Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Cpr-3-2019.pdf
PDF · 85.08 KB
Case nature
Area
Subarea
15Cpr/3/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III sudkyňou JUDr. Katarínou Eliášovou v spore žalobcu: Slovexperta, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 32, Žilina, IČO: 36 404 811, zastúpeného: Advokátska kancelária M Kojtalová, s.r.o., so sídlom Antona Bernoláka 51, Žilina, IČO: 47 258 608, proti žalovanému: B. I. O., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom Z. XX, K. o zaplatenie 73,92 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 73,92 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 73,92 eura od 18.04.2018 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v pomere 100 %.
odôvodnenie:
1.1. Žalobca sa žalobou podanou tunajšiemu súdu 27.03.2019 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 73,92 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 18.04.2018 do zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia za vyplatené stravovacie poukážky, na ktoré mu počas trvania pracovného pomeru nevznikol nárok. 1.2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 30.11.2017 bola medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovaným ako zamestnancom uzatvorená pracovná zmluva na dohodnutú pracovnú pozíciu dispečer s dňom nástupu 01.12.2017. Žalobca podaním z 08.01.2018 skončil so žalovaným pracovný pomer v skúšobnej dobe. Počas trvania pracovnoprávneho vzťahu žalobca v rámci plnenia zákonnej povinnosti zabezpečenia stravovania zamestnancov ako zamestnávateľ poskytol žalovanému ako zamestnancovi jedálne kupóny (vo forme poskytnutej jedálnej karty s prislúchajúcim kreditom), a to na mesiac 12/2017 a 1/2018 v rozsahu všetkých pracovných dní pripadajúcich na dané kalendárne mesiace. Vzhľadom na to, že žalobca evidoval absenciu žalovaného na pracovisku za obdobie od 29.12.2017 do 08.01.2018, kedy zamestnávateľ ukončil pracovný pomer so žalovaným v skúšobnej dobe, vznikol na strane žalobcu nárok na vrátenie poskytnutých jedálnych kupónov v počte kusov 24 (2 ks za mesiac 12/2017 a 22 ks za mesiac 01/2018) v celkovej hodnote 73,92 eura (24ks x 3,08 eura - výška príspevku zamestnávateľa), resp. nárok na zaplatenie ich hodnoty. Žalobca zdôraznil, že žalovaný si svoju povinnosť, t.j. povinnosť vrátiť jedálne kupóny, na poskytnutie ktorých mu nevznikol počas trvania pracovného pomeru nárok, resp. zaplatiť žalobcovi ich hodnotu, do dnešného dňa nesplnil, a to aj napriek písomnej výzve, ktorú osobne prevzal dňa 10.01.2018 a na ktorú žiadnym spôsobom nereagoval. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu preto písomným podaním z 22.03.2018 vyzval žalovaného na úhradu jeho záväzku, túto zásielku si žalovaný neprevzal v odbernej lehote. Konaním žalovaného došlo na jeho strane k naplneniu hypotézy § 451 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), a to k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu. Vzhľadom na to, že na strane žalovaného došlo k omeškaniu s plnením povinnosti (úhradou záväzku), vznikol tým žalobcovi s poukazom na § 517 Občianskeho zákonníka nárok na úhradu úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne
z dlžnej sumy, ktoré si žalobca uplatnil odo dňa nasledujúceho po vrátení zásielky - predžalobnej výzvy, t .j. odo dňa 18.04.2018 do zaplatenia.
2. Žalovaný svoje právo vyjadriť sa k žalobe nevyužil.
3. Súd sa vo veci oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi, a to pracovnou zmluvou z 30.11.2017 uzavretou medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovaným ako zamestnancom, oznámením o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe z 08.01.2018, evidenciou dochádzky žalovaného za mesiace 12/2017 a 01/2018, objednávkou kreditu na jedálnu kartu žalovaného za obdobie 12/2017 a 01/2018 a faktúrami č. 1117000807 z 09.12.2017 a č. 1117000898 z 29.12.2017 vystavenými spoločnosťou LE CHECQUE DEJENEUR s.r.o. pre žalobcu ako odberateľa, výzvou na vydanie bezdôvodného obohatenia z 08.01.2018, predžalobnou výzvou z 22.03.2018 s doručenkou a ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:
4.1. Žalovaný ako zamestnanec pracoval u žalobcu ako zamestnávateľa na základe pracovnej zmluvy v období od 01.12.2017 na pracovnej pozícii dispečera s miestom výkonu práce v Bratislave. Jeho pracovný pomer bol ukončený dňa 08.01.2018 na základe skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe daného žalobcom. 4.2. Žalobca poskytol žalovanému na zabezpečenie stravovania stravovacie poukážky vo forme kreditu na jedálnej karte žalovaného v sume 64,60 eura za 19 ks stravovacích poukážok na mesiac 12/2017 (príspevok zamestnávateľa v sume 58,52 eura) a v sume 74,80 za 22 ks stravovacích poukážok na mesiac 01/2018 (príspevok zamestnávateľa v sume 67,76 eura). 4.3. Z evidencie dochádzky žalovaného vyplýva, že žalovaný v mesiaci 12/2017 neodpracoval u žalobcu 2 dni (1 deň dovolenka a 1 deň absencia) a v mesiaci 01/2018 neodpracoval žiadny deň (neprítomnosť žalovaného na pracovisku od 29.12.2017). 4.4. Listom z 08.01.2018 žalobca vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 73,92 eura za vyplatené stravovacie poukážky za mesiace 12/2017 a 01/2018 v počte 24 kusov (2ks za mesiac 12/2017 a 22 ks za mesiac 01/2018). Žalobca list osobne prevzal 10.01.2018, čo potvrdil podpisom. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 73,92 eura aj listom z 22.03.2018, ktorý žalobca zaslal žalovanému poštou. 4.5. Žalovaný žalobou uplatnenú sumu bezdôvodného obohatenia žalobcovi doposiaľ nezaplatil.
