Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/88/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore: PL. B. PRE B., R.: XX XXX XXX, B. XX, Z., proti žalovanej: Slovenská L., za N. N. X. W. E.H. M. L., Y. X, Z., F. X. W. J. M. L., Š. X, Z., o porušenie zásady rovnakého zaobchádzania, a o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 03.03.2021, č.k. -63, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 03.02.2021 domáhal, aby konajúci súd vydal rozhodnutie, ktorým deklaruje, že žalovaná porušila zásadu rovnakého zaobchádzania a dopustila sa diskriminácie voči poistencom spoločnosti Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. (ďalej len „poisťovňa Dôvera“) a Union zdravotná poisťovňa, a.s. (ďalej len „poisťovňa Union“) a súčasne žalovanej uložil povinnosť zdržať sa akéhokoľvek zvýšenia základného imania Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. (ďalej len „VZP“), okrem zvýšenia základného imania z majetku VZP a povinnosť zdržať sa vytvorenia kapitálového fondu VZP z príspevkov žalovanej, ibaže by žalovaná príspevok vo výške takéhoto zvýšenia základného imania alebo tohto príspevku do kapitálového fondu poskytla okrem VZP aj všetkým ostatným zdravotným poisťovniam vykonávajúcim verejné zdravotné poistenie v Slovenskej republike, a to ku dňu takéhoto zvýšenia základného imania alebo prijatia rozhodnutia o vytvorení kapitálového fondu VZP z príspevkov žalovanej. Žalobca žiadal, aby bol oprávnený zverejniť rozsudok na náklady žalovanej v jednej periodickej tlači v identickom rozsahu a vyhotovení ako bude jeho originálne vyhotovenie zo strany konajúceho súdu, a to do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca súčasne so žalobou podal i návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zdržať sa zvyšovania základného imania v spoločnosti VZP do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

3. Žalobca, po opísaní historického vývoja zdravotného poistenia a postavenia zdravotných poisťovní uviedol, že v súčasnosti pôsobia na slovenskom trhu tri zdravotné poisťovne, a to štátna VZP, ktorej jediným akcionárom je Slovenská republika, v zastúpení Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, s počtom 2.909.063 poistencov, čo predstavuje podiel na trhu cca 56,25%, a dve súkromné poisťovne, a to poisťovňa Dôvera, s 1.654.003 poistencami, čo predstavuje podiel na trhu cca 31,98%, a poisťovňa Union s počtom 608.367 poistencov a podielom na trhu cca 11,76%. Príjmy zdravotných poisťovní sa odvíjajú od množstva ich poistencov, pričom výška poistného plnenia je stanovená jednotným kogentným mechanizmom, bez ohľadu na zdravotnú poisťovňu, či zdravotný stav poistenca. Sociálny rozmer nastavenia povinného zdravotného poistenia sa prejavuje v tom, že poistné je stanovené jednotne podľa príjmov poistencov, a nie podľa rizika, ktoré predstavujú poistenci z hľadiska ich veku

alebo zdravotného stavu a tiež aj v tom, že nároky poistencov požívajú rovnakú ochranu, bez ohľadu na výšku príspevkov zaplatených každým z nich. Zavedený pluralitný systém zdravotného poistenia vytvoril konkurenčné prostredie medzi poskytovateľmi zdravotného poistenia, ktoré je do značnej miery oslabené jeho sociálnym nastavením, z čoho vyplýva, že zdravotné poisťovne súťažia v tom, čo svojim poistencom za jednotné platby poistného vedia ponúknuť.

