhrady orgánu verejnej moci, h) referenčné registre.
34. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj "OBZ") základné imanie spoločnosti je peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných i nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov do spoločnosti.
35. Podľa § 59 ods. 1 OBZ vkladom spoločníka je súhrn peňažných prostriedkov (ďalej len "peňažný vklad") a iných peniazmi oceniteľných hodnôt (ďalej len "nepeňažný vklad"), ktoré spoločník vkladá do spoločnosti a podieľa sa nimi na výsledku podnikania spoločnosti.
36. Podľa § 114 ods. 1 OBZ obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Jeho výška sa určuje podľa pomeru vkladu spoločníka k základnému imaniu spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
37. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a s pripojenými listinami súd dospel k záveru, že o predmetnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Súd mu však nemôže vyhovieť, preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Súd má za to, že nie sú splnené základné zákonné podmienky podľa ust. § 325 ods. 1 CSP podľa ktorého neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Zároveň súd poukazuje aj na to, že nie je zachovaná ani subsidiarita pri aplikácii ust. § 324 ods. 3 CSP podľa ktorého neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením k ust. § 343 ods. 1 CSP podľa ktorého zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
38. Žalobcovia neosvedčili opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami ani z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená.
39. Na základe pripojených listín žalobcovia osvedčili že dňa 04.11.2019 uzatvorili zmluvu o dielo v zmysle jej dodatku zo dňa 02.09.2020, z ktorej vyplýva aj termín záväzného ukončenia diela dňa 30.04.2021 zo strany žalovaného v 1. rade ako zhotoviteľa diela v spojení s dohodou o prevode práv a povinností zo zmluvy o dielo (Čl. IV. dodatku) ako aj možnosť odstúpenia od zmluvy v konkrétnych dojednaných prípadoch (Čl. IX. dodatku), napríklad v prípade, ak je zhotoviteľ v omeškaní s plnením tejto zmluvy podľa Čl. IV. ods. 1 tejto zmluvy o viac ako 30 dní alebo ak zhotoviteľ vykonáva dielo v rozpore s touto zmluvou. Žalobcovia tiež osvedčili, že zaslali zhotoviteľovi, a to dokonca dvakrát odstúpenie od zmluvy o dielo, rovnako osvedčili skutočnosť, že zo zmluvy o dielo zhotoviteľovi už uhradili celkom sumu 106.310 eur platbami zo dňa 18.02.2019 v sume 6.000 eur, dňa 04.11.2019 v sume 36.000 eur a dňa 07.04.2020 v sume 64.310 eur. Taktiež osvedčili existenciu ručiteľského záväzku žalovaného v 2. rade za peňažné záväzky žalovaného v 1. rade zo zmluvy o dielo v spojení s dohodou o prevode práv a povinností zo zmluvy o dielo, a to až do výšky ceny diela v sume 127.293 eur. Súčasne v tejto súvislosti súd poukazuje na to, že samotní žalobcovia predložením vyhlásenia ručiteľa - žalovaného v 2. rade osvedčili skutočnosť, že žalovaný v 2. rade ako fyzická osoba sa stal ručiteľom s tým, že ručenie
podľa dotknutého vyhlásenia nezaniká ani v prípade zániku právnickej osoby, ktorá je dlžníkom, čo je rozporné s obavou vyjadrenou žalobcami v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia týkajúcou sa potenciálnych zmien v spoločnosti a potenciálneho konkurzu. Žalobcovia ale neosvedčili skutočnosť, že obdobná situácia by sa mala týkať viacerých poškodených, pričom ani samotná táto skutočnosť nemôže byť bez ďalšieho dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. V prípade ich existencie, ak by každý z takto označených osôb žiadal zložiť peňažné prostriedky do úschovy, takýmto spôsobom by mohlo dôjsť k obmedzeniu aj základnej činnosti obchodnej spoločnosti ako takej s negatívnym dopadom na jej podnikanie a následne s možným s negatívnym dopadom práve na uspokojenie všetkých nárokov oprávnených osôb. Takáto zábezpeka býva spravidla bežná pri uzatváraní zmluvného vzťahu, kedy zmluvné strany vedomé si ich možností za daných konkrétnych zmluvných dojednaní buď do zmluvného vzťahu vstúpia alebo nie.