5.1. Podľa § 152 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti; túto povinnosť má aj zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny. Povinnosť zamestnávateľa ustanovená v prvej vete sa nevzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí. 5.2. Podľa § 152 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa odseku 1 najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla. 5.3. Podľa § 152 ods. 4 Zákonníka práce pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. 5.4. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 5.5. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
5.6. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. 5.7. Podľa § 33 ods. 3 Zákonníka práce ak nie je lehota uspokojenia nároku ustanovená právnym predpisom alebo ak nie je určená v rozhodnutí alebo dohodnutá, musí sa nárok uspokojiť do siedmich dní odo dňa, keď o uspokojenie oprávnený účastník požiadal. 5.8. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 5.9. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
6. Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka konštruované ako záväzkový vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho sa niekto obohatil. Dôvodom vzniku tohto záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Obsahom tohto záväzkového vzťahu je na jednej strane povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, toto obohatenie vydať, a na druhej strane tejto povinnosti zodpovedajúce právo subjektu, na úkor ktorého sa iný obohatil, požadovať vydanie všetkého, o čo sa daný subjekt obohatil.
7.1. Zo zisteného skutkového stavu súd považoval za preukázané, že žalobca ako zamestnávateľ za účelom plnenia svojej zákonnej povinnosti zabezpečenia stravovania zamestnancov, poskytol žalovanému ako zamestnancovi stravovacie poukážky vo forme kreditu na jedálnej karte žalovaného na mesiace 12/2017 a 01/2018 spolu v sume 139,40 eura (z toho predstavoval príspevok zamestnávateľa sumu 126,28 eura) za 41 pracovných dní, ktoré mal žalovaný u žalobcu v týchto mesiacoch odpracovať. 7.2. Žalovaný však neodpracoval všetky pracovné dni (nevykonával prácu viac ako 4 hodiny v rámci pracovnej zmeny), za ktoré mu boli poskytnuté stravovacie poukážky (§ 152 ods. 2 Zákonníka práce). Žalovaný nevykonával u žalobcu prácu dňa 22.12.2017, keď čerpal dovolenku a od 29.12.2017 neodpracoval u žalobcu žiadny deň, preto mu za 2 dni v decembri 2017 a 22 dní v januári 2018 nepatrí nárok na poskytnutie stravy a vyplatenie príspevku zamestnávateľa na stravovacie poukážky. Z toho dôvodu vzniklo žalobcovi právo požadovať od žalovaného hodnotu stravovacích poukážok vyplatených žalovanému žalobcom v celkovej sume 73,92 eura (24 ks stravovacích poukážok s výškou príspevku zamestnávateľa 3,08 eura/ks) za tie dni, počas ktorých mu neprináležal nárok na poskytnutie stravy. 7.3. Žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, keď poskytnutú hodnotu stravovacích poukážok za neodpracované dni žalobcovi nevrátil, a tým získal majetkový prospech, ktorý je povinný vydať žalobcovi (§ 451 a § 456 Občianskeho zákonníka). So zreteľom na to, že žalovaný sumu bezdôvodného obohatenia žalobcovi doposiaľ neuhradil, súd žalobe voči žalovanému ako opodstatnenej v plnom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal na splnenie uvedenej (žalobou uplatnenej) povinnosti.
8. Povinnosť vydania bezdôvodného obohatenia vyplývajúceho z pracovnoprávneho vzťahu nemá osobitne ustanovenú lehotu splatnosti a takáto lehota v danom prípade nebola stanovená ani rozhodnutím ani dohodou medzi účastníkmi tohto vzťahu, a preto je potrebné ju posúdiť podľa § 33 ods. 3 Zákonníka práce tak, že nárok sa musí uspokojiť do siedmich dní odo dňa, keď o jeho uspokojenie oprávnený účastník požiadal. Žalobca požiadal o zaplatenie tohto nároku žalovaného výzvou na vydanie bezdôvodného obohatenia z 08.01.2018, ktorú žalovaný osobne prevzal 10.01.2018. Lehota splatnosti tohto nároku tak začala plynúť nasledujúci deň a skončila uplynutím siedmeho dňa od prevzatia výzvy (17.01.2018). Žalovaný uplatnený nárok žalobcovi v určenej lehote splatnosti nezaplatil, a tak sa nasledujúci deň t.j. 18.01.2018 dostal s jeho plnením do omeškania. Súd preto vyhovel žalobe aj v časti uplatneného príslušenstva a žalobcovi priznal nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom ustanovenej výške, aktuálnej ku dňu omeškania, a to 5 % ročne z dlžnej sumy 73,92 eura, avšak len za dobu omeškania (úročenia) uplatnenú žalobcom v žalobe, t. j. od 18.04.2018 do zaplatenia, keďže súd je v zmysle § 216 ods. 1 CSP viazaný žalobným návrhom žalobcu a nemôže žalobný návrh prekročiť a priznať viac, než čoho sa žalobca domáha.
9. O trovách konania voči žalovanému súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu proti neúspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava III. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.