4. Žalobca v ďalšom ozrejmil, že vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) dňa 07.10.2020 schválila uznesenie č. 641, ktorým súhlasila s rozpočtovým opatrením Ministerstva financií Slovenskej republiky vyčleniť štátne finančné aktíva v sume 100.000.000 eur, v správe tohto ministerstva ako peňažný vklad štátu na zvýšenie základného imania VZP. Na základe tohto uznesenia žalovaná zvýšila základné imanie VZP zo sumy 161.179.966 eur na 261.179.966 eur. Následne dňa 11.11.2020 vláda schválila uznesenie č. 717, ktorým opätovne vyčlenila štátne finančné aktíva, a to v sume 98.000.000 eur v správe Ministerstva financií Slovenskej republiky ako peňažný vklad štátu na ďalšie zvýšenie základného imania VZP; základné imanie VZP bolo týmto uznesením zvýšené na sumu 359.179.966 eur. Podkladom pre postup vlády bola predkladacia správa Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, z ktorej vyplýva, že "cieľom a prioritou jediného akcionára spoločnosti VZP, ktorým je Slovenská republika, je záujem, aby najväčšia zdravotná poisťovňa v Slovenskej republike zabezpečovala najvyššiu mieru zdravotnej starostlivosti pri súčasne najširšej sieti zmluvných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, pričom práve kapitálová primeranosť a posilnenie základného imania spoločnosti VZP vytvorí podmienky, kedy bude schopná flexibilne reagovať na potreby a požiadavky poistného kmeňa a zároveň bude schopná reflektovať na požiadavky poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, vychádzajúc z vývoja poznatkov medicíny a za účelom rozšírenia spektra zdravotnej starostlivosti a inovatívnych postupov prostredníctvom zvýšenia základného imania.“ Vysokým kapitálovým vybavením prostredníctvom zvýšenia základného imania by mala VZP zabezpečiť procesy, ktorými zvýši svoju akcieschopnosť bezodkladne a efektívne reagovať na potreby svojich poistencov vždy, keď to potrebujú, a to aj v krízových časoch, čím bude VZP dôveryhodným partnerom nielen pre svojich poistencov, ale aj pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ku ktorým bude i naďalej stabilným a férovým partnerom. Na vyššie uvedené zvyšovanie základného imania VZP reagovala odborná verejnosť, z ktorej žalobca poukázal na stanovisko W.. O. X., W.. V. E. F. W.. F. V., ako i laická verejnosť, keď z viac ako 100.000 hlasujúcich pacientov v rámci verejnej iniciatívny Stop hazardu so zdravím sa až 94,30% vyjadrilo, že chcú, aby štát pristupoval rovnako ku všetkým pacientom, nezávisle od toho, či sú poistení v štátnych alebo súkromných poisťovniach, príp. či navštevujú štátnych alebo súkromných lekárov a nemocnice.

5. Poukazujúc na dominantné princípy slovenského systému verejného zdravotného poistenia, ktorými sú princíp plurality, fungujúci na slobodnom výbere zdravotnej poisťovne, a princíp solidarity, založený na tom, že príjmy zdravotných poisťovní pochádzajú z povinných poistných odvodov v totožnej sadzbe a rozsah poistného krytia nezávisí od absolútnej výšky uhradených odvodov, žalobca zdôraznil, že zvýšenie základného imania VZP tieto princípy deformuje a vedie k faktickej diskriminácii tých pacientov, ktorí si v rámci slobodného výberu poisťovne vybrali inú než VZP. Žalovaná totiž zvýšila základné imanie štátnej zdravotnej poisťovne za účelom zlepšenia jej konkurenčného postavenia na trhu zdravotného poistenia, čím vytvorila podmienky pre faktické zvýhodnenie jej pacientov v prístupe k zdravotnej starostlivosti (viac zazmluvnených lekárov, viac preplatených zákrokov, nižšie doplatky, vyššie benefity, viac preplatených liekov na výnimku a pod.). Formálno-právne zostávajú síce nároky poistencov rovnaké, fakticky sa však zlepšuje vyjednávacia pozícia VZP voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti pri zazmluvňovaní rozsahu a dostupnosti preplácanej zdravotnej starostlivosti pre jej poistencov. Práve platobné podmienky sú pritom pre lekárov najdôležitejším faktorom ovplyvňujúcim rozhodovanie o vstupe do zmluvného vzťahu so zdravotnou poisťovňou pri vytváraní jej siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Podľa mienky žalobcu bude VZP v dôsledku zvýšeného základného imania schopná zvýšiť ceny poskytovateľom zdravotnej starostlivosti o 8,6%, skrátiť čakacie doby na zdravotnú starostlivosť jej pacientov, pričom pacienti ostávajúcich súkromných zdravotných poisťovní budú diskriminovaní i v prístupe k inovatívnym liekom, ktoré zdravotné poisťovne preplácajú na tzv. výnimky. Vzhľadom na výrazne vyšší dopyt o tzv. výnimky zo strany pacientov, odhadom až dvojnásobný, je potom zrejmé, že poistenci VZP budú zvýhodnení oproti poistencom ostatných zdravotných poisťovní v prístupe k liekom na tzv. výnimku, keďže VZP môže za dodatočne poskytnutých 198.000.000 eur výrazne rozšíriť spektrum schvaľovaných liekov pre svojich pacientov, ako i možnosti a rozsah svojich benefitov. Zvýšením základného imania VZP slúžiaceho i na zlepšenie starostlivosti o jej pacientov, sa žalovaná dopustila priameho znevýhodnenia tých pacientov, ktorých nároky zabezpečujú súkromné zdravotné poisťovne, disponujúce výlučne príjmami z poistných odvodov v zákonom určenej