40. Žalobcovia taktiež neosvedčili tvrdenie, že si nechali vypracovať znalecký posudok na zistenie kvality diela (znalecký posudok k návrhu nepripojili), a že dielo doposiaľ nebolo zrealizované alebo čiastočne zhotovené alebo naďalej nie je realizované (napríklad fotografickými snímkami stavby a podobne). Poukázali síce na pasivitu žalovaných, čo osvedčili neprevzatými poštovými zásielkami (výzvy na plnenie, odstúpenie od zmluvy), čo však samo osebe nemôže byť dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Neosvedčili tiež, kedy a proti komu (či len proti žalovanému v 1. rade alebo aj žalovanému v 2. rade) podali spomenutý návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie sumy 87.110 eur s príslušenstvom na Okresný súd Banská Bystrica. V tejto súvislosti súd v rámci svojej činnosti síce zistil, že predmetný návrh bol naozaj podaný, avšak len voči žalovanému v 1. rade a konanie je vedené v rámci tzv. upomínacieho konania. V tejto súvislosti preto súd poukazuje na to, že na Okresný súd Banská Bystrica, ako tzv. upomínací súd sa podávajú návrhy v zmysle zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov na rozhodnutie sporov o peňažných nárokoch uplatnených spôsobom podľa tohto zákona pričom návrh sa podáva výlučne elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky. Je teda zrejmé, že žalobcovia disponujú možnosťami elektronickej komunikácie. Súdu je tiež v rámci jeho činnosti známa skutočnosť, že rovnako tak žalovaný v 1. rade ako aj žalovaný v 2. rade majú aktivovanú elektronickú schránku v zmysle zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente). Žalobcovia síce poukazujú na „pasivitu žalovaných, že s nimi nekomunikujú, že nepreberajú zásielky, ktoré žalobcovia žalovaným adresovali čo podľa nich vyvoláva pochybnosť o dobrovoľnosti splnenia povinnosti vrátenia žalobcami zaplatenej ceny diela“ ale neosvedčili, že by žalovaných vyzývali prípadne aj elektronickým spôsobom, teda neprevzatie poštových zásielok, za situácie, že žalovaní majú zriadené aktívne elektronické schránky, nemôže bez ďalšieho odôvodňovať pasivitu žalovaných. Preto sa súd môže len domnievať, z akého dôvodu žalobcovia odôvodňovali pasivitu žalovaných nedoručením len poštových zásielok, keď súdu ani len neosvedčili, že by sa pokúšali kontaktovať žalovaných prípadne aj prostredníctvom elektronickej komunikácie zjavne aktívnej na oboch stranách. Samotná skutočnosť, že žalobcovia vstúpili do možno nevýhodného zmluvného vzťahu so žalovanými, ktorí sa mali dostať do omeškania s riadnym plnením, neodôvodňuje opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia v navrhovanom znení.
41. Čo sa týka návrhu vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, samotní žalobcovia poukazujú na možnosť využitia inštitútu zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k jeho (a nie jednému) obchodnému podielu. Uviedli, že žalovaný v 2. rade je majiteľom obchodného podielu nielen v spoločnosti žalovaného v 1. rade, ale aj v spoločnosti Prestige HOME s.r.o. a DKM company s.r.o.. Mylne však uviedli, že výška obchodného podielu v každej spoločnosti prestavuje á 5.000 eur. Obchodný podiel totiž nie je možné stotožňovať so základným imaním obchodnej spoločnosti a ani s výškou splateného vkladu spoločníka. Základné imanie obchodnej spoločnosti, vklad spoločníka, ktorým sa na ňom podieľa a obchodný podiel predstavujú tak pojmovo ako aj obsahovo odlišné právne inštitúty, ktoré nemožno zamieňať. Obchodný podiel spoločníka tak môže prestavovať násobne vyššiu peňažnú hodnotu ako samotný jeho vklad či základné imanie spoločnosti tvoriace súhrn týchto vkladov. V tejto súvislosti preto súd poukazuje na to, ako to uviedli aj samotní žalobcovia vo svojom návrhu, že zabezpečovacie opatrenie má prednosť pred nariadením neodkladného opatrenia. Nesprávne sa len domnievali, že jeho výška zodpovedá vkladu spoločníka do spoločnosti vo výške 5.000 eur, čo je podľa nich neúmerné hodnote ich pohľadávky.
42. Súd tiež poukazuje na rozpornosť samotného petitu návrhu, v ktorom žalobcovia navrhli, aby neodkladné opatrenie, ktorým by súd nariadil žalovaným povinnosť zložiť do úschovy cenu diela vo výroku I. petitu bolo nariadené až do času právoplatného rozhodnutia vo veci samej (pritom sami
ani len neosvedčili podanie takého návrhu vo veci samej) a vo výroku II. petitu navrhli, aby bolo neodkladné opatrenie nariadené až do úplného zaplatenia ceny diela vo výške 87.110 eur. Cenu diela uhrádzali ale žalobcovia ako objednávatelia žalovanej strane - zhotoviteľovi diela, teda titul ich nároku je v samotnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zmätočný. Účelom neodkladného opatrenia je pritom poskytnúť predbežnú procesnú ochranu určitému konkrétnemu nároku z dôvodu potreby bezodkladnej (okamžitej) úpravy pomerov strán sporu, ktorá vychádza zo skutočností riadne osvedčených podávateľom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Ani samotné omeškanie s plnením zo zmluvného vzťahu a ani pocit žalobcov, neosvedčený žiadnymi relevantnými skutočnosťami, ktorí tvrdia, že „majú dôvodnú obavu, že do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej môže žalovaný v 1. rade s odkazom na skutkovú situáciu jeho právneho predchodcu vykonať právne kroky, ktoré znemožnia žalobcom uspokojiť ich nárok na zaplatenie ceny diela, na ktorý im po odstúpení od zmluvy vznikol nárok“ ale nemôže byť dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré je výnimočným prostriedkom na ochranu subjektívnych práv. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje len na základe navrhovateľom osvedčených skutočností. Je preto na navrhovateľovi, v danom prípade na navrhovateľoch, aby hodnoverným spôsobom osvedčili skutočnosti, ktoré majú byť podkladom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovatelia ale neosvedčili skutočnosti odôvodňujúce a postačujúce na nariadenie neodkladného opatrenia.