výške. Naviac, za týmto účelom použila zdroje z verejných prostriedkov, ktorých objem tvoria aj príspevky od poistencov iných zdravotných poisťovní, a preto sú títo de facto nútení finančne sa podieľať na vlastnej diskriminácii. Žalovaná tak učinila v čase, keď poistenci iných, ako dotovanej zdravotnej poisťovne, už podľa zákonných pravidiel nemali možnosť prispôsobiť tomu uplatnenie svojho práva výberu zdravotnej poisťovne, pričom taká možnosť im vznikne až približne desať mesiacov po ich znevýhodnení. Zvýšenie základného imania sa síce navonok môže javiť ako neutrálne rozhodnutie, ale vzhľadom na jeho výšku, načasovanie, dôvody a vplyv na ostatných súťažiteľov, a najmä na poistencov, predstavuje nepriamu formu diskriminácie, v rámci ktorej dochádza k bezdôvodnému znevýhodňovaniu pacientov súkromných zdravotných poisťovní v ich prístupe k zdravotnej starostlivosti.

6. Pokiaľ išlo o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca vymedzil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov nerovnakým zaobchádzaním voči cca 43,75% populácie, konkrétne voči všetkým poistencom súkromných zdravotných poisťovní. Zdôraznil, že ambícia navýšiť základné imanie VZP prezentovaná v predkladacej správe k uzneseniu č. 641 bola naplnená doposiaľ len čiastočne, a to v sume 198.000.000 eur z pôvodne navrhovaných 300.000.000 eur. Žalovaná sa v extrémne rýchlom tempe snaží fakticky zničiť pluralitný systém zdravotného poistenia neskrývaným obchádzaním zákona, pričom obeťou tohto konania nie sú len súkromné zdravotné poisťovne, ale predovšetkým ich poistenci. Žalobca opätovne zdôraznil, že cieľom, ako aj dôsledkom zvýšenia základného imania VZP je zlepšenie jej postavenia na trhu, a teda, prinajmenšom nepriamo, faktické zvýhodnenie jej poistencov v prístupe k zdravotnej starostlivosti. Ďalšie prehlbovanie selektívneho prístupu žalovanej k pacientom, ktorí sa podľa nej vytvorených pravidiel museli dať zdravotne poistiť, vybrať si jednu zo zdravotných poisťovní pôsobiacich na slovenskom trhu a platia poistné v sumách stanovených v jednotnej výške, bez ohľadu na zdravotnú poisťovňu a nemôžu sa v tomto čase ani prepoistiť, by nedôvodne zhoršovalo ich postavenie oproti pacientom VZP. Neodkladné opatrenie v navrhovanom znení podľa mienky žalobcu pritom žalovanej nespôsobí žiadne zásadné obmedzenie, keď práve prípadné ďalšie zvyšovanie základného imania VZP by nielen ďalej ohrozovalo stabilitu celého systému zdravotného poistenia, ale najmä by ešte zväčšilo priepasť v dostupnosti zdravotníckej starostlivosti medzi pacientmi VZP a pacientmi ostatných zdravotných poisťovní. Vzhľadom na bezodkladnú potrebu predísť pokračovaniu v nezákonnom konaní žalovanej, ktorým ohrozuje rovnosť v prístupe k zdravotnej starostlivosti pre 2.262.370 ľudí, žalobca žiadal poskytnúť ochranu súkromných zdravotných poisťovní.

7. Preskúmaním návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného a pripojených príloh, súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov, a preto jeho návrh, za aplikácie , , , , , , a (ďalej len „“) ako nedôvodný zamietol. Konajúci súd zdôraznil, že podstatnou skutočnosťou pre vyhovenie návrhu žalobcu bolo, aby tento osvedčil aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, vrátane osvedčenia existencie bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá musí byť konkrétna, a nie iba abstraktná, spočívajúca len v možnosti (pravdepodobnosti) ohrozenia práv strany sporu. Také ohrozenie, resp. existenciu takého nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy žalobca neosvedčil, keďže neosvedčil, že mu, resp. poistencom súkromných zdravotných poisťovní, ktorých zastupuje, hrozí reálne a bezprostredne ujma, príp. ohrozenie v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia. Vzhľadom na tento nedostatok súd prvej inštancie konštatoval, že pre nariadenie neodkladného opatrenia by nepostačovala ani okolnosť, že by žalovaná v budúcnosti pristúpila k zvýšeniu základného imania VZP za účelom naplnenia zamýšľaného cieľa jeho celkového navýšenia o 300.000.000 eur. Žalobcom uvádzané eventuálne výhody poistencov VZP v porovnaní s poistencami súkromných zdravotných poistencov ako napr. viac zazmluvnených lekárov, viac preplatených zákrokov a liekov, nižšie doplatky, vyššie benefity, považoval iba za abstraktnú možnosť ohrozenia poistencov súkromných zdravotných poisťovní, nie však za bezprostrednú hrozbu vzniku ujmy. I keď od zvýšenia základného imania VZP uplynulo takmer 5 mesiacov, žalobca neodprezentoval konkrétne prípady preukazujúce bezprostredné ohrozenie poistencov súkromných zdravotných poisťovní v podobe neposkytnutia, príp. odopretia zdravotnej starostlivosti týmto poistencom. V tejto súvislosti konajúci súd konštatoval, že poistenci zdravotných poisťovní majú ústavne garantované právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť na základe zdravotného poistenia, a to bez ohľadu na to, v ktorej poisťovni sú poistení. Nároky poistencov nateraz požívajú rovnakú právnu ochranu a poistencom súkromných zdravotných poisťovní nehrozí zníženie dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Na uvedenom základe súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca neosvedčil existenciu bezprostredne hroziacej ujmy poistencom

súkromných zdravotných poisťovní v porovnaní s poistencami VZP, čím neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov navrhovaným neodkladným opatrením.

8. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa , a Nestotožnil sa s názorom konajúceho súdu, podľa ktorého ním uvádzané výhody poistencov VZP predstavujú len abstraktnú možnosť ohrozenia poistencov súkromných zdravotných poisťovní, nakoľko tento je v rozpore s predkladacou správou Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky k návrhu na zvýšenie základného imania VZP. Zdôraznil, že cieľom postupu žalovanej bolo, aby najväčšia zdravotná poisťovňa v Slovenskej republike zabezpečovala najvyššiu mieru zdravotnej starostlivosti, pri súčasne najširšej sieti zmluvných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, a preto práve kapitálová primeranosť a posilnenie základného imania VZP vytvorí podmienky, aby štátna poisťovňa bola schopná flexibilne reagovať na potreby a požiadavky poistného kmeňa a zároveň reflektovať na požiadavky poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, a to i rozšírením spektra zdravotnej starostlivosti a využívaním inovatívnych medicínskych postupov. Vychádzajúc z takto stanoveného cieľa mal žalobca za to, že osvedčil súlad medzi deklarovaným dôvodom pre zvýšenie základného imania a jeho faktickým použitím. Súd prvej inštancie, ktorý zaujal iný postoj, neuviedol aký iný efekt a dopad by taká bezprecedentná subvencia zo strany žalovanej mala mať. Pritom, dostupnosť zdravotnej starostlivosti, a to v celej jej šírke (sieť zazmluvnených poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, kratšie čakacie lehoty na poskytnutie zdravotnej starostlivosti, väčšia dostupnosť inovatívnych liečebných metód, častejšie preplácanie liekov na výnimky, vyššie benefity napr. pri refundácií liekov a pod.) sa v dôsledku selektívneho diskriminačného konania žalovanej musí u poistencov VZP nevyhnutne zlepšiť, a to práve v porovnaní s poistencami, ktorých zdravotné poisťovne takúto dotáciu z verejných zdrojov nedostali. Individuálne financovanie žalovanej tak nepochybne zvýhodňuje vybranú skupinu poistencov. Žalobca v tomto smere poukázal na to, že následky selektívneho prístupu žalovanej sa už začali medzičasom naplno prejavovať. Dňa 31.03.2021 totiž skončila zmluva uzavretá medzi poisťovňou Dôvera a Univerzitnou nemocnicou Y.. B. N. na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, keď nemocnica odmietla uzavrieť novú zmluvu považujúc aktuálnu výšku platieb v porovnaní s platbami od VZP za nedostatočnú. Podľa mienky žalobcu dôsledky tejto situácie pocítia všetci pacienti poistení v poisťovni Dôvera, ktorým mala byť od 01.04.2021 poskytnutá v predmetnej nemocnici iná ako neodkladná zdravotná starostlivosť, nakoľko budú musieť za touto zdravotnou starostlivosťou cestovať do iných nemocníc a čakať na nový termín, čím sa im nepochybne zhorší celková dostupnosť zdravotnej starostlivosti; postup Univerzitnej nemocnice Y.. B. N. je prvým viditeľným dôsledkom diskriminačného konania žalovanej. Žalobca považoval za ekonomicky aj právne neudržateľné, aby poskytovateľom zdravotnej starostlivosti bolo za poistencov súkromných zdravotných poisťovní uhrádzané rovnako ako za poistencov VZP, keďže tá okrem jednotne nastavených povinných zdravotných odvodov je ešte aj osobitne dotovaná z verejných zdrojov, ku ktorým nemajú poistenci súkromných zdravotných poisťovní prístup, hoci sa na ich tvorbe podieľali úplne rovnako ako poistenci štátnej zdravotnej poisťovne.