43. Pokiaľ ide o návrh na zdržanie sa nakladania s obchodným podielom žalovaného v 2. rade, až do času úplného zaplatenia ceny diela, tento návrh je zmätočný z dôvodu uplatneného nároku zo strany žalobcov. Každopádne, tento návrh žalobcovia ničím neosvedčili. Uviedli, že majú za to, že „nariadením neodkladného opatrenia sa predíde vzniku priestoru pre vytvorenie nezvratného stavu, a to vylúčenie faktickej dispozície žalobcov s finančnými prostriedkami poukázanými právnemu predchodcovi žalovaného v 1. rade titulom zmluvy o dielo, a teda by sa predišlo rozširovaniu majetkovej ujmy žalobcov“. Žalobcovia si zjavne pri tejto formulácii neuvedomili vnútornú rozpornosť daného tvrdenia, čo napokon sami aj osvedčili, že dotknuté peňažné prostriedky už poukázali druhej zmluvnej strane, a teda fakticky nimi už nedisponujú. V obsahu návrhu tiež uviedli, že chcú, aby sa „žalovanému v 1. rade zabránilo vykonať akékoľvek personálne a majetkové zmeny v spoločnosti, ktoré by mohli do budúcna znemožniť vymoženie pohľadávky žalobcov titulom zmluvy o dielo“. Toto tvrdenie je rovnako v rozpore so samotným petitom, v ktorom navrhujú nariadiť povinnosť zdržať sa obdobného konania, ale proti žalovanému v 2. rade. Pričom aj slovné spojenie „do budúcna“ je rozporné s potrebou bezodkladne upraviť pomery strán. Rovnako je rozporný návrh v tom, že navrhli nariadenie neodkladného opatrenia (aj v texte návrhu aj v petite) jednak do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a jednak do úplného zaplatenia ceny diela. Právoplatnosť skončenia súdneho konania sa ale nerovná zaplateniu žalobou uplatneného nároku, navyše v prípade nariadenia neodkladného opatrenia v navrhovanom znení, k zaplateniu by nikdy nemuselo dôjsť (napríklad z dôvodu neúspechu žalobcov v konaní, alebo napríklad z dôvodu nevymožiteľnosti pohľadávky a podobne), teda neodkladné opatrenie by nebolo nariadené len dočasne ale v zásade už natrvalo, čo je v rozpore so samotným účelom neodkladného opatrenia.
44. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. výrokovej časti tohto uznesenia a návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol (§ 328 ods. 1 CSP), keďže žalobcovia síce niektoré skutočnosti osvedčili (napríklad vznik zmluvného vzťahu medzi stranami), ale tieto skutočnosti bez ďalšieho neodôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia. Samotné omeškanie s plnením či už peňažného alebo nepeňažného, ani napríklad existencia viacerých potenciálnych veriteľov, ani subjektívna obava žalobcov z uvedených dôvodov o budúce vymoženie pohľadávky, nie sú bez ďalšieho dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia.
45. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
46. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
47. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. výrokovej časti tohto uznesenia podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Keďže súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol a žalovaní boli plne úspešní, súd by im mal priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V konaní im ale žiadne trovy konania nevznikli, preto
súd v záujme rozumného usporiadania procesných vzťahov, s poukazom na Čl. 4 ods. 2 CSP rozhodol tak, že im nárok na náhradu trov konania nepriznal. Súd prihliadol aj na hospodárnosť konania (Čl. 17 CSP), pretože na základe § 262 ods. 2 CSP by bolo potrebné po právoplatnosti tohto uznesenia vydať samostatné uznesenie o výške náhrady trov konania, ale keďže žalovaným žiadne trovy konania nevznikli, nebolo by im možné titulom ich náhrady žiadnu sumu priznať.
48. Pre úplnosť súd poukazuje na to, že aj keď sa vec týka návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, súd označil strany ako žalobcovia a žalovaní v zmysle ust. § 354 CSP v spojení s ust. § 60 CSP a základných princípov civilného kódexu a najmä s poukazom na prehľadnosť a hospodárnosť, keďže jednoslovné označenie zákon pri tomto druhu podania ustanovuje iba pre navrhovateľa ale jednoslovné označenie osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v zákone absentuje, čo výrazne sťažuje formuláciu pri odôvodňovaní rozhodnutia o takom návrhu. Samotné ustanovenia týkajúce sa neodkladných opatrení pritom ustanovujú jednoslovné pomenovanie pre navrhovateľa a osobu, proti ktorej návrh smeruje spoločne ako strany, ktorými sú podľa § 60 CSP žalobca a žalovaný.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Bratislava III písomne v potrebnom počte rovnopisov /§ 355 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 357 písm. d) a m) CSP/.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané /§ 359 CSP/.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 364 CSP/.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 CSP/.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia /§ 368 CSP/.