9. Žalobca sa nestotožnil ani s názorom konajúceho súdu, ktorý podmienil nariadenie neodkladného opatrenia preukázaním konkrétnych negatívnych následkov konania žalovanej; tento názor totiž popiera základný účel inštitútu neodkladného opatrenia, pretože pokiaľ by taký následok už nastal, nemalo by nariadenie neodkladného opatrenia žiaden zmysel. Okrem toho aj samotné zazmluvnenie a následné použitie doposiaľ schválených 198.000.000 eur si vyžaduje určitý čas, a preto je pochopiteľné, že v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa následky tohto diskriminačného konania ešte nestihli prejaviť v celom rozsahu. Naviac, v prípade diskriminácie nie je ani potrebné preukazovať negatívny dôsledok diskriminačného konania, keď postačuje preukázať existenciu neodôvodneného rozdielneho zaobchádzania, ku ktorému dochádza už len tým, že pacienti súkromných zdravotných poisťovní sú bezdôvodne znevýhodňovaní v prístupe k zdravotnej starostlivosti, nakoľko ich zdravotné poisťovne dostávajú na účely starostlivosti podstatne menej finančných prostriedkov. Hoci pravidlá na poskytovanie zdravotnej starostlivosti stanovila samotná žalovaná, následne ich obchádza selektívnym navyšovaním príjmov z verejných zdrojov, avšak len pre poistencov VZP. Umožnenie ďalšieho navyšovania základného imania VZP za účelom dofinancovania nedostatočnej výšky zdravotných odvodov, ktorý je zrejmý práve z predkladacej správy Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky (až do sumy 300.000.000 eur) len zväčší priepasť medzi poistencami štátnej a súkromných zdravotných poisťovní v dostupnosti zdravotnej starostlivosti. VZP totiž minie všetky dodatočné finančné prostriedky získané mimo zdravotných odvodov získané cez navýšenie jej základného imania, v prospech svojich poistencov, čím sa im dostane lepšej a dostupnejšej zdravotnej starostlivosti.

10. Záverom žalobca uviedol, že navrhované neodkladné opatrenie predstavuje efektívny prostriedok ochrany, ktorej sa domáha vo veci samej. Dočasné zdržanie sa navyšovania základného imania VZP pritom z pohľadu proporcionality nemá vplyv na ochranu oprávnených záujmov žalovanej. Žalovaná bude môcť naďalej kedykoľvek zvýšiť výšku zdravotných odvodov, a tým zabezpečiť spravodlivé zlepšenie zdravotnej starostlivosti pre všetky povinne poistené osoby, nielen pre časť z nich. Na strane druhej bol žalobca toho názoru, že nevydanie neodkladného opatrenia znamená zásadné riziko, že zo spoločných verejných zdrojov sa zlepšenia v dostupnosti zdravotnej starostlivosti dočká len 56,25% populácie a jej zvyšná časť pocíti dopad v oblasti ochrany zdravia a kvality života, ktorý už nebude môcť byť reparovaný. Navrhované neodkladné opatrenie pritom nevytvára nenávratný stav, keďže má zabrániť v ďalšej diskriminácii len do právoplatného rozhodnutia konajúceho súdu. S ohľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a nariadil neodkladné opatrenie, príp. toto zrušil a vec vrátil konajúcemu súdu na ďalšie konanie.

11. Žalobca k odvolaniu pripojil i ťažšie čitateľnú fotokópiu výtlačku článku z Plus JEDEN DEŇ, s názvom „Nemocnica sa nedohodla s poisťovňou: Od zajtra poskytnú pacientom len neodkladnú starostlivosť!“.

12. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle , bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

13. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

14. Podľa neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

15. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

17. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

18. Nariadiť neodkladné opatrenie podľa citovaných ustanovení je možné, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre ich nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. Preto je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Je nutné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, no je potrebné tieto tvrdenia osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

19. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnenú argumentáciu žalobcu, bolo posúdiť, či v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre zamietnutie jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu v samotnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, so zreteľom i na skutočnosti vyplývajúce z listín, ktoré sú obsahom spisu, dospel odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že žalobca dostatočne neosvedčil predpoklady odôvodňujúce potrebu nariadenia neodkladného opatrenia.

20. Podľa opisu rozhodujúcich skutočností uvedených žalobcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že potrebu úpravy pomerov strán sporu odôvodňoval tým, že v dôsledku postupu žalovanej, ktorým navýšila základné imanie VZP, došlo, resp. dochádza k diskriminácii poistencov súkromných zdravotných poisťovní, konkrétne poisťovne Dôvera a poisťovne Union, oproti poistencom štátnej VZP, a to v prístupe k zdravotnej starostlivosti, ako i pri jej samotnom uplatňovaní. Ním tvrdený nerovnaký prístup mal pritom vyplývať zo samotných cieľov zvýšenia základného imania VZP prezentovaných v predkladacej správe Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky k tomuto návrhu, ktoré podľa mienky žalobcu konajúci súd nesprávne interpretoval a následne i vyhodnotil. Žalobcovej argumentácii odvolací súd nemohol priznať úspech.

21. V prvom rade treba uviesť, že úlohou súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia nebolo nachádzať a následne uvádzať aké iné možné zámery mohla žalovaná sledovať navýšením základného imania VZP, keď rozhodujúcim bolo posúdiť, či žalobcom uvádzané skutočnosti, založené najmä na ním prezentovaných zamýšľaných cieľoch takého postupu žalovanej, vyvolávali potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Je pravdou, a vyplýva to i z označenej predkladacej správy Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, že úmyslom zvýšenia základného imania žalovanej vo VZP bolo zabezpečiť najvyššiu mieru starostlivosti pre svojich poistencov, a to pri najširšej sieti zmluvných poskytovateľov, umožniť im využívať inovatívne medicínske postupy, a tak rozšíriť spektrum zdravotnej starostlivosti. Uvedené však bez ďalšieho neznamená, že ostatným poistencom, t.j. poistencom poisteným v inej ako VZP, nemala (nemá) byť poskytovaná rovnako kvalitná, resp. prinajmenšom porovnateľná zdravotná starostlivosť, resp. že by títo poistenci mali byť len v dôsledku zvýšenia základného imania VZP obmedzení v prístupe k zdravotnej starostlivosti, príp. ju obdržať v zníženej alebo v horšej kvalite. Je pochopiteľné, že štát, ako jediný akcionár štátnej zdravotnej poisťovne, v ktorej je poistená majoritná väčšina občanov Slovenskej republiky, má snahu zabezpečiť pre nich v čo najširšom možnom rozsahu potrebnú zdravotnú starostlivosť, ktorá však nie je podmienená a závislá od (ne)navýšenia základného imania, ako sa snažil navodiť žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Individuálne dofinancovanie štátnej zdravotnej poisťovne totiž bez ďalšieho nezakladá automatické zvýhodnenie jej poistencov oproti poistencom súkromných zdravotných poisťovní, a teda samo o sebe nevedie k prípadnej diskriminácii poistencov poisťovne Dôvera a poisťovne Union. Takú diskrimináciu nemožno vyvodiť ani z hypotetických tvrdení žalobcu o schopnosti VZP skrátiť čakacie doby na zdravotnú starostlivosť jej pacientov, resp. umožnení lepšieho prístupu k inovatívnym liekom preplácaným na tzv. výnimky. Žalobca, pri ústavne garantovanom práve každého na (rovnakú) ochranu zdravia a práve občanov na bezplatnú zdravotnú starostlivosť ( ), ktorá „tkvie v očakávaní adresátov na poskytnutie zdravotnej starostlivosti zahrňujúcej „takové ošetření a léčbu, jež odpovídá objektivně zjišteným potřebám a požadavkům náležité úrovně a lékařské etiky; toto je standardní zdravotní péče „patřičné kvality“ poskytovaná na základě veřejného pojištění bezplatně“ (k tomu nález Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. ) neosvedčil, že len samotná subvencia do VZP zo strany žalovanej, bez ďalších reálnych krokov, predstavuje pre súkromné zdravotné poisťovne, najmä ich poistencov, hroziace nebezpečenstvo, majúce za následok ich neodôvodnené znevýhodnenie oproti poistencom VZP v prístupe a v dostupnosti zdravotnej starostlivosti; žalobcova argumentácia, založená len na ním prezentovanej obave zo selektívneho prístupu a zo zvýhodňovania poistencov VZP, tak ostala len v rovine neosvedčených tvrdení a obáv. V tomto smere treba zdôrazniť, že i v sporoch týkajúcich sa porušenia zásady rovnakého zaobchádzania podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou je žalobca, ktorý sa dovoláva ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia povinný osvedčiť existenciu konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej jeho návrh smeruje, v dôsledku ktorých sa môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy. Tieto skutočnosti žalobca podľa mienky odvolacieho súdu neosvedčil, pričom tieto nemožno vyvodiť ani z listinného dôkazu - výtlačku článku v Plus JEDEN DEŇ s názvom „Nemocnica sa nedohodla s poisťovňou: Od zajtra poskytnú pacientom len neodkladnú starostlivosť!“, ktorý žalobca založil do spisu súčasne s odvolaním. Z jeho obsahu síce vyplýva, že dôvodom, pre ktorý Univerzitná nemocnica Y.. B. N. neuzatvorila zmluvu týkajúcu sa poskytovania zdravotnej starostlivosti (inej ako akútnej) s poisťovňou Dôvera, boli nedostatočné platby za poskytnutú zdravotnú starostlivosť oproti VZP ako najväčšej zdravotnej poisťovne na trhu, avšak táto situácia nastala ešte pred zvýšením základného imania VZP. Vychádzajúc z reakcie generálneho riaditeľa univerzitnej nemocnice Vladimíra Grešša, existoval problém s platbami za liečbu poistencov poisťovne Dôvera minimálne pol roka pred ukončením zmluvného vzťahu, a teda predtým ako vláda dňa 07.10.2020 schválila uznesenie o zvýšení základného

imania VZP o 100.000.000 eur a dňa 11.11.2020 schválila ďalšie zvýšenie o 98.000.000 eur. Pritom, zo skutočností všeobecne známych odvolací súd zistil, že poisťovňa Dôvera napokon podpísala zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s Univerzitnou nemocnicou Y.. B. N. ku dňu 09.04.2021.

22. Zohľadniac vyššie uvedené možno uzavrieť, že žalobca, i podľa mienky odvolacieho súdu neosvedčil naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, čím nepreukázal splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. So zreteľom na túto skutočnosť nebolo potrebné sa v ďalšom zaoberať a vyhodnocovať i ďalšie aspekty návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako je jeho efektivita, proporcionalita a dočasnosť požadovanej úpravy pomerov, ktorých splnenie by vzhľadom na prijaté závery, nebolo spôsobilé zmeniť správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ako vecne správne potvrdil.

23. Odvolací súd nerozhodol o náhrade trov odvolacieho konania, pretože žalobca sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia po začatí konania vo veci samej, z dôvodu ktorého o nároku na náhradu trov konania o nariadení neodkladného opatrenia rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( ).

